Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-412-2015.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/412/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: J. H., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - P. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. X, F. a otec - J. H., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého J. H., Z.. XX.X.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletého vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.06.2016.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P/245/2012 zo dňa 15.10.2012 v časti určenia výživného na maloletého.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava V dňa 01.06.2015 sa matka maloletého J. domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému na sumu 250 € mesačne od rozhodnutia súdu, resp. od právoplatnosti rozhodnutia o úprave výšky vyživovacej povinnosti.
Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému J. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.10.2012, kedy bola upravená na sumu 130 € mesačne. Od tohto obdobia uplynuli už viac ako tri roky a pomery na strane maloletého sa podstatne zmenili. Maloletý v septembri roku 2015 nastúpil na strednú školu umeleckého zamerania, ktorej návšteva je spojená so značnými finančnými nákladmi, keď je na predmetnej škole potrebné uhrádzať každomesačné školné v sume 100 € a okrem toho zakupovať maloletému školské potreby a pomôcky potrebné k štúdiu, čo si vzhľadom na charakter danej školy vyžaduje vynakladanie finančných prostriedkov v rozsahu priemerne 90 €/mesačne, pričom súčasťou vzdelávania maloletého je aj povinná návšteva galérii, múzeí, divadiel a účasť na aktivitách organizovaných v tejto súvislosti školou (napr. týždenná exkurzia na Spiš v mesiaci jún 2016). S nástupom na strednú školu došlo na strane maloletého k zvýšeniu výdavkov i v súvislosti s cestovným, keďže matka spolu s maloletým býva mimo Bratislavy. Rovnako tak od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zvýšeniu bežných životných nákladov na strane maloletého, ako je strava, ošatenie, obuv, domácnosť či voľný čas. Matka taktiež poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, je onkologickým pacientom s trvalými následkami, z ktorého dôvodu je aj invalidnou dôchodkyňou, pričom má v súvislosti so svojou zdravotnou starostlivosťou zvýšené výdavky
na nákup zdravotných potrieb a pomôcok a taktiež v dôsledku podrobovania sa operačným a iným zákrokom. So starostlivosťou o maloletého J. jej osobne i finančne vypomáha jej brat. Otec maloletého na jeho výživu okrem súdom stanoveného výživného žiadnym spôsobom neprispieva, neparticipuje na osobnej starostlivosti o maloletého a ani sa s ním žiadnym spôsobom nekontaktuje.
Otec maloletého J. s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti súhlasil a na výživu maloletého bol ochotný prispievať sumou 150 € mesačne, pričom uviedol, že o nákladoch syna nemá predstavu. Poukázal na svoj príjem a predovšetkým na svoje životné náklady, ktoré sú čiastočne vyššie, keďže z nich väčšinu uhrádza v zahraničí, pričom sa taktiež vo výške 1 - ice podieľa na splátkach hypotéky, úveru a nákladov spojených s bývaním v obci F., kde býva spolu so svojou partnerkou. Jeho príjem pritom postačuje výlučne na krytie jeho životných potrieb. Bol si vedomý toho, že sa musí spolupodieľať na platení výdavkov spojených so starostlivosťou o maloletého, avšak iba v miere a rozsahu výdavkov, ktoré sú nevyhnutné pre jeho náležitý osobný rozvoj. Rozhodnutie o ďalšom štúdiu maloletého na strednej umeleckej škole si, podľa názoru otca, vyžadovalo spoločný konsenzus rodičov, pretože takéto rozhodnutie nemusí zodpovedať ich spoločnej aktuálnej a budúcej majetkovej úrovni. Je pravdou, že s maloletým neudržiava žiadny kontakt a okrem súdom stanoveného výživného na jeho výživu neprispieva.
Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť a upraviť vyživovaciu povinnost otca voči maloletému na sumu 200 € mesačne, pričom poukázal na to, že posledná úprava výživného bola v roku 2012.
Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 01.06.2015, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.10.2012, č. k. 17P/245/2012 - 58, rodným listom maloletého J., daňovým priznaním otca za rok 2014, potvrdením o návšteve školy na strane maloletého J., potvrdením o výške invalidného dôchodku na strane matky maloletého, potvrdením o príjme matky, potvrdením o zdravotnom stave matky maloletého, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 03.06.2016, potvrdením o príjme otca a rozpisom výdavkov na strane matky maloletého. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého J. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.10.2012, č. k. 17P/245/2012 - 58, ktorým rozsudkom bol zamietnutý návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti a zároveň bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť voči maloletému na sumu 130 € mesačne. V tom čase navštevoval maloletý X. J. I. a navštevoval výtvarný a keramický krúžok z dôvodu prípravy na štúdium na umeleckej škole, nosil dioptrické okuliare, trpel alergiami a mal problémy so zubami. Matka bola v tom čase zamestnaná v X. B. s príjmom cca 500 € mesačne, otec bol nezamestnaný. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali.
Maloletý J. v školskom roku 2015/2016 navštevuje X. J. Q. Š. R. L. V. B., do školy dochádza SAD, kde cestovné predstavuje čiastku 23,80 €/mesačne. Nestravuje sa v školskej jedálni, stravu vrátane desiatového a pitného režimu mu matka zabezpečuje doma. Školné predstavuje čiastku 100 €/mesačne, pričom ďalšie náklady predstavuje zakupovanie školských potrieb a pomôcok ako sú ceruzky, rydlá, skicáre, farby a ostatné pomôcky, čo v priemere počas školského roku predstavuje čiastku cca 90 €/ mesačne. Ďalšie náklady sú spojené i s povinnou účasťou na aktivitách poriadaných školou ako je návšteva galérií, múzeí, divadiel. I v mesiaci jún 2016 absolvuje týždenný pobyt na Spiši, čo je povinná školská exkurzia, z ktorej sa bude realizovať záverečný projekt pri ukončení ročníka. Matka taktiež zabezpečuje maloletému veci na ošatenie, obuv a uhrádza všetky ostatné potreby maloletého. Maloletý trpí celoročnou alergiou, každé tri mesiace chodí na kontrolu do alergologickej ambulancie a užíva predpísanú medikamentóznu liečbu. Taktiež nosí nočný zubný strojček a dioptrické okuliare. Vo voľnom čase sa venuje longboardu a celkovo športu.
Matka maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v X. B., T..Q.. ako aktívny operátor call centra s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 887 €/mesačne, okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 399 €/mesačne a rodinné prídavky na maloletého. Spolu s maloletým obýva byt v F., ktorý je prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej výške 74 500 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 325 € + poistenie v sume 49 €/mesačne. Taktiež v tejto súvislosti čerpala i spotrebný úver v X. B., kde neplatená časť úveru predstavuje čiastku cca 13 000 € a
kde mesačná splátka predstavuje čiastku 170 €. Zdravotný stav matky je nepriaznivý, je onkologickým pacientom s tým, že podstúpila operačný zákrok a v septembri absolvuje ďalšiu operáciu, kde bude minimálne mesiac práceneschopná. V súvislosti so svojim zdravotným stavom je nútená si pravidelne zakupovať zdravotnícke pomôcky a potreby a absolvovať úkony, ktoré sú hradené poisťovňou len čiastočne alebo vôbec (špeciálne spodné prádlo, bandáže, lymfodrenáž a pod.)
Otec maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaný v spoločnosti T., Q..J..H.. ako vodič, jedná sa o kontajnerovú prepravu s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 843-926 €/mesačne vrátane diét. Spolu so svoju partnerkou žije v F. v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho partnerky a kde sa spolupodieľa na splátkach hypotéky, úveru a nákladoch na spojených s užívaním nehnuteľnosti. S maloletým sa nekontaktuje, na jeho výživu nad rámec súdom stanoveného výživného neprispieva.
Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému J. je dôvodný, a to vzhľadom k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z nákladov na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletému ubehlo časové obdobie 3,5 roka, za ktoré prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorú je nevyhnutné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca. V čase posledného rozhodovania súdu navštevoval maloletý J. X. J. I., v súčasnosti navštevuje X. J. Q. R. Š.. S postupom na vyššie stupne vzdelávacieho procesu sa zvyšujú i výdavky spojené s návštevou vzdelávacieho zariadenia u maloletého dieťaťa, či už sa jedná o povinné poplatky, ktoré je rodič povinný uhrádzať, alebo o náklady spojené so zabezpečením vzdelávacieho procesu. U maloletého J. sú pritom tieto výdavky výrazne vyššie, než je tomu u detí navštevujúcich klasickú strednú školu, keďže okrem školného, ktoré musí matka každomesačne uhrádzať v sume 100 €/mesačne, musí maloletému zakupovať množstvo pomôcok a potrieb, ktoré k štúdiu potrebuje a ktoré náklady matka vyčíslila v sume priemerne 90 €/ mesačne. Súčasťou vzdelávacieho procesu u maloletého je taktiež návšteva galérií, múzeí, exkurzií a pod., ktoré sú taktiež spojené s finančným zabezpečením. Matkou deklarované výdavky týkajúce sa návštevy školy u maloletého J. pritom súd nespochybňuje, keďže z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti mu je známe, že návšteva školy s umeleckým zameraním je spojená s úhradou vyššie uvádzaných nákladov, ktoré z väčšej časti spočívajú na pleciach rodičov, bez výraznejšej participácie verejných zdrojov na týchto nákladoch.
Pokiaľ ide o samotnú návštevu školy je nutné uviesť, že je to dieťa (alebo by malo byť), ktoré si vyberá svoje budúce zameranie a rozhoduje sa, aký študijný smer chce navštevovať, samozrejme za podpory a pomoci svojich rodičov, ktorí musia v tejto súvislosti zohľadňovať aj svoje finančné možnosti. Na strane druhej ak dieťa disponuje určitým talentom a svoju budúcnosť spája s konkrétnymi činnosťami, bolo by z hľadiska jeho osobnostného profilovania a budúcnosti kontraproduktívne neumožniť mu študovať zameranie, ktoré si sám zvolil. Rodičia sú zodpovední za riadny vývin svojho maloletého dieťaťa, ktorého podstatnou súčasťou je aj vzdelanie maloletého a ak je z hľadiska osobnostnej výbavy dieťaťa potrebné alebo žiaduce, aby toto vzdelanie bolo iného, než štandardného zamerania (v danom prípade umeleckého) je prirodzene na mieste, aby bolo toto vzdelanie dieťaťu poskytnuté. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že sa jedná o náklady, ktorých zabezpečovanie a výšku matka nedokáže ovplyvniť, musí ich uhradiť vtedy, keď tieto náklady vzniknú a vo výške v akej vzniknú, bez akéhokoľvek priestoru na prípadné modifikácie smerujúce k obmedzeniu týchto nákladov či k prípadnému vylúčeniu niektorých z nich.
V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu maloletého má matka samozrejme aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, vyskytujúce sa v živote každého jedinca, ktoré sú spojené so zabezpečením bývania pre maloletého, stravy, kde sú náklady zvýšené z dôvodu prirodzeného fyzického vývinu maloletého J.T., zdravotnou starostlivosťou (zubný strojček), s rozvojom osobnosti maloletého, ako aj s ošatením, obuvou a hygienických a kozmetických potrieb, kde zvýšené náklady na tieto položky so sebou prináša samotný fyzický vývin maloletého, pričom všetky tieto výdavky sú výdavkami na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého a je potrebné na ne prihliadať pri úprave výšky vyživovacej povinnosti.
S poukazom na vyššie uvedené náklady na strane maloletého J. spojené s dopravou do školy v sume 23,80 €/mesačne, školným vo výške 100 €/mesačne, školskými potrebami, pomôckami a pod. 90 €/ mesačne, stravou, kde je u maloletého nutné počítať sumu cca 180 €/mesačne, vzhľadom k jeho veku a s bývaním v sume 85 €/mesačne ako pomernej časti nákladov na bývanie, predstavujú sumu 478 €. Jedná sa pritom o náklady, ktoré je možné viac menej exaktne vyčísliť. Ďalšie náklady sú spojené s ošatením a obuvou maloletého, jeho zdravotnou starostlivosťou, hygienickými a kozmetickými potrebami či ostatnými bežnými dennými potrebami a vecami každodennej spotreby. Zvýšenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča je vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nevyhnutné, keďže od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo na strane maloletého J. k takej zmene pomerov, že je potrebné výšku vyživovacej povinnosti upraviť na takú sumu, aby ňou bola pokrytá pomerná časť nákladov na výživu maloletého pripadajúca na povinného rodiča.
V zmysle Zákona o rodine je povinnosťou rodičov v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, vrátane záväzkov. Súd je pri rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom viazaný v prvom rade záujmom maloletého dieťaťa, kde vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť neustále a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Rodičia si musia byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako tej skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý rodič je pritom povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Teda nie je podstatné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je, s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, schopný si zarobiť. Obligatórne tiež súd prihliada i na životnú úroveň rodičov. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému J., sú zaťažení finančnými záväzkami v zmysle hypotekárnych a spotrebných úverov (na strane otca síce nie je prítomné vlastníctvo k nehnuteľnosti zaťaženej hypotekárnym úverom, avšak sám deklaroval, že sa na financovaní tohto úveru, ako aj ďalších nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, ktorú obýva spolu so svojou partnerkou, podieľa.) Obaja rodičia sa taktiež riadne podieľajú na pracovnom procese a na strane otca ako povinného rodiča neboli zistené také skutočnosti, na ktoré by súd musel pri úprave výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému J. brať špecifický zreteľ, pričom v žiadnom prípade nie sú takýmito okolnosťami tie, na ktoré otec poukazoval počas konania. Na strane matky je prítomný nepriaznivý zdravotný stav, ktorý doposiaľ nie je stabilizovaný, matka sa neustále podrobuje liečbe a taktiež ju ešte čaká náročná operácia, ktorá si vyžiada dlhšie obdobie práceneschopnosti, čo sa bezpochyby prejaví i v oblasti jej príjmov. Napriek týmto skutočnostiam sa matka riadne zúčastňuje na pracovnom procese v riadnom týždennom pracovnom čase, aby bola schopná pokryť všetky životné náklady tak maloletého J. ako aj svoje, kde sú na jej strane nadôvažok prítomné zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, keďže zdravotná poisťovňa na úhrade niektorých pomôcok a procedúrach pre matku potrebných, participuje len čiastočne alebo vôbec. Jedná sa pritom o objektívny stav ako aj objektívne náklady, ktoré matka nemôže ovplyvniť a kde nutnosť ich vynakladania priamo ovplyvňuje jej zdravotný stav a rekonvalescenciu, z ktorých dôvodov súd na tieto výdavky na strane matky prihliada ako na náklady, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.
Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, kto sa o maloleté dieťa osobne stará a v akej miere je povinný rodič nápomocný pri starostlivosti o maloletého. V danom prípade bolo preukázané, že o maloletého sa dlhodobo (minimálne od roku 2012) stará výlučne matka, otec s ním nie je v žiadnom kontakte a na starostlivosti a teda i výžive maloletého sa nepodieľa, pričom matka zabezpečuje maloletému tak bývanie, ako aj všetky ostatné existenčné potreby. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa nemohol stotožniť s tvrdením otca, týkajúcim sa návštevy školy na strane maloletého a toho, že matka návštevu predmetnej školy s ohľadom na výdavky s tým spojené neprekonzultovala, čo bolo jej povinnosťou, pričom v jeho možnostiach a schopnostiach na týchto nákladoch sa podieľať nie je. Otec si je svojej vyživovacej povinnosti k maloletému J. vedomý rovnako, ako si je vedomý aj veku maloletého a postupujúcim vzdelávacím procesom na strane dieťaťa v jeho veku. Otcovi dáva súd do pozornosti, že on sám koná v rozpore so svojou rodičovskou povinnosťou/právom sa o svoje dieťa všestranne starať, keď sa oňho nestará a ani sa oňho nezaujíma, a to ani len v minimálnej miere. Za tohto stavu považuje súd postoj otca, poukazujúceho na povinnosť matky odkonzultovať s ním návštevu strednej školy na strane maloletého, za nanajvýš nevhodnú, pričom ak by tak matka aj učinila a otec by vyjadril nesúhlas, na jeho povinnosti participovať na týchto nákladoch by to nič nemenilo, keďže ako už súd poukázal vyššie, tento typ školy je vždy spojený so zvýšenými výdavkami. Na strane otca pritom súd nezhliadol objektívne dôvody, pre ktoré by tento nemohol na výživu svojho syna prispievať v miere, zodpovedajúcej pomernej časti nákladov na jeho výživu a výchovu, s ohľadom na tú skutočnosť, že okrem súdom stanoveného výživného sa otec na starostlivosti o maloletého nepodieľa a ani v minulosti sa nepodieľal.
Je síce pravdou, že výchova a starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa odvíja od možností a schopností rodičov uhrádzať príslušné náklady a tieto je preto nutné prispôsobiť týmto možnostiam a schopnostiam, avšak s ohľadom na už vyššie spomenuté argumenty súdu, v spojení s nulovou participáciou otca na starostlivosti o maloletého je zrejmé, že krytie týchto nákladov spočíva vo väčšej miere tak či tak na strane matky, keďže vzhľadom na vek maloletého táto má zvýšené náklady i s uspokojovaním základných životných potrieb maloletého. Matka si pritom plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému jednak tým, že vykonáva výlučnú osobnú starostlivosť o maloletého, hoci
nie v najužšom zmysle slova (vzhľadom na vek maloletého), ale v zmysle zabezpečenia bývania, starostlivosti o domácnosť, v ktorej maloletý žije, varenia, zabezpečovania školskej dochádzky a na strane druhej i vo väčšej miere uhrádza náklady spojené s návštevou školy u maloletého, mimoškolských a voľnočasových aktivít maloletého, ktoré skutočnosti spôsobujú, že vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému J. (ktorý je ich jediným dieťaťom) je rozložená výrazne nespravodlivo, keď táto v prevažnej miere zaťažuje len jedného z rodičov.
Záverom súd poukazuje na to, že sa nemohol stotožniť s tvrdením otca, že suma 150 € mesačne je dostatočná na pokrytie pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby maloletého, keď matka vyčíslila pravidelné každomesačné náklady na maloletého, s ktorými sa súd podrobne vysporiadal vyššie, v sume 478 € mesačne. Z uvedeného vyčíslenia je zrejmé, že doposiaľ stanovené a ani navrhované výživné zo strany otca nepokrýva ani polovicu týchto nákladov. Matka pritom dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloletého výhradne sama, bez participácie otca, a to tak starostlivosť osobnú, ako i finančnú pri uspokojovaní jeho odôvodnených potrieb a záujmov, na ktoré skutočnosti súd pri rozhodovaní o úprave výšky vyživovacej povinnosti prihliada.
Súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletému J. na sumu 220 € mesačne, ktorá suma zodpovedá zmene pomerov na strane maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti a tiež možnostiam, schopnostiam a celkovým pomerom na strane otca ako povinného rodiča. Uvedená výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom rozsahu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže matka maloletého a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže otec maloletého podať odvolanie na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 205 odsek 1) O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 162 odsek 1) O. s. p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa § 162 odsek 2) O. s. p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
V Bratislave, dňa 07. júna 2016