Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/39/2014

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľky: B. G.Č., D.. XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX, D. N. S. XXX/XX, Z., proti odporcovi: F. G., D.. XX.XX.XXXX, N. S. XXX/XX, Z., o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 05.03.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu na platenie výživného na manželku a zároveň požiadala súd o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením č.k. -3 zo dňa 14.08.2014 súd vyzval navrhovateľku na doplnenie podania s uvedením skutočností, ktoré je potrebné k podaniu doplniť.

Navrhovateľka i odporca dňa 10.03.2016 doručili súdu svoje písomné podanie, v ktorom vzhľadom na zlý zdravotný stav navrhovateľky obaja, navrhovateľka aj odporca, žiadali o zamietnutie vo veci určenia výživného na manželku.

S poukazom na vyjadrenie navrhovateľky, súd navrhovateľku prípisom zo dňa 23.03.2016 vyzval, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila, či chce svoj návrh zobrať späť a konanie zastaviť, alebo žiada, aby súd návrh zamietol. Pri doručovaní písomnosti navrhovateľke súd zistil, že navrhovateľka dňa 23.04.2016 zomrela.

Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len OSP), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 1 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa § 107 ods. 2 OSP, konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

Medzi procesné podmienky konania patria procesné podmienky konania na strane účastníkov, t.j. účastníci konania musia disponovať istými vlastnosťami, aby súd mohol konať. Jedná sa najmä o spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP) a procesnú spôsobilosť (§ 20 a nasl. OSP). Právna teória medzi neodstrániteľné podmienky konania zaraďuje nedostatok spôsobilosti byť účastníkom

konania, avšak len v prípade, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania. V prípade ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v priebehu konania, môže dôjsť k procesnému nástupníctvu podľa § 107 OSP, alebo je možné, aby súd pokračoval s právnym nástupcom účastníka bez rozhodnutia.

Ustanovenie § 19 OSP, uvádza, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

V zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 21 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo zaniká smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho. Ak bol jeden z manželov vyhlásený za mŕtveho, manželstvo zaniká dňom, keď rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.

Navrhovateľka zomrela dňa 24.03.2016, teda po začatí konania o určenie výživného na manželku. V zmysle § 107 OSP súd môže konanie zastaviť, ak účastník konania - v tomto prípade navrhovateľka, stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou jedného z manželov. Výživné na manžela je viazané výlučne na osobu oprávneného manžela, a preto jeho smrťou zaniká v rozsahu, v akom nebolo uspokojené za jeho života a to bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo priznané súdnym rozhodnutím. Z povahy výživného na manžela vyplýva, že právo na výživné je osobným právom oprávneného manžela, ktoré sa zabezpečuje manželovi výrokom súdu. Keďže ide o osobné právo navrhovateľa, toto právo neprechádza v dedičskom konaní na dedičov.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka zomrela po začatí konania, ale pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej a právo na výživné od manžela je osobným právom, ktoré sa neprejednáva v dedičskom konaní, súd nepokračoval v konaní s dedičmi navrhovateľky, ale konanie zastavil v súlade s ustanovením § 107 ods. 1 OSP a o trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP, nakoľko odporcovi trovy v konaní nevznikli, ani ich nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2-och písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.