Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcov v 1. rade: F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, Q., v 2. rade D. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, Q., obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Železničná 287/9, Poltár, proti žalovaným v 1. rade: SVB Biskupická 10-12, so sídlom Biskupická 1219/10, Fiľakovo, IČO: 53 001 231, v 2. rade: VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Trieda SNP 39, Košice - mestská časť Západ, IČO: 44 166 591, právne zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s. r. o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, v 3. rade: Ján Juhász, nar. 29. 03. 1966, bytom Námestie slobody 764/18, Fiľakovo, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -287 zo dňa 18. 08. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28. 03. 2019 o 09:00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej so sídlom Alžbetina 32, Košice, je neplatná a vo výroku III., ktorým okresný súd rozhodol o náhrade trov konania voči žalobcovi v 1. rade; p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý (výroky I., IV.).

III. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28.03.2019 o 09:00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej, so sídlom Alžbetina 32, Košice, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie Fiľakovo, a to byt č. 6, nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX vo Fiľakove na ulici H., stojaci na parcele CKN č. XXXX v podiele 1/1 a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1263 m2 v podiele 7244/99563 z celku (ďalej v texte aj „byt č. 6 alebo „dražená nehnuteľnosť“), je neplatná (výrok I.). Zároveň okresný súd konanie v časti nároku žalobkyne v 2. rade vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v súlade s ust. , , (ďalej v texte „CSP“) zastavil z dôvodu, že žalobkyňa v 2. rade svojím podaním zo dňa 06. 09. 2019 zobrala žalobu späť.

2. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. a pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade v zmysle ust. .

3. Okresný súd určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28. 03. 2019 o 09:00 hod. na notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej, so sídlom Alžbetina 32, Košice, (ďalej len „dobrovoľná dražba“), ktorej predmetom bol byt č. 6, je neplatná, a to aplikujúc ustanovenia o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „ZoDD“), konkrétne §, 7, 10, 11, 12, 16, 17, 20, 21, 22 a 33 v spojení so o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej v texte „ZoVB“).

4. Prioritne okresný súd skúmal, či bola žaloba podaná v zákonom stanovenej 3-mesačnej lehote, ktorá podľa okresného súdu začala plynúť od udelenia príklepu, t. j. dňa 28. 03. 2019. Žaloba bola na okresný súd podaná dňa 26. 06. 2019, teda v zákonom stanovenej lehote a zároveň ju podala osoba oprávnená, t. j. vlastník draženej nehnuteľnosti. Uvedenou žalobou sa žalobca v 1. rade domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby z viacerých dôvodov. V prvom rade namietal, že nedisponuje zmluvou o spoločenstve, ani jej dodatkami, pričom sám zmluvu, ani dodatok k zmluve nepodpísal. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že nie je nevyhnutné, aby žalobca v 1. rade uvedenú zmluvu podpísal, ak v zmysle ust. sa zmluva schvaľuje rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov a uvedenú zmluvu podpisuje výlučne osoba zvolená za predsedu a iná osoba poverená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. V konaní bolo preukázané, že dodatok k zmluve podpisovala osoba spôsobilá, a teda je platný.

5. Žalobca v 1. rade tiež vytýkal, že zmluva o vykonaní dobrovoľnej dražby má trpieť vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť, pričom v tomto smere nekonkretizoval žiadnu vadu, ktorou by zmluva trpela a ktorá by neplatnosť spôsobovala. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že základom sporového konania je aktivita sporových strán, pričom v sporovom konaní je práve súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a zároveň strana sporu je povinná svoje tvrdenia podoprieť dôkazmi. Povinnosťou žalobcu je tvrdiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie súdu, pokiaľ tak žalobca neučinil, nemôže byť v konaní úspešný. Samotným previazaním Ing. X. Okresný D. a žalovaného v 3. rade samo o sebe, podľa okresného súdu nemá vplyv na platnosť zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby.

6. Okresný súd preskúmal i dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby tvrdený žalobcom v spojení so splatnosťou pohľadávky a jeho tvrdením, že začatie výkonu záložného práva bolo neoprávnené a v rozpore so zákonom. Okresný súd uviedol, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobcovi v 1. rade oznámené listom podaným na poštovú prepravu dňa 12. 10. 2018, pričom táto zásielka bola uložená na pošte dňa 15. 10. 2018 a vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote žalovanému v 2. rade dňa 05. 11. 2018. Je teda podľa okresného súdu zrejmé, že žalovaný v 2. rade oznámil začatie výkonu záložného práva žalobcovi v 1. rade. Pokiaľ ide o spornosť pohľadávky a jej prípadné premlčanie, považoval za potrebné poukázať na to, že žalobca v 1. rade nepreukázal súdu, že namietal premlčanie pohľadávky. Žalobca v 1. rade síce predložil súdu reklamáciu vyúčtovania za rok 2018 zo dňa 21. 06. 2019, súdu však nebolo preukázané, že táto námietka premlčania bola v skutočnosti aj žalovanému doručovaná. Samotné vyhotovenie listiny preto nezakladá žiadne právne následky. Okresný súd však upriamil pozornosť na skutočnosť, že dobrovoľná dražba prebehla dňa 28. 03. 2019, pričom reklamácia, ktorá zahrňovala aj námietku premlčania bola vyhotovená až dňa 21. 06. 2019, teda po samotnom výkone dražby, preto uplatnená námietka premlčania po samotnom výkone záložného práva nemôže vyvolávať právne následky, nakoľko v dobrovoľnej dražbe zákon umožňuje vymáhať aj pohľadávku, ktorá premlčaná je.

7. Žalobca v 1. rade ďalej tvrdil, že hodnota pohľadávky neprevyšovala ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva sumu 2.000,- €. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že z vyúčtovania roku 2018 je zrejmé, že pohľadávka žalobcu v 1. rade bola vo výške 3.553,17 €, pričom v čase uzavretia dohody a samotného výkonu záložného práva nebola namietaná spornosť, či premlčanie pohľadávky. Zároveň žalovaný v 1. rade v zmluve o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby VDS č. 95-15/2018 zo dňa 01. 03. 2019 vyhlásil, že predmet je možné dražiť a taktiež vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. V podaní teda nebolo preukázané, že v čase podpisovania zmluvy o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby bola pohľadávka žalobcu 1. rade nižšia ako 2000,-Eur, pričom na námietku premlčania žalobcu v 1.rade nemožno prihliadnuť, ak súdu nebolo preukázané, že takúto námietku uplatnil do ukončenia výkonu dobrovoľnej dražby.

8. Porušenie Zákona o dobrovoľnej dražbe však okresný súd videl v porušení ust. § 11 ods. 4 ZoDD. Listinným dôkazom bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade posielal oznámenie o opakovanej dražbe

žalobcovi v 1. rade, pričom uvedená písomnosť bola uložená na pošte dňa 15.03.2019, následne si ju žalobca v 1. rade prevzal dňa 28.03.2019. Oznámenie o opakovanej dražbe bolo teda doručované v dostatočnom časovom predstihu, rovnako bolo doručované aj ďalším osobám v zmysle zákonných ustanovení. K námietke o tom, že vyhláška o dražbe nebola zverejnená 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, súd kontrolou doručeniek, ako aj preštudovaním dražobného spisu zistil, že oznámenie o opakovanej dražbe bolo Mestu Fiľakovo zaslané 15.03.2019, pričom oznámenie bolo vyvesené na tabuli tohto mesta od 21.03.2019 do 28.03.2019. Zároveň z periodickej tlače v pôsobnosti daného regiónu vyplynulo, že oznámenie o konaní opakovanej dražby bolo zverejnené až dňa 22.03.2019. Vzhľadom na to, že k doručovaniu písomnosti došlo až 15. marca 2019, nebola zachovaná najmenej 15 dňová lehota na uverejnenie oznámenia na tabuli obce ani v periodickej tlači.

9. V súvislosti so znaleckým posudkom a s jeho nedoručením žalobcovi v 1. rade okresný súd uviedol, že žalovaný v 2. rade doručoval znalecký posudok žalobcovi v 1.rade, pričom zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 23.01.2019, následne bola uložená na Pošte Fiľakovo dňa 25.01.2019 a vrátila sa späť žalovanému v 2. rade dňa 15.02.2019 ako nedoručená. Bola teda splnená lehota doručovania 30 dní pred dňom konania dobrovoľnej dražby. Znalecký posudok v čase konania dražby nebol v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 ZoDD starší ako 6 mesiacov. Bol doručený v zákonom stanovenej lehote žalobcovi v 1. rade, ktorý mal možnosť voči znaleckému posudku podať námietky v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia znaleckého posudku. Keďže námietky nepodal, žalovaný v 2. rade nemal dôvod vypracovávať nový znalecký posudok, resp. vysporiadať sa so skutočnosťami, ktoré sú v súčasnosti zo strany žalobcu v 1. rade namietané. Okresný súd preto uzavrel, že je vecou žalobcu v 1.rade, že zmeškal lehotu na podanie námietok proti znaleckému posudku.

10. Okresný súd zároveň skúmal, či výkon dobrovoľnej dražby nebol v rozpore s ust. § 11 ods. 1 ZoDD, teda, či miesto ako aj čas konania dobrovoľnej dražby boli alebo nie v rozpore s týmto ustanovením. V tejto súvislosti okresný súd zdôraznil, že Zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Je podľa neho vo všeobecnom záujme, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Prioritne okresný súd konštatoval, že záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby je vždy závislý od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť, sťaženie účasti dražiteľov na dražbe. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Konkretizoval, že prvé kolo dobrovoľnej dražby sa konalo v Mestskom kultúrnom stredisku Revúca, ktorého sa nezúčastnil žiaden záujemca. Opakovaná dražba sa už konala v Košiciach, ktoré mesto je vzdialené najkratšou trasou 156 km od samotnej draženej nehnuteľnosti, t. j. bytu č. 6. Okresný súd uznal, že mesto Košice je síce bežne dostupné vlastnou dopravou v trvaní takmer 2 hodiny, ako aj autobusovými aj vlakovými spojmi, avšak v obmedzenom režime, pričom cesta z Fiľakova do Košíc spravidla trvá do 3 hodín a nevylučuje sa aj nutnosť prestupu. Naviazal, že samotná dražba sa konala o 09:00 hod., v dôsledku čoho potom záujemcovia nemali reálnu možnosť, v prípade záujmu, dostaviť sa do miesta konania dražby, keďže bol prístupný len jeden spoj, aj to s odchodom o 04.00 hod. z Fiľakova, čo záujemcov mohlo do značnej miery od dražby odrádzať. Uvedené teda mohlo nepriamo obmedzovať možnosti účastníkov konania zúčastniť sa na dražbe. Súd poukázal i na to, že predmetom dražby bol byt nachádzajúci sa v katastrálnom území Fiľakovo, preto bolo možné očakávať, že najväčší záujem dražiteľov bude práve z Mesta Fiľakovo a blízkeho okolia. Aby bol zachovaný regionálny princíp a potencialita vyššej účasti účastníkov dražby, okresný súd považoval za optimálne, aby miesto dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti bolo prinajmenšom na území kraja, kde sa nehnuteľnosť nachádza, resp. v blízkych priľahlých mestách k draženej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti vyzdvihol i lokalitu, v ktorej sa byt č. 6 nachádza, ako aj to, že ide o nehnuteľnosť určenú na trvalé bývanie, preto nie je reálne predpokladať, že záujem o kúpu tohto bytu bude zo strany záujemcov, ktorí nebývajú v danej lokalite. Akcentoval, že ide presnejšie o lokalitu, ktorá nie je ničím zaujímavá, nenachádzajú sa tu zaujímavé pracovné možnosti, takisto neprichádza do úvahy ani potencialita záujmu za účelom rekreácie. Naopak, ide o oblasť z hlboko poddimenzovanými zárobkovými možnosťami, ktorá nie je lukratívna ani z turistického hľadiska. Zo zápisnice o priebehu dražby je zrejmé, že sa dražby okrem vydražiteľa nezúčastnil nikto, čo podľa okresného súdu navodzuje dojem, že to bolo práve cieľom navrhovateľa dražby a dražobníka. Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť, že žalovaný v 2.rade vykonáva dražby aj v lokalitách bližších k bytu č. 6, o čom svedčí aj to, že prvé kolo dražby bolo konané v rámci kraja. Žalovaný v 2. rade tak mohol, vzhľadom na lokalitu nehnuteľnosti, s ohľadom na vyššie uvedené, vybrať za účelom

zabezpečenia čo najvyššieho počtu záujemcov lokalitu bližšiu, ako je napríklad Zvolen, Rimavská Sobota, prípadne Lučenec. Práve pre obyvateľov uvedených lokalít by bola ponuka nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, čiže byt, zaujímavejšia. Okresný súd preto v celom súhrne uzavrel, že jednak určením miesta dražby, ale v spojení aj s určením času konania tejto dobrovoľnej opakovanej dražby, došlo k ohrozeniu alebo porušeniu práv dražbou dotknutých osôb, a to najmä tým, že im hoci aj nepriamo, bola znemožnená účasť na dobrovoľnej dražbe. Práve dražobník mal v spolupráci s navrhovateľom dražby zhodnotiť uvedené vyššie skutočnosti a zvoliť vhodnejšie miesto, ako aj vhodnejší čas konania samotnej opakovanej dobrovoľnej dražby, nakoľko je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže nemožno očakávať, že znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a vyššia potencialita záujemcov regionálne naviazaných na predmet dražby, povedie k vyššiemu záujmu, a tým aj k vytvoreniu lepších podmienok pre konkurenciu účastníkov dražby, teda v konečnom dôsledku k možnému vyššiemu výťažku z dražby. Naopak, určením vzdialenejšieho miesta výkonu dražby a nevhodného času, došlo k porušeniu práv žalobcu v1. rade, pretože ako vlastník nehnuteľnosti má právo, aby dražba prebehla v súlade so zákonom. Jedinou spojitosťou bytu č. 6 a miesta konania dražby bolo výlučne sídlo žalovaného v 2. rade, pričom je potrebné zdôrazniť, že kritérium pre výber miesta konania dražby nemôže byť len tá skutočnosť, že je to vhodné a najpohodlnejšie pre dražobníka, prípadne pre nízke náklady dražby.

11. Ďalšou námietkou voči zákonnosti dobrovoľnej dražby bolo tvrdenie žalobcu v 1. rade, ktorý namietal nepomer medzi znaleckým posudkom vyhotoveným v roku 2015 a v roku 2019. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že cena draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Dražobník je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom. Pokiaľ mal žalobca v 1. rade za to, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je značne poddimenzovaná a nie je určená správne, nedošlo by k porušeniu ZoDD, avšak samotné nesprávne vyčíslenie hodnoty nehnuteľnosti nemôže zakladať predpoklad pre neplatnosť dražby, môže zakladať iba nárok žalobcu, ktorý je spojený so vznikom zodpovednosti veriteľa za spôsobenú škodu. Okresný súd doplnil, že žalovaný v 3. rade vydražil nehnuteľnosť, teda byt č. 6 za cenu v súlade s § 16 ods. 6 ZoDD.

12. Na záver okresný súd ustálil, že keďže došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 a ods. 4 ZoDD, keď dražobník určil miesto a čas konania dražby tak, že ohrozil alebo porušil práva dražbou dotknutých osôb, a zároveň nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli mesta ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako to ustanovuje zákon o dobrovoľných dražbách, vyslovil, že dobrovoľná dražba je neplatná.

13. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v prípade žalobcu v 1. rade v zmysle ust. a pokiaľ ide o žalobkyňu v 2. rade, ktorá zobrala žalobu späť a v tomto rozsahu bolo konanie zastavené v zmysle ust. , kedy skúmal zavinenie účastníkov konania.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade: VIAM - dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Košice - mestská časť západ. Žalovaný v 2. rade podal odvolanie proti výroku I., II. a III. rozsudku okresného súdu z dôvodov podľa ustanovení , konkrétne podľa ust. , , h). Vo vzťahu k porušeniu ust. ZoDD, podľa ktorého určením miesta mala byť obmedzená účasť na dobrovoľnej dražbe uviedol, že v danom prípade išlo o organizovanie dražby v dostupnosti predmetu dražby, keďže bolo možné očakávať znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a aj potencionalitu záujemcov, vzhľadom na fakt, že byty a iné nehnuteľnosti nie sú predmetmi bežnej každodennej spotreby a osoby, ktoré chcú urobiť tak významnú investíciu, ako je napr. kúpa nehnuteľnosti, zvažujú predovšetkým iné kritériá určujúce mieru ich záujmu, akými sú cena bytu, jeho stav, opotrebovanie, jeho poloha v dome, potreba opráv a ďalších investícií, lokalita a jej vybavenosť, susedia, či možnosti financovania kúpy nehnuteľnosti a nie miesto, kde má dôjsť k transakcii prevádzajúcej vlastnícke právo, t. j. miesto samotnej dražby. V tejto súvislosti poukázal i na odbornú literatúru, a to konkrétne komentár k ZoDD na str. 108 a 109, ako aj komentár k ZoDD druhé vydanie, Bratislava, C. H. Beck 2013, str. 440. Má za to, že podmienka verejnosti, ako aj transparentnosť vykonania napadnutej dražby bola splnená. Dôkazom je aj skutočnosť, že žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ, pochádza z mesta Fiľakovo a nemal žiadne námietky s vykonaním dražby na Notárskom úrade v Košiciach. Určenie miesta konania dobrovoľnej dražby nie je skutočnosťou obmedzujúcou účasť na dražbe, keď v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

krajských súdov v obdobných právnych veciach, bez uvedenia ich spisových značiek. Z jeho strany bol rozhodný pri plánovaní miesta vykonania dražby princíp hospodárnosti konania, nakoľko mesto Košice je druhým najväčším mestom v Slovenskej republike, a nie je žiadnym spôsobom obmedzený prístup k uvedenej lokalite. Nie je mu preto zrejmé, ako si žalobca 1. rade predstavoval transparentnejšie a spravodlivejšie udelenie príklepu licitátora, ako to bolo v uvedenom prípade pod dohľadom notára. Zároveň dodal, že námietky žalobcov k miestu konania dobrovoľnej dražby by boli dôvodné iba v prípade, ak by sa dobrovoľná dražba konala v odľahlej obci s náročným prístupom bez akejkoľvek hospodárskej, či sociálnej väzby k miestu, kde sa nachádza predmet dražby.

15. Vo vzťahu k porušeniu § 11 ods. 4 ZoDD žalovaný v 2. rade v odvolaní poukázal na to, že jeho konanie, kedy nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli mesta ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako to ustanovuje ZoDD, nebolo konaním tak závažným, aby bolo potrebné určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby tak ako to určil okresný súd. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu ako nedôvodnú.

16. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca v 1. rade uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Oznámenie o dražbe mu nebolo doručené a oznámenie o konaní opakovanej dražby mu bolo doručené až 28.03.2019, t.j. v deň konania dražby a nebolo zverejnené spôsobom a v lehotách, ktoré vyžaduje zákon. Oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zmysle § 11 ods. 4 ZoDD najmenej 15 dní pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, pretože podľa ustanovenia § 11 ods. 4 tohto zákona, ak je predmetom dražby byt, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, no ani táto povinnosť splnená nebola.

17. Žalobca v 1. rade k odvolaniu zároveň doplnil, že bol porušený aj § 11 ods. 1 ZoDD, pričom miesto konania dražby bolo určené v Košiciach, 155 kilometrov vzdialené od miesta jeho bydliska, čím bola sťažená účasť dražiteľov z oblasti Fiľakova, kde sa predmetný byt nachádza. Okrem toho určené vzdialené miesto konania dražby, ktorá sa nachádza v inom okrese ako predmetné dražené nehnuteľnosti má vplyv na dosiahnutý výťažok dražby, a tým reálne aj na právo záložcu. Takýto postup dražobníka a záložného veriteľa pri stanovení miesta konania je aj v rozpore so súdnou praxou ustálenou napr. i rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č. k. . Má za to, že bol porušený aj § 3 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého nie je možné dražiť nehnuteľné veci v prípade, že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Žalovaný v 1. rade realizoval záložné právo napriek tomu, že existencia pohľadávky v uplatnenej výške bola sporná a je premlčaná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

18. Žalovaný v 2. rade v replike k vyjadreniu žalobcu v 1. rade zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odvolaní a vo vzťahu k tvrdenia žalobcu v 1. rade o výške pohľadávky poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorého v konaní nebolo preukázané, že pohľadávka žalobcu v 1. rade v čase podpisovania zmluvy o vykonaní opakovanej dražby bola nižšia ako 2.000,- Eur, pričom na námietku premlčania žalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť, pretože súdu nebolo preukázané, že takúto námietku uplatnil do ukončenia výkonu dobrovoľnej dražby. Zdôraznil, že ním uplatňovaná pohľadávka bola vo výške 3.550,55 Eur, čo zodpovedá zákonnému limitu v zmysle § 3 ods. 6 ZoDD. Vo vzťahu k vzdialenosti nehnuteľnosti k miestu konania dražby opakovane poukázal na odbornú literatúru, konkrétne 3. vydanie komentára k ZoDD, Bratislava: C.H.BECK 2018, strana 488, v zmysle ktorého vykonanie dražby v krajskom meste môže mať aj ďalšie pozitíva v súvislosti s možnou účasťou na dražbe, najmä ak sa na jednom mieste v jeden deň vykonáva viac dražieb jedného alebo viacerých dražobníkov a zároveň bude v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečená primeraná vzdialenosť miesta dražby. Z uvedenej odbornej literatúry preto podľa neho jednoznačne vyplýva, že povinnosť podľa § 11 ZoDD bola splnená, nakoľko vzdialenosť medzi Fiľakovom a teda miestom, kde sa predmetná nehnuteľnosť nachádza a Košicami, kde bola opakovaná dražba je cca. 155 kilometrov. Splnená bola aj podmienka verejnosti ako aj transparentnosti vykonania dražby, keď pri určení miesta vykonania dražby bol dôležitým z jeho strany i princíp hospodárnosti konania. Len zopakoval, že skutočnosť, že žalobcovi v 1. rade bolo oznámenie o opakovanej dražbe doručené v deň konania opakovanej dražby je irelevantná,

nakoľko dňa 15.03.2019 bola poštová zásielka, ktorej obsahom bolo oznámenie o opakovanej dražbe na pošte uložená týmto dňom.

19. V následnom vyjadrení žalobca v 1. rade zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

20. Krajský súd, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ustanovenia a a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28.03.2019 o 09.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej, so sídlom Alžbetina 32, Košice je neplatná a vo výroku III., ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania voči žalobcovi v 1. rade, podľa , potvrdil ako vecne správne.

21. Vo zvyšku, t. j. vo výroku, ktorým okresný súd konanie v časti nároku žalobkyne v 2. rade vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zastavil (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania žalobkyne 2. rade (výrok IV.) zostáva rozsudok okresného súdu, ktorý nebol odvolaním napadnutý, nedotknutý.

22. Okresný súd založil rozhodnutie, ktorým určil, že opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 28. 03. 2019 o 09.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Aleny Ondrušekovej v Košiciach vo vzťahu k bytu č. 6 je neplatná s odôvodnením, že na základe vykonaného dokazovania ustálil, že došlo k porušeniu ustanovenia § 11 ods. 1 a ods. 4 ZoDD, kedy dražobník určil miesto a čas konania dražby tak, že ohrozil alebo porušil práva dražbou dotknutých osôb a zároveň nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli mesta, ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako to ustanovuje Zákon o dobrovoľných dražbách. Z daného dôvodu preto okresný súd musel vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby, ak ostatné dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, tvrdené žalobcom nemal za preukázané.

23. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným skutkovým a právnym záverom okresného súdu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné :

24. Dražba je verejným konaním, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb, prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk, a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. V prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona môže sa osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

25. Podľa § 11 ods. 1 ZoDD miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce, súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potencionálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby, povedie k stimulácii záujmu, a tým aj k vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Prípadná regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potencionálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.

26. Odvolací súd okrem iného poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. (R 138/2014), v ktorom vyslovil názor, podľa ktorého: „ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená 329 km (z časového

hľadiska predstavuje takmer 4 hodiny). Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, nemožno považovať za zodpovedajúce ust. § 11 ods. 1 ZoDD, preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.

27. I keď v prejednávanej veci nešlo o tak veľkú vzdialenosť ( 329 km ), ale o vzdialenosť kratšiu ( 156 km ), je nutné zdôrazniť, že napriek tomu, že medzi Košicami a Fiľakovom premávajú pravidelné spoje, rozhodujúcim faktorom pre záver o nesplnení povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 ZoDD bol i čas konania dobrovoľnej dražby, ktorý obmedzil možnosť účasti na dražbe potencionálnym záujemcom o predmet dražby. Uvedené totiž potvrdzuje fakt, že aj keď je mesto Košice bežne dostupné vlastnou dopravou v trvaní takmer 2 hodiny, ako aj autobusovými a vlakovými spojmi (v obmedzenom režime), samotná dražba sa mala konať o 09.00 hod., v dôsledku čoho potom záujemcovia v konečnom dôsledku nemali reálnu možnosť dostaviť sa do miesta konania dražby, prípadne to mohlo nepriamo obmedzovať možnosti účastníkov zúčastniť sa na dražbe. Okresný súd teda dôvodne poukázal na to, že predmetom dražby bol byt č. 6 nachádzajúci sa v katastrálnom území Fiľakovo, preto bolo možné očakávať, že najväčší záujem dražiteľov bude práve z tohto mesta, príp. z blízkeho okolia. Výslovne zdôraznil, že je potrebné vnímať i samotnú lokalitu tohto bytu, že ide o lokalitu, ktorá nie je ničím zaujímavá, nenachádzajú sa tu zaujímavé pracovné možnosti, tak isto neprichádza do úvahy ani potencialita záujmu za účelom rekreácie. Naopak ide o oblasť s hlboko poddimenzovanými zárobkovými možnosťami, ktorá nie je lukratívna ani z turistického hľadiska. Okrem iného aj z rozhodovacej činnosti okresného ako i odvolacieho súdu je známe, že žalovaný v 2. rade vykonáva dražby aj v lokalitách bližších k bytu, ktorý je predmetom tohto konania, o čom svedčí aj to, že prvé kolo dražby bolo konané práve v rámci kraja ( Revúca ).

28. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré už zohľadňuje predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého samotná vzdialenosť miesta konania dražby do miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražby dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe. Podľa uvedeného rozhodnutia, za neprimerané možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti bytu alebo rodinného domu, určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie teda vzdialenosť do 100 km). V tomto prípade ( vzdialenosť 156 km ), ale išlo nie len o samotnú vzdialenosť „bez ďalšieho“, ale aj o čas, kedy sa dražba mala konať. Je nutné vždy posúdiť konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu, a to nielen v súvislosti s miestom, ale i časom konania dražby.

29. Žalovaný 2/ sám v odvolaní poukázal na odbornú literatúru (Valová, K. a kolektív, Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 488), podľa ktorého „V prípade, keď sa dražba koná na mieste vzdialenom od miesta konania dražby cca 160 km (cca 2 hodiny cesty) a čas dražby je určený v strede dňa, teda kombinácia všetkých okolností je určená tak, aby aj osoby z okolia miesta nehnuteľnosti mohli prísť na dražbu, je povinnosť podľa § 11 splnená“. V prejednávanom prípade sa dražba konala na mieste vzdialenom od miesta konania dražby cca 156 km, t. j. približne ako v uvedenom komentári, na ktoré odvolateľ poukázal, avšak čas dražby nebol určený v strede dňa, ale ráno o deviatej hodine, teda práve uvedená kombinácia miesta a času spôsobuje, že povinnosť v zmysle § 11 ods. 1 ZoDD splnená nebola. Tak ako bolo uvedené vyššie, je nutné v každom jednotlivom prípade poukázať na konkrétne okolnosti danej dražby, nie len miesto, ale i čas jej konania, a to tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Nevhodné určenie nie len miesta, ale i času konania dražby aj podľa odvolacieho súdu navodzuje dojem, že to bolo práve cieľom navrhovateľa dražby a dražobníka. Práve dražobník mal v spolupráci s navrhovateľom dražby zhodnotiť vyššie uvedené skutočnosti a zvoliť vhodnejšie miesto, ako aj vhodnejší čas konania samotnej opakovanej dobrovoľnej dražby, pretože tak ako to už uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí, je práve povinnosťou dražobníka organizovať dražbu v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže nemožno očakávať, že znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a vyššia potencialita záujemcov regionálne naviazaných na predmet dražby, povedie k vyššiemu záujmu, a tým aj k vytvoreniu lepších podmienok pre konkurenciu účastníkov dražby, teda v konečnom dôsledku k možnému vyššiemu výťažku z dražby.

30. Je nutné prihliadať i na okolnosť, že v prejednávanom prípade išlo o dve kolá dražby. V prvom kole nebol žiaden záujemca, napriek tomu, že sa dražba konala v Revúcej, a druhého kola sa zúčastnil iba jeden obyvateľ Fiľakova. Je teda možné predpokladať, že v druhom kole, ktoré by sa konalo v meste bližšie Fiľakovu, napr. Revúca, prípadne vo vhodnejšom čase v Košiciach, by sa zúčastnil väčší počet dražiteľov. V takomto prípade by sa dalo povedať, že o draženú nehnuteľnosť bol záujem a v prípade vyššej ceny nehnuteľnosti mohol byť vyšší i výťažok dražby (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

31. Nadväzujúc na vyššie uvedené je nutné zdôrazniť, že jednou z podmienok úspešného vykonania dobrovoľnej dražby je navyše aj dostatočné informovanie o jej samotnom uskutočnení, čo má takisto vplyv na jej priebeh v spojení s určením miesta a času dražby. Povinnosť zverejniť konanie dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa dražená nehnuteľnosť nachádza, je daná práve v ust. § 11 ods. 4 ZoDD. Ako vyplýva z dôvodovej správy k tejto právnej norme, navrhované ustanovenie predstavuje snahu o posilnenie prvkov publicity a zvýšenie transparentnosti dražieb. Dovolací súd zdôrazňuje, že dobrovoľná dražba nemusí slúžiť len na uspokojenie záložného veriteľa z predmetu zálohu, ale môže umožniť aj vlastníkovi predať predmet dražby rýchlo a efektívne za čo najvýhodnejšiu cenu. Preto je dôležité zabezpečiť na dražbe čo najväčší počet účastníkov dražby (potenciálnych kupujúcich), a tým zabezpečiť čo najvyššiu cenu vydraženia. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, zvyšuje informovanosť jej obyvateľov aj návštevníkov o existencii bytu, ku ktorému je možné nadobudnúť vlastníctvo v dražbe a o podmienkach dražby, čo má vplyv na ich prípadné rozhodnutie uchádzať sa riadne a včas o vydraženie nehnuteľností. Práve v tomto je nutné poukázať na prepojenie splnenia povinnosti § 11 ods. 4 v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoDD. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že porušenie povinnosti dražobníka zverejniť najmenej 15 dní vopred oznámenie o dražbe, ak jej jej predmetom byt, na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, je takým porušením zákona o dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca 1/ ako pôvodný vlastník predmetu dražby takouto osobou je, pretože nezverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce znižuje možnosť reálneho dosiahnutia vyššie uvedeného účelu dražby. Nemožno preto prijať ani argument žalovaného 2/ v odvolaní, ktorý tvrdí, že má za to, že ak nepreukázal zverejnenie oznámenia na úradnej tabuli mesta ani v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec v dostatočnej lehote tak, ako to ustanovuje zákon o dobrovoľných dražbách, nešlo o konanie tak závažné, aby bolo potrebné určiť neplatnosť dobrovoľnej dražby.

32. Odvolací súd preto konštatuje, že dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný 2/ v odvolaní, prípadne v jeho následnom vyjadrení, sú len polemikou so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu týkajúceho sa porušenia právnej povinnosti v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, a to vo vzťahu k tomu, či miesto, avšak súčasne i čas konania dražby, a zároveň nedodržanie lehoty zverejnenia oznámenia o dražbe alebo oznámenia o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, je alebo nie je porušením v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, v dôsledku ktorých by mala byť dražba neplatnou. Ani argumentácia, že žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ pochádza z mesta Fiľakova a nemal žiadne námietky s vykonaním dražby na Notárskom úrade v Košiciach, nie je pre posúdenie dôvodnosti žaloby prioritnou.

33. Krajský súd teda považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, a keďže odvolacie námietky nespochybnili vecnú správnosť tohto rozhodnutia, v časti, rozhodnutie okresného súdu napadnuté odvolaním, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania žalobcu 1/ ( výroky II., III. ) v zmysle ust. , potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. v spojení s ust. a . Keďže v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca 1/, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovanému 2/, ktorý napadol rozhodnutie okresného súdu, uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 1/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).