Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39C-204-2014.pdf
PDF · 123.94 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/204/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu : K.. V. F., R..: XX.XX.XXXX, D. J. - I. K., O. N. A. N. R. Č. X, J., právne zastúpený advokátkou: JUDr. Katarínou Habiňákovou, AK Štúrova 20, 040 01 Košice proti žalovanej : O. D., R..: XX.XX.XXXX, T. D. J., Š.Á. X, T. Č. Č. W., B.. K. XXX/X, XXX XX N. Ř. - W. v konaní o zaplatenie 23.233,43 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 23.233,43 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.01.2013 až do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.684,34 EUR pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 1.393,50 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.290,84 EUR, tieto právnemu zástupcovi žalobcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 20.03.2013, ktorá bola súdu doručená dňa 21.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 23.233,43 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.01.2013 až do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania.
V návrhu uviedol, že so žalovanou žil v družobnom vzťahu od roku 1996 a v roku 2007 po jedenásťročnom vzájomnom spolužití sa rozhodli, že sa presťahujú do Prahy, kde mala žalovaná dcéru. On v tom čase bol dôchodcom a žalovanej dôveroval. Zdedil byt po svojom strýkovi, ktorý odpredal za sumu vtedy 650.000,- Sk, po prepočte za 21.573,90 EUR. Žalovaná mala kúpiť byt vo vila domčeku v Ř. a nakoľko jej chýbala suma na zloženie celej kúpnej ceny, tak jej poslal túto sumu 650.000,- Sk a to prevodným príkazom do Čiech. Ako dôkaz súdu predložil výpis z ČSOB zo dňa 21.11.2007. Na kúpnu cenu tohto bytu prispel žalobca aj sumou 50.000,- Sk, ktoré získal tak, že žalovanej dal briliantový prsteň, ktorý ona odpredala v Londýne za 1.038,53 libier, čo je prepočet podľa kurzu ku dňu 12.10.2007. Žalobca sa k žalovanej do N. presťahoval v apríli roku 2008 a byt bol zakúpený žalovanou za sumu 2.490.000,- CZK. So žalovanou žil v spoločnej domácnosti, neboli medzi nimi žiadne problémy a to až do 06.06.2012. V tom období sa zhoršil jeho zdravotný stav v dôsledku čoho bol aj hospitalizovaný. Podrobil sa chirurgickému zákroku a v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu sa jeho liečba predĺžila až do novembra 2012. Následne operáciu a liečenie absolvoval v Košiciach. V tom čase mu žalovaná poslala SMS správu s tým, aby naďalej ostal v Košiciach, našiel si podnájom, ktorý mu ona bude platiť a žiadala o zaslanie čísla účtu v banke, čo nedodržala. Žalovaná v tom čase absolvovala ošetrovateľský kurz a v 35 dňových cykloch zabezpečovala opateru a starostlivosť pre starších ľudí v Nemecku. V tom čase sa zmenila jednak jej finančná situácia ako aj jej správanie voči nemu. Neprejavovala o neho žiaden záujem a prerušila akúkoľvek komunikáciu a spolužitie s ňou bolo v decembri roku 2012 ukončené. Ešte v septembri 2012 oznámila žalovaná žalobcovi prostredníctvom SMS správy, že s ním nechce ďalej žiť, aby sa z bytu odsťahoval. Žalobca to rešpektoval a požiadal ju, aby mu vyplatila 700.000,-
SK, teda finančné prostriedky, ktoré jej poskytol na kúpu nehnuteľnosti, aby si mohol zabezpečiť svoju bytovú otázku. Žalovaná s tým súhlasila a dohodli sa na tom, že peňažný vklad mu vráti vo výške 700.000,- Sk po odpredaji nehnuteľnosti. O nehnuteľnosť prejavil záujem vážny kupec, ktorý podmienil kúpu nehnuteľnosti s tým, že mu žalovaná umožní aspoň v jednej miestnosti zložiť si svoje osobné veci do 15.12.2012, žalovaná s tým súhlasila, kupec však zmenil svoje stanovisko a od kúpy nehnuteľnosti odstúpil. Žalobca opakovanie viackrát vyzýval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy. Uviedol, že založil so žalovanou podielové spoluvlastníctvo a prispel do kúpy bytu, pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré po dohode so žalovanou žiada uhradiť. Pokiaľ ide o briliantový prsteň ten bol jeho výlučným vlastníctvom, išlo o prsteň zo žltého kovu, v ktorom bol umiestnený briliant. Tento dal žalovanej s tým, aby sa pokúsila speňažiť na burze v Londýne. Žalovaná ho odpredala za kúpnu cenu, ktorá zodpovedala 50.000,- Sk, peniaze mu vyplatila v librách a on ich vymenil potom v zmenárni v Košiciach, tieto mal odložené doma a chcel ich požiť na dovolenku. Nakoľko však žalovanej chýbali peňažné prostriedky na kúpu bytu, tak sumu z predaja tohto briliantového prsteňa jej dal do na kúpnu cenu na predmetný byt.
Tunajší súd vydal v konaní platobný rozkaz číslo konania 17Ro/83/2013 - 13 a to dňa 16.04.2014, ktorý bol zrušený uznesením tunajšieho súdu číslo 17Ro/83/2013 - 16 zo dňa 23.04.2014 v zmysle ust. § 173 odsek 2 O.s.p., nakoľko ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanej. Žalobca podaním zo dňa 07.05.2013 oznámil súdu, že adresa pobytu žalovanej je Ř. - W., N. C., B. K. XXX/X, Č. W..
Podaním zo dňa 24.05.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.05.2013 žalovaná zaslala súdu svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že tvrdenia žalobcu sú vymyslené a sú hrubým spôsobom skreslené. Uviedla, že nárok neuznáva a to ani čiastočne. Čiastka 650.000,- Sk, ktorú žalobca poskytol na jej účet dňa 21.11.2007 bola plnením žalobcu z titulu pôžičky, ktorú ona sama žalobcovi poskytla a nie príspevkom žalobcu na kúpu bytu. Žalobca sa zaviazal túto ňou poskytnutú pôžičku vrátiť najneskôr do 31.12.2007 a oproti tomuto plneniu potom ona žalobcovi vystavila zmenku vlastnú, ktorá bola vystavená žalobcom s dňom plnenia 31.12.2007 a ktorá bola ňou poskytnutá pôžička zabezpečená. Žiadnu zmluvu o pôžičke ani zmluvu o príspevku na kúpu bytu so žalobcom písomne ani ústne neuzatvárala. Pokiaľ ide o čiastku 50.000,- Sk z údajného predaja zlatého prsteňa s briliantom, tak túto od žalobcu nikdy neprijala. Byt C. Ř.Í. C. N. zakúpila výhradne zo svojich vlastných prostriedkov a z tohto dôvodu je jediným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by žalobca poskytol nejaké finančné prostriedky, bol by v kúpnej zmluve uvedený ako vlastník zodpovedajúceho ideálneho podielu na predmetné nehnuteľnosti. Nakoľko však žalobca žiadne finančné prostriedky na kúpu bytu neposkytol, nie je jeho spoluvlastníkom a nemá ani právny nárok na jeho užívanie. Nevidí žiaden dôvod, prečo by mala žalobcovi platiť nejaké finančné prostriedky. Predmetný byt žalobca užíval s jej súhlasom avšak iba obmedzenú dobu a dočasne. Za užívanie bytu jej nič neplatil a dodnes jej dlží finančné prostriedky za užívanie bytu. V roku 2012 ho požiadala, aby jej dlžnú čiastku uhradil, alebo aby sa z bytu vysťahoval a v decembri roku 2012 žalobca byt vysťahoval spolu so svojimi osobnými vecami jej ukradol jej osobné veci a finančné prostriedky vo výške 5.600,- EUR a na výzvu jej právneho zástupcu na vydanie vecí do dnešného dňa nereagoval. Zároveň vzniesla námietku premlčania nároku uplatneného žalobcom a vzniesla zároveň aj námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I a požiadala o to, aby bola vec postúpená na Okresný súd pre Prahu - Východ.
Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto podaniu žalovanej zo dňa 16.09.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 16.09.2014 uviedol, že tvrdenia žalovanej sú účelové a nepravdivé. Uviedol, že popiera tú skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaná, že by medzi ním a ňou bola uzavretá zmluva o pôžičke a že finančné prostriedky, ktoré jej poskytol titulom vrátenia pôžičky oproti vydaniu zmenky, nikdy takúto zmenku nepodpisoval. Opätovne poukázal na tvrdenia uvedené v žalobe o tom, že žil so žalovanou v spoločnej domácnosti 15 rokov. Ďalej uviedol, že žalovaná vlastnila byt na Š. X C. J. a potom čo sa dohodli že odídu do Prahy, žalovaná tento byt odpredala za sumu 2.460.000,- Sk avšak na kúpou bytu v Prahe potrebovala ešte ďalšiu finančnú sumu a on jej prispel na kúpu tohto bytu sumou 700.000,- Sk tak ako to už uviedol v žalobe. Zlatý prsteň poskytol žalovanej na odpredaj, ten mal hodnotu asi 120.000,- Sk a išlo o zdedenú starožitnosť. V Košiciach dal tento prsteň ohodnotiť avšak nebol žiaden záujemca o jeho kúpu. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že kúpila byt v Prahe výlučne zo svojich finančných prostriedkov bez sumy 650.000,- Sk. Nič iné od žalovanej nepožaduje len to, aby mu vrátila finančné prostriedky, ktoré jej poskytol na kúpu nehnuteľností. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že ničím neprispieval, uviedol, že spoločne hospodárili, on zabezpečoval celý chod domácnosti, platil smeti, varil, staral sa o domácnosť a žalovaná platila náklady za dom vo výške 1.500,- CZK až do jeho odchodu pokiaľ ide o finančné hospodárenie neboli žiadne problémy. On platil aj všetky šeky, ktoré mu žalovaná predkladala. Tak ako
už uviedol na začatí konania, bola medzi nimi ústna dohoda gentlemanská a to keď sa vzťah ukončí, dôjde medzi nimi k vráteniu finančných prostriedkov. Vzťah bol ukončený v roku 2012 a preto návrh nie je premlčaný.
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, žalovanou, prednesom zástupkyne žalobcu, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka a zistil tento skutkový stav :
Súd poukazuje na to, že žalovaná sa ani na jednom pojednávaní nezúčastnila, nikdy svoju neúčasť neospravedlnila a doručenie predvolania na pojednávanie bolo u žalovanej vykázané cez fikciu doručenia v zmysle ustanovenia § 46 odsek 2 O.s.p.
Z výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., názov účtu : K.. V. F. za obdobie od 01.11.2007 do 30.11.2007 je zrejmé, že dňa 21.11.2007 bola do zahraničia odoslaná platba vo výške 650.000,- Sk v prepočte 520.000,- CZK ako prevod s poznámkou D. O..
Z výpisu z účtu vedeného v ČSOB, a.s., názov účtu : K.. V. F. za obdobie od 01.10.2007 do 31.10.2007 je zrejmé, že dňa 12.10.2007 bola odoslaná platba do zahraničia, išlo o sumu 2.399.998,83 Sk pre O. D., prepočet kurzom 1.948.051,- CZK.
Z rozhodnutia štátneho notárstva v Banskej Bystrici v dedičskej veci po poručiteľovi X.. E. F., U. XX.XX.XXXX je zrejmé, že dedičmi po ňom sú žalobca K.. V. F. O. O. S. I. X.. J. K..
Z testamentu zo dňa 08.10.1984, ktorý je rukou písaný a je podpísaný E. F. R..: XX.XX.XXXX C. D. D. je zrejmé, že týmto ustanovil žalobcu K.. V. F., R..: XX.XX.XXXX O. O. S. I. X.. J. K., W.. F.Ú., R..: XX.XX.XXXX za svojich výlučných dedičov, ktorým dáva všetok hnuteľný majetok pozostávajúci z vecí tam uvedených, mimo iného aj všetkých hnuteľných vecí, ktoré sa kdekoľvek nachádzajú. Zo zoznamu písaného rukou, ktorého typ písma je zhodný s písmom na testamente, zo dňa 17.03.1970 je zrejmé, že k týmto hnuteľným veciam patrí aj briliantový prsteň s ihlanovitým typom vsadenia v zozname uvedený pod bodom 4.
Výzvou zo dňa 29.01.2013 vyzvala právna zástupkyňa žalobcu žalovanú na vrátenie sumy 700.000,- Sk titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Z výtlačku z internetovej stránky <http://nhalizenidokczk.cz> - nahliadanie do katastra nehnuteľností predloženého žalovanou je zrejmé, že D. S. Č. XXX/X C. D. I. I. Č.I. XXX C. J. Ú. Ř. W. S. U. R. Q. Č. XXXX. S. I. V. D. O. S. C. S. Ž. I. T. N. Š. XXXX/X, J., I..
Žalobca vo svojej výpovedi ( žalobca bol z dôvodu jeho zdravotného stavu vypočutý v špecializovanom zariadení pre seniorov - ARCUS v Košiciach ) uviedol, že pozná žalovanú 30 rokov, 15 rokov žili v spoločnej domácnosti. Keď žalovaná stratila zamestnanie, išla do Prahy a rozhodla sa predať byt na Š.. On jej pomáhal tento byt predať, predal ho kolegovi a peniaze z predaja išli žalovanej na jej účet. Bola to suma 2.461.000 ,- Sk. Na kúpu bytu v Čechách bolo potrebné zložiť 3.160.000,- Sk, on platil všetko sťahovačné vo výške 27.000,- Sk v hotovosti a iné poplatky ako aj úložné. Žalovanej požičal sumu 700.000, -Sk s tým, že ona mu dá doživotné právo spolu bývať. Z tých 700.000,- Sk bolo 650.000,- Sk z predaja bytu po strýkovi a 50.000,- Sk z predaja briliantového prsteňa, ktorý dal žalovanej, táto ho predala na burze v Londýne. V septembri 2008 mu žalovaná poslala SMS správu v ktorej uviedla, že s ním nechce viac žiť. Keď sa rozchádzali, tak sa dohodli na tom, že dom predá a ho vyplatí, teda že mu vyplatí celú čiastku, čo je tých 700.000,- Sk a s tým sa rozišli a o toho času o sebe nevedia. Nebola uzavretá žiadna písomná dohoda o požičaní týchto peňazí a žalobca uviedol, že sa s tým nezdôveril ani synovi, ani sestre. Briliantový prsteň zdedil, bol ho dať ohodnotiť u starožitníka Q. R. O. C. J., ten ho ohodnotil na sumu 120.000,- Sk, avšak nevedel ho predať. Žalovaná mu po predaji tohto prsteňa v Londýne doniesla libry a on ich mal odložené na dovolenku. Potom, keď jej chýbali finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu v Prahe, tak jej doložil do kúpnej ceny aj sumu za odpredaj tohto briliantového prsteňa. Briliantový prsteň bol vyrobený dve generácie dozadu, bol v žltom klasickom zlate zasadený briliant, išlo o ihlanový typ vsadenia.
Z vyjadrenia žalobcu predloženého právnou zástupkyňou žalobcu na poslednom pojednávaní dňa 07.06.2016 vyplývajú tie isté skutočnosti ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu ako aj vo svojej výpovedi. Je z neho zrejmé, že žalobca poskytol žalovanej sumu 700.000,- Sk s tým, že podmienkou bolo, že v spoločnej domácnosti s ňou dožije, alebo jej peniaze vložené - poskytnuté vráti ( 650.000,- Sk + 50.000,- SK - spolu 700.000,- Sk ) v prepočte 23.233,- EUR časom, ak odpredá pozemky v Rožňave a zdedený dom po otcovi alebo z iných zdrojov - zo sporenia. Zároveň bola dohoda, že ak mu vráti ním požičané peniaze, byt môže zapísať do katastra nehnuteľností na svoje meno pri plnej dôvere, že tam dožije. Opätovne v tomto vyjadrení uvádza, že mnohé veci uhrádzal inkasom, zabezpečoval nákupy a celý chod domácnosti. Z vyjadrenia takisto vyplýva to, že žalovaná absolvovala následne ošetrovateľský kurz a chodila na 35 dňové turnusy do Nemecka ako opatrovateľka, čo prispelo k odlúčeniu. V apríli roku 2012 samu náhle zhoršil zdravotný stav a nemohol sám ostať v Ř.Í. a nebol úplne sebestačný, a preto odcestoval do Košíc za pomoci suseda a 19.07.2012 bol v Košiciach na neurochirurgii operovaný. V novembri 2012 po absolvovaní liečby sa vrátil do Prahy, kde však zistil, že sú zámky na dverách vymenené. Následne mu v septembri roku 2012 žalovaná oznámila, že už s ním nechce žiť. Prerušila s ním akýkoľvek kontakt. Opätovne sa dohodli ústne po tom všetkom, že byt odpredá a vráti mu zapožičanú, či vloženú čiastku 700.000,- Sk, ktoré do kúpy bytu na meno žalovanej poskytol. V novembri 2012 sa našiel kupec na byt, no tento od kúpy v decembri 2012 odstúpil. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že jej ukradol osobné veci v hodnote 5.600,- EUR a finančné prostriedky táto skutočnosť je vymyslená.
Z rukou písaných listov žalovanej žalobcovi : ide o list zo dňa 15.07.2007 ako aj zo dňa 24.07.2007 vyplýva, že žalovaná už v tom čase bola v Prahe a zamýšľala tam kúpiť byt s tým, že takisto zamýšľala aj predať byt, ktorý mala na Š.T. X C. J., pričom predajom bytu poverila samotného žalobcu. Zároveň je z týchto listov zrejmé, že žalovaná dáva žalobcovi pokyn, aby išiel do ČSOB a uvádza tam zároveň aj to, že keby nebolo dostatok finančných prostriedkov , tak že ona potom zoberie úver.
Svedkyňa X.. J. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016 uviedla, že je sestrou žalobcu, žalovanú pozná, vie, že spolu so žalovanou žalobca žil 15 rokov. Ona u neho pracovala ako sekretárka, potom sa stala nezamestnanou. Uviedla, že žalobca platil na Š. C. J. nájom a staral sa o tento byt v tom vzťahu neboli žiadne problémy, dokonca platil aj dovolenky. Keď žalovaná prišla o prácu, rozhodla sa, že pôjde za synom do Anglicka. Svedkyňa uviedla, že mala vedomosť o tom, že žalobca dal žalovanej nejaké peniaze a dal jej aj briliantový prsteň, avšak žalobca túto situáciu znášal dosť zle, pretože tu ostal sám. Potom keď sa žalovaná vrátila späť na Slovensko z Anglicka, tak sa pochválila, že sa jej podarilo predať briliantový prsteň. Následne sa vo februári alebo v marci ďalšieho roka rozhodla, že pôjde za dcérou do Prahy. Svedkyňa potvrdila to, že bol predaný byt žalovanej na Š. O. to, že žalobca sa následne odsťahoval za žalovanou. Bolo to v roku 2008. Žalobca sa sem sporadicky vracal, nakoľko mal zdravotné problémy, mal tu lekárov a chodil na kontroly. Vrátil sa späť v decembri, mal problémy s dýchaním a následne mu žalovaná oznámila, že s ním nechce žiť. Žalobca nemohol žiť sám a nevedel žiť sám v Prahe a bez lekárov a vrátil sa definitívne späť v novembri roku 2012. Svedkyňa uviedla, že briliantový prsteň bol vlastne dedičstvo, ktoré s bratom dostali a si to rozdelili a po nahliadnutí do rukou písanej listiny zo dňa 17.03.1970, ktorá obsahuje zoznam šperkov označila súdu, o ktorý prsteň išlo. Svedkyňa ešte uviedla, že peniaze z predaja prsteňa žalobca dal žalovanej a pokiaľ ide o peniaze robila sa transakcia z účtu žalobcu v ČSOB banke.
Čestným prehlásením zo dňa 04.04.2016 svedkyňa potvrdila, že jej brat - žalobca dal zlatý briliantový prsteň do Anglicka za účelom predaja, ktorý bol aj predaný za sumu 50 000,- Sk, s čím sa žalovaná po príchode pochválila.
Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016 uviedla, že žalobca sa domáha vrátenia sumy titulom zmluvy o pôžičke. Pokiaľ ide o vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti poukazuje na to, že žalovaná je tu stále prihlásená na trvalý pobyt, v Prahe je prihlásená len na prechodný pobyt a pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, táto je nedôvodná, pretože aj keď to bola pôžička, nebola dohodnutá splatnosť, pretože žalobca a žalovaná žili vo veľmi dobrom družobnom pomere a sám žalobca sa vyjadril vo svojej výpovedi, že keď odchádzal, teda keď sa rozišli, tak sa vtedy dohodli, že mu žalovaná tie peniaze vráti, bolo to v roku 2012.
Na základe takto zisteného súd právne uzatvára :
Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len Občiansky zákonník ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 559 odsek 1 Občianskeho zákonníka plnením dlh zanikne.
Podľa ustanovenia § 559 odsek 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 10c ( Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.02.2013 ) Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dôkazov každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti má za to, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 23.233,43 EUR s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičke.
Zmluva o pôžičke je samostatný zmluvný typ a predstavuje dojednanie v zmysle ktorého veriteľ prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci alebo peniaze a dlžník sa po uplynutí dohodnutej doby zaväzuje veci vrátiť iné avšak rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a ako dvojstranný právny úkon vždy vzniká okamihom zhodného prejavu vôle zmluvných strán o podstatných obsahových náležitostiach. K perfektnosti reálneho typu zmluvy je však potrebné, aby ku konsenzu - zhodnému prejavu vôle pristúpila ešte ďalšia právna skutočnosť a to odovzdanie predmetu zmluvy, čiže reálne plnenie. Zmluva o pôžičke teda vzniká až okamihom odovzdania predmetom pôžičky a jej právne následky sa viažu na prenechanie predmetu a nie na konsenzus zmluvných strán. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálnou a zákon pre jej vznik nevyžaduje písomnú formu. Veriteľ musí preukázať, že z dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke a že odovzdané veci, resp. peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené a takisto aj to, že tieto veci, resp. peniaze dlžníkovi skutočne odovzdal.
Pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je jej dočasnosť. Povinnou náležitosťou zmluvy o pôžičke však údaj o dobe splatnosti, teda o dobe, do ktorej má dlžník predmet zmluvy vrátiť nie je (rovnako tak doba splatnosti nie je ani povinnou náležitosťou zmluvy o úvere). Avšak aj v prípade ak tento údaj v zmluve absentuje nie je možné vyvodiť, že dlžník nemá povinnosť predmet zmluvy vrátiť, naopak zmluvy, na základe ktorých dochádza k realizácii úžitkovej hodnoty veci, do ktorých patrí aj pôžička pojmovo predpokladajú dočasný charakter takejto realizácie. Na tom nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že konkrétny časový úsek užívania veci nie je dojednaný. Dočasnosť je v rámci zmluvy o pôžičke vyjadrená výrazom „dohodnutá doba“ v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti mal súd v tomto konaní preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca odovzdal žalovanej sumu 23.233,43 EUR ( predtým 700.000,- Sk ) a to v dvoch častiach. Prvou bola suma vo výške 21.576,047 EUR ( predtým 650.000,- Sk ), ktoré boli žalobcom žalovanej odoslané dňa 21.11.2007 a to na jej účet do zahraničia v prepočte na české koruny to vtedy bolo 520.000,- CZK, toto tvrdenie žalobcu bolo súdu dostatočne preukázané a to výpisom z účtu žalobcu vedeného v ČSOB, a.s., názov účtu : K.. V. F. za obdobie od 01.11.2007 do 30.11.2007, z ktorého je zrejmé, že dňa 21.11.2007 bola do zahraničia odoslaná platba vo výške 650.000,- Sk v prepočte 520.000,- CZK ako prevod s poznámkou D. O.. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa. Pokiaľ ide o sumu 1.659,69 EUR ( predtým 50.000,- Sk ) v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca bol vlastníkom briliantového prsteňa a to testamentom, jeho zoznamom ako aj svedeckou výpoveďou Ing. Markovičovej a takisto z jeho výpovede, ktorej súd nemal dôvod neveriť ako aj z výpovede samotnej svedkyne a z jej čestného prehlásenia bolo preukázané, že žalovaná predala tento briliantový prsteň na burze v Londýne za sumu 50.000,- Sk, ktorú odovzdala žalobcovi. Žalovaná síce vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2013 uviedla, že popiera prevzatie sumy 50.000,- Sk, avšak túto skutočnosť ničím nepreukázala a súd nemal dôvod neveriť výpovedi žalobcu ako aj výpovedi svedka o odovzdaní sumy 50.000,- SK žalovanej na doplatenie kúpnej ceny bytu v Prahe. Výpoveďou žalobcu, výpisom z účtu, výpoveďou svedkyne ako aj jej čestným prehlásením mal súd za to, že žalobca v konaní v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno a dostatočným spôsobom preukázal odovzdanie finančných prostriedkov, vo výške 23.233,43 EUR ( predtým 700.000,- Sk ) - sumy 21.576,047 EUR ( predtým 650.000,- Sk ) prevodom na účet žalovanej dňa 21.11.2007 a sumy 1.659,69 EUR ( predtým 50.000,- Sk ) takisto v tomto období ( november 2007 resp. december 2007 keďže byt sa kupoval v mesiaci december 2007 ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.09.2014 ), ktorých odovzdaním má súd za to došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. §657 Občianskeho zákonníka. Žalovaná síce v konaní popierala uzavretie zmluvy o pôžičke, keď uviedla, že poskytnutie sumy 650.000,- Sk bolo plnením dlhu, ktorý mal žalobca voči žalovanej titulom zmluvy o pôžičke na zabezpečenie, ktorej bola vystavená zmenka. Žalovaná túto skutočnosť súdu síce tvrdila, ale žiadnym spôsobom nepreukázala, čiže súd mal za to, že tvrdenia žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanej boli preukázané a neboli preukázané žalovanou tvrdené skutočnosti o uzavretí zmluvy o pôžičke, na základe ktorej ona poskytla žalovanému určité finančné prostriedky, ktoré jej mal vrátiť. Na podporu tejto úvahy súd poukazuje na to, že žalovaná mala skutočne zámer kúpiť byt v Prahe, čo vyplýva aj z ňou písaných listov, ktoré boli adresované žalobcovi, z ktorých je aj zrejmé, že dávala pokyn samotnému žalobcovi, aby išiel do ČSOB banky, kde následne ako vyplynulo aj z vykonaného dokazovania - z výpovede žalobcu ako aj z výpisu z jeho účtu v ČSOB a.s., názov účtu : K.. V. F. za obdobie od 01.10.2007 do 31.10.2007 je zrejmé, že dňa 12.10.2007 bola odoslaná platba do zahraničia, išlo o sumu 2.399.998,83 Sk pre O. D., prepočet kurzom 1.948.051,- CZK - že po odpredaji jej bytu na ulici Š. C. J. jej bola zaslaná suma 2.399.998,83 Sk, pričom zo samotných ňou písaných listov je aj zrejmé že v prípade ak by chýbali určité finančné prostriedky, tak žalovaná zoberie úver. Do tohto kontextu tak v plnom rozsahu zapadajú žalobcom tvrdené a aj preukázané skutočnosti o poskytnutí sumy 23.233,43 EUR ( predtým 700.000,- Sk ) žalovanej a to na kúpu bytu, ktorého aj v skutočnosti vlastníčkou je, čo nepochybne vyplýva z ňou predloženej informácie z katastra nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o splatnosť táto bola dohodnutá ako to vyplýva jednak z vyjadrenia žalobcu zo 16.09.2014 ako z vyjadrenia žalobcu zo dňa 04.09.2014 tak že peniaze mu žalovaná vráti keď buď s ňou ukončí spolužitie v spoločnej domácnosti alebo ak žalovaná odpredá pozemky v Rožňave a zdedený dom po otcovi alebo z iných zdrojov - zo sporenia. Aj keď žalovaná popierala samotnú zmluvu o pôžičke, svoje tvrdenia o jej neexistencii ničím nepreukázala, preto mal súd za to, že aj táto dohoda o splatnosti tvrdená žalobcom je preukázaná. Z vykonaného dokazovania - z výpovede žalobcu, zo svedeckej výpovede
a v neposlednom rade to vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovanej k ukončeniu spolužitia medzi účastníkmi konania došlo v decembri roku 2012, čím sa vlastne pôžička stala splatnou.
Nakoľko žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky ku dňu splatnosti nevrátila a to ani napriek dodatočnej žalobcom jej poskytnutej lehote vo výzve zo dňa 29.01.2013 a je v omeškaní s plnením, vznikol žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania. Keďže záväzkový vzťah
- zmluva o pôžičke, vznikol pred 1.januárom 2013, výška úrokov z omeškania sa posudzuje podľa predpisov platných v čase vzniku záväzkového vzťahu, kedy v zmysle ustanovenia § 3 ods.1 Nariadenia vlády v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tom čase bola základná sadzba ECB v hodnote 0,75% k tomu 8 percentuálnych bodov, čo predstavuje hodnotu úroku z omeškania 8,75% na zaplatenie ktorého súd zaviazal žalovanú spolu s istinou.
Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou súd mal za to, že táto námietka nie je dôvodná. Keďže v konaní bolo preukázané, že k ukončeniu spolužitia došlo v decembri roku 2012 , k tomuto okamihu bola žalovaná povinná vrátiť finančné prostriedky poskytnuté žalobcom. Žalovaná je tak v omeškaní od 01.01.2013 a keďže žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 21.03.2013 súd má za to, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko žaloba bola podaná v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť od 01.01.2013.
Pokiaľ ide o žalovanou vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti, súd poukazuje na to, že táto takisto nie je dôvodná.
V zmysle ustanovenia kapitoly II - Právomoc, oddiel 1 Všeobecné ustanovenia, článok 2 odsek 1 Nariadenia rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudku v občianskych veciach a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa ustanovenia kapitoly V - Všeobecné ustanovenia článok 59 odsek 1 Nariadenia rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach na určenie či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Podľa ustanovenia § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca) ak nie je ustanovené inak.
Podľa ustanovenia § 85 odsek 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd v obvode ktorého má občan bydlisko a ak nemá bydlisko, v obvode ktorého sa zdržuje.
Ustanovenie kapitoly V vyššie citovaného Nariadenia odkazuje na vnútroštátnu úpravu toho ktorého štátu, v ktorom bola podaná žaloba, ktorým je v tomto prípade ustanovenie § 85 O.s.p., ktorý určuje, ktorý súd sa pokladá za všeobecný súd občana, predovšetkým je to súd občana, v obvode ktorého má občan bydlisko, t.j. miesto v ktorom občan býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvale - nie prechodne. Pri pojem zdržovať sa chýba naplnenie úmyslu občana zdržovať sa na danom mieste trvale. V konaní bolo preukázané, že žalovaná je stále prihlásená na trvalý pobyt na adrese Košice, ulica Štítová 2. Táto skutočnosť vyplynula aj z ňou predloženého listu vlastníctva, pričom aj napriek tomu, že táto v súčasnosti žije v Prahe, nemá tam úmysel trvale sa zdržiavať, čo vyplynulo jednak z toho, že doposiaľ nezrušila svoj trvalý pobyt na území SR, ba tento dokonca aj uvádza pri svojom pobyte v ČR. Vychádzajúc z takto zisteného mal súd za to, že pokiaľ ide o miesto trvalého pobytu chýba tam úmysel trvalý a preto má za to, že je daná právomoc tunajšieho súdu vo veci konať.
O trovách úspešného žalobcu bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol žalobca úspešný a trovy konania si uplatnil v zákonom stanovenej lehote takto : Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia tieto si žalobca uplatnil vo výške 1.290,84 EUR a pozostávajú z:
1. / Odmena za tieto úkony právne pomoci:
- úkon dňa 24.04.2015 - príprava a prevzatie zastupovania v hodnote 386,74 EUR,
- úkon dňa 24.09.2015 - účasť na pojednávaní, úkon v hodnote 1, teda 96,68 EUR,
- úkon dňa 31.03.2016 - účasť na výsluchu navrhovateľa, úkon v hodnote 386,74 EUR,
- úkon dňa 07.06.2016 - zastupovanie na pojednávaní v hodnote 386,74 EUR. Spolu odmena za tieto úkony právnej pomoci vo výške 1.256,90 EUR
2./ Režijný paušál k týmto úkonom právnej pomoci :
- za úkony v roku 2015 2x8,39 EUR, teda 16,78 EUR
- za úkony v roku 2016 2x8,58 EUR, teda 17,16 EUR, spolu režijný paušál 33,94 EUR
Spolu takto trovy právneho zastúpenia vo výške 1.290,84 EUR
K trovám právneho zastúpenia si uplatnil žalobca aj náhradu zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 1.393,50 EUR.
Spolu trovy konania úspešného žalobcu vo výške 2.684,34 EUR.
Súd preskúmal predložené vyúčtovanie náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 10, § 13 a, § 15, vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie právnych služieb a má za to, že úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia takto:
1. / Odmena za tieto úkony právne pomoci:
- úkon dňa 24.04.2015 - príprava a prevzatie zastupovania v hodnote 386,74 EUR,
- úkon dňa 24.09.2015 - účasť na pojednávaní, úkon v hodnote 1, teda 96,68 EUR,
- úkon dňa 31.03.2016 - účasť na výsluchu navrhovateľa, úkon v hodnote 386,74 EUR,
- úkon dňa 07.06.2016 - zastupovanie na pojednávaní v hodnote 386,74 EUR. Spolu odmena za tieto úkony právnej pomoci vo výške 1.256,90 EUR
2./ K týmto úkonom právnej pomoci režijný paušál:
- za úkony v roku 2015 2x8,39 EUR, teda 16,78 EUR
- za úkony v roku 2016 2x8,58 EUR, teda 17,16 EUR, spolu režijný paušál 33,94 EUR
Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.290,84 EUR
K náhrade trov právneho zastúpenia patrí v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. (trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.) aj náhrada zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 1.393,50 EUR.
Spolu takto súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.684,34 EUR ( trovy právneho zastúpenia vo výške 1.290,84 EUR a súdny poplatok vo výške 1.393.50 EUR ).
Pokiaľ ide o povinnosť žalovanej zaplatiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu, o tomto rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 149 odsek 1 O.s.p. podľa ktorého ak advokát zatupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).