Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_14CoCsp-5-2020.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova č. 4, Bratislava, IČO: 00 575 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Q. J., bytom Q. č. XXX/XX, J., o zaplatenie 79,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Csp 32/2018 - 15 zo dňa 04.04.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Csp 32/2018-15 zo dňa 04.04.2018 v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 79,22 Eur z r u š u j e a konanie v časti o zaplatenie sumy 79,22 Eur z a s t a v u j e. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8Csp 32/2018-15 zo dňa 04.04.2019 rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 79,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28.08.2015 až do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %. 2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 79,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 28.08.2015 až do zaplatenia, a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 27.05.2015 poistnú zmluvu na dobu neurčitú, v zmysle ktorej si dohodli spôsob platenia ročného poistného - štvrťročne, avšak žalovaný porušil túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Poistenie za poistné obdobie sa stalo splatným dňa 28.08.2015. Podľa žalobcu na základe ustanovení § 9 ods. 1, 2, 4 a § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má nárok na poistné od 27.03.2016 vo vymáhanej výške. 3. Žalovaný sa k žalobe, aj napriek jej riadnemu doručeniu, nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 27.05.2015 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie motorového vozidla. Ročné poistné bolo podľa tejto zmluvy 135,16 Eur, pričom toto bolo splatné štvrťročne a lehotné poistné za jeden štvrťrok predstavuje sumu 33,79 Eur. Z listu žalobcu označeného ako „Zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienka“ zo dňa 13.05.2016 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného poistného a oznámil mu, že poistná zmluva zanikla, a že podľa ustanovenia § 11 zákona č. 381/2007 Z. z. má žalobca nárok na poistné do 27.03.2016 vo výške 79,22 Eur, a súčasne ho týmto listom vyzval na zaplatenia dlžného poistného v uvedenej výške do 15 dní odo dňa doručenia tohto listu. 5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 9 ods. 4 a § 11 ods. 11 zákona č. 381/2004 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon o PZP“); § 796 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluvné strany spolu platne uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistníka, ktorým bol žalovaný. Na základe tejto zmluvy vznikla žalobcovi ako poisťovni povinnosť poskytnúť žalovanému poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti, a žalovanému ako poistenému povinnosť zaplatiť dojednané poistné. Žalovaný nezaplatil poistné, ktoré sa malo stať splatné dňa 28.08.2015. Keďže poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a zanikla pred koncom poistného obdobia, vznikol žalobcovi podľa ustanovenia § 11 ods. 11 zákona o PZP nárok na zaplatenie pomernej časti poistného vo vymáhanej výške. Preto súd prvej inštancie žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi žalobou uplatnenú sumu 79,22 Eur. Pretože žalovaný nezaplatil poistné v lehote splatnosti, vznikol žalobcovi od nasledujúceho dňa nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej vymáhanej sumy vo výške ustanovenej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v sadzbe 5,05 % ročne od 28.08.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi, ktorého žalobe vyhovel v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že v októbri 2018 bol vyzvaný, aby sumu 79,22 Eur, ktorú dlžil na poistnom poisťovni (žalobcovi), zaplatil. Dňa 15.10.2018 túto sumu naozaj zaplatil, v prílohe odvolania priložil šek o zaplatení. Preto žiada, aby bol rozsudok zrušený. 8. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý na základe skutočností uvedených v odvolaní žalovaného zobral žalobu v časti istiny vo výške 79,22 Eur späť. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 79,22 Eur za obdobie od 28.08.2015 do 18.10.2018, čo predstavuje sumu 12,57 Eur. Ohľadne trov konania žalobca uviedol, že nakoľko žaloba bola v plnom rozsahu podaná dôvodne, žiada, aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania. 9. Čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom spolu s výzvou na vyjadrenie sa bolo žalovanému riadne doručené dňa 17.06.2022. Tento sa k predmetnej výzve v súdom stanovenej lehote nevyjadril. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a v zmysle ustanovenia § 370 CSP skúmal, či sú dané podmienky na čiastočné zastavenie konania na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. 11. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 12. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 13. Podľa § 370 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 14. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba žalobca. K späťvzatiu žaloby môže dôjsť nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie, a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá nenastane skôr, kým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 CSP). V prípade, ak strana vezme žalobu späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a vo veci meritórne nerozhodovalo. 15. V predmetnom prípade žalobca zobral žalobu spať čiastočne - v časti uplatnenej istiny vo výške 79,22 Eur z dôvodu jej uhradenia žalovaným. V zmysle ustanovenia § 370 ods. 2 CSP žalovaný neoznámil súdu svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov. Preto odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej časti zrušil a konanie v predmetnej časti zastavil podľa § 370 ods. 1 až 3 CSP. 16. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalovaným, posúdil odvolanie žalovaného podľa jeho obsahu, a dospel k záveru, že čo sa týka zvyšku žalobcom uplatneného nároku, ktorý bol žalobcovi výrokom súdu prvej inštancie priznaný - úroku z omeškania od 28.08.2015 do zaplatenia (do 18.10.2018) vo výške 5,05 % zo žalovanej sumy, čo podľa žalobcu predstavuje sumu 12,57 Eur, tak táto časť výroku rozsudku súdu prvej inštancie nebola zo strany žalovaného odvolaním napadnutá, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie už nadobudol právoplatnosť.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. 18. V predmetnom prípade žalovaný zaplatil žalovanú istinu v čase po podaní žaloby. Je síce zrejmé, že žalovaný tak urobil už v rámci konania pred súdom prvej inštancie, a teda do vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie mal žalovaný možnosť o tejto skutočnosti informovať súd prvej inštancie, k čomu však nedošlo. Na druhej strane aj žalobcovi muselo byť známe z jeho vlastnej účtovnej evidencie, že žalovaný dlžnú sumu uhradil a o danej skutočnosti mohol taktiež informovať už súd prvej inštancie, resp. mohlo prísť k čiastočnému späťvzatiu zo strany žalobcu už v rámci konania na súde prvej inštancie, a neprišlo by k podaniu odvolania zo strany žalovaného. Avšak aj napriek týmto skutočnostiam, nie je sporné, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný (bez ohľadu na to, v ktorom štádiu konania prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby), a teda žalobca má v zmysle § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).