Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-198-2016.pdf
PDF · 64.3 KB
Case nature
Subarea
9Co/198/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci v právnej veci navrhovateľa: Lesné pozemkové spoločenstvo Urbariát Žilina - Zádubnie, Zádubnie 219, Žilina, v zastúpení 1/ predsedom: Miroslavom Belancom, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E. a 2/ podpredsedom: Miroslavom Brosom, nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E. proti odporcovi: Bc. V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E., v konaní o odstránenie hnuteľných vecí z nehnuteľnosti, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/23/2016-65 zo dňa 23. februára 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. O náhrade trov rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Dospel k záveru, že neboli splnené všetky formálne podmienky na jeho vydanie tak, ako sú tieto uvedené v ustanovení § 75 ods. 2 O.s.p.. Súd tak rozhodol na základe nedostatku rozhodujúcich skutkových okolností vyžadujúcich si žiadanú predbežnú ochranu práv navrhovateľa - ochranu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam - z ktorých by bezprostredne vyplývalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda nevyhnutnosť poskytnutia predbežnej ochrany právam účastníka konania, ohrozenie ktorých táto osvedčuje. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že faktický stav užívania označených nehnuteľností nie je stavom bezprostredne vzniknutým, ale stavom, o ktorom má navrhovateľ dlhodobo vedomosť. Pri opísanom stave a absencii ďalších okolností, z ktorých by súd mohol vyvodiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, súd nedisponoval takými okolnosťami prípadu, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná alebo neodstrániteľná ujma navrhovateľovi. O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že v návrhu boli opísané všetky skutočnosti odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia, čiže skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Všetky opísané skutočnosti boli doložené dôkazmi. Poukázal na rozpory v odôvodnení súdu, pokiaľ išlo o jeho právnu subjektivitu a aktívnu legitimáciu v konaní. Ak súd poukázal na formuláciu petitu, podotkol, že je zanedbateľné, ktoré slovo sa použije. Záverom zhrnul, že má právnu subjektivitu, jasne a zrozumiteľne v žalobe sformuloval, že odporca nemá žiadne oprávnenie vykonávať na tejto nehnuteľnosti akúkoľvek činnosť a navrhol nariadiť predbežné opatrenie, aby porušovanie práv nepokračovalo.
K odvolaniu sa vyjadril odporca.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Zákonné ustanovenia upravujú predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal zo skutkových okolností uvedených v návrhu (a odvolaní). Nemal zo žiadnych uvádzaných skutočností preukázanú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi takej intenzity, aby predbežné opatrenie nariadil. Navrhovateľ taktiež neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach a právom chránených záujmoch. Pri rozhodovaní súdu o nariadení predbežného opatrenia platí zásada nevyhnutnosti zásahu súdu, t. j. súd predbežné opatrenie nariadi len v prípade potreby úpravy právnych pomerov účastníkov konania súdnym rozhodnutím, pričom v tomto prípade, s poukazom na vyššie uvedené, táto potreba daná nie je.
Pokiaľ odvolateľ poukazoval na otázku aktívnej vecnej legitimácie a právnej subjektivity navrhovateľa, okresný súd túto otázku vyhodnocoval a dospel k záveru tak o tom, že navrhovateľ je v danej veci aktívne vecne legitimovaný, ako i o jeho právnej subjektivite. Predmetné skutočnosti teda nepredstavovali dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd (rovnako ako súd prvostupňový) týmto rozhodnutím nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na ochranu pred porušovaním jeho práv, no nebola osvedčená hrozba bezprostrednej ujmy pre nariadenie predbežného opatrenia. V tomto prípade daný stav, vytvorený odporcom (ako ho popísal navrhovateľ v podanom návrhu) existuje od roku 2014, a teda ide tu o stav dlhšie trvajúci, ktorý sa výrazne za toto obdobie nezmenil, a preto odvolací súdu dospel k záveru o neexistencii hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá by odôvodňovala potrebu nariadenia predbežného opatrenia.
Prvostupňový súd sa riadne vysporiadal s obsahom predložených listín, a tie správne, na účely možného (ne)nariadenia predbežného opatrenia, vyhodnotil. Odvolateľom uvádzané skutočnosti budú predmetom skúmania a dokazovania vo veci samej, kde ich súd vyhodnotí a meritórne o návrhu rozhodne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.