Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/47/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa Secapital S. á. R. L, so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpeného Advokátskou kanceláriu Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO 36715352, proti odporkyni F. H., bydliskom K. P. XXX, štátnej občianke SR, o zaplatenie 3.372,81 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 166,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 166,15 eur od 12.09.2013 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy vo výške 3.372,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.372,81 eur od 12.09.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca s odporkyňou uzavrel dňa 14.05.2008 zmluvu o pôžičke č. 6049014, na základe ktorej jej poskytol pôžičku vo výške 3.948,75 eur. Poznamenal, že odporkyňa mala podľa zmluvy predmetnú pôžičku splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach po 85,84 eur.

Doposiaľ uhradila sumu 457,82 eur. Keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, vyzval ju listom zo dňa 11.09.2013 k úhrade celej dlžnej sumy. Odporkyňa však dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh teda predstavuje sumu 3.372,81 eur. Ďalej poznamenal, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 postúpila spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., pohľadávku voči odporkyni navrhovateľovi. Upresnil, že odporkyňa mala ku dňu podania návrhu uhradiť sumu 3.265,43 eur titulom neuhradených splátok, zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinností dohodli vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 12.2 a ktorú požaduje vo výške 562,34 eur, pričom zmluvnú pokutu žiada len ku dňu 30.09.2012. V neposlednom rade sú súčasťou pohľadávky aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si uplatňuje vo výške 2,86 eur ako manipulačný poplatok.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila, hoci tento jej bol riadne a včas doručený. Na pojednávanie dňa 06.06.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavila, hoci mala predvolanie riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadala, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie veci určil súd v súlade s čl. 4 bod 1 Nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

V otázke určenia rozhodného práva, ktoré sa použije na daný spor, t. j. hmotného práva, súd postupoval podľa Kapitoly III, čl. 4 ods. 3, čl. 6 ods. 1, 3 Nariadenia Rím I a za rozhodné právo určil právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko zmluva má zjavne užšiu väzbu práve s právom Slovenskej republiky s poukazom na tú skutočnosť, že obaja účastníci zmluvného vzťahu, t. j. právny predchodca navrhovateľa a odporca, postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a nemali v úmysle sa riadiť iným ako týmto právnym poriadkom.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 14.05.2008, všeobecných obchodných podmienok, výzvy pred podaním žaloby zo dňa 11.09.2013, prehľadu splátok a úhrad, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2012, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou dňa 14.05.2008 zmluvu o pôžičke, na základ ktorej poskytol odporkyni pôžičku vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 eur). Odporkyňa sa zaviazal predmetnú pôžičku splácať v 48 mesačných splátkach po 2.586,- Sk (85,84 eur). Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 21,89 %, RPMN vo výške 21,89 %, konečná splatnosť bola stanovená počtom mesiacov, a to 48 mesiacov, celková suma pôžičky bola dojednaná vo výške 118.960,- Sk (3.948,74 eur). Počet mesačných splátok bol stanovený na 46.

Výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.09.2013 vyzval navrhovateľ odporkyňu na úhradu dlhu vo výške 3.611,65 eur, a to bezodkladne.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa uhradila celkovo sumu 457,82 eur, pričom poslednú splátku čiastočne uhradila dňa 31.05.2010.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.11.2012 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky zo zmluvy č. 6049014 na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., postúpila pohľadávku voči odporkyni navrhovateľovi.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je čiastočne dôvodný. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, predtlačená.

Dodávateľom v tomto prípade je právny predchodca navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je odporkyňa, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Novelizáciou zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z. z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada na premlčanie ex offo (bez návrhu). Preto skôr ako pristúpil k samotnému posúdeniu uplatneného nároku, primárne sa zaoberal otázkou premlčania. V tejto súvislosti súd zistil, že uplatnený nárok je čiastočne premlčaný. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku, ktorej celková suma predstavovala sumu 118.960,- Sk (3.948,74 eur), pričom suma pôžičky (bez ostatných nákladov spotrebiteľa) predstavovala výšku 80.000,- Sk (2.655,51 eur). Odporkyňa bola v zmysle predmetnej zmluvy povinná poskytnutú pôžičku splácať v mesačných splátkach po 2.586,- Sk (85,84 eur) vždy k 20 dňu v mesiaci počnúc dňom 20.06.2008. Celkovo uhradila sumu vo výške 457,82 eur, čo pri splátka vo výške 85,84 eur predstavuje 5,3 splátky. Odporkyňa teda právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradila splátky od 20.06.2008 do 20.10.2008 a čiastočne splátku splatnú do 20.11.2008. Ďalšie splátky neuhradila. Vzhľadom ku skutočnosti, že právny predchodca navrhovateľa nevyhlásil mimoriadnu splatnosť pôžičky, plynula premlčacia doba od splatnosti každej jednotlivej neuhradenej splátky samostatne. Znamená to teda, že pre zvyšnú časť splátky splatnej dňa 20.11.2008, začala trojročná premlčacia doba plynúť dňa 21.11.2008 a uplynula dňa 21.11.2011, pre splátku splatnú dňa 20.12.2008, začala trojročná premlčacia doba plynúť dňa 21.12.2008 a uplynula dňa 21.12.2011 atď. Návrh, ktorým si navrhovateľ uplatnil svoj nárok bol súdu doručený dňa 16.12.2013. Po odpočítaní trojročnej premlčacej doby, v rámci ktorej si navrhovateľ mohol svoj nárok uplatniť, možno teda konštatovať, že všetky splátky splatné a neuhradené do dňa 16.12.2010 sú premlčané a na tie navrhovateľ nárok nemá. Keďže odporkyňa bola povinná pôžičku splácať počas 48 mesiacov od uzavretia zmluvy, možno dovodiť, že konečná splatnosť pôžičky mala nastať ku dňu 20.05.2012. Preto súd skúmal dôvodnosť zvyšku nepremlčaného nároku zahŕňajúceho splátky od 20.12.2010 do 20.05.2012. Ako je už vyššie uvedené, zmluva o pôžičke, na základe ktorej mala odporkyňa navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi plniť, je zmluvou spotrebiteľskou. Bližšie ju súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 258/2001 Z. z.. Zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje určité náležitosti, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že predmetná zmluva bola síce uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje konečnú splatnosť úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona), kde právny predchodca navrhovateľa uvádza len počet mesiacov. Hlavný význam predmetného ustanovenia spočíva v tom, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda presná časová špecifikácia konečnej splatnosti celého úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko - logickými operáciami premietol do konkrétnych časových údajov, ktoré budú termíny splátok a konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva tento presný údaj neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v zmluve dostupných údajov.

S poukazom na uvedené možno konštatovať, že úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa je pre nesplnenie obsahových náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 zákona bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni pôžičku v celkovej výške 2.655,51 eur, ktorú bola povinná vrátiť. Po odpočítaní uhradených splátok a splátok premlčaných v celkovej výške 2.489,36 eur (29 x 85,84 eur), je však odporkyňa povinná navrhovateľovi uhradiť len sumu 166,15 eur, čo predstavuje neuhradenú istinu bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, na ktoré navrhovateľ nemá nárok.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Navrhovateľ si v návrhu tiež uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 562,34 eur s poukazom na bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola s odporkyňou individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré právny predchodca navrhovateľa používal vo všetkých zmluvách, ktoré uzatváral aj s inými spotrebiteľmi. Nárok vyplývajúci z tohto ustanovenia súd z dôvodu neprijateľnosti, a teda neplatnosti, ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.

Keďže odporkyňa nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 9 % ročne zo sumy 13,59 eur od 19.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 21,22 eur od 19.06.2012 do zaplatenia a vo výške 8,5 % ročne zo sumy 166,15 eur od 12.09.2013 do zaplatenia.

Vzhľadom na uvedené súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 166,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 166,15 eur od 12.09.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci mal každý z účastníkov úspech len čiastočný (navrhovateľ mal úspech vo výške 4,9 %, odporkyňa vo výške 95,1 %; rozdiel ich pomerných úspechov predstavuje 90,2 %). Odporkyňa ako úspešnejšia účastníčka si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej ju súd nepriznal.

V zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. je odporkyňa povinná uloženú jej povinnosť splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.