Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/374/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, proti žalovanému E. T.Ž., F.. XX. XX. XXXX, T. A. H. XXX, v konaní o zaplatenie 71,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

V časti o zaplatenie 40,- eur s úrokmi z omeškania sa konanie z a s t a v u j e . Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a . Účastníkom sa náhrad trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaním, doručeným súdu dňa 15. 12. 2015, žalobca žiadal platobným rozkazom zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 71,11 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 08. 09: 2010 Zmluvu o pôžičke č. 1986400, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 565,- eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v Zmluve. Podľa Zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 43 mesačných splátkach po 10,- eur, pričom ku dňu vypracovania žaloby zaplatil len 525,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, v súlade so Zmluvou a podmienkami k Zmluve, žalobca dňa 29. 12. 2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, ale žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

Podaním zo dňa 11. 05. 2016, doručeným súdu dňa 12. 05. 2016, žalobca doplnil dôvody žaloby pričom uviedol, že ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný mal uhradiť sumu 553,49 eur, zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej sumy podľa čl. 11 bod 11.2 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej „VOP“), ktorú žalobca požaduje v sume 23,66 eur. V zmysle čl. 11 bod 11.4 VOP súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ktoré si uplatnil v tomto konaní vo výške 18,96 eur. Na základe týchto skutočností žalobca vyčíslil dlžnú sumu ku dňu podania návrhu čiastkou 51,11 eur. Žalovaný ešte pred podaním žaloby na začatie konania realizoval od 04. 11. 2015 do 11. 05. 2016 úhradu vo výške 20,- eur a to 23. 12. 2015 dve platby po 10,- eur. Žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadne splatnosti úveru na základe predžalobnej upomienky zo dňa 29. 12. 2012 a úroky z omeškania žiada na základe tejto predžalobnej upomienky. Táto žalovanému bola doručená 07. 01. 2013, 3-dňová lehota uplynula dňom 10. 01. 2013, a preto úroky z omeškania žiadal priznať od 11. 01. 2013. Týmto podaním zároveň žalobca zobral žalobu späť v časti 40,- eur, ako aj úrokov z omeškania zo sumy 40,- eur a žalovaného zaviazal zaplatiť čiastku 31,11 eur s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 11. 01. 2013 do zaplatenia a zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania vynaložených na zaplatenie súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156

ods. 3 O. s. p. bol dňa 07. 06. 2016 o 09,45 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 19. 05. 2016.

Podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) (1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. (3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V zmysle citovanej právnej úpravy, žalobca je oprávnený až do prvého pojednávania disponovať so žalobou a túto zobrať celkom alebo čiastočne späť, aj bez súhlasu žalovaného. Žalobca toto právo využil, keď podaním zo dňa 11. 05. 2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 40,- eur s úrokmi z omeškania. Súd nezisťoval stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, nakoľko v zmysle § 96 ods. 3 O. s. p. by bol aj jeho prípadný nesúhlas právne neúčinný. V súlade s ustanovením § 96 O. s. p. preto súd v časti o zaplatenie istiny 40,- eur spolu s úrokom z omeškania konanie zastavil.

V dôsledku čiastočného zastavenia konania, predmetom zostala istina 31,11 eur s úrokmi z omeškania 8,75 % ročne od 11. 01. 2013 do zaplatenia a trovy konania.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 1 ods. 2, ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu 08. 09. 2010,

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (8) Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ ZSÚ, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZSÚ (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 559 Obč. zák.

(1) Splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Listinnými dôkazmi, ktorými žalobca preukazoval uplatnený nárok, súd mal preukázané, že dňa 08. 09. 2010 žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti uzatvoril so žalovaným, ako fyzickou osobou, Zmluvu o pôžičke, ktorej číslo je na predloženej listine nečitateľné. Jednalo sa pôžičku Quatro, pričom žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky na zakúpenie kancelárskej a výpočtovej techniky - PC Anthion v kúpnej cene 470,- eur. Pri uzatvorení Zmluvy bola zo strany žalovaného zaplatená akontácia 135,- eur, celková suma pôžičky bola vyčíslená na 565,- eur, pričom sa jednalo o pôžičku bez poistenia, ktoré žalovaný výslovne odmietol. Dojednaných bolo 43 splátok po 10,- eur, ročná úroková sadzba 15,26 %, priemerná hodnota RPMN 47,39 %, RPMN 15,26 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 95,- eur a termín konečnej splatnosti bol uvedený ako „4/2014“. Z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný spolu s akontáciou uhradenou dňa 06. 09. 2010, zaplatil žalobcovi do 03. 11. 2015 celkom čiastku 545,- eur a. Z podania žalobcu zo dňa 11. 05. 2016 vyplýva, že žalovaný okrem tejto sumy uhradil dňa 23. 12. 2015 ešte čiastku 20,- eur, takže súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný na splatenie úveru poskytnutého Zmluvou o pôžičke, uzatvorenej dňa 08. 09. 2010, zaplatil čiastku 565,- eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29. 12. 2012 žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, dlh vyčíslil na 204,- eur a vyzval žalovaného na jeho úhradu do 3 dní od doručenia - predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 07. 01. 2013.

Z obsahu Zmluvy o pôžičke vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver. Na vzťahy účastníkov v tomto konaní sa preto použijú primárne predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľa a v prípade, ak tieto predpisy neupravujú niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa jedná o tzv. absolútny obchod, ale ustanovenia Obchodného zákonníka by na daný zmluvný vzťah bolo možné aplikovať iba za predpokladu, že by táto právna úprava bola výhodnejšia pre spotrebiteľa, ako úprava Občianskeho zákonníka.

Preskúmaním Zmluvy o pôžičke súd zistil, že táto neobsahuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva len obsahuje údaj o počte a výške mesačných splátok, ale nie o splatnosti jednotlivých splátok a už vôbec nie údaj o tom, aká čiastka z mesačnej splátky má pripadať na splátku istiny, aká na splátku úrokov, príp. iných poplatkov. Nakoľko Zmluva o úvere pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu a Zmluva o pôžičke, z ktorej žalobca odvodzoval uplatnený nárok, neuvádza jednoznačným spôsobom termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov.

Zo Zmluvy o pôžičke vyplýva, že táto bola poskytnutá žalovanému na kúpu tovaru, ktorého maloobchodná cena bola 470,- eur. Žalovaný však zaplatil žalobcovi spolu 565,- eur. Nakoľko úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný ešte pred začatím tohto konania uhradil žalobcovi celú dlžnú sumu.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Žalobca sa voči žalovanému domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 23,66 eur. Nárok na zmluvnú pokutu žalobca odvodzoval z čl. 11 bod 11.4 vlastných Všeobecných obchodných podmienok. Zmluva o pôžičke, ktorá bola písomne uzavretá, neobsahuje dojednanie zmluvnej pokuty, pričom z ustanovenia § 544 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že pre platnosť zmluvnej pokuty musí byť dodržaná písomná forma. Pokiaľ zmluvná pokuta by mala vyplývať zo Všeobecných obchodných podmienok, ktorých obsah žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť, v zmysle § 53 ods. 1, 2 Obč. zák. sa ustanovenia o neprijateľnosti zmluvných podmienok použijú aj na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané. Preto súd vyhodnotil návrh žalobcu na priznanie zmluvnej pokuty za nedôvodný. Takisto ako nedôvodný súd posúdil nárok žalobcu na náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a ktoré odvodzoval z čl. 11, bod 11.4 Všeobecných obchodných podmienok. Odhliadnuc od toho, že podľa pripojených Obchodných podmienok, článok 11, bod 4 upravuje komunikáciu spoločnosti s klientom elektronickou formou a nie náhradu nákladov s vymáhaním pohľadávky, žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť obsah VOP a pokiaľ by takéto poplatky aj boli vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu uvedené, jednalo by sa o neprijateľné zmluvné podmienky. Nakoľko žalobca nepreukázal, že mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli akékoľvek náklady, uplatnená suma uvedená v podaní zo dňa 11. 05. 2016 vo výške 18,96 eur je nedôvodná, a preto ju súd žalobcovi nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, potom žalovaný bol povinný žalobcovi vrátiť iba kúpnu cenu tovaru 470,- eur. Nakoľko žalovaný túto sumu žalobcovi zaplatil (zaplatil celkom čiastku 565,- eur), súd žalobu žalobcu, ako nedôvodnú, zamietol.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania, ale nakoľko v konaní nebol úspešný, v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. by náhrada trov prináležala žalovanému. Žalovaný si však náhradu trov neuplatnil, zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, a preto súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.