Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, IĆO: 24 785 199, Česká republika, právne zastúpeného ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom organizačnej zložky Poprad, Námestie sv. Egídia 42/97, proti žalovanému W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M., K. G. XXXX/X, právne zastúpenému advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom M., A. H. XXXX/XX, o zaplatenie 2.411,09 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -247 zo dňa 2. decembra 2021 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Východiskovo konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahovala neprípustnú klauzulu v bode II.6., nakoľko podľa jej znenia akékoľvek nesplácanie pohľadávky banky bez ohľadu na dĺžku trvania omeškania dáva veriteľovi možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky; čo je však v rozpore s § 53 ods. 9 Obč. zák. Pre uvedený rozpor nepovažoval okresný súd dotknuté dojednanie za platné, a preto nemohlo byť podkladom pre uskutočnenie úkonu zosplatnenia dlhu. Nadväzne dospel k záveru, že nemožno aplikovať výnimku zo zásady neprípustnosti postúpenia pohľadávky ( ), teda postúpenie spornej pohľadávky (v danom prípade na žalobcu) nebolo možné. Na základe uvedeného nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, preto ním uplatnený nárok považoval za nedôvodný. 2. V zhode s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení okresný súd doplnil, že súd „nemá ísť“ nad rámec samotného sporového charakteru súdneho konania, kde bremeno tvrdenia zaťažuje strany sporu. Zo strany žalobcu - bez ohľadu na ich právnu/procesnú prípustnosť - pritom ani nedošlo k novým skutkovým tvrdeniam. O trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu nebolo súladné so zákonom. Citoval časti bodov 17. a 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku a mal za to, že okresný súd nešpecifikoval, akou úvahou dospel k právnemu záveru, že ustanovenie článku II. ods. 6 zmluvy o úvere z 26.10.2016 „je

možné vykladať tak striktne a izolovane bez vzťahu k platným právnym predpisom vyššej právnej sily (napríklad ), ako predostrel (okresný súd) vo svojej hypotetickej konštrukcii“. 4. Odvolateľ tvrdil, že okresný súd „neosvetlil konkrétne dôvody relevantnosti svojej hypotézy“, preto jeho záver označoval za arbitrárny. Podľa žalobcu okresný súd „úplne ignoroval“ ostatné zákonné povinnosti a obmedzenia, ktoré neumožňujú ním naznačený postup veriteľa bez toho, aby porušil iné zákonné ustanovenia (napr. ) a zároveň prezumoval „veriteľov teoretický zámer konať v rozpore so zákonom podľa vlastného uváženia“. Dodal, že „s ohľadom na aktuálnu súdnu prax by si veriteľ aplikáciou súdom načrtnutého výkladu v konečnom dôsledku znemožnil uplatniť svoje prípadné nároky zo spotrebiteľskej zmluvy pred súdom...“

5. Žalovaný „trval“ na tom, aby súd druhého stupňa napadnutý rozsudok potvrdil. Poukazoval na to, že okresný súd v bode 20. odôvodnenia jeho rozhodnutia výslovne uviedol, že bod II.6. zmluvy o úvere je v rozpore s § 53 ods. 3 Obč. zák. a súčasne okresný súd konštatoval, že neboli predložené zmluvné podmienky k úveru ku dňu uzavretia zmluvy (t.j. ku dňu 26.10.2016), ale zmluvné podmienky účinné až od 1.1.2018. 6. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, keďže okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, vrátane vysvetlenia, prečo dojednanie o predčasnej mimoriadnej splatnosti je neprípustné. Nadväzne tak zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v rozpore so zákonom, čo viedlo k záveru o neplatnosti postúpenia pohľadávky.

7. V následnej reakcii žalobca zotrval na podanom odvolaní a vyjadrenie protistrany označil za nerelevantné. 8. Rovnako žalovaný zotrval na pôvodnom stanovisku už prezentovanom v odvolacom konaní. Doplnil, že žalobca v rámci odvolacej repliky vôbec nereagoval na argumentáciu žalovaného. Dotknuté podanie žalobcu je tak len maximálne všeobecné.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) napadnutý rozsudok podľa potvrdil.

10. Krajský súd (prioritne) opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku ( v spojení s ). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho rozsudku predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcim záverom okresného súdu, na ktorom argumentačne založil svoje rozhodnutie.

11. Žalobca vôbec nerozporuje skutkové zistenie okresného súdu ohľadne znenia bodu II.6. zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 26.10.2016; vrátane konštatovania, že žalobca v priebehu celého konania nepredložil zmluvné podmienky, ktoré boli platné a účinné k danému dňu. Z označeného zmluvného dojednania: „Ak dlžník pohľadávku banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a poskytnúť informáciu o tejto skutočnosti do spoločného registra bankových informácií“ je nepochybné, že (aj) na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, resp. pohľadávky vzniknutej na základe predmetnej úverovej zmluvy postačovalo akékoľvek (tak z časového ako aj kvantitatívneho hľadiska) včasné nesplácanie úveru dlžníkom/žalovaným. 12. To znamená, že i omeškanie jeden deň s nezaplatením čo i len jediného eura zakladalo oprávnenie banky prikročiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Prezentovaný výklad, zhodný so závermi okresného súdu, plne zodpovedá nielen obsahu doslovného znenia daného dojednania, ale i celkovému kontextu zmluvy o úvere. Osobitne, ak žalobca nepreukázal existenciu žiadneho „bližšieho vysvetlenia“, ktoré by bolo súčasťou napríklad (všeobecných) zmluvných podmienok platných a účinných ku dňu uzavretia dotknutej úverovej zmluvy.

13. Z konštatovaného je zrejmé, že neobstojí žalobcom podsúvané tvrdenie o izolovanom, či formalistickom prístupe okresného súdu k výkladu predmetného/citovaného zmluvného dojednania. Paradoxne, v rámci dotknutej odvolacej argumentácie sám odvolateľ potvrdzuje rozpor takéhoto dojednania so zákonom (§ 53 ods. 9 Obč. zák.), keď sa dovoláva výkladu zmluvného dojednania iba v limitoch zákonnej úpravy; t.j. zákonnej úpravy, ktorú on sám (resp. jeho právny predchodca) pri

koncipovaní znenia zmluvy, absolútne nerešpektoval. Je žiaduce pripomenúť, že žalobca ani len netvrdí, že by sa na formulácii rozobraného zmluvného dojednania mal (čo i len čiastočne) podieľať aj dlžník/ žalovaný.

14. Práve skutočnosť, že určité zmluvné dojednanie je v rozpore so zákonom v neprospech spotrebiteľa, je pritom základom konštatovania, že takéto dojednanie je neprijateľné, čoho dôsledkom je jeho neplatnosť podľa § 53 ods. 1, 5 Obč. zák.. Nie je podstatné, či veriteľ podľa dotknutého dojednania postupoval, určujúce z hľadiska vyhodnotenia jeho prijateľnosti je to, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; čo v konkrétnostiach posudzovaného dojednania je úplne jednoznačné. Skutočnosť, že sám veriteľ sa naformulovaním neprípustného znenia konkrétneho zmluvného dojednania dostal v konečnom dôsledku do situácie vylučujúcej využitie oprávnenia zosplatniť celú pohľadávku, ide v plnom rozsahu na jeho ťarchu a jednoznačne sa nejedná o pochybenie na strane súdu.

15. Uplatňovaný nárok žalobcu sa v plnej miere odvíja od ním tvrdeného zosplatnenia úveru a naň nadväzujúceho postúpenia pohľadávky; takto je definovaný i priamo v žalobe (osobitne body II. a III.; „prvý“ text označený III., keďže v žalobe sú dve jej časti označené touto radovou číslovkou - pozn. odvolacieho súdu). Rozoberané zmluvné dojednanie o možnosti veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/pohľadávky však bolo neprijateľné, a teda neplatné. Preto chýbala zákonná podmienka v zmysle Obč. zák. - „... len ak to bolo dohodnuté“ - vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a ak veriteľ k uvedenému prikročil, postupoval v rozpore so zákonom. Odvolateľ vôbec nespochybňuje úvahu okresného súdu vychádzajúcu z o nepostupiteľnosti predmetnej pohľadávky. Nadväzne žalobca nie je nositeľom (tvrdeného) hmotného práva, ktoré je predmetom súdeného sporu; t.j. nie je v prejednávanom prípade aktívne legitimovaným subjektom, čo nutne vedie k zamietnutiu žaloby.

16. Takáto právna konštrukcia je dostatočne zrejmá z odôvodnenia napadnutého rozsudku; čo platí i o častiach odôvodnenia citovaných samotným žalobcom v rámci odvolania. Nezodpovedá preto stavu veci jeho námietka o nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu a už vôbec nie o jeho údajnej arbitrárnosti. Vo svojej podstatne táto argumentácia žalobcu ani nesmeruje k nedostatočnosti odôvodnenia, ale je „iba“ prejavom nesúhlasu žalobcu s výsledkom konania.

17. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

18. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku o trovách konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

19. O náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolateľ - žalobca nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalovaný voči nemu nárok na náhradu jeho trov v (plnom) rozsahu - 100%.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .