Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/135/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha voči odporcovi náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari nad Hronom v exekučnom konaní, ktorý podľa navrhovateľa spočíval v porušení procesných pravidiel exekučného súdu tým, že nerozhodoval bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že exekučné konanie nevykazovalo prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovalo spoluprácu s účastníkmi konania. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia pre exekútora až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ tvrdil, že takýto nesprávny úradný postup exekučného súdu spôsobilo, že bol vystavený možným rizikám práve pre neskoré rozhodnutie a to riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní bol vystavený riziku insolventnosti povinného. Keďže nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, uplatňoval navrhovateľ nárok na priznanie majetkovej škody a tiež nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Strana odporcu žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, s procesnými námietkami, že návrh na začatie konania nie je jasný, naopak odporca ich považoval za zmätočné, s nepreukázaním akejkoľvek existencie prieťahov v exekučnom konaní, dôvodiac tým, že existenciu prieťahov v súdnom konaní môže konštatovať len Ústavný súd - SR a prieťahy v konaní neboli konštatované ani predsedom príslušného súdu / /. Okrem týchto dôvodov odporca namietal absenciu splnenia esenciálnych zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. a považoval za

nedôvodnú a neopodstatnenú tiež vyčíslenú materiálnu škodu a tiež uplatňovaný nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Vo veci súd prvého stupňa meritórne rozhodol rozsudkom dňa 21.11.2014 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Na odvolanie navrhovateľa odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie a súčasne uviedol, že nebolo rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania , ktorý podal navrhovateľ.

Súd určil opakovane pojednávanie v danej veci na deň 7.6.2016, predvolanie na pojednávanie bolo riadnym spôsobom doručené všetkým účastníkom konania, pre navrhovateľa, pre právneho zástupcu navrhovateľa 18.4.2016 a pre odporcu tiež 18.4.2016. Právny zástupca zaslal podanie ( elektronické ) zo dňa 2.6.2016 a žiadal prerušiť konanie s odkazom na rozhodovanie Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach v konaní C -168/15. Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa a odporca sa pojednávania nezúčastnili a preto súd s využitím § 101 ods. 2 O. s. p. realizoval pojednávanie bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, ani s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2. písm. c/ O. s. p.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom na začatie konania, s vyjadreniami odporcu, s pripojeným exekučným spisom sp. zn. na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom na príslušnom súde žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR o ktorých príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom / 6 mesiacov / nerozhodol.

Zo spisu , ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom / Ex 11436/2008 / mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dňa 9.12.2008 voči povinnému Miroslava Spodniaková na podklade exekučného titulu / Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. Bratislava SR 08825/2008/. Dňa 9.1.2009 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia. Súd o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol a poverenie udelil dňa 21.1.2009. Následne uznesením zo dňa 10.3.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú exekučné konanie zastavil.

Podľa § 44 ods. 2. Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2. Exekučného poriadku, platného v čase od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2. písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1, vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy - SR.

Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z. z.. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z .z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Aj keď zodpovednosť štátu s odkazom na vyššie uvedený Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, je zodpovednosťou objektívnou bez zreteľa na zavinenie a nemožnosť sa jej zbaviť, k podstatným / esenciálnym / predpokladom takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradnom postupom a škodou. Je potrebné, aby pre vznik takejto zodpovednosti kumulatívne boli splnené všetky tri základné predpoklady a keďže navrhovateľ nepreukázal ani primárny predpoklad a to nesprávnosť úradného postupu konajúceho súdu v rámci exekučných konaní, tak ako to namietal bez ďalšieho t.j. bez absencie prvého predpokladu a to nesprávneho úradného postupu, súd návrh zamietol a nezaoberal sa dôvodnosťou a skúmaním existencie vzniku škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, tak ako to tvrdil v konaní navrhovateľ.

Zákonná 15 - dňová lehota uvedená v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je lehotou procesnou, ktorá má poriadkový charakter bez určenia akejkoľvek sankcie pre prípad jej nedodržania. I keď je pravdou, že v exekučnom konaní podľa takýchto procesných pravidiel je určená povinnosť súdu konať a rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, samotná skutočnosť nedodržania takejto zákonnej lehoty, nemá za dôsledok nesprávny úradný postup, tak ako to v konaní tvrdil navrhovateľ. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný súd k tomu, že zákonná lehota 15 dní na vydanie poverenia nebola dodržaná. V exekučnej veci bolo rozhodnuté v lehote kratšej ako 30 dní, t.j. v lehote primeranej, vzhľadom na zaťaženosť súdu bez toho, aby došlo k akýmkoľvek zbytočným prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. I v zmysle judikatúry Ústavného súdu - SR / / pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada na lehoty, ktorú sú uvedené v zákone, ale ich nedodržania nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, bez zohľadnenia konkrétnych okolností v jednotlivom prípade.

Pokiaľ teda vo vyššie uvedenej exekučnej veci súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu, neurobil tak svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s Exekučným poriadkom zabezpečoval si podklady potrebné pre svoje rozhodnutie a dôsledne skúmal, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcií. Skúmanie takýchto podmienok si vyžaduje osobitnú právnu úvahu o to viac, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Keďže bolo potrebné

citlivo posúdiť zákonnosť vyššie uvedených exekúcií zodpovedá tomu aj dĺžka samotného exekučného konania.

Z dôvodov vyššie uvedených potom mal súd za dokázané, že postupom exekučného súdu pri rozhodovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu podľa tvrdení navrhovateľa v zavinených prieťahoch, súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom, správne rozhodol o takejto žiadosti a to bezodkladne..

Súd nemal preto za preukázaný akýkoľvek nesprávne úradný postup spočívajúci tak, ako to navrhovateľ v konaní tvrdí v existencii prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, čo je primárnym predpokladom pre založenie zodpovednosti vzniku za škodu štátu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Bez skúmania splnenia ďalších atribútov/ ako sú príčinná súvislosť, vznik škody/ súd návrh ako nedôvodný zamietol.

I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.