Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-197-2015.pdf
PDF · 85.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/197/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporcom: 1/ R. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom S.-S. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, Ul. SNP 94, Žiar nad Hronom, 2/. R. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom S.-S. XXX, 3/ R. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom R. R. XXX, v konaní o zaplatenie 550,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 52,80 Eur súd konanie z a s t a v u j e.
II. Odporkyňa 3/ je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 398,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 08.05.2014 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa príslušného mesiaca s tým, že prvá splátka je splatnou v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
IV. Navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni 3/ n e p r i z n á v a.
V. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 26.09.2014 žiadal navrhovateľ uložiť pôvodnej odporkyni P. S., N.. XX.XX.XXXX povinnosť zaplatiť sumu 550,- Eur s úrokom z omeškania 5,50 % ročne od 10.11.2013 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu v sume 52,80 Eur. Návrh odôvodnil tým, že s menovanou ako dlžníčkou uzavrel dňa 28.06.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 400,- Eur za odplatu 152,- Eur. Úver mala odporkyňa splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradila len sumu 2,- Eur. Pretože nesplácala podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení jej listom zo dňa 28.11.2013 oznámil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 09.11.2013. V dôsledku omeškania so splácaním vznikla odporkyni aj povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 52,80 Eur (t.j. 13,20 Eur x obdobie štyroch mesiacov novembra 2013 do februára 2014).
Následne podaním zo dňa 13.11.2014 navrhovateľ zobral návrh späť ohľadne zmluvnej pokuty. Súd preto v tejto časti konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ako je uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.
V priebehu konania pôvodná odporkyňa dňa 21.02.2015 zomrela. Súd potom podľa § 107 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní s odporcami 1/ až 3/, ktorí sú jej dedičmi ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve po menovanej zo dňa 23.07.2015 sp. zn. 4D/20/2015, Dnot 36/2015.
Odporca 1/ cestou svojej právnej zástupkyne poukázal na to, že úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve absentuje údaj o trvaní zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, RPMN a tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyjadril ochotu uhradiť v splátkach rozdiel medzi poskytnutou sumou 400,- Eur a uhradenou sumou 2,- Eur, t.j. sumu 398,- Eur spolu s úrokmi z omeškania, avšak len odo dňa podania návrhu, nakoľko doručenie oznámenia o zosplatnení úveru navrhovateľ nepreukázal.
Odporcovia 2/ a 3/ sa stotožnili s vyjadreniami právnej zástupkyne odporcu 1/ a aj oni uviedli, že nie je v ich možnostiach uhradiť dlžnú sumu naraz.
Na pojednávaní dňa 07.06.2016 súd s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil žiadajúc rozhodnúť v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a osvedčením o dedičstve po pôvodnej odporkyni a zistil nasledovné:
Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420132003 datovanej dňom 28.06.2013 navrhovateľ poskytol právnej predchodkyni odporcov P. S. ako dlžníčke úver vo výške 400,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20 % a okrem toho si navrhovateľ účtoval odmenu vo výške 18 % istiny. V čl. II zmluvy sa dlžníčka zaviazala uhradiť istinu 400,- Eur a odplatu 152,- Eur v 13 mesačných splátkach.
Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného navrhovateľom ako aj z postavenia jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jej samotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Ku dňu uzavretia zmluvy 28.06.2013 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento údaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod 2), ktoré sú na rubovej strane zmluvy je uvedené, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá tak, že prvá splátka je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.
Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 400,- Eur a súčasne „odmena“ vo výške 18 % z istiny 400,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský úver poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom zmluvy prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu „odmenou“ navrhovateľ v skutočnosti prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.
Napokon zmluva vôbec neobsahuje rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny, úrokov a „odmeny“ ako poplatku, teda aká je výška splátky istiny, aká je výška splátky úrokov a aká je výška splátky poplatku, ktorú náležitosť vyžadovalo ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve o spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Preto pokiaľ z úveru 400,- Eur bola vrátená iba čiastka 2,- Eur, dlh predstavuje sumu 398,- Eur. Vo zvyšku súd potom návrh ako nedôvodný zamietol. Súd len poznamenáva, že RPMN bola obsiahnutá v čl. I zmluvy.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa osvedčenia o dedičstve po pôvodnej odporkyni P. S. sa jej dedičmi stali odporcovia 1/ až 3/, ktorí uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu. V zmysle tejto dohody odporca 1/ prevzal dlh voči spoločnosti Oriflame Slovakia s.r.o. vo výške 18,53 Eur, odporca 2/ neprevzal žiadne aktíva ani pasíva a odporkyňa 3/ prevzala 1 bytu č. XX (a s ním súvisiaci spoluvlastnícky podiel) vedeného na LV č. XXXX k.ú. F. S. v hodnote 5.500,- Eur a tiež dlh voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. vo výške 566,59 Eur a voči spoločnosti Gapidonx ltd vo výške 181,68 Eur.
Z uvedeného je zrejmé, že len odporkyňa 3/ zodpovedá za navrhovateľom uplatňovaný dlh poručiteľky, lebo podľa vyššie citovaného ustanovenia dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len v prípade ak nejaký majetok zdedil. Odporcovia 1/ a 2/, ktorí žiaden majetok - aktívum nezdedili, nezodpovedajú za navrhovateľom žalovaný dlh. Odporkyňa 3/ zdedila polovicu bytu v hodnote 5.500,- Eur a dlhy v hodnote 748,27 Eur a teda do výšky rozdielu 4.751,73 Eur len ona zodpovedá za žalovaný dlh podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto návrh navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/ zamietol a uložil odporkyni 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 398,- Eur s úrokmi z omeškania ako sú ďalej uvedené.
Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko síce išlo o úverový právny vzťah založený dňa 28.06.2013 majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka, no podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy má prednosť občianskoprávna úprava pred Obchodným zákonníkom. Podľa § 3 nariadenia je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania 10.11.2013 poukazujúc na to, že listom zo dňa 28.11.2013 zosplatnil úver ku dňu 09.11.2013. I keď na zosplatnenie úveru navrhovateľa oprávňovalo znenie bodu 1 Obchodných podmienok, nepreukázal či a kedy bol tento list právnej predchodkyni odporcov doručený, lebo z poštového podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu. Pôvodná odporkyňa sa preto nedostala do omeškania už dňom 10.11.2013. Nepochybne však bola v omeškaní s vrátením celého úveru 400,- Eur po uplynutí splatnosti jedenástej splátky, ktorú splatnosť prepočtom údajov o splatnosti splátok v zmluve možno určiť na deň 07.05.2014. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne (sadzba ECB ku dňu 08.05.2014 bola 0,25 % ročne) zo sumy 398,- Eur od 08.05.2014 do zaplatenia. Vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd vzhľadom na takto určenú splatnosť úveru nemohol priznať úrok z omeškania až odo dňa podania žalobného návrhu ako to žiadala v podstate aj odporkyňa 3/, nakoľko podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na úroky z omeškania vzniká veriteľovi po splatnosti záväzku (§ 563 Občianskeho zákonníka) a zmena v osobe dlžníka v prípade zdedenia dlhu nemôže spätne ovplyvniť okamih, kedy sa poručiteľ (a po ňom jeho dedič) dostal do omeškania s úhradou dlhu.
Vzhľadom na príjem odporkyne 3/, ktorá má dve deti a ktorá poberá len rodičovský príspevok 190,- Eur mesačne plus rodinné prídavky, súd jej podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) povolil splatiť dlh v splátkach po 20,- Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok, čím navrhovateľ nijako nebude poškodený tým, že mu dlžná suma bude uhradená približne do dvoch rokov.
O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcami 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by úspešní odporcovia 1/ a 2/ mali právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Súd však aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa im nepriznal náhradu
trov konania, nakoľko voči nim bol návrh zamietnutý len z toho dôvodu, že po poručiteľke ako pôvodne žalovanej odporkyni žiaden majetok nededili a to navrhovateľ nemohol nijako ovplyvniť.
Pokiaľ ide o trovy konania medzi navrhovateľom a odporkyňou 3/, súd aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov s tým, že úspech navrhovateľa bol v pomernom vyjadrení prevažný. Aj tu súd ale aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, nakoľko sa jednalo o dlh, ktorý odporkyňa 3/ zdedila a tento nevznikol jej zavinením. Prihliadajúc tiež na jej sociálnu situáciu súd dospel k záveru, že by bolo nespravodlivým, aby znášala trovy konania navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.