Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/16/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX C. H. C., o zaplatenie 198,12 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 78,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 78,10 eur od 18.02.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

III. Odporkyni s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2016 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 234,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 18.02.2013 do zaplatenia. Dňa 26.02.2016 zobral návrh v časti o zaplatenia 35,92 eur späť a žiadal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 198,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 18.02.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 uzavrel s odporkyňou zmluvu o pôžičke č. 11346822, na základe ktorej poskytol odporkyni celkovú sumu pôžičky s poistením vo výške 340,80 eur na zakúpenie spotrebného tovaru. Podľa zmluvy mala odporkyňa povinná splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach po 14,20 eur. Do podania žaloby odporkyňa uhradila sumu 141,50 eur. Vzhľadom na to, že odporkyňa porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, navrhovateľ listom z 09.02.2013 - predžalobná upomienka vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. K návrhu pripojil listinné dôkazy.

Uznesením č.kon. -21 zo dňa 19.4.2016 súd konanie v časti o zaplatenie 35,92 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 35,92 € od 18.02.2013 do zaplatenia zastavil, s tým, že o náhrade trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná suma je nižšia ako 1000 eur, ide v zmysle § 200ea O.s.p. o drobný spor, preto súd konal a rozhodol v zmysle § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (O.s.p.) bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie listinami: Zmluva o pôžičke č. 11346822 z 16.11.2011, Podmienky k zmluve o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, list navrhovateľa zo dňa 09.02.2013 spolu s doručenkou, Prehľad splátok a úhrad.

Z predložených listín vyplýva, že navrhovateľ s odporkyňou uzatvoril dňa 16.11.2011 Zmluvu o pôžičke č. 11346822 na základe ktorej, sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na poskytnutí pôžičky vo výške 262,20 eur za účelom kúpy tovaru. V zmluve boli uvedené podmienky: výška pôžičky 262,20 eur, celková suma Požičky331,20 eur, s poistením 340,80 eur, celkové náklady spotrebiteľa 69,- eur, počet splátok: 24, splátka 14,20 eur, ročná úroková sadzba 26,23 %, RPMN 26,23 %, priemerná hodnota RPMN 45,66 %. Dňa 9.2.2013 dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy navrhovateľ a nerešpektovania predchádzajúcich výziev vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok v lehote 3 dní od doručenia, odporkyňa výzvu prevzala dňa 14.02.2013. Ďalej z predložených listín navrhovateľa, označených ako Prehľad splátok a úhrad na meno klienta-odporkyne, vyplýva že odporkyňa navrhovateľovi uhradila celkom sumu 141,50,- eur.

Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú aj všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupovala odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorá poskytnutím pôžičky uspokojovala svoje osobné potreby a navrhovateľ vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola navrhovateľom pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia odporkyňou ako spotrebiteľom. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného zákona musí mať zmluva o spotrebiteľských úveroch písomnú formu a musí obsahovať v zákone taxatívne uvedené náležitosti. Zákon priamo sankcionuje absenciu určitých náležitostí, buď neplatnosťou zmluvy (písomnosť zmluvy) alebo stanovuje, že zmluva síce je platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak je tomu i v prípade absencie údaja, o výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a z tohto dôvodu tento spotrebiteľský úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. V § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať najmä výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Teda je jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporkyňou obsahovala len výšku mesačnej splátky. Čo sa týka však výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje. Uvedenie v zmluve len výšky splátky ako takej nezahŕňa v sebe aj splnenie povinnosti uvádzať výšku splátky istiny, úroku a iných poplatkov t.j. takto nie je zrejmé aká časť splátky predstavuje istinu, úrok, poplatky a podobne, a zmysle § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch sa potom takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zmluva o pôžičke teda neobsahuje zákonom určený údaj a úver treba považovať v súlade s ustanovením § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom mal súd za preukázané, že odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácala. Z výzvy na splatenie celého úveru s výzvou k úhrade zo dňa 9.2.2013 vyplýva, že navrhovateľ zaslal odporkyni výzvu na úhradu celého dlhu, nakoľko nedošlo zo strany odporkyne k úhrade záväzkov. Odporkyňa z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý jej bol poskytnutý na základe zmluvy č. 11346822 tak bola povinná vrátiť navrhovateľovi iba istinu 262,20 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, z ktorej sumy navrhovateľovi nepravidelne uhradila 141,50 eur. Na základe týchto skutočností a zákonných ustanovení by navrhovateľovi patrilo právo na zaplatenie

sumy 120,70 eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšku istiny i spolu s uplatneným príslušenstvom (úrokom z omeškania) je potrebné návrh zamietnuť. Súd aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa však ďalej dospel k záveru, že vo vzťahu k nesplatenému úveru (bez úrokov a bez poplatku) - istine došlo k jej čiastočnému premlčaniu. Z predložených všeobecných obchodných podmienok (bod 6.2,6.4) vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.12.2012 a ďalšie vždy do 20. dňa v mesiaci. Dňa 9.2.2013 navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť všetkých splátok. Na dátume splatnosti splátok sa však týmto nič nezmenilo, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa posúva len splatnosť tých splátok, ktoré by inak boli splatné neskôr, nie tých, ktoré boli splatné už pred vyhlásením predčasnej splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh bol podaný dňa 18.1.2016 právo na úhradu splátky splatnej dňa 20.8.2012, 20.10.2012 a 20.11.2012 (každá vo výške 14,20 eur) sa premlčalo, pretože k jeho uplatneniu na súde navrhovateľ pristúpil až po uplynutí 3 ročnej lehote (kedy si právo mohol uplatniť prvýkrát, nasledujúci po deň po splatnosti), a preto súd právo navrhovateľa v časti o zaplatenie vo výške 42,60 eur (3 x 14,20 eur ), zamietol z dôvodu premlčania.

Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 78,10 eur (120,70 - 42,60 eur). Keďže sa odporkyňa dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, vzniklo navrhovateľovi právo popri dlžnej istine i na úhradu úroku z omeškania. Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi konania bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednanie ohľadne úroku z omeškania sa musia spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. odporkyňa sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom, potom ako bola vo výzve zo dňa 9.2.2013 vyzvaná na úhradu toto celého dlhu. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., úroková sadzba v čase, keď sa odporkyňa dostala do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 0,75 % a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 8,75 % ročne. Pri určení povinnosti zaplatiť úrok z omeškania súd prihliadal jednak na výšku dlhu v čase, kedy sa stal splatný celý dlh odporkyne a i čas úhrad za strany odporkyne, ktoré vykonala potom ako jej uplynula lehota (3 dní) na úhradu celého dlhu uvedená vo výzve navrhovateľa zo dňa 9.2.2013.

Lehotu na plnenie určil podľa ust,. § 160 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené uznesením -21 zo dňa 19.4.2016) a § 142 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Navrhovateľ tým, že zobral návrh v časti späť zavinil, že konanie v časti o zaplatenie 35,92 € spolu s úrokom z omeškania sa muselo zastaviť a je povinný hradiť trovy. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej súd náhradu trov konania (v zastavujúcej časti) nepriznal.

V zostávajúcej časti o trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odporkyňa bola v konaní úspešná v sume 120,02 eur, čo predstavuje 60,58 % a navrhovateľ bol úspešný vo výške 78,10 eur - čo predstavuje 39,42 %). Odporkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 21,16 % (60,58-39,42 %), súd jej však náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodu, že náhradu trov konania si neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).