Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-264-2013.pdf
PDF · 130.16 KB
No categories available
5C/264/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu: Č. U. K., Q..A.., M. XX, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovaným: X/ Q. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/XX, Z. G. E., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom L. Z., G.. XX.XX.XXXX, X/ L. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/XX, Z. G. E., o zaplatenie 3.753,24 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.753,24 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 927,35 € od 16.02.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 225 € a trovy právneho zastúpenia advokátovi žalobcu vo výške 574,93 €.
Súd určuje, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach po 100,- € mesačne, vždy do 20-teho dňa za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žalovaná v 1/ rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 58,38 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 58,38 € od 27.01.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.753,24 €, úrok riadny vo výške 15,80% ročne z istiny 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15% ročne z istiny 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 927,35 € od 16.02.2013 do zaplatenia a trovy konania. Ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovanú v 1/ na zaplatenie sumy 58,38 €, úrok z omeškania zo sumy 58,38 € vo výške 25% ročne od 27.01.2013 do zaplatenia a trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky. Vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80%. Nakoľko žalovaní poskytnutý úver nesplácali a boli v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, žalobcom listom - oznámenie o zosplatnení úveru vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 19.04.2011. Ku dňu 15.02.2013 bola výška istiny 2.450,57 €, riadneho úroku v sume 927,35 €, úrokov z omeškania v sume 375,32 €. Žalobca a žalovaná v 1/ rade ďalej uzatvorila aj zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. O., na základe ktorej veriteľ jej zriadil a viedol bežný účet. Ku dňu 26.01.2013 bol na bežnom účte
nepovolený debetný zostatok vo výške 58,38 €, ktorý je na základe zmluvy o bežnom účte, v prípade nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov, úročený úrokovou sadzbou vyhlasovanou Č., t. j. 25% ročným úrokom z omeškania.
Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanej v 1/ rade do vlastných rúk žalobný návrh a procesné poučenie súdu. Šetrením súd nezistil jej aktuálny pobyt, preto jej uznesením zo dňa 12.02.2015 ustanovil opatrovníka a to žalovaného v 2/ rade L. Z..
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou U. Č. spotrebiteľskom úvere, zmluvou o bežnom účte a balíku produktov, obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení úveru, výpisom z účtu žalovaných, úpravou žalobného návrhu a zistil tento skutkový stav:
Podaním zo dňa 12.03.2015 žalobca upravil žalobný návrh v časti úrokov z omeškania, a to tak, že namiesto pôvodne požadovaného úroku z omeškania vo výške 15,80% z istiny 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia a zo sumy 927,35 € od 16.02.2013 do zaplatenia upravil výšku úrokov na 8,75 % z vyššie požadovaných súm od 16.02.2013 do zaplatenia v súlade s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a § 517 OZ.
Žalobca ako veriteľ a banka a žalovaní v 1/ a 2/ rade ako dlžník dňa 24.03.2009 uzavreli zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
V zmysle čl. I. zmluvy banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 3.000 €, úver bol poskytnutý bez uvedenia účelu a úver mal byť poskytnutý bankou prevodom peňažných prostriedkov na tam uvedený účet dlžníka.
Podľa čl. IV. zmluvy - Úročenie a poplatky za úver, vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80% p.a., ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver predstavuje 19,60% p.a. Za správu úveru bude banka účtovať dlžníkovi mesačne poplatok vo výške 1,99 € a to za každý i začatý kalendárny mesiac.
V čl. V. zmluvy Splácanie sa dlžník zaviazal splácať úroky a istinu v 60 mesačných anuitných splátkach, vždy 19. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bude splatná dňa 19.04.2009 a posledná dňa 19.03.2014, prvá až predposledná splátka je vo výške 72,51 €, posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru.
Pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy vo výške vo 15% p.a. ( čl. VI. zmluvy Úrok z omeškania).
Podľa čl. VII. zmluvy Poistenie úveru súčasťou úveru je poistenie pre prípad poistnej udalosti smrti, alebo invalidity a pracovnej neschopnosti dlžníka v súlade s poistnou zmluvou o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úveroch pre fyzické osoby uzatvorených medzi bankou a Č. O. Q..A.. Poistenie sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami Všeobecnými poistnými podmienkami Č. O., Q..A.. pre životné poistenie zo dňa 01.04.2008, Osobitnými poistnými podmienkami Č. O. Q..A.., pre poistenie dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - životné poistenie pre prípad smrti a alebo plnej invalidity a ustanoveniami tejto zmluvy. Poistníkom podľa poistnej zmluvy je banka poisťovateľom Č. O., Q..A.. a poisteným je žalovaný v 2/ rade. Podľa bodu 6. poistné je hradené z mesačného poplatku za poistenie úveru stanoveného v súlade s aktuálnou výškou poplatku určenou v platnom sadzobníku. Výška mesačného poplatku predstavuje 2,50 € a je po celú dobu úverového vzťahu nemenná.
Dňa 24.11.2008 žalobca ako banka a žalovaná v 1/ rade ako majiteľ účtu uzatvorili zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. O.. Podľa čl. I. Bežný účet, bod 1, banka sa zaväzuje začínajúc dňom 24.11.2008 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet v mene SKK s periodicitou výpisov z účtu mesačne poštou. Majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania (bod 2).
Podľa bodu 3.1 Obchodných podmienok pre Č. spotrebiteľské úver (ďalej len OP), Č. poskytne klientovi po splnení podmienok stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu dohodnutého v zmluve.
Podľa bodu 4.1, 4.2 OP, vyčerpaný a nesplatený úver sa úročí pevnou úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve. Ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy je banka oprávnená účtovať dlžníkovi úrok z omeškania vo výške, ako je dohodnuté v zmluve.
Podľa bodu 6.1 OP poskytnutý úver spolu s príslušenstvom, je dlžník povinný vrátiť banke v splátkach a dňoch splatnosti dohodnutých v Zmluve.
Žalobca v liste zo dňa 20.04.2011 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru žalovaným oznámil, že vzhľadom na to, že sú v omeškaní s plnením záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z ich bežného účtu nie je možné uhradiť splátky úveru, žalobca vyhlásil celú pohľadávku z úveru k dátumu 19.04.2011 za splatnú. Zároveň ich vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 2.772,01 € najneskôr do 01.05.2011.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V zmysle § 3 ods. 3 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom po 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nepochybne zmluva o Č. spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah uzatvorený zmluvou o Č. spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
Súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalované sumy.
Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej sumy vo výške 3.753,24 €, ktorá pozostáva zo sumy istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatky. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovaným úver, pričom žalovaní si neplnili svoje povinnosti, preto súd žalovaných zaviazal zaplatiť sumu vo výške tak ako si ju uplatnil žalobca, t. j. vo výške 3.753,24 €, ktorú sumu umožnil žalovaných uhradiť v mesačných splátkach po 100 €, vzhľadom na výšku priznaného nároku.
Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na úrok z úveru vo výške 15,80% ročne z istiny 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia.
Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 15,80% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2009 ) činil úrok 13,18% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.
Zo strany žalobcu došlo k vyčísleniu úroku z úveru a úroku z omeškania do dňa 15.02.2013, ktoré takto vyčíslené úroky súd priznal žalobcovi a sú zahrnuté v sume 3.753,24 €. Od nasledujúceho dňa, t. j. od 16.02.2013 má žalobca nárok už iba na úrok z omeškania. Preto súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 15,80% ročne z istiny 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia zamietol.
Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,75% ročne z istiny a úrokov odo dňa 16.02.2013 do zaplatenia v súlade s nárok žalobcu.
Ďalej mal súd za preukázané, že uzatvorením zmluvy o bežnom účte medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade vznikol formálne absolútny obchodný vzťah, ktorý sa spravuje ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že zmluva o bežnom účte je absolútnym obchodno- záväzkovým právnym vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa.
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu práva zabezpečiť právnu ochranu i v takýchto prípadoch. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu používať právnu ochranu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je nesporné, že zmluva o bežnom účte uzatvorená medzi veriteľom a žalovanou v 1/ rade, pričom sa jedná o typovú zmluvu, je zmluvou spotrebiteľskou a teda žalovanej v 1/ rade ako spotrebiteľovi prináleží primeraná ochrana v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie mal teda za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pôvodný veriteľ viedol pre žalovanú bežný účet na jej meno a v jej prospech bez možnosti prečerpania účtu, pričom žalovaná v 1/ rade sa ku dňu 26.01.2013 dostala do nepovoleného debetného zostatku vo výške 58,38 €, ktorý výšku mal súd za preukázanú, preto žalovanú v 1/ rade zaviazal na úhradu tejto sumy.
Žalobca si uplatnil aj nárok na debetný úrok zo sumy 58,38 € vo výške 25% ročne od 27.01.2013, nakoľko ku dňu 26.01.2013 došlo zo strany žalovanej v 1/ rade k nepovolenému debetnému zostatku.
Podľa článku I., bod 2 zmluvy o bežnom účte a balíku produktov, veta druhá, v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte Banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Bankou.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi zo zmluvy o bežnom účte, na ktorom sa žalovaná v 1/ rade dostala do nepovoleného prečerpania tak, ako boli uplatnené žalobcom.
Prvou pohľadávkou uplatnenou žalobcom je pohľadávka z titulu zmluvy o bežnom účte. Súd mal za preukázané, že žalovanej nebolo povolené prečerpanie a žalovaná sa aj napriek uvedenému ku dňu 26.01.2013 dostala do nepovoleného debetného zostatku vo výške 58,38 €. Žalobcom uplatňovaná pohľadávka predstavuje sumu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 58,38 €. Zo strany žalovanej nedošlo ani k čiastočnej úhrade taktu vyčísleného nedoplatku, súd preto považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný a zaviazal žalovanú v 1/ rade na zaplatenie sumy 58,38 €.
Ďalšou uplatňovanou sumou je nárok na úrok z dlžnej sumy. V tejto súvislosti sa súd zaoberal výškou úroku z úveru pri nepovolenom prečerpaní, ktorý predstavoval výšku 25% ročne, ktorého výška je vyhlasovaná Č..
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Vzhľadom na vyššie súd považoval výšku úrokov za neplatnú ako aj na skutočnosť, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 26.01.2013, po ktorom už žalobca nemá nárok na ďalšie úročenie úveru. Pokiaľ si žalobca uplatňuje úrok z úveru vo výške 25% ročne zo sumy istiny od 27.01.2013 do zaplatenia,
súd mu tento nepriznal, nakoľko jeho výška je v rozpore s dobrými mravmi a žalobcovi patrí po dobe zosplatnenia iba nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zákonnej výške t. j. vo výške 8,75% ročne zo sumy 58,38 € do zaplatenia, ktoré je žalovaná v 1/ rade povinná zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, keď súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 15,80% ročne zo sumy 2.450,57 € od 16.02.2013 do zaplatenia a v časti debetného úroku zo sumy 58,38 € vo výške 25% ročne od 27.01.2013 do zaplatenia, preto je súd toho názoru, že žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti a preto mu patrí plná náhrada trov konania.
Žalobcovi vznikli trovy konania v súvislosti so zaplateným súdnym poplatkom za žalobný návrh v sume 225 € a trovy právneho zastúpenia v sume 916,23 €, ktoré si právny zástupca žalobcu vyčíslil takto:
A) Odmena advokáta:
Náhrada trov právneho zastúpenia voči žalovaných v 1/ a 2/ rade:
- Prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013 .................... 141,09 €
- Písomné podanie na súd .................................................. 141,09 €
- Doloženie listinných dokumentov 6.6.2016 ................... 141,09 €
- Účasť na pojednávaní 7.6.2016 ....................................... 141,09 €
- Režijný paušál 2x7,81 € .................................................. 15,62 €
- Režijný paušál 2x 8,58 € ................................................. 17,16 € Spolu: 597,14 € 20% DPH zo sumy 597,14 € - 119,43 SPOLU: 716,56 €
Náhrada trov právneho zastúpenia voči žalovanej v 1/ rade:
- Prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013 ........................ 16,60 €
- Písomné podanie na súd dňa 20.04.2013 ............................ 16,60 €
- Účasť na pojednávaní dňa 07.06.2016 ................................ 16,60 €
- Režijný paušál 2x 7,81 € ..................................................... 15,62 €
- Režijný paušál za rok 2016 - 1x 8,58 € .............................. 8,58 € Spolu: 74 € DPH 20 % zo sumy 74 € - 14,80 € SPOLU: 88,80 € Odmena advokáta spolu: 805,36 €
B) Hotové výdavky:
- Cestovná náhrada za cestu vozidlom Škoda octavia BA 605DF Košice - Vranov nad Topľou a späť dňa 7.6.2016 (2x48 km) a) Základná náhrada za 1 km v zmysle opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. 0,183 € za 1 Km (za 96 km) ..................................................... 17,57 € Skutočná spotreba na 96 km - 6,82 L Cena za 1L benzínu Natural 95 - 1,24 € b) Náhrada za spotrebované pohonné hmoty 6,82 L x 1,24 € .............. 8,46 € Spolu hotové výdavky : 26,03 €
C) Náhrada za stratu času:
- Pojednávanie dňa 7.6.2013 - 3x polhodiny á 14,30 € .......................... 84,84 €
Trovy právneho zastúpenia spolu: 916,23 €
Trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu, HMG LEGAL, s.r.o., IČO, so sídlom, Štefanovičova 12, Bratislava, vo výške 4.447,52 € žiada právny zástupca žalobcu poukázať na účet žalobcu vedený v ČSOB.
Žalobca teda žiada priznať trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.356 € za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1100,42 €, teda trovy konania v celkovej výške 1.482,42 €.
Súd takto uplatnené a vyčíslené trovy právneho zastúpenia preskúmal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia nasledovne:
V predmetnom konaní išlo o dva nároky žalobcu a to vo vzťahu k žalovaným v 1/ a 2/ rade o zaplatenie sumy 3.753,24 € s prísl. vyplývajúceho zo Zmluvy o Č. spotrebiteľskom úvere a vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade o zaplatenie sumy 58,38 € s prísl. zo Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov.
V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodovania o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§142 ods. 1 a ods. 2 OSP), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§142 ods. 3 OSP), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí (uznesenie NS SR z 11.10.2012, sp. zn. 3M Cdo 11/2011).
V zmysle ust. §13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
1) Odmena advokáta:
Náhrada trov právneho zastúpenia voči žalovaných v 1/ a 2/ rade z hodnoty sporu 3753,24 €. Základná sadzba tarifnej odmeny je l41,09 € + 5,53 €, t. j. 146,62 €, zvýšená o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny z hodnoty sporu 58,38 € uplatnenej voči žalovanej v 1/ rade:
- Prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013 .................... 146,62 €
- Písomné podanie na súd .................................................. 146,62 €
- Účasť na pojednávaní 7.6.2016 ....................................... 146,62 €
- Režijný paušál 2x7,81 € .................................................. 15,62 €
- Režijný paušál 1x 8,58 € ................................................. 8,58 € Spolu: 464,06 € 20% DPH zo sumy 464,06 € - 92,81 SPOLU: 556,87 €
2) Hotové výdavky:
- Cestovná náhrada za cestu vozidlom Škoda octavia BA 605DF Košice - Vranov nad Topľou a späť dňa 7.6.2016 (2x48 km) a) Základná náhrada za 1 km v zmysle opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 Z.z. 0,183 € za 1 Km (za 96 km) ..................................................... 17,57 € Skutočná spotreba na 96 km - 6,82 L Cena za 1L benzínu Natural 95 - 1,24 €
b) Náhrada za spotrebované pohonné hmoty 6,82 L x 1,24 € .............. 8,46 € Spolu hotové výdavky : 26,03 €
3) Náhrada za stratu času:
- Pojednávanie dňa 7.6.2013 - 3x polhodiny á 14,30 € .......................... 84,84 €
Trovy právneho zastúpenia spolu: 574,93 € Trovy konania za zaplatený súdny poplatok 225 € Spolu trovy konania žalobcu: 799,93 €
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za právny úkon a to písomné podanie na súd: doloženie listinných dokumentov zo dňa 6.6.2016 + RP + DPH vo výške 179,60 €, v ktorom žalobca bližšie špecifikoval uplatnenú pohľadávku a doložil listinné dôkazy, ktoré bol povinný predložiť súdu už s podanou žalobou na preukázanie oprávnenosti svojho nároku, preto trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s vyššie uvedeným úkom súd nepovažuje za účelne vynaložené.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 21/2009).
V zmysle § 79 Občianskeho súdneho poriadku žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností.
V danom prípade aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú vec, bolo potrebné bližšie špecifikovať žalovanú sumu, čo žalobca v žalobe neurobil a súd ho následne musel na bližšiu špecifikáciu žalovanej pohľadávky vyzvať. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať trovy právneho zastúpenia vynaložené v súvislosti so špecifikáciou pohľadávky za účelne vynaložené. Samotná žaloba už mala obsahovať podrobnú špecifikáciu žalovanej sumy a uvedený nedostatok nemôže ísť na úkor strany, ktorá je v spore neúspešná. Zároveň pokiaľ ide o otázky týkajúcej sa veci samej, najmä vyjadrenia k aplikácii občianskeho zákonníka resp. obchodného zákonníka na daný spotrebiteľský vzťah, právny zástupca využil aj možnosť účasti na pojednávaniach, kde sa k uvedeným otázkam mal možnosť vyjadriť, a za ktoré úkony (účasť na pojednávaniach) mu súd odmenu priznal. Preto ani ďalšie trovy vzniknuté v súvislosti s písomnými vyjadreniami k uvedeným otázkam súd nemohol považovať za účelne vynaložené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).
Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.