Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/320/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: AGRORACIO Senica, a.s., 905 01 Senica Čáčov, IČO: 31 436 412, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T. L. T. (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom C. Y. - OKY - hydraulik, s miestom podnikania Kalinov 353, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 36 944 661, podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť k 21.1.2015), zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom D. D. X, XXX XX. X., v konaní o zaplatenie 182.702,849 USD a 10.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -556 zo dňa 25.06.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -556 zo dňa 25.06.2015 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 182 702,849 USD so 14,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15 905,956 USD od 9.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 39.551,949 USD od 11.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 31 811,222 USD od 16.12.2008 do zaplatenia, zo sumy USD od 15.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 39.764,073 USD od 18.12.2008 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 14.4.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 18.350,14 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu AK Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu doručenú okresnému súdu dňa 27.11.2012, ktorú žalobca odôvodnil tým, že dňa 11.9.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná Zmluva o vzájomnej spolupráci na dodávku priemyselných hnojív - do Monetárnej a ekonomickej únie západoafrických krajín. Na realizáciu tejto zmluvy dohodli dodávku skúšobného kontajnera s NPK 15-15-15 baleného v 50 kg PE vreciach a dodávku 960 t močoviny. Skúšobná dodávka jedného kontajnera s NPK mala predchádzať podpisu kontraktu na dodávku 10 000 t NPK s mesačnou dodávkou cca 1000 t. Dňa 18.11.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným podpísaná kúpno-predajná zmluva na 960 t močoviny ako Dodatok č. 1 k Zmluve o spolupráci. Keďže tovar bol pôvodu mimo Európskej únie a expedoval sa mimo EÚ, dohodli sa zmluvné strany na dodaní tovaru na parite CIF Dakar s tým, že žalovaný ako kupujúci zaplatí časť kúpnej ceny, a to náklady na dopravu, priamo na účet špeditéra - spoločnosť R-K Spedition, Záhumnie 7468/11, Ružomberok, ktorú reprezentovala Ing. E.. Tovar bol dodávaný z colného skladu spoločnosti Malex 3, s.r.o., Sečovce v kontajneroch do prístavu Hamburg, odkiaľ bol loďami spoločnosti MSC dopravený do prístavu Dakar a bol vybavený predávajúci exportnými dokladmi. Celkom predajca vyexpedoval 460 t močoviny. Žalovaný nezaplatil včas špedičnej spoločnosti náklady na dopravu a poistenie, urobil tak až 28.1.2009. Po vzájomnej telefonickej dohode žalobca zastavil expedíciu ďalších 500 t močoviny. Porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného spôsobilo, že nedošlo k riadnemu prevzatiu tovaru v

prístave Dakar, hrozila exekúcia tovaru, ktorý stál neprevzatý v prístave Dakar, na základe čoho žalobca súhlasil, aby lodná spoločnosť odovzdala všetky originály námorných nákladných listov žalovanému, k čomu došlo prostredníctvom kuriéra dňa 21.5.2009, ktoré nákladné listy sú doklady oprávňujúce držiteľa nakladať s tovarom. Špedičná spoločnosť poskytla žalobcovi informáciu, že z prístavu bola odobratá len časť kontajnerov s tovarom v priebehu mája 2010, t.j. približne 1 rok po odovzdaní námorných nákladných listov BL žalovanému. Žalovaný nesplnil zmluvné platobné podmienky, riadne nepreberal tovar v prístave Dakar, nekomunikoval so žalobcom, ani s lodnou spoločnosťou MSC. Lodná spoločnosť si uplatnila u žalobcu viacnáklady súvisiace s riadnym neprevzatím tovaru v prístave v zmysle podmienok INCOTERMS. Po zaplatení sankcie 10.000 Eur, ktorú žalobca zaplatil dňa 13.4.2011 sa lodná spoločnosť zaviazala, že si voči žalobcovi nebude uplatňovať ďalšie finančné a právne nároky. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný čiastočne plnil záväzok, a to náklady na dopravu tovaru zo Sečoviec do Dakaru, náklady na poistenie tovaru, čo má za následok účinky uznania zvyšku dlhu. Žalobca preto žiadal zaplatiť celkovú fakturovanú sumu za 460 t močoviny vo výške 253.000 USD, od ktorej ceny odpočítal prepravné náklady zaplatené špedičnej spoločnosti R-K Spedition a započítanú čiastku dlhu voči žalovanému. Celkový dlh predstavuje kúpnu cenu 182.702,849 USD a 10.000 Eur vzniknutú škodu. Preto žalobca žiadal zaplatiť kúpnu cenu 182.702,849 USD s príslušenstvom a 10.000 Eur škodu s príslušenstvom. Okresný súd na žalobcom doplnené dôvody žaloby v podaniach doručených okresnému súdu dňa 20.10.2014 (č.l. 485 - 486 spisu) a dňa 4.5.2015 (č.l. 524 - 525 spisu), ktoré sú podrobne popísané na strane 3 - 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom okresnému súdu dňa 7.5.2013 (čl. 139 -142 spisu) žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal na obdobné konanie pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. , v ktorom bola riešená dodávka skúšobného kontajnera s NPK 15-15-15 baleného v 50 kg PE vreciach a 960 t močoviny a ktorý návrh bol právoplatným spôsobom zamietnutý. Žalovaný namietol pasívnu legitimáciu s tvrdením, že nikdy nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej by bol žalovanému ako kupujúcemu dodaný tovar, za ktorý by mu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Žalovaný nespochybnil, že dňa 11.9.2007 uzavrel Zmluvu o vzájomnej spolupráci, ktorá je rámcovou zmluvou. Táto podľa bodu 3.3 zmluvy predpokladala uzavretie samostatného dodatku kúpnej zmluvy. V dodatku mal žalovaný prevziať ručiteľský záväzok za splnenie povinnosti svojho odberateľa, čo je v rozpore s tvrdeniami žalobcu, že bol priamo kupujúcim. V prípade pravdivosti takého tvrdenia by žalovaný bol povinný ako kupujúci priamo zaplatiť kúpnu cenu vo svojom mene a na vlastný účet a nie sa zaväzovať vykonať platbu za tretiu osobu. Rámcová zmluva je preto rozporná, neurčitá. Neurčitosť je daná aj samotným Dodatkom č. 1 k zmluve uzavretým dňa 18.11.2008. V tomto dodatku sa žalovaný nezaviazal zaplatiť kúpnu cenu za svojho odberateľa, ktorý v dodatku ani nie je určený. Nedošlo k naplneniu podmienky, ktorú si účastníci dohodli v článku 3.3 zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na to, že Slovenská republika je zmluvnou stranou dohovoru OSN o námornej preprave tovaru, ktorý je známy ako Hamburské pravidlá z roku 1978. Podľa článku I. ods. 7 pravidiel je konosament dokument, ktorý je príkazom o zmluve o námornej preprave a o tom, že prepravca prevzal tovar alebo ho naložil a ktorým sa dopravca zaväzuje, že vydá tovar pri odoslaní tohto dokumentu. Základnými funkciami konosamentu sú potvrdenie o prevzatí tovaru, stelesnenie práva na vydanie tovaru (cenný papier) a dôkaz o znení zmluvy o preprave. Konosament je povinný vydať dopravca alebo ním poverená osoba v momente, keď prevzal tovar do svojej starostlivosti. Podpísať ho musí osoba oprávnená konať za dopravcu alebo kapitán lode. Povinnosť vydať tovar má kapitán len v prístave určenia a len osobe, ktorá preukáže svoje oprávnenia z konosamentu. Žalovaný nie je označený ako príjemca tovaru v konosamentoch, je tam označený subjekt DTE Mali, Bamaco, Mali, s ktorou žalobca za sprostredkovania žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu. Podľa žalovaného jedine táto spoločnosť bola oprávnená uplatňovať práva z cenných papierov a požadovať vydanie tovaru. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti a riadne neprevzal tovar v prístave Dakar, pretože v zmysle vystavených konosamentov nebol oprávnený k jeho prevzatiu. Kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom, ktorý vzniká už samotnou dohodou o jeho podstatných náležitostiach. Právo na zaplatenie kúpnej ceny vzniká až riadnym naplnením záväzku dodať tovar kupujúcemu. Žalovaný nikdy tovar od žalobcu neprevzal a podľa vystavených dokladov na to ani nebol oprávnený. Právne postavenie žalovaného v tomto obchode bolo postavením sprostredkovateľa. Žalovaný neoznámil žalobcovi sám, ani prostredníctvom honorárneho konzula Senegalskej republiky Ing. D. D., možných obchodných partnerov. Žalovaný označil ako nepravdivé tvrdenie, že zaplatil špedičnej spoločnosti náklady na dopravu a poistenie dňa 28.1.2009, pretože túto platbu vykonal priamo kupujúci - spoločnosť DTE-PDA. Nejde teda o uznanie zvyšku dlhu podľa § 407 Obchodného zákonníka. Žalovaný žiaden dlh voči žalobcovi nemá, a preto nerealizoval ani čiastočnú úhradu dlhu. Rovnako aj pokiaľ ide o jednostranné započítanie, ktorého otázka

je riešená aj v exekučnom konaní na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Pavla Malíka (EX 2960/2011, spis Okresného súdu Senica ). V nadväznosti na § 373 Obchodného zákonníka žalovaný neporušil žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu, preto nemôže zodpovedať za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť uplatnením sankcií zo strany lodnej spoločnosti vo výške 10.000 Eur.

Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom žalovaného, právnych zástupcov, svedkyne R.B., svedkyne I. X., svedka B. J., svedka C. C., listinným dôkazom na čl. 6 spisu, Zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 11.9.2007 čl. 7, 10 súdneho spisu, Kúpno-predajnou zmluvou, dodatkom č. 1 k Zmluve o spolupráci zo dňa 18.11.2008 čl. 11, 12, listinnými dôkazmi čl. 13, 14, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 39, 46 - 126, 145, fotokópiami zo spisu , zo spisu , čl. 182, 183, 186, 187, rozsudkom č.k. -65 zo dňa 24.4.2013, zápisnicami o pojednávaní vo veci sp. zn. , čl. 207, 208, konosamentmi na č.l. 244, 246 - 403, 446, 447, 449 - 452, 454, 455, 464, 465, 466 - 471, 472 - 484, čl. 515, 516, 517 spisu a z neho zistený skutkový stav, ktorý posúdil za aplikácie ust. § 269 ods.1, § 323 ods. 2, § 407 ods. 2, 3, § 409 ods.1, 2, § 411, § 417, § 419 ods. 2, § 447, § 448, § 450 ods. 1, § 451, § 453, § 454, § 457, § 458 ods.1, 2, 3 Obchodného zákonníka.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd uzavrel, že rámcová zmluva o vzájomnej spolupráci zo dňa 11.9.2007 a dodatok č. 1 - kúpna zmluva zo dňa 18.11.2008 boli uzavreté medzi predávajúcim AGRORACIO Senica, a.s., Senica - Čáčov a kupujúcim C. Y. - OKY - hydraulik, Kalinov 353, Krásno nad Kysucou. Pretože zmluvné strany nemajú miesto podnikania v rôznych štátoch, na daný právny vzťah neaplikoval Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru oznámený pod č. 160/1991 Zb.

Prvostupňový súd považoval za nepreukázané tvrdenie žalovaného, že v tomto obchodnom prípade vystupoval ako sprostredkovateľ. Rámcovú zmluvu o vzájomnej spolupráci zo dňa 11.9.2007, aj dodatok č. 1 - kúpnu zmluvu zo dňa 18.11.2008 žalovaný vlastnoručne podpísal a v obidvoch zmluvách je označený ako zmluvná strana „kupujúci“ a nie ako zmluvná strana „sprostredkovateľ“. Bolo povinnosťou žalovaného preukázať v reálnej skutkovej rovine, že právny vzťah bol založený na sprostredkovateľskej a nie na kúpnej zmluve. V právnej zmluvnej rovine také tvrdenie nepreukázal. V zmluvách je označený ako „kupujúci“ a nie ako „sprostredkovateľ“. Rovnako v rovine skutkovej nepreukázal charakteristické znaky dodávok na základe zmluvy o sprostredkovaní. Podľa okresného súdu, zmluva o sprostredkovaní by vyžadovala dohodu o provízií a vyžadovala by, aby žalovaný vyvíjal činnosť k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a tretími osobami ako kupujúcimi za dohodnutú províziu. Na neexistujúci skutkový stav, ktorý by zodpovedal sprostredkovateľskej zmluve, podľa okresného súdu nebolo možné aplikovať právo týkajúce sa sprostredkovateľskej zmluvy, a preto týmto smerom nezameral svoje dokazovanie.

Podľa okresného súdu skutkový stav zodpovedal uzavretiu rámcovej zmluvy zo dňa 11.9.2007 a dodatku č. 1 k tejto zmluve, kúpnej zmluve zo dňa 18.11.2008. V súlade s právnym - zmluvným rámcom mal okresný súd preukázané aj hmotnoprávne správanie žalobcu ako predávajúceho a žalovaného ako kupujúceho.

Prvostupňový súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že na tento prípad je potrebné aplikovať rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu vo veci sp. zn. -65 zo dňa 24.4.2013 (čl. 430 spisu), potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. (čl. 436 spisu). Vzhľadom k tomu, že ide o druhovo totožnú vec tých istých účastníkov konania, okresný súd sa zaoberal aj právnym záverom odvolacieho súdu v tejto veci, aj keď ním nebol viazaný (ust. § 135 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ust. § 226 O.s.p.). Rozdiel v porovnaní so sporom sp. zn. videl v tom, že vo veci sp. zn. bola uzavretá len rámcová zmluva o spolupráci, nebol uzavretý dodatok - kúpna zmluva. Okresný súd nemohol závery odvolacieho súdu aplikovať na obchodný prípad tvoriaci predmet sporu vo veci sp. zn. , pretože v tomto spore podkladom zmluvného vzťahu bola taktiež Zmluva o vzájomnej spolupráci zo dňa 11.9.2007, kde v bode III 3.3 okrem iného bolo dojednané: „Zmluvné strany sa dohodli, že v Dodatku - kúpnej zmluve môže predávajúci dodávať tovar priamo odberateľovi kupujúceho, ktorým bude spoločnosť registrovaná v krajinách uvedených v bode č. 7 tejto zmluvy. Kupujúci sa zároveň zaviaže vykonať dohodnutým spôsobom platbu za svojho odberateľa.“ Z tohto zmluvného dojednania mal okresný súd preukázanú možnosť dodávať tovar priamo odberateľovi kupujúceho, ak to bude dohodnuté v dodatku v kúpnej zmluve a len v takom prípade sa v dodatku v kúpnej zmluve kupujúci zaviaže vykonať dohodnutým spôsobom platbu za svojho odberateľa. V kúpnej zmluve zo dňa 18.11.2008 však zmluvné strany nevyužili možnosť podľa

bodu III 3.3 rámcovej zmluvy dohodnúť priamo v dodatku kúpnej zmluvy možnosť dodávať tovar priamo odberateľovi kupujúceho. Z tohto dôvodu na tento obchodný prípad sa nevzťahovala ani povinnosť dohodnúť v dodatku v kúpnej zmluve záväzok kupujúceho žalovaného vykonať dohodnutým spôsobom platbu za svojho odberateľa. Z týchto dôvodov nebolo možné podľa okresného súdu na tento obchodný prípad vzťahovať závery odvolacieho súdu o ručiteľskom záväzku a jeho neexistencii, tak ako tomu bolo v druhovo totožnej veci sp. zn. (sp. zn. ).

Okresný súd skonštatoval, že rámcová zmluva zo dňa 11.9.2007 i kúpna zmluva - dodatok č. 1 zo dňa 18.11.2008 sú platnými právnymi úkonmi. Boli uzavreté medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim

- žalovaným. V nadväznosti na § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka Dodatok č. 1 kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 18.11.2008 v nadväznosti na rámcovú zmluvu zo dňa 11.9.2007 obsahuje podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre kúpnu zmluvu podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Kúpna zmluva zo dňa 18.11.2008 obsahuje podstatnú náležitosť - záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu (močovina balená v 50 kg PP/P vreciach v celkovom množstve 960 t +/- 5%, pôvod tovaru - UA v špecifikácii podľa bodu 2 zmluvy), obsahuje podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy - záväzok kupujúceho, ktorým je žalovaný, zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v bode 4 kúpnej zmluvy a tvorenú spôsobom, ktorý je dohodnutý v bode 3 kúpnej zmluvy. Podľa bodu 3 kúpnej zmluvy, súčasťou kúpnej ceny boli aj náklady na dopravu, poistenie. Podľa bodu 4 kúpnej zmluvy, kupujúci sa zaviazal zaplatiť kompletnú kúpnu cenu, teda vrátane nákladov na dopravu a poistenia tovaru. Tento záväzok je zvýraznený nielen tým, že v bode 3 súčasťou kúpnej ceny sú náklady na dopravu a poistenie, v bode 4 záväzok kupujúceho zaplatiť celú kúpnu cenu vrátane uvedených nákladov, ale je zvýraznený aj v bode 7 kúpnej zmluvy, kde opakovane dohodli zmluvné strany spôsob úhrady tejto časti kúpnej ceny tak, že náklady na dopravu zaplatí kupujúci priamo na účet špeditéra - spoločnosti R-K Spedition, s.r.o., vrátane poistného.

Okresný súd poukázal na to, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 3.6.2014 (čl. 425 spisu) nespochybnil prejav vôle žalovaného uzavrieť rámcovú i kúpnu zmluvu, v ktorých bol označený ako kupujúci. Spochybnil len dodanie tovaru žalovanému, ktorým nedodaním tovaru mu nevznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Taktiež poukázal na skutočnosť, že neprevzal ručiteľský záväzok za svojho odberateľa DTE Mali. Uzavretie obidvoch zmlúv v zmluvnej pozícii kupujúceho však spochybnil žalovaný na pojednávaní dňa 10.2.2015 čl. 511 rub spisu. Uviedol, že zmluvy uzatváral ako sprostredkovateľ, nie ako kupujúci.

Z hľadiska dôkaznej sily okresný súd prisúdil vyššiu dôkaznú silu rámcovej a kúpnej zmluve, ktoré sú vyhotovené v písomnej podobe, podpísané obidvomi zmluvnými stranami, teda vierohodné, nesporné, na rozdiel od prednesu žalovaného, ktorý je sporný, nevierohodný. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žalovaný prejavoval vôľu uzatvárať uvedené zmluvy ako kupujúci a nie ako sprostredkovateľ. Akákoľvek zmena zmlúv mala byť realizovaná len v písomnej podobe. Nevierohodnosť tvrdení vyplývala, podľa okresného súdu, aj z porovnania výpovede právneho zástupcu žalovaného, ktorý k svedkyni E. - konateľke špedičnej spoločnosti v mene žalovaného uviedol: „Odporca mi oznámil, že pani E. je pre neho neznámou osobou.“ (čl. 426 spisu), kým svedkyňa E. R. na tom istom pojednávaní (čl. 426 spisu ) uviedla, že žalovaného pozná dlhšie, v súvislosti s týmto prípadom bol u nej doma dvakrát aj so D. D. a poznala ho aj pred týmto obchodným prípadom zo vzájomnej obchodnej spolupráce. V tomto konkrétnom prípade žalovaný so D. D. navštívili svedkyňu s tým, že idú kupovať od AGRORACIA močovinu, ktorú budú ďalej predávať. Uzavretie rámcovej a kúpnej zmluvy mal okresný súd preukázané aj tým, že v hmotnoprávnej rovine aj žalobca ako predávajúci, aj žalovaný ako kupujúci sa správali v súlade s uzavretými právnymi úkonmi. V súlade s bodom I rámcovej zmluvy zo dňa 11.9.2007 predmetom Dodatku č. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 18.11.2008 bola dodávka močoviny, NPK. V súlade s bodom III rámcovej zmluvy v dodatku - kúpnej zmluve množstvá a predajné ceny boli dohodnuté v bode 2, bode 3, 4, 7. Podľa bodu III 3.2 rámcovej zmluvy kupujúci, teda žalovaný mal zaistiť prepravu a uhradiť náklady na prepravu tovaru a poistenie. Tento záväzok je obsiahnutý aj v kúpnej zmluve, kde v bode 3 súčasťou kúpnej ceny je aj cena dopravy a poistenia, ktorú sa v bode 4 zaviazal kupujúci zaplatiť vrátane nákladov na dopravu a poistenie a rovnako aj v bode 7, kde je konštatované, že náklady na dopravu zaplatí kupujúci priamo na účet špeditéra - spoločnosť R-K Spedition, s.r.o.. Výpoveďou svedkyne R. E. mal okresný súd preukázané, že je konateľkou špedičnej spoločnosti, ktorú zabezpečil žalovaný a platbu za prepravu dostala zaplatenú od africkej spoločnosti DTE Senegal. Tento príjemca bol označený v námornom nákladnom liste. Rovnakým spôsobom a od rovnakého subjektu dostala zaplatené aj poistenie. Ako konečný príjemca bola uvedená spoločnosť DTE Mali a neskôr to bolo skorigované na

DTE Senegal. Okresný súd uzavrel, že z platnej uzavretej kúpnej zmluvy a rámcovej zmluvy žalovanému vznikla právna povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vrátane nákladov na dopravu a poistenie. Skutočnosť, že kupujúci zabezpečil splnenie svojej povinnosti zaplatiť časť kúpnej ceny za prepravu a poistenie prostredníctvom tretieho subjektu, okresný súd vyložil tak, že splnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť časť kúpnej ceny prostredníctvom tretieho subjektu vo výške prepravy a poisteného. V súlade s § 323 ods. 2 a § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka potom okresný súd v zhode s žalobcom mal za to, že zaplatením časti kúpnej ceny (prepravné, poistenie) uznal žalovaný ako kupujúci aj svoju právnu povinnosť na zaplatenie zvyšnej časti kúpnej ceny, k zaplateniu ktorej sa zaviazal v rámcovej kúpnej zmluve i v kúpnej zmluve - dodatku. Z celkového hmotnoprávneho správania sa žalovaného - kupujúceho, podľa okresného súdu bolo možno usudzovať, že zaplatením tejto časti kúpnej ceny uznal aj zvyšok záväzku na zaplatenie kúpnej zmluvy, pretože v hmotnoprávnej rovine po zaplatení tejto časti kúpnej ceny pokračoval v realizácii ustanovení uzavretej rámcovej zmluvy a uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný - kupujúci vybral v súlade s uzavretými zmluvami špedičnú spoločnosť R-K Spedition, s.r.o. - Ing. E., ktorá zabezpečila nákladnú dopravnú spoločnosť Metrans a námornú spoločnosť MSC. Na jej pokyny žalobca ako predávajúci vystavil faktúry s označením subjektov a nákladné listy CMR.

Okresný súd poukázal na to, že v bode III 3.3 rámcovej zmluvy mali možnosť zmluvné strany v dodatku kúpnej zmluvy dohodnúť, že predávajúci bude dodávať tovar priamo odberateľovi kupujúceho a v takom prípade sa v dodatku kúpnej zmluvy mal kupujúci zaviazať vykonať dohodnutým spôsobom platbu za svojho odberateľa (ručiteľský záväzok). V Kúpnej zmluve však zmluvné strany možnosť podľa bodu III 3.3 rámcovej zmluvy nevyužili, nedohodli, že predávajúci môže tovar dodávať priamo odberateľovi kupujúceho a nedohodli ručiteľský záväzok. Za tejto situácie kupujúcim bol len žalovaný. Pokiaľ kupujúci uzavrel poddodávateľský vzťah s iným subjektom, podľa okresného súdu išlo o právny vzťah medzi žalovaným ako kupujúcim a tretím subjektom, za ktorý žalobca ako predávajúci nenesie zmluvnú zodpovednosť. Takýto záväzok v zmluve nebol dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným. Okresný súd považoval za nevierohodné tvrdenie žalovaného - kupujúceho, že nemá vedomosť o právnom vzťahu s tretím subjektom. Týmto tretím subjektom - poddodávateľom žalovaného bola spoločnosť DTE Mali, neskôr skorigovaná na DTE Senegal. Táto spoločnosť bola aj označená ako príjemca v námornom nákladnom liste. V konaní bolo preukázané, že u Ing. E., konateľky špedičnej spoločnosti R-K Spedition, nebol žalovaný sám, ale s pánom Seckom zo Senegalu a obidvaja prejavili záujem kupovať od žalobcu močovinu. Príjemcu do námorného nákladného listu neoznačil žalobca z vlastnej iniciatívy, ale z iniciatívy špedičnej spoločnosti, ktorá príjemcu označila z iniciatívy žalovaného a pána D.. Keby žalovaný nemal poddodávateľský vzťah s uvedeným tretím subjektom, nebol by tretí subjekt označil ako odberateľa a nebol by mu doručoval konosamenty oprávňujúce ho k prevzatiu tovaru. V rámcovej zmluve v bode V 5.2 bolo dohodnuté, že kupujúci, teda žalovaný, vyberie svojho lodiara, tranzitéra a agenta v Senegale a bude o tom informovať predávajúceho. Zaplatí náklady prepravy, vyclievania, tranzitéra. Žalovaný ako kupujúci túto zmluvnú povinnosť splnil prostredníctvom špedičnej spoločnosti, ktorá vybrala nákladného dopravcu Metrans a námornú spoločnosť MSC.

Okresný súd skonštatoval, že žalobca ako predávajúci splnil svoju zmluvnú povinnosť podľa rámcovej a kúpnej zmluvy a podľa § 409 Obchodného zákonníka dodať kupujúcemu tovar a podľa § 417 Obchodného zákonníka doručil žalovanému 3 originály konosamentov, ktoré boli potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru. V súlade s § 419 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaný ako kupujúci v dôsledku dispozície s konosamentmi mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť. Uvedeným mal okresný súd preukázané, že pojem „s tovarom voľne nakladať“ znamenal, že kupujúci mohol sám prevziať prepravený a doručený tovar z prístavu Dakar alebo konosamenty odovzdať tretiemu subjektu, ktorý mohol s tovarom voľne nakladať a tovar prevziať. Podľa § 443 ods. 2 Obchodného zákonníka, tak žalovaný ako kupujúci pred prevzatím samotného tovaru nadobudol vlastnícke právo k prepravovanému tovaru tým, že získal oprávnenie nakladať so zásielkou. Tým si splnil žalobca svoju zmluvnú a právnu povinnosť dodať žalovanému - kupujúcemu tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tovaru. V konaní mal okresný súd jednoznačne preukázané, že námorná spoločnosť MSC, ktorú vybral kupujúci prostredníctvom ním vybratej špedičnej spoločnosti, registruje 5 prepráv v súvislosti s týmto obchodným prípadom. Pri každej jednej preprave bola vystavená jedna sada konosamentov, nákladných námorných listov, ktoré sú obchodovateľné. Každá sada obsahovala 3 originály konosamentov a spravidla 3 kópie. Kontajnery boli nalodené v Hamburgu, dodané do Dakaru, pričom bola dohodnutá podmienka CIF Dakar. Kontajner musel byť dovezený až do prístavu Dakar. CIF je bez vykládky z lode na mólo. Zakotvením lode v prístave Dakar je splnená podmienka dodania tovaru a nevyžadovalo sa vylodenie a vyloženie

tovaru po pristátí na mólo. Všetky 3 originály konosamentov pre každú z uvedených prepráv prevzal žalovaný. Tento skutkový záver mal okresný súd preukázaný výsluchom konateľky R-K Spedition Ing. E., výsluchom J. B. z námornej spoločnosti MSC, listinnými dôkazmi na čl. 30, 31 súdneho spisu, čl. 464, z ktorého vyplýva informácia konateľky R-K Spedition, s.r.o., že konosamenty u žalovaného prevzala pani X. a výsluchom svedkyne I. X. na pojednávaní dňa 10.2.2015 čl. 507 rub spisu, bývalej pracovníčky žalovaného, ktorá potvrdila doručenie konosamentov od R-K Spedition, s.r.o. - pani E. a následné doručenie listín do Afriky, kuriérskou službou do Senegalu. Pokyn k doručeniu listín do Senegalu jej dal žalovaný.

Okresný súd tak mal jednoznačne preukázané dodanie tovaru tvoriaceho predmet sporu zmluvne dohodnutým spôsobom do prístavu Dakar a právnu možnosť kupujúceho s dodaným tovarom nakladať. Skutočnosť, že kupujúci s obchodovateľnými konosamentmi disponoval v prospech tretieho subjektu bez zmluvného základu medzi predávajúcim a kupujúcim, podľa okresného súdu, nemožno vyložiť na ťarchu predávajúceho. Išlo o poddodávateľský vzťah medzi kupujúcim a tretím subjektom - príjemcom, za ktorý nesie zodpovednosť vo vzťahu k predávajúcemu len kupujúci, nie tretí subjekt, ktorý nie je s predávajúcim - žalobcom v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca ako predávajúci s tretím subjektom - príjemcom neuzavrel kúpnu zmluvu. Tým, že žalovaný ako kupujúci podľa § 443 ods. 2 Obchodného zákonníka pred prevzatím veci v Dakare nadobudol odovzdaním konosamentov vlastnícke právo k prepravovanému tovaru tým, že získal oprávnenie nakladať so zásielkou, podľa § 447 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, vznikla mu právna povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za dodaný tovar. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka táto povinnosť zaplatiť kúpnu cenu mu vznikla momentom, kedy mu predávajúci umožnil nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi nakladať s tovarom, teda momentom doručenia konosamentov. Týmto momentom podľa § 451 Obchodného zákonníka žalovanému ako kupujúcemu vznikla právna povinnosť urobiť úkony potrebné podľa zmluvy a zákona, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar bol povinný kupujúci prevziať. Za situácie, pokiaľ žalobca ako predávajúci požadoval, aby kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prevzal tovar a splnil iné svoje povinnosti, táto jeho požiadavka bola právne relevantná. Okresný súd žalobe vyhovel v tejto časti a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu za dodaný tovar vyfakturovanú kúpnu cenu stanovenú spôsobom dohodnutým v rámcovej zmluve a kúpnej zmluve za 460 dodaných ton močoviny podľa faktúr a CMR pripojených v súdnom spise v celkovej výške 253 000 USD, ktorá je uvedená na faktúrach a aj v medzinárodnej faktúre ako sprievodnom doklade tovaru. Žalobca od kúpnej ceny odpočítal aj započítanú čiastku dlhu predávajúceho voči žalovanému Za situácie, kedy kupujúci - žalovaný spochybnil započítanie, okresný súd uzavrel, že žalobca - predávajúci môže žiadať v konaní menej ako mu patrí, a preto považoval za nadbytočné dokazovať, či došlo k právne relevantnému započítaniu nároku žalobcu voči nároku žalovaného alebo nie. Celková kúpna cena predstavovala 253.000 USD od ktorej bol odpočítaný nesporný záväzok za prepravné náklady špedičnej spoločnosti. Preto žalobcovi - predávajúcemu priznal právo na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 182.702,849 USD s príslušenstvom. Okresný súd ustálil, že povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vznikla žalovanému momentom, kedy mu bolo umožnené nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi nakladať s tovarom, teda momentom doručenia konosamentov a odo dňa nasledujúceho po dodaní konosamentov sa kupujúci dostal do omeškania s platením kúpnej ceny. Preto priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania so zaplatením kúpnej ceny vo výške 14,25% ročne a to zo sumy USD od 9.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 39.551,949 USD od 11.12.2008 do zaplatenia, zo sumy USD od 16.12.2008 do zaplatenia, zo sumy USD od 15.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 39.764,073 USD od 18.12.2008 do zaplatenia podľa § 369 a § 502 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o druhú časť predmetu sporu, návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 10.000 Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 14.4.2011 do zaplatenia okresný súd vyhovel. Poukázal na to, že žalovaný neprevzal riadne tovar v prístave Dakar, prestal so žalobcom komunikovať, nereagoval na telefonáty, písomné výzvy. Hrozila exekúcia tovaru, ktorý stál neprevzatý v prístave Dakar. Lodná spoločnosť odovzdala všetky originály námorných nákladných listov žalovanému dňa 21.5.2009. Napriek tomu, že žalovaný - kupujúci mohol s tovarom týmto momentom nakladať, prevzal len časť kontajnerov v priebehu mája 2010, teda 1 rok po odovzdaní námorných nákladných listov žalovanému, teda nesplnil zmluvné podmienky. Z toho dôvodu vyúčtovala lodná spoločnosť žalobcovi viacnáklady s neprevzatím tovaru v súlade s podmienkami INCOTERMS, ktoré boli dohodnuté v bode III 3.1 rámcovej zmluvy. Podľa nich za dodanie tovaru sa považuje dátum nalodenia tovaru na palubu lode. Žalobcovi sa podarilo znížiť túto škodu, ktorú sankciu zaplatil lodnej spoločnosti dňa 13.4.2011 vo výške 10.000 Eur. Žalobca zaplatil

náklady namiesto žalovaného tým, že splnil prevenčnú povinnosť predchádzať vzniku škody, preto má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože plnil to, čo podľa práva mal plniť žalovaný.

Okresný súd závery, že tovar v prístave Dakar kupujúci neprevzal, mal preukázané nielen tvrdením predávajúceho - žalobcu, ale aj svedkom B. J. za námornú lodnú spoločnosť MSC, listinným dôkazom na čl. 25 spisu preukazujúcim hrozbu pokuty v Dakare v sklade za stojné, listinným dôkazom na čl. 33 spisu o výške platby 10.000 Eur ako sankcie za neprevzatý tovar v určenom čase v mieste dodania, ktorá bola zaplatená námornej spoločnosti, listinným dôkazom na čl. 34 spisu, preukazujúcim vyfakturovanie tejto sankcie v uvedenej výške ako zmluvnej pokuty stojného. Neprevzatie tovaru poddodávateľom kupujúceho - žalovaného mal preukázané aj výpoveďou samotného žalovaného C. Y. na pojednávaní dňa 10.2.2015 na čl. 511 rub spisu, z ktorej vyplynulo, že poddodávateľ žalovaného - kupujúceho nemohol s kontajnermi nakladať, pretože porušil svoje povinnosti vo vzťahu k štátu Senegal. Za umelé hnojivá dostal dotácie od štátu, tieto smerovali pre súkromné farmy na území štátu Senegal. Poddodávateľ žalovaného však s nimi disponoval mimo uvedené subjekty. Poddodávateľovi žalovaného bola na území štátu Senegal zastavená činnosť, nemohol nakladať s kontajnermi, ktoré boli uložené v colnom sklade v Dakare. Sám pripustil, že doba skladovania bola taká dlhá, že hodnota skladného bola vyššia ako hodnota hnojív. Senegalské colné orgány kontajnery skonfiškovali a predali. Tým mal okresný súd preukázané, že právna povinnosť podľa zmluvy prevziať dodaný tovar sa vzťahovala na žalovaného a aj na poddodávateľa, za ktorého zodpovedal. Žalovaný ako kupujúci tovar neprevzal včas, v dôsledku čoho zaplatil žalobca sankcie lodnej spoločnosti namiesto žalovaného ako kupujúceho. Z uvedených dôvodov okresný súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia podľa § 456 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaný žalobcovi bezdôvodné obohatenie nevydal ihneď po výzve, dostal sa do omeškania s platením, a preto ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania z bezdôvodného obohatenia, ktorý posúdil podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako úžitky bezdôvodného obohatenia z peňažnej pohľadávky. Úžitkami peňažnej pohľadávky je aj úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako plne úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 18.350,14 Eur, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Bol toho názoru, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu celého konania namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Preskúmanie pasívnej legitimácie je podľa žalovaného imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Žalovaný nespochybňoval, že so žalobcom uzavrel dňa 11.9.2007 Zmluvu o vzájomnej spolupráci na dodávku priemyselných hnojív do Monetárnej a ekonomickej únie západoafrických krajín (ďalej len „Zmluva“). Táto Zmluva podľa žalovaného má však charakter len rámcovej zmluvy, na základe ktorej sa mali ďalej realizovať konkrétne obchody, ale nikdy k reálnemu plneniu - dodaniu tovaru žalovanému na základe zmluvy nedošlo a ten ani čiastočne neplnil kúpnu cenu. Ustanovenie článku 3.3. Zmluvy priamo pre jednotlivé obchody predpokladalo uzavretie samostatného dodatku - kúpnej zmluvy so všetkými jej podstatným náležitosťami, pričom žalovaný v tomto dodatku mohol priamo splnomocniť žalobcu k dodaniu tovaru jeho (kupujúceho) odberateľovi a zároveň sa mal v takom prípade zaviazať vykonať platbu za svojho odberateľa. Z gramatického výkladu ustanovenia vyplýva, že žalovaný mal prevziať ručiteľský záväzok za splnenie povinnosti svojho odberateľa, čo je ale v rozpore s prezentovanými tvrdeniami žalobcu, že žalovaný bol priamo kupujúcim. Ak by tomu tak bolo, žalovaný by mal byť povinný platiť kúpnu cenu vo svojom mene a na vlastný účet, nie sa zaväzovať vykonať platbu za tretiu osobu. Z tohto pohľadu považoval Zmluvu za rozpornú a neurčitú. Podľa žalovaného, naznačenú neurčitosť podporuje aj samotný dodatok č. 1 k Zmluve uzavretej dňa 18.11.2008, v ktorom sa žalovaný ako kupujúci nezaviazal k zaplateniu kúpnej ceny za svojho odberateľa (ktorý nakoniec ani v tomto dodatku nie je určený), t.j. nedošlo k naplneniu podmienky dohodnutej v článku 3.3. Zmluvy. Podľa žalovaného, skutočný stav bol taký, že bez ohľadu na uzavretú Zmluvu v znení dodatku č. 1, počas rokovaní vystupoval v pozícii sprostredkovateľa kúpy na základe neformálne uzavretého kontraktu. Nie je zrejmé žalovanému, z akého dôvodu okresný súd jeho procesnú obranu posudzoval v rámci uzavretej zmluvy, nakoľko sa jednalo o samostatný neformálne uzavretý kontrakt, čo žalovaný prezentoval i vo svojej výpovedi a pravdivosť jeho tvrdení mohol potvrdiť aj svedok Ing. D. D., ktorý z pozície honorárneho konzula Senegalu so žalovaným absolvoval množstvo rokovaní. Výsluch tohto svedka nebolo možné

v konaní realizovať napriek návrhu a snahe žalovaného, nakoľko sa dlhodobo zdržuje v Senegale. Žalovaný poukázal na to, že kúpna zmluva je konsenzuálnym kontraktom, ktorý vzniká už samotnou dohodou o jeho podstatných náležitostiach, avšak právo predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny vzniká až riadnym splnením jeho záväzku dodať tovar kupujúcemu. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o námornej preprave tovaru, podľa článku I. ods. 7, ktorého je konosamentom dokument, ktorý je príkazom o zmluve o námornej preprave a o tom, že dopravca prevzal tovar alebo ho naložil a ktorým sa dopravca zaväzuje, že vydá tovar pri odoslaní tohto dokumentu. Základnými funkciami konosamentu sú potvrdenie o prevzatí tovaru, stelesnenia práva na vydanie tovaru a dôkaz o znení zmluvy o preprave. Konosament je povinný vydať dopravca alebo ním poverená osoba v momente, keď prevzal tovar do svojej starostlivosti. Podpísať ju musí osoba oprávnená konať za dopravcu alebo kapitán lode. Obvyklé náležitosti konosamentu sú však vyjadrené predovšetkým v článku 15 Dohovoru. Tak ako každý cenný papier, možno vystaviť konosament na meno, rad, alebo doručiteľa. Povinnosť vydať tovar stíha kapitána len v prístave určenia a len osobe, ktorá preukáže svoje oprávnenia z konosamentu. Ako vyplýva z dokladov predložených samotným žalobcom, žalovaný nie je označený ako príjemca tovaru v konosamentoch, kde je ako tento subjekt uvedená spoločnosť DTE Mali, 03 BP 188 BAMAKO, MALI, s ktorou žalobca za sprostredkovania žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu. Žalovaný v konaní prezentoval, že sa jedná o cenné papiere vystavené na rad predmetnej spoločnosti, nie na doručiteľa, teda jedine táto bola oprávnená uplatňovať práva z cenných papierov a požadovať vydanie tovaru v prístave Dakar. Keďže sa v tomto konkrétnom prípade nejednalo o cenné papiere na doručiteľa, nemohol z nich žalovaný nadobudnúť žiadne práva bez vystavenia rubopisu, najmä požadovať vydanie tovaru od kapitána lode v prístave Dakar. Žalovanému nebolo jasné, z čoho okresný súd v právnej rovine vyvodil, že žalovaný mohol v dôsledku prevzatia konosamentov s tovarom voľne nakladať a dokonca tovar prevziať, keďže odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje jedinú právne relevantnú zmienku o charakteristike konosamentov s odkazom na príslušnú právnu úpravu. Práve z pravidiel a právnych predpisov upravujúcich cenné papiere, sú predmetné konosamenty považované za vystavené na rad DTE Mali, 03 BP 188 BAMAKO, MALI, ktorá jediná mohla na základe nich tovar prevziať, prípadne s nimi voľne obchodovať, rubopisom ich previesť na inú osobu, v žiadnom prípade však nie žalovaný. K tejto otázke sa vyjadrili jedine svedkovia R. E. a J. B.. Okresný súd si k zásadnej právnej otázke vytvoril úsudok na základe laických výpovedí svedkov, z ktorých sa jeden navyše vyjadroval vo všeobecnej rovine a svoj názor vo veci právnej možnosti vydania tovaru pri konosamentoch vystavených na rad nezdôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu. So skutočnosťou, že žalovaný mal tieto konosamenty krátku dobu, nemožno spájať účinky dodania tovaru žalovanému, ako to prezentoval prvostupňový súd, nakoľko sa nejednalo o konosamenty vystavené na doručiteľa a žalovaný nebol oprávnenou osobou z týchto konosamentov. Prevzatím konosamentov vystavených na rad tretej osoby, žalovaný nezískal oprávnenie prevziať tovar v prístave Dakar, a teda možnosť s tovarom voľne nakladať a žalobca si tak nemohol splniť povinnosť predávajúceho tovar žalovanému dodať. Žalovaný tovar nikdy neprevzal a nevznikla mu povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Po odoslaní konosamentov žalovaným do Senegalu spoločnosti DTA došlo zrejme v dôsledku problémov kupujúceho DTE so senegalskými colnými orgánmi k ich prevodu na dcérsku spoločnosť DTE-PDA, a táto následne uplatňovala nárok na vydanie tovaru, čo sa jej aj v obmedzenom rozsahu podarilo. V konaní boli predložené doklady s úradným prekladom preukazujúce, že náklady špedičnej spoločnosti na dopravu a poistenie boli uhradené priamo spoločnosťou DTE-PDA. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že tieto náklady uhradil žalovaný, ktorým spôsobom mal uznať zvyšok dlhu, tak dokazovaním bolo preukázané, že tieto náklady, a tým i časť kúpnej ceny uhradil iný subjekt. Žalovanému nebolo jasné, z čoho okresný súd vyvodil, že spoločnosť DTE, resp. DTE-PDA bola poddodávateľom žalovaného, keď v konaní nebol produkovaný jediný dôkaz preukazujúci zmluvný vzťah medzi žalovaným a spoločnosťou DTA, resp. DTE-PDA. Pokiaľ spoločnosť DTE-PDA hradila náklady, nebolo to z dôvodu plnenia záväzku žalovaným prostredníctvom tretej osoby, ale z dôvodu plnenia povinnosti kupujúceho na zaplatenie časti kúpnej ceny. Samotný záväzkový vzťah zo zmluvy v znení dodatku č. 1 medzi účastníkmi konania vznikol, avšak k reálnemu plneniu záväzkov z neho nikdy nedošlo, žalobca nedodal žalovanému tovar, žalovaný nikdy neplnil ani časť kúpnej ceny, náklady dopravy, poistenie plnila tretia osoba. Ak tomu tak nebolo, žaloba musí byť zamietnutá aj pri existencii zmluvy v znení dodatku č. 1 ako konsenzuálneho kontraktu, a to pre nesplnenie základnej povinnosti predávajúceho dodať tovar kupujúcemu.

K uplatnenému nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, žalovaný uviedol, že neporušil žiadnu povinnosť zo záväzkového vzťahu, nakoľko objektívne nikdy nemohol tovar v prístave Dakar prevziať, nemôže ani preto zodpovedať za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť uplatnením sankcií zo strany lodnej spoločnosti vo výške 10.000 Eur.

Žalovaný ďalej namietal, že okresný súd s poukazom na ust. § 155 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nemal výrok rozsudku o plnení v peniazoch vyjadriť v USD, nakoľko žalovaný ako devízový tuzemec nemá zriadený účet v cudzej mene. Na okraj poukázal na skutočnosť, že v rozsudku je nesprávne označený žalovaný C. Y. - OKY - hydraulik, Kalinov 353, Krásno nad Kysucou, IČO: 36 944 661, nakoľko tento podnikateľský subjekt ukončil činnosť 21.1.2015.

Výrok o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, žalovaný považoval za nepreskúmateľný, a to vzhľadom k tomu, že predmet konania bol vyjadrený čiastočne v cudzej mene, tak okresný súd mal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, aký prepočítací kurz použil pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny trov právneho zastúpenia. Pokiaľ tento prepočítací kurz okresným súdom nebol uvedený, nie je zrejmé, aká bola výška peňažného plnenia v čase začatia poskytovania právnych služieb právnym zástupcom žalobcu, a preto nie je možné preskúmať výšku tarifnej odmeny za každý úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil, eventuálne zmenil, žalobu zamietol s priznaním náhrady trov konania.

Žalovaný následne v podaní zo dňa 9.11.2015 osobne podanom Krajskému súdu v Žiline dňa 10.11.2015 uskutočnil podanie označené ako Predloženie listinného dôkazu, Doplnenie nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v tomto podaní označil a súčasne predložil písomné vyhlásenie Ing. D. D., vo vzťahu ku ktorému uviedol, že výsluch tohto svedka navrhoval žalovaný na preukázanie svojich tvrdení vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.5.2013 a vo vyjadrení zo dňa 16.9.2013, na pojednávaní dňa 10.2.2015 uviedol, že nie je schopný zabezpečiť jeho účasť, nakoľko tento bol mimo územia SR v čase od apríla 2014 až do 10.8.2015, t.j. v priebehu vykonávaných pojednávaní, aj v čase vyhlásenia rozsudku. Žiadal, aby obsah písomného vyhlásenia Ing. D. D., ktorého nebolo možné bez zavinenia žalovaného vypočuť ako svedka v konaní pred Okresným súdom v Čadci, bolo posúdené ako ďalší odvolací dôvod podľa § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.. Zároveň doplnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania uplatnený v odvolaní o náhradu trov súdneho poplatku za odvolanie v sume 9.048,50 Eur. Zároveň pripojil Vyhlásenie pre účely súdneho konania zo dňa 18.8.2015 podpísané Ing. D. D., s potvrdením osvedčenia pravosti podpisu a prefotenou časťou pasu.

K doručenému odvolaniu sa žalobca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Za viazanosti vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami krajský súd prejednal odvolanie žalovaného v medziach a rozsahu odvolacích dôvodov obsiahnutých v písomnom podanom odvolaní zo dňa 10.7.2015 podaným v zákonnej lehote, a to len z tých, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred prvostupňovým súdom za splnenej procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ktorá bola súčasťou procesného poučenia okresného súdu na č.l. 149 spisu, ktoré spolu s predvolaním bolo doručené účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov podľa doručeniek na č.l. 148 spisu. V súvislosti s doplnením odvolania žalovaného v podaní zo dňa 10.11.2015, a to predložením listinného dôkazu, krajský súd uvádza, že predmetný listinný dôkaz bol žalovaným prostredníctvom právneho zástupcu predložený odvolaciemu súdu až po uplynutí odvolacej lehoty pri doručení rozsudku okresného súdu žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 29.6.2015, lehota na podanie odvolania a uvádzanie dôvodov odvolania uplynula dňom 14.7.2015. Z uvedeného, pokiaľ žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu osobne podal dňa 10.11.2015 podanie zo dňa 9.11.2015, na predmetné podanie a doložený listinný dôkaz postupom podľa § 205 ods. 3 O.s.p. odvolací súd nemohol prihliadať.

Podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Bolo zrejmé, že predmetom žaloby žalobcu zo dňa 26.11.2012 bol nárok na zaplatenie kúpnej ceny tovaru, celkom v sume 182.702,849 USD spolu s príslušenstvom. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že okresný súd nemal výrok rozsudku o plnení v peniazoch vyjadriť v USD, nakoľko žalovaný ako devízový tuzemec nemá zriadený účet v cudzej mene.

V rámci vyhodnotenia tohto odvolacieho dôvodu žalovaného a uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 182.702,849 USD s príslušenstvom, odvolací súd zistil, že okresný súd dôsledne nepostupoval podľa ust. § 155 ods. 2 O.s.p., podľa znenia ktorého výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a ak a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom. Z predmetného zákonného ustanovenia § 155 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že v ňom uvedené zákonné podmienky musia byť súčasne splnené. V danom prípade z obsahu žaloby žalobcu, doložených listinných dôkazov, a to Zmluvy o vzájomnej spolupráci zo dňa 11.09.2007 ako aj Kúpno-predajnej zmluvy dodatok č. 1 k zmluve o spolupráci pri dodávke priemyselných hnojív do Monetárnej a ekonomickej únie západoafrických krajín zo dňa 18.11.2008 nepochybne vyplývalo, že dohodou zmluvných strán bola určená cena tovaru od dodávateľa v mene USD, náklady na manipuláciu tovaru v mene SK, náklady na dopravu tovaru v mene SK, obchodná marža v mene EUR s tým, že v zmysle bodu 4. Platobných podmienok bola dohodnutá úhrada kúpnej ceny kupujúcim v mene USD a obchodná marža v mene EUR. Krajský súd konštatuje, že vzhľadom na takto dohodnutú cenu tovaru potom plnenie v peniazoch vyjadrené v mene USD neodporovalo okolnostiam prípadu, avšak v konaní nebolo preukázané, že účastník, t.j. žalovaný, ktorý bol rozsudkom okresného súdu zaviazaný sumu 182.702,849 USD s prísl. plniť, je v zmysle devízového zákona, konkrétne § 2 zákona č. 202/1995 Z.z. devízovým tuzemcom, má účet v cudzej mene. Keďže žalovaný namietal, že nie je devízovým tuzemcom a nemá zriadený účet v cudzej mene a z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu nevyplývalo skúmanie podmienok pre postup podľa § 155 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p., bolo rozhodnutie okresného súdu, ktorým žalovaného zaviazal na plnenie v peniazoch v cudzej mene, predčasné, pretože nebolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov vyplývajúcich z § 155 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. súčasne. Z uvedeného bolo preto potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v podanom odvolaní namietal nedostatok pasívnej legitimácie s tvrdením postavenia sprostredkovateľa v zmysle Zmluvy o vzájomnej spolupráci na dodávku priemyselných hnojív do Monetárnej a ekonomickej únie západoafrických krajín dňa 11.9.2007 (ďalej len ,,Zmluva“) a súčasne neurčitosť a rozpornosť čl. 3.3 tejto zmluvy. Odvolací súd súhlasí s postupom prvostupňového súdu, ktorý predmetnú Zmluvu posudzoval v spojení s úkonom Kúpno - predajnej zmluvy dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 18.11.2008 (ďalej len ,,Dodatok č. 1“) v celom obsahovom znení postupom podľa ust. § 269 ods. 2 v spojení s ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Uvádza odvolací súd, že čo sa týka právneho úkonu Zmluvy, tak podľa jej obsahu ide o zmluvu rámcovú a takto bola i účastníkmi vnímaná, konkrétne sám žalovaný takto Zmluvu označoval.

V súvislosti s pojmom rámcová zmluva, odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že tzv. rámcová zmluva sama o sebe záväzkový vzťah nezakladá, pohľadávky a záväzky z nej nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, určia v tejto zmluve základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. realizačné) zmluvy na jej základe, budú uzatvorené, ak nebude v realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva má význam v tom, že stanovuje zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, t.j. v určitom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej zmluvy (napr. zmluvy kúpnej) uzavretej na základe rámcovej zmluvy sa teda v rozsahu, v ktorom sa strany v realizačnej zmluve dohodli, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dohodnuté v rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. Právnou skutočnosťou, z ktorej vzniká záväzkový vzťah ako právny vzťah obsahujúci právo veriteľa na plnenie (pohľadávka) a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka splniť záväzok, je tak realizačná zmluva. Rozsah, v akom zmluvné strany v rámcovej zmluve dohodnú základné pravidlá, závisí len na ich vôli. Zo skutočnosti, že určitá otázka nie je v rámcovej zmluve konkrétne upravená, preto nemožno dovodiť záver o neurčitosti a rozpornosti rámcovej zmluvy a realizačnej zmluvy v zmysle ustanovení § 269 ods. 2 vety

druhej Obchodného zákonníka, s dôsledkom, že neboli platne uzavreté, vychádzajúc zo základného princípu výkladu zmlúv, reflektujúceho na autonómiu vôle zmluvných strán a funkciu zmluvy, a to priorita výkladu, ktorý nevedie k záveru o neplatnosti zmluvy, ak je taký výklad možný.

Po oboznámení sa s obsahom právnych úkonov Zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, uvádza odvolací súd, že túto vníma a hodnotí v zhode s prvostupňovým súdom ako rámcovú zmluvu upravujúcu všeobecne práva a povinnosti zmluvných strán v rámci vzájomnej spolupráce, čo vyplýva zo znenia článku I. prvý odsek Zmluvy, podľa ktorého „Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnej spolupráci pri zabezpečovaní dodávok priemyselných hnojív a iných produktov súvisiacich s poľnohospodárskou chémiou v nasledujúcich množstvách a sortimentnej skladbe počas kalendárneho roka“ vo väzbe na dojednanie v článku III. bod 3.1. Zmluvy, kde bolo dohodnuté, že predajné ceny a množstvo každého druhu tovaru budú špecifikované v uzatvorených kúpnych zmluvách, ktoré búdu dodatkami tejto zmluvy, a Dodatok č. 1 uzavretý medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim zo dňa 18.11.2008 hodnotí ako realizačnú kúpnu zmluvu viažucu sa k rámcovej zmluve. Čo sa týka právneho úkonu realizačnej zmluvy - Dodatok č. 1 tento tak, ako správne uzavrel okresný súd, obsahoval podstatné náležitosti vyžadované ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho bolo možné konštatovať jej platnosť. Žalovaný v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní uzatvorenie týchto právnych úkonov nespochybnil, tvrdil však postavenie sprostredkovateľa kúpy, čo zvýraznil i v podanom odvolaní. Krajský súd pri zhodnocovaní tohto odvolacieho dôvodu vychádzal zo zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom a súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že žalovaný v právnej zmluvnej rovine tvrdenie o tom, že právny vzťah bol založený na sprostredkovateľskej a nie na kúpnej zmluve, nepreukázal. Súhlasí krajský súd, že žalovaný nepreukázal charakteristické znaky dodávok na základe sprostredkovania a ani, že by tieto úkony spĺňali podstatné náležitosti vyžadované pre zmluvu o sprostredkovaní, a preto argumentácia o jeho postavení sprostredkovateľa bola na základe zisteného skutkového stavu okresným súdom k momentu rozhodovania odvolacieho súdu, zhodnotená ako nedôvodná.

Ďalšie odvolacie námietky žalovaného v rámci obrany smerovali k tomu, že ak žalobca uplatnil nárok z uzavretej kúpnej zmluvy, tak právo na zaplatenie kúpnej ceny mu nevzniklo pretože žalovanému tovar nebol dodaný a ak žalobca tvrdil povinnosť žalovaného uhradiť záväzok za odberateľa, tento nebol špecifikovaný, keďže v kúpnej zmluve nebol uvedený konečný odberateľ DTE Mali.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že právo žalobcu ako predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny vzniká až riadnym splnením jeho záväzku dodať tovar kupujúcemu, vo vzťahu k čomu nedošlo, pretože vychádzajúc z čl. I. ods. 7 Dohovoru OSN o námornej preprave tovaru (Hamburské pravidlá 1978) cenné papiere (konosament) boli vystavené na rad spoločnosti DTE Mali, nie na doručiteľa, a teda žalovaný nemohol len v dôsledku prevzatia konosamentov s tovarom voľne nakladať a tovar prevziať, tak krajský súd poukazuje, že povinnosť predávajúceho odovzdať kupujúcemu doklady vzťahujúce sa na tovar, je vymedzená v ustanovení § 417 Obchodného zákonníka. Táto povinnosť úzko súvisí so základnou povinnosťou predávajúceho dodať kupujúcemu tovar (§ 409 ods. 1 Obchodného zákonníka). Povinnosť predávajúceho sa vzťahuje na tieto druhy dokladov: a) doklady týkajúce sa prepravy, ktoré sú potrebné na prevzatie tovaru alebo na disponovanie tovarom (dispozičné doklady) - môže ísť napríklad o konosament, náložný list a pod., b) doklady, ktoré majú umožniť užívanie tovaru, inštaláciu zariadenia, údržbu tovaru; tieto doklady obvykle sprevádzajú tovar, c) ďalšie doklady určené v zmluve (napr. potvrdenie o pôvode tovaru, doklady o váhe a kvalite tovaru, daňové potvrdenia a iné). Dispozičné doklady podľa písm. a) a doklady potrebné pri dovoze na preclenie tovaru, je predávajúci povinný odovzdať kupujúcemu v mieste platenia kúpnej ceny, ak k odovzdaniu týchto dokladov má dôjsť pri tomto platení (tak je to napr. pri platobnej podmienke ,,platenie oproti dokumentom“ alebo pri použití dokumentárneho akreditívu), inak v sídle alebo bydlisku kupujúceho. Tieto doklady sa považujú za včas odovzdané vtedy, keď kupujúci mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dopravenia do miesta určenia a dovezený tovar bez zbytočného odkladu precliť v zmysle ust. § 419 Obchodného zákonníka.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca ako predávajúci si splnil svoju zmluvnú povinnosť podľa rámcovej a kúpnej zmluvy a podľa § 409 Obchodného zákonníka dodať kupujúcemu tovar, keďže doručil žalovanému 3 originály konosamentov potrebných na prevzatie a na užívanie tovaru. Žalovaný tak v dôsledku dispozície s konosamentmi mohol s tovarom voľne nakladať alebo prevziať prepravovaný tovar v čase jeho dôjdenia do miesta určenia a dovezený tovar

bez zbytočného odkladu precliť. Podľa okresného súdu pojem „s tovarom voľne nakladať“ znamenal, že kupujúci mohol sám prevziať prepravený a doručený tovar z prístavu Dakar alebo konosamenty odovzdať tretiemu subjektu, ktorý mohol s tovarom voľne nakladať a tovar prevziať. S odkazom na ust. § 443 ods. 2 Obchodného zákonníka tak žalovaný ako kupujúci pred prevzatím samotného tovaru nadobudol vlastnícke právo k prepravovanému tovaru tým, že získal oprávnenie nakladať so zásielkou, a tým si splnil žalobca povinnosť dodať žalovanému tovar a previesť na neho vlastnícke právo k tovaru. Prvostupňový súd sa však vo vzťahu k svojmu záveru dostatočne nezaoberal predloženými konosamentmi. Z predložených úradných prekladov konosamentov na č.l. 207 - 237 boli zistené vyplnené okrem iného údaje: ZASIELATEĽ: ,,AGRORACIO SENICA, a.s., SENICA-ČÁČOV, 905 01 SENICA- ČÁČOV, SLOVENSKO“, PRÍJEMCA: ,,Tento konosament nie je prevoditeľný, pokiaľ na tomto mieste nie je uvedené ,,Na rad“ alebo ,,Na rad ,,,koho,,,“ DTE Mali 03 BP 188 Bamaco Mali, SPOLOČNOSŤ, KTOREJ SA ZASIELA OZNÁMENIE: ,,AGRORACIO SENICA, a.s., SENICA-ČÁČOV, 905 01 SENICA- ČÁČOV, SLOVENSKO“. Z vyššie uvedených údajov bolo zrejmé, že predmetné konosamenty boli vystavené dopravcom, pre odosielateľa tovaru žalobcu a príjemcu tovaru DTE Mali 03 BP 188 Bamaco. Okresný súd obsah a charakter týchto cenných papierov predložených v prvostupňovom konaní, čo žalovaný namietal s odkazom na úpravu v Dohovore OSN o námornej preprave tovaru, dostatočne nezhodnotil, a tým sa ani nevysporiadal s otázkou, či Slovenská republika sa stala zmluvným štátom tohto dohovoru, a preto je jeho rozhodnutie predčasné. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, že je to odvolací súd, ktorý sa má vyjadriť, či samotné prevzatie konkrétnych konosamentov oprávňovalo žalovaného k dispozícii s týmto tovarom, tak krajský súd uvádza, že pokiaľ okresný súd k tejto otázke nezaujal jednoznačné stanovisko, nemohol sa následne ani krajský súd k tejto otázke vyjadriť. Vyššie uvedené doplnenia a zhodnotenia okresného súdu sa vyžadujú práve k zaujatiu stanoviska o tom, či zo strany žalobcu došlo k dodaniu tovaru žalovanému, ktorý záver má dôsledok nielen v rovine povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu tovaru, ale je nevyhnutný i k záveru o naplnení zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za žalobcom vzniknutú škodu.

Ak na základe doplneného dokazovania vznikne kvalitatívne odlišná skutková situácia, okresný súd opätovne vyhodnotí všetky dôkazy, a to vo vzájomnej súvislosti podľa § 132 O.s.p. a vo veci rozhodne za posúdenia, ktorý z účastníkov v zmysle označených dôkazov uniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.