Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-227-2015.pdf
PDF · 78.74 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/227/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci navrhovateľa: Radio Services a.s., Brečtanová 1, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 01, IČO: 35 875 020, zastúpený advokátskou kanceláriou: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava 811 08, IČO: 36 854 808, proti odporcovi: 212eu, s. r. o., Letná 1, Bratislava-Nové mesto 831 03, IČO: 47 028 173, zastúpený: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Gouthová 20, Bratislava 831 01, o zaplatenie 4.110,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 4.110,-- eur spolu s 9,15% p.a. úrokom z omeškania ? zo sumy 2.976,-- eur od 16.07.2014 do 05.09.2014, ? zo sumy 2.593,20 eur od 06.09.2014 do zaplatenia, ? zo sumy 1.516,80 eur od 02.08.2014 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania v sume 246,50 eur a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 896,93 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny v sume 4.110,-- eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté služby
- odvysielanie reklám. Navrhovateľa ako dodávateľ pre odporcu odvysielal reklamy podľa špecifikácie na základe zmluvy zo dňa 21.05.2014 číslo 562114. Za poskytnutú službu vystavil faktúru č. 1400674 vo výške 2.976,-- eur, splatná 15.07.2014, z ktorej odporca uhradil 382,80 eur dňa 05.09.2014. Faktúru č. 1400730 vo výške 1.516,80 eur, splatná 01.08.2014.
Odporca v podanom odpore namietol, že vymáhaná istina nezodpovedá zmluvnému záväzku, vysielaniu počtu reklám.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, pojednával v neprítomnosti odporcu a po vykonanom dokazovaní mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav: Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 22.05.2014 uzatvorená obchodná zmluva predmetom ktorej bolo odvysielanie reklám podľa presnej špecifikácie s dohodnutou celkovou cenou 5.150,-- eur. Podľa vyhlásenia súčasťou zmluvy majú byť Všeobecné zmluvné podmienky navrhovateľ platné od 01.01.2011. Navrhovateľ k žalobe predložil daňové doklady a Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré odkazuje obchodná zmluva. V posudzovanom prípade súd nemal pochybnosti o nároku navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami č. 562114, 1400730. Odporca neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil uplatnený nárok. Listom zo dňa 16.10.2014 požiadal o splátkový kalendár (č.l. súdneho spisu 15). Súd ako predbežnú otázku riešil nárok navrhovateľa na úrok
z omeškania v rozsahu 0,2% denne, t.j. 73% ročne, dohodnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach v článku 5. bod 5.3.. Podľa predložených Všeobecných obchodných podmienok (č.l. súdneho spisu 16) je zrejmá požiadavka navrhovateľa aby boli obchodné podmienky podpísané. Navrhovateľ doložil do spisu nepodpísané obchodné podmienky.
Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (§ 369 ods. 1). Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (ods. 2).
Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1, podľa ktorého, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1. (ods. 2). Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku. (ods. 3). Všeobecné obchodné podmienky môžu byť jedine obchodné podmienky, ktoré sú všeobecné známe, sú vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami pre jednotlivé druhy tovarov, a sú veľmi rozšírené, zaberajú určitú oblasť činnosti, ako všeobecné zasielateľské podmienky vypracované príslušnými združeniami, zasielateľov, a zásadne sa predpokladá, že pre podnikateľov sú tieto podmienky ktorí podnikajú v tejto oblasti a sa ich dotýkajú všeobecne známe. Zákon predpokladá pre platnosť všeobecných obchodných podmienok len odkaz v zmluve v prípade takýchto podmienok. Nevyžaduje žiadne vyhlásenie strán zmluvou, že všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa odkazuje, sú im známe. Tieto podmienky sa nazývajú nepriame zmluvné podmienky. Iné obchodné podmienky, hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t. j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, preto aj iný režim záväznosti. Podmienky, ktoré predložil navrhovateľ nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, pretože sa uplatňujú v užšom vymedzenom prostredí. Preto ods. 1 vymedzuje podmienky, záväznosti prísnejšie, ako pri všeobecných obchodných podmienkach. Aj tu musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné sa vyžaduje, ak boli a aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Preto tu ide o dva rôzne prípady. V 1. prípade zákon vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky, napríklad také, ktoré vypracovala používa iba jedna zmluvná strana, môžu byť druhej strane známe vtedy, ak medzi zmluvnými stranami ide o dlhodobý zmluvný vzťah. V takomto prípade stačí, ak zmluva na takéto podmienky odkáže, a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V 2. prípade zákon predpokladá, že pôjde o obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe, preto ako podmienkou záväznosti požaduje ich priloženie k zmluve. V žiadnom prípade sa tu nevystačí s iným riešením, napríklad s takým, že ich druhá strana dostane na nahliadnutie. V prípade rozporov zákon predpokladá a uprednostňuje zmluvné dojednania pred obchodnými podmienkami. Preto obchodné podmienky ako nepriame zmluvné dojednania majú vo vzťahu priamemu zmluvnému dojednaniu subsidiárnu povahu, t.j. dispozitívny charakter, zmluvné strany môžu interpretačné pravidlo vylúčiť. Výlučne v obchodnom styku sú stanovené zmluvné formuláre, ako typ takzvaných diktovaný zmlúv, na ktoré odkazuje § 273 ods. 3, ktoré môže adresát len prijať, alebo tiež neprijať, pričom sa vystavuje riziku vzniku niektorých nepríjemných následkov. V zásade platí, že kogentnými ustanoveniami je ods. 1 § 273 a ostatné sú dispozitívne. Súd mal za to že odkaz na všeobecné obchodné podmienky v obchodnej zmluva nemožno považovať za dohodu o výške úroku z omeškania, sám navrhovateľ trval, aby jeho obchodné podmienky boli podpísané (č.l. súdneho spisu 19). Súd zároveň nepovažuje za potrebné v prípade dohody o výške úroku z omeškania tento posúdiť podľa § 265 Obchodného zákonníka.
Preto súd navrhovateľovi priznal nárok na zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa § 771d Obchodného zákonníka, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky uverejní na svojom webovom sídle informáciu o aktuálnej výške úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky môže na svojom webovom sídle uverejniť aj historický prehľad vývoja výšky úrokov z omeškania určenej podľa § 369 ods. 2 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513>. <https://www.justice.gov.sk/Stranky/ Nase-sluzby/Civilne-pravo/Aktualna-sadzba-zakonnych-urokov-z-omeskania/Uvod.aspx>
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Súd navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko súd žalobu zamietol len v časti príslušenstva k pohľadávke.
Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 246,50 eur a trov právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhl. 655/2004 Z.z za štyri úkony právnej pomoci a 151,05 eur (prevzatie, príprava, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 06.06.2016), 2x účasť na pojednávaní - odročené bez prejednávania vo veci 1 z 151,05 eur a 37,76 eur (účasť na pojednávaní dňa 29.02.2016, 16.03.2016), 1x režijný paušál a 8,04 eur za rok 2014, 2x režijný paušál a 8,39 eur za rok 2015, 3x režijný paušál a 8,58 eur za rok 2016, zvýšené o sadzbu 20% DPH. Spolu 896,93 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, § 205 ods.1 O.s.p.