Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/433/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, zast. gorejlegal, s.r.o., AK so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: S.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.. Š. XXX, XXX XX L. V. B., zast. opatrovníčkou X. T., pracovníčka Okresného súdu X., o zaplatenie 257,33 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 257,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 159,69 eur od 01.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 97,64 eur od 05.12.2013 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastupovania vo výške 71,93 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy totožného s výrokom tohto rozsudku.

Žalobca ako dodávateľ dodával na základe dohody žalovanému ako odberateľovi elektrickú energiu a zabezpečil distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa v kvalite garantovanej technickými podmienkami prevádzkovania distribučnej sústavy, zabezpečil prenos elektriny a poskytovanie systémových služieb, a to všetko v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj obchodnými podmienkami pre dodávku elektriny a prevádzkovým poriadkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Za dodanú elektrinu vystavil žalobca žalovanému faktúru za obdobie 04.07.2012 - 04.07.2013 faktúru č. 7247112227 na sumu 239,69 eur, splatnú dňa 31.08.2013. Žalovaný predmetnú faktúru uhradil v lehote splatnosti iba čiastočne, a to vo výške 80,00 eur. Vo zvyšnej časti už žalovaný predmetnú faktúru neuhradil, a to ani čiastočne. Celková žalovaná suma za predmetnú faktúru je vo výške 159,69 eur. Na základe žiadosti žalovaného, ukončil žalobca žalovanému odber elektriny na odbernom mieste a poskytnuté plnenie žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie od 05.07.2013 do 18.11.2013: faktúra ukončeného odberu č. 7250152646 na sumu 97,64 eur, splatná dňa 04.12.2013. Žalovaný predmetnú faktúru ukončeného odberu do dňa podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil, a to ani čiastočne. Žalobca zaslal žalovanému dňa 14.01.2014 predžalobnú upomienku na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 257,33 eur. Žalovaný na predžalobnú upomienku nereagoval, a to ani čiastočne. Žalobca, na preukázanie svojich tvrdení, že dodával žalovanému elektrickú energiu, predložil aj iné faktúry za elektrinu, ktorými chcel poukázať, že zo strany žalovaného došlo k ich úhradám riadne a včas.

Tunajší súd vydal platobný rozkaz, č. k. - 18 dňa 27.11.2015. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, ani opakovane (nikdy nebol zastihnuteľný v mieste trvalého pobytu a na tejto adrese sa nezdržiaval), súd tento platobný rozkaz zrušil.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o dodávke elektriny, faktúrami, písomným vyjadrením žalobcu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na podanom návrhu, žiada aby súd rozhodol na základe predložených dôkazov.

Podľa priloženej faktúry č. 7247112227 za elektrinu, zo dňa 07.07.2013, vyplýva, že nedoplatok je vo výške 239,69 eur. Táto suma predstavuje nedoplatok, ktorý vznikol za nezaplatenie dodávky a distribúcie elektriny vo výške 932,49 eur, od ktorého boli odrátané zaplatené preddavkové platby vo výške 692,80 eur.

Z faktúry č. 7250152646, zo dňa 20.11.2013 vyplýva, že nedoplatok vo výške 97,64 eur vznikol za nezaplatenie dodávky a distribúcie elektriny vo výške 91,64 eur + poplatok za upomienku. Tento nedoplatok bolo nutné uhradiť do 04.12.2014 samostatným poštovým poukazom.

Tunajší súd vydal platobný rozkaz, č. k. - 18 dňa 27.11.2015, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 257,33 eur, ako aj trovy konania alebo podať v uvedenej lehote odpor. Platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, a preto súd podľa § 173 ods. 2 O.s.p. vydaný platobný rozkaz zrušil dňa 03.05.2016.

Súd uznesením, č.k. - 34 dňa 03.05.2016, žalovanému ustanovil opatrovníčku podľa ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Ako vyplýva z § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Žalobca vystavil žalovanému faktúru za elektrinu č. 7247112227 s dátumom splatnosti 31.08.2013 na sumu nedoplatku 236,69 eur, č. 7250152646 s dátumom splatnosti 20.11.2013 na sumu 97,64 eur.

V zmysle § 46 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, dodávke alebo združenej dodávke elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

Podľa § 69 ods. 13 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike účinnom od 1.5.2004 ustanovenia zmlúv o dodávke elektriny, o dodávke plynu, o prenose elektriny, o preprave plynu, o distribúcii elektriny, o

distribúcii plynu a o uskladňovaní plynu, ktoré boli uzatvorené podľa doterajších predpisov, zostávajú v platnosti, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom; ustanovenia týchto zmlúv, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2005, inak strácajú platnosť.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.1.2004 v ustanovení § 52 ods. 1 definoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

Na uvedený právny vzťah je potrebné tiež aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorý výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a preto zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalovanému bola za obdobie od 04.07.2012 do 04.07.2013 vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom odbernom mieste vo výške 239,69 eur, no žalobca žaloval len sumu 159,69 eur, nakoľko žalovaný uhradil 80,00 eur a za obdobie od 05.07.2013 do 18.11.2013 bolo vyúčtované faktúrou ukončenie odberu vo výške 97,64 eur, ktoré žalovaný nezaplatil, v dôsledku čoho spôsobil žalobcovi škodu, ktorú je povinný nahradiť. Žalobca si voči žalovanému vzniknutú škodu vo výške 257,33 eur, za ktorú zodpovedá, uplatnil faktúrou č. 7247112227 zo dňa 07.07.2013 s lehotou splatnosti do 31.08.2013 a faktúrou č. 7250152646 zo dňa 20.11.2013 s lehotou splatnosti do 04.12.2013. Žalovaný za spôsobenú škodu vo výške 337,33 eur uhradil 80,00 eur, čo žalobca oznámil súdu v návrhu, a preto požadoval priznať sumu 257,33 eur, a preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť celú žalovanú sumu za spôsobenú škodu vo výške 257,33 eur.

Keďže žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa s plnením do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 159,69 eur od 01.09.2013 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 97,64 eur od 05.12.2013 až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol úspešný v plnej výške, nakoľko súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu..

Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal plnú náhradu iných trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 71,93 eur za 2 hlavné úkony (príprava a prevzatie, návrh na vydanie platobného rozkazu, čiastočné späťvzatie žaloby) á 21,58 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a 2 x režijný paušál á 8,39 eur za úkony v roku 2015 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a k tomu DPH vo výške 20% v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 59,94 eur, t.j. 11,99 eur, teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 71,93 eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.