Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-11-2015.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: zabriskie s. r. o., so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, IČO: 35 797 312, zast. Mgr- Andrejom Gudelom, advokátom so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, proti žalovanému: L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. XX, Z., v konaní o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 20 000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 20 000,- € od 12. 11. 2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 1 200,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy vo výške 20.000 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že podaným návrhom sa domáha zaplatenia sumy vo výške 20.000 eur z titulu nezaplatenej dlžnej čiastky vzniknutej na základe neuhradenia faktúr za dodané služby - postprodukciu TV diela pôvodným veriteľom - spoločnosťou VANTAGE s.r.o. Ďalej uviedol, že spoločnosť VANTAGE s.r.o. ako právny predchodca žalobcu utvoril so žalovaným v 1. rade (spoločnosťou 212, s.r.o., so sídlom Niťová 6, Bratislava, IČO: 36 547 085) dňa 11.11.2013 Dohodu o uznaní záväzku a jeho splátkach, v zmysle ktorej žalovaný v 1. rade uznal čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci z neuhradenej faktúry vo výške 108.000 eur a zaviazal sa ho uhradiť v mesačných splátkach. V zmysle predmetnej Dohody žalovaný v 2. rade (L. K.) pristúpil k celému záväzku
žalovaného v 1. rade čím sa zaviazal na uhradenie pohľadávky pre prípad, že žalovaný v 1. rade svoj záväzok nesplní. Žalobca si návrhom uplatňuje iba časť nároku vo výške 20.000 eur.
Vo veci bol dna 08.12.2014 vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný v 2. rade dňa 22.12.2014 odpor v ktorom uviedol, že žalovaný v 1. rade bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.10.2014 bez likvidácie vymazaný z obchodného registra. Ďalej uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva ani čo do výšky ani čo do základu z dôvodu, že služba nebola vykonaná riade a včas, pričom záväzok uznal len žalovaný v 1. rade.
Tunajší súd uznesením zo dňa 20.01.2015 č.k. 23Cb/11/2015-38 konanie voči žalovanému v 1. rade (spoločnosti 212, s.r.o., so sídlom Niťová 6, Bratislava, IČO: 36 547 085) z dôvodu jej zániku bez právneho nástupcu ku dňu 05.12.2014 právoplatne zastavil.
Žalobca sa k podaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 30.03.2015 v ktorom uviedol, že žalovaný v odpore iba stroho konštatoval, že pohľadávku žalobcu neuznáva z dôvodu, že služba nebola prevedená riadne a včas a že záväzok uznala len spoločnosť 212, s.r.o., so sídlom Niťová 6, Bratislava, IČO: 36 547 085 (ďalej len „spoločnosť 212, s.r.o.). Žalovaný však v Dohode o uznaní záväzku pristúpil k celému záväzku spoločnosti 212, s.r.o., čím sa zaviazal na uhradenie pohľadávky žalobcu pre prípad, že spoločnosť 212, s.r.o. svoj záväzok nesplní. Na základe uvedených skutočností nemožno tvrdenie žalovaného, že neuznáva predmetný záväzok považovať za dôvodné, keďže pristúpením k záväzku jeho existenciu čo do dôvodu a výšky priamo uznal a tým založil právnu domnienku existencie tohto dlhu v čase uznania. V tomto smere žalobca naviac uviedol, že je evidentný rozpor medzi konaním žalovaného a jeho tvrdeniami uvádzanými v konaní, nakoľko pokiaľ by mal žalovaný o vzniku žalobcovho nároku od samého počiatku pochybnosti, z logiky veci vyplýva, že by k danému záväzku nepristúpil a nezaviazal sa tým priamo na jeho uhradenie.
K námietke žalovaného, že služba nebola prevedená riadne a včas žalobca uviedol, že dané tvrdenie je potrebné posudzovať iba ako tvrdenie všeobecného charakteru, ktoré nie je dostatočne určité a podložené relevantnými dôkazmi, obzvlášť za okolností, keď bremeno preukázania pravdivosti tohto tvrdenia nesie žalovaný.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.06.2016. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 30.03.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal voči žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy vo výške 20.000 eur s príslušenstvom, pričom žalobca svoj nárok odvodzoval z Dohody o uznaní záväzku a jeho splátkach zo dňa 11.11.2013, ktorej predmetom bolo uznanie záväzku dlžníka spoločnosti 212 s.r.o. (žalovaného v 1. rade) vo výške 108.000 eur z titulu neuhradenia faktúr za dodané služby voči právnemu predchodcovi žalobcu (spoločnosti VANTAGE s.r.o., so sídlom Bosákova 7, Bratislava, IČO: 44 222 769),
ako aj dohoda o pristúpení k záväzku žalovaného v 2. rade (L. K.), kde sa žalovaný v 2. rade ako spoludlžník zaviazal pre prípad nesplnenia záväzku zo strany dlžníka uhradiť sumu vo výške 108.000 eur veriteľovi v plnej výške.
Z listinného dokladu, a to z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2014 súd zistil, že postupca
- spoločnosť VANTAGE, s.r.o., so sídlom Bosákova 7, Bratislava, IČO: 44 222 769 ku dňu 15.10.2014 postúpila pohľadávku ktorá bola predmetom Dohody o uznaní záväzku a jeho splátkach na žalobcu ako postupníka.
Nakoľko bol žalovaný v 1. rade (spoločnosť 212, s.r.o.) ku dňu 15.12.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, tunajší súd uznesením zo dňa 0.01.2015 č.k. 23Cb/11/2015-38 konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.
Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu s nárokom uplatneným žalobcom nesúhlasil dôvodiac tým, že služba poskytnutá zo strany žalobcu nebol prevedená riadne a včas, pričom pokiaľ ide o uznanie záväzku, tento bol uznaný len spoločnosťou 212 s.r.o.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 20 000 eur spolu s úrokom z omeškania uvedeným v návrhu.
Z listu zo dňa 15.08.2014 ktorý zaslal žalobcovi v mene žalovaného JUDr. Ľubomír Hnát ako jeho právny zástupca vyplýva, že pôvodný žalovaný v 1. rade (spoločnosť 212, s.r.o.) ako ani súčasný žalovaný nie sú schopní splniť svoj záväzok, ktorý majú voči spoločnosti VANTAGE, s. r. o. (právnemu predchodcovi žalobcu). Následne po doručení tohto listu sa žalobca osobne stretol s JUDr. Ľubomírom Hnátom, ktorý tvrdil, že sa žalovaní pokúsia uhradiť svoj dlh aspoň v splátkach, avšak nestalo sa tak.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy
plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
Pri posudzovaní opodstatnenosti podaného návrhu súd na daný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 533 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že Obchodný zákonník nemá vlastnú úpravu pristúpenia k záväzku, pričom predmetné ustanovenie možno v plnom rozsahu aplikovať aj na obchodné záväzkové vzťahy. Súd vychádzal primárne z listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to z Dohody o uznaní záväzku a jeho splátkach ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so spoločnosťou 212 s.r.o. ako dlžníkom (pôvodne žalovaný v 1. rade) a žalovaným (pôvodne žalovaný v 2. rade) ako spoludlžníkom.
V predmetnej Dohode sa spoločnosť 212 s.r.o. zaviazala uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu sumu vo výške 108.000 eur a žalovaný sa v súlade s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka zaviazal ako spoludlžník, že splní za spoločnosť 212 s.r.o. záväzok vrátiť pôžičku vo výške 108.000 eur pre prípad, ak spoločnosť 212 s.r.o. svoj záväzok neplní.
Argumentácia žalovaného spočívajúca na tvrdeniach, že záväzok uznal len dlžník v prvom rade ktorým bola spoločnosť 212 s.r.o. v kontexte vyššie uvedených skutočností neobstojí, nakoľko prejav vôle žalovaného na Dohode o uznaní záväzku a jeho splátkach, ktorým žalovaný pristúpil k záväzku spoločnosti 212 s.r.o. a ktorým sa zaviazal uhradiť pre prípad neplnenia si záväzku spoločnosti 212 s.r.o. voči právnemu predchodcovi žalobcu bol riadny, určitý a zrozumiteľný. Predmetnú dohodu žalovaný riadne podpísal, z tejto dohody je zároveň zrejmé, k splneniu akého záväzku sa žalovaný zaviazal
pre prípad neplnenia si svojho záväzku spoločnosťou 212 s.r.o., pričom žalovaný uvedené skutočnosti v konaní ani nenamietal, nenamietal ani samotnú existenciu tejto dohody a jeho procesná obrana spočívala výlučne na tvrdeniach že záväzok bol uznaný len zo strany spoločnosti 212 s.r.o. Tieto tvrdenia žalovaného súd však vyhodnotil ako účelové, nakoľko z predloženej dohody, ktorej originál zároveň predložil žalobca k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 07.06.2016 preukázateľne vyplýva, že táto Dohoda bola uzatvorená medzi spoločnosťou 212 s.r.o. ako dlžníkom, spoločnosťou VANTAGE s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako spoludlžníkom.
Súd v nadväznosti na uvedené považoval za potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka je predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku uzavretie dohody medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi.
Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody, preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. Ide teda o prípad pasívnej solidarity, a preto sa na vzťah medzi veriteľom a pasívne zaviazanými dlžníkmi vzťahuje ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1353179-1353182&f=2>
Zároveň je potrebné mať na zreteli, že pristúpenie k peňažnému záväzku predpokladá predovšetkým existenciu pôvodného záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Účinnosť vyhlásenia o pristúpení k dlhu predpokladá existenciu záväzkového pomeru, ku ktorému má byť pristúpené. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v dohode zo dňa 11.11.2013 platne pristúpil už k existujúcemu záväzku kde sa zaviazal plniť dlh za spoločnosť 212 s.r.o. pre prípad neplnenia si jej uznaného záväzku. Pokiaľ ide o právne následky tohto právneho úkonu vo vzťahu k žalobcovi, žalobca ako súčasný veriteľ nadobudol rovnaké právne postavenie, aké mal voči pôvodnému dlžníkovi i voči tomu, kto pristúpil k dlhu. V závere súd k námietke žalovaného týkajúcej sa neprevedenia žalobcom poskytnutej služby riadne a včas uvádza, že žalovaný súdu nepredložil žiadny listinný doklad z ktorého by mohol súd toto tvrdenie považovať za preukázané. Žalovaný zostal v konaní po podanom odpore procesne nečinný a súdu nepreložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške alebo dôvodnosti jeho nároku, a to aj napriek tomu že mal na to dostatočný časový priestor. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu predstavuje zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 1.200 eur.
V časti náhrady trov právneho zastúpenia súd tento nárok žalobcovi nepriznal aj napriek tomu, že si ich právny zástupca žalobcu v konaní uplatnil, nakoľko súd trovy právneho zastúpenia považoval ako neúčelné a nie nevyhnutne vynaložené. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že konateľom žalobcu je Mgr. Andrej Gundel, a teda ide o totožnú osobu s osobou právneho zástupcu žalobcu. Súd nijakým spôsobom nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval, avšak ak právny zástupca vykonáva úkony v mene a v prospech vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy právneho zastúpenia, priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečilo princípu hospodárnosti, účelnosti a nevyhnutnosti z pohľadu nie len zákona o advokácii ale aj
Občianskeho súdneho poriadku a podľa názoru súdu aj dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.