Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-15-2013.pdf
PDF · 149.14 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/15/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30,829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným X. A. A., E.. XX.X.XXXX, I. D. X. XX/XX, Y., X. P. A., E.. X.X.XXXX, I. I. XXX, o zaplatenie 10.312,13 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie nad sumu 9.744,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.944,90 eur od 1.10.2013 do 17.8.2015 a zo sumy 9.744,90 eur od 18.8.2015 do zaplatenia.
Žalovaný v 1. je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 2.115,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.115,21 eur od 1.10.2013 do zaplatenia, v splátkach vo výške 100,- eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.1.2013 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 10.312,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.278,17 eur od 1.12.2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzavretej medzi ním žalovanými, bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere XXXXXXX X XX zo dňa 23.10.2006, v súlade ktorej bol žalovanému v 1. r. poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 16.596,96 eur. Žalovaný v 1.r. sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 7,49 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 103,60 eur a do nasporenia cieľovej sumy 40 % vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 82,98 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný v 1. r. zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7% p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 145,22 eur. Žalovaný v 2.r. ručením prevzal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1.r. porušil zmluvné povinnosti úver splácať riadne a včas. Listom zo dňa 23.10.2012 odstúpil žalobca od úverovej zmluvy a vyzval žalovaného v 1.r. na splnenie dlhu v 7 - dňovej lehote. Žalovaný v 1. r. peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bolo upovedomený
aj žalovaný v 2.r. Do účinnosti odstúpenia sa medziúver úročil dohodnutým 7,49 % p.a. úrokom. Od účinnosti odstúpenia sa pohľadávka úročí úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p.a. ( sadzba RCB vo výške 0,75 % u dňu omeškania 26.8.2012 ). Dlžná suma 10.312,13 eur pozostáva z istiny 10.278,17 eur, úrokov z omeškania od 17.11.2012 do 30.11.2012 vo výške 33,96 eur. Príslušenstvo predstavuje úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z istiny od 1.12.2012 do zaplatenia.
Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadril dňa 10.2.2015. Uviedol, že svoj dlh uznáva. Žiadal o splácanie v splátkach v sume 100,- eur mesačne, keďže má príjem 600 eur mesačne, dve maloleté školopovinné deti. Žije so svojou družkou, ktorá má minimálny príjem zo zamestnania.
Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne nevyjadril.
Na pojednávanie nariadené na deň 18.5.2016 sa dostavil žalovaný v 1.rade. Nedostavil sa žalobca a žalovaný v 2. rade, ktorí svoju neúčasť, o odročenie pojednávania nežiadali. Preto súd v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 O.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ vykonané dokazovanie. Súd pojednávanie odročil za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia dňa 7.6.2016.
Súd vykonal dokazovanie vyjadrením účastníkov, oboznámením listinných dôkazov tak ako boli oboznamované na pojednávaniach ( návrhom na začatie konania s prílohami - zmluvami, výpismi z účtu, výzvami, odstúpením od zmluvy, vyjadreniami účastníkov ) a zistil tento skutkový stav:
Žalovaný v 1. rade ako dlžník ( žalovaný v 1. rade označený ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ ) so žalobcom uzatvoril Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 23.10.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 500.000,- Sk, s tým, že po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zúčtuje a zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX vo výške 300.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení poukazovať vklad vo výške 2.500,- Sk ( do nasporenia cieľovej sumy vo výške 40 % ), výška úrokovej sadzby medziúveru je 7,49 % p.a., poplatok za uzavretie medziúveru 3.500,- Sk, za biankozmenku 500,- Sk ( tieto sa zaúčtujú pri prvej výplate medziúveru ). Poplatok za vedenie účtu je vyrubovaný v zmysle Sadzobníka ( prvý je v sume 360,- Sk a je splatný v deň splatnosti prvej splátky úrokov ). Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelným splátkami vo výške 3.121,- Sk ( splatných do 15. dňa mesiaca, prvá je splatná v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy ). Stavebný úver sa dlžník zaviazal splácať vrátane úrokov vo výške 4,7 % p.a. a to mesačnými splátkami vo výške 4.375,- Sk ( splatnosť 15. dňa v mesiaci ). Úver je vyplatený na účet žalovaného v 1. rade. Úver je zabezpečený záväzkom ručiteľa - žalovaného v 2. rade. Dlžník sa zaviazal hradiť aj poplatky vyplývajúce zo Sadzobníka. Pre prípad omeškania so zaplatením bol dohodnutý úrok u omeškania vo výške 5 % ročne pri mesačnom vklade na zmluvu o stavebnom sporení, za omeškanie so zaplatením splátky medziúveru je úrok z omeškania vo výške o 5% nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky, pri stavebnom úvere o 3 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky zo stavebného úveru. Účel úveru - zabezpečenie nehnuteľnosti na bývanie. Zmluva odkazuje aj na ust. VP. V čl. VII zmluvy sú zakotvené podmienky odstúpenia od zmluvy podľa VP - o.i. aj z dôvodu neplnenia si povinnosti riadne a včas ( podľa VP aj nesplácanie splátok a omeškanie so zaplatením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, resp. viac ako s dvoma splátkami podľa § 506 ObZ ), kedy nastane okamžitá splatnosť úveru. Odstúpením od zmluvy nezaniká povinnosť uhradiť veriteľovi pohľadávku s príslušenstvom ( dohodnuté úroky a úroky z omeškania a poplatky, ktoré sa zúčtujú do jednej sumy a tieto sa ďalej úročia ). Rovnako je nutné vrátiť štátnu prémiu. Doručenie listín sa predpokladá na tretí deň od odoslania písomnosti. Právny vzťah sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 310/1992 Zb. a VP pre zmluvy o stavebnom sporení. V bode 6 čl. VIII zmluvy je zakotvené predĺženie premlčacej doby na 10 rokov v zmysle § 401 Obch. zák. o.i. aj pre nároky z bezdôvodného obohatenia po odstúpení od zmluvy. Súdu boli priložené aj tieto VP pre zmluvy o stavebnom sporení, vrátane Sadzobníkov poplatkov.
Keďže záväzok vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nebol dlžníkom uhrádzaný riadne a včas v splátkach mesačne, aj napriek dodatočne poskytnutej lehote, žalobca v zmysle čl. VI a VII úverovej zmluvy od Zmluvy odstúpil podaním zo dňa 23.10.2012 a zároveň žiadal o
okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov k 23.10.2012 vo výške 10.103,85 eur. Zároveň upozornil dlžníka na úročenie úveru úrokom z omeškania. V prípade neuhradenia dlhu v lehote 7 dní od doručenia listu, pristúpi žalobca k vymáhaniu pohľadávky. Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému v 1. rade doručované poštou na známu adresu, zásielka bola uložená na pošte dňa 26.10.2012 a dňa 14.11.2012 vrátená späť žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. U žalovaného v 2. rade bola zásielka o oznámení odstúpenia od zmluvy rovnako daná na poštovú prepravu dňa 24.10.2012. Teda u oboch sa listina dostala do ich dispozície.
Podaním zo dňa 8.10.2013 žalobca uviedol, že suma istiny je 10.145,39 eur, suma dlhu je 10.179,35 eur, nie 10.312,13 eur. Od podania žaloby boli uskutočnené 3 úhrady celkovo v sume 900,- eur, čím sa znížila istina na sumu 9.944,90 eur a boli vyplatené úroky z omeškania v sume 33,96 eur ako aj za obdobie od 1.12.2012 do 31.8.2013. Zostáva uhradiť úroky z omeškania za obdobie od 1.9.2013 do 30.9.2013 v sume 71,85 eur. Navrhol zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 10.016,75 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.944,90 eur od 1.10.2013 do zaplatenia. Súhlasil so splácaním v splátkach vo výške 300 eur mesačne.
Podaním zo dňa 30.3.2015 žalobca navrhol splácanie dlhu v splátkach minimálne vo výške 250,- eur.
Podaním zo dňa 24.3.2015 žalobca uviedol, že žalovanému v 1. rade boli poskytnuté finančné prostriedky v sume 13.277,57 eur ( 400.000,- Sk ), nakoľko nebolo preukázané účelové použitie prostriedkov. Preto nebol úver poskytnutý do výšky 16.596,96 eur. Počas trvania medziúveru sa splácajú len úroky z poskytnutého medziúveru pravidelnými mesačnými vkladmi až do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení. Súčasne odporca sporí na účte stavebného sporenia. Do nasporenia 40 % z cieľovej sumy mal odporca platiť vklady na účet stavebného sporenia v sume 2.500,- Sk ( 82,98 eur ) a úroky z medziúveru v sume 3.121,- Sk (103,60 eur ). Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazal odporca hradiť úver s úrokmi vo výške 407 % p.a. mesačnými splátkami v sume 4.375,- Sk ( 145,22 eur ). Úhrada 83,70 eur predstavuje sumu 7,49% úroku mesačného z poskytnutých úverových prostriedkov v sume 13.277,57 eur. Odporca v zmysle zmluvy splácal sumu 103,60 eur ( čo je 7,49 % z nedočerpaných 16.596,96 eur /, plusový rozdiel v sume 19,90 eur bol automaticky preúčtovaný na príslušné konto sporenia č. 0458929 9 03, čo na konte medziúveru je evidované ako mínusová položka - 19,90 eur. Nesúhlasil s výškou splátky dlhu 100 eur mesačne. Minimálne žiada sumu 250,- eur mesačne. Poplatky za vedenie účtu, spracovanie zmluvy, zmenku, upomienky vyplývajú z úverovej zmluvy.
Podaním zo dňa 10.6.2015 žalobca uviedol, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o stavebnom sporení č. 0458929 9 03 zo dňa 23.10.2006 a o mimoriadnom medziúvere č. 0458929 6 04, na ktoré aj vykonával vklady. Na konto sporenia vykonal vklady v sume 4.728,60 eur ( tieto boli zúčtované s kontom medziúveru po odstúpení od zmluvy ) a na konto medziúveru vykonal spolu vklady v sume 6.271,40 eur ( ku dňu tohto podania ).
Následne podaním zo dňa 18.9.2015 žalobca vzal v časti žalobu späť a to v časti o zaplatenie nad sumu 9.744,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.944,90 eur od 1.10.2013 do 17.8.2015 a zo sumy 9.744,90 eur od 18.8.2015 do zaplatenia. Uviedol, že boli vykonané ďalšie dve úhrady po 200,- eur, ktorá bola započítaná na zníženie úroku z omeškania za obdobie od 1.10.2013 do 17.8.2015 a na zníženie istiny pohľadávky. Po 1.4.2015 sa zmenil spôsob započítavania úhrad po odstúpení od zmluvy na istinu.
Podaním zo dňa 26.4.2016 žalobca uviedol, že podľa predložených zloženiek uhradil žalovaný v 1. rade sumu 8.742,14 eur. Podľa výpisu z účtu konta stavebného sporenia ku dňu 23.10.2012 evidujú celkovo 52 platieb v sume 4.393,94 eur ( vklady bez štátnej prémie ). Podľa výpisu z účtu konta medziúveru ku dňu 23.10.2012 evidujú celkovo 49 vkladov v sume 5.076,40 eur. Celkovo vklady predstavujú sumu 9.470,34 eur. Podľa predložených výpisov, chýbajú zloženky čiastočne za rok 2011 a 2012. Suma 5.400,- Sk bola uhradená na zmluvu o stavebnom sporení č. 0458929 1 02.
Z predložených výpisov z účtu ( stavebného sporenia a medziúveru ) na meno žalovaného v 1. rade ( čl. 36-39, 109-110, 128-129, 154-158 ) vyplýva : 1/ výška poskytnutého medziúveru v sume 13.277,57 eur dňa 21.10.2006 ( v tento deň je zároveň ako mínusová položka označený poplatok za spracovanie zmluvy 116,18 eur, poplatok za zmenku 16,60 eur a poplatok za vedenie účtu 16,60 eur ); úhrady ako vklady boli vykonané do sumy 6.671,40 eur,
2/ na stavebnom sporení boli dňa 25.6.2006 vyrubené poplatok za uzavretie zmluvy v sume 165,97 eur a za vedenie účtu 11,95 eur, tieto boli uhradené dňa 4.6.2006 a 12.9.2006); úhrady ako vklady boli vykonané do sumy 4.490,96 eur. Súd pri výpočte vkladov žalovaného v 1. rade samozrejme zohľadňoval započítania z konta medziúveru na konto stavebného sporenia a naopak, tak ako to vyplývalo z predložených výpisov z účtu, po odpočítaní štátnych prémií, poplatkov, úrokov a pod.. Jedná sa čisto len o vklady žalovaného od vzniku zmluvného vzťahu až po vykonanie platieb v priebehu konania. Spolu vklady činia sumu 11.162,36 eur.
Z predložených poštových poukazov hradených žalovaným v 1. rade na účet žalobcu vyplynulo, že spolu uhradil sumu 8.742,14 eur ( na záväzky vyplývajúce z predmetného zmluvného vzťahu ) a to mimoriadny medziúver sumu 4.661,95 eur a na stavebný úver sumu 4.080,19 eur.
Na pojednávaniach žalovaný v 1. rade udával, že pracuje aj s manželkou. Ich príjem je v sume cca 1.000,- eur spolu. Majú dve deti ( 12 a 15 rokov ) a chodia do školy. Úver bral on, na dom. Bola mu poskytnutá suma 400.000,- Sk. Nepamätal si už kedy to bolo. Ladislav Miko bol ručiteľom. Od roku 2013 neplatil nič, lebo stratil prácu a ochorela im dcéra, mala mozgovú príhodu. Môže platiť splátku v sume 100 eur mesačne, naraz to nevie zaplatiť. Žena platí tiež pôžičku a to v sume 100 eur mesačne. Spolu bývajú aj s rodičmi. Platia elektrinu 60 eur, ročne alebo polročne vodu 80 eur, drevo cca 400 eur na zimu. Nedali mu 500.000,- Sk a ešte chcú 10.000,- eur. Toľko peňazí nemá. Súdu predložil poštové poukazy.
Postupom podľa § 96 O.s.p. súd konanie v časti zastavil v zmysle podaní žalobcu uvedených vyššie. Žalovaní späťvzatie žaloby v časti nenamietali.
Z výpisu z OR žalobcu vyplýva oi., že v jeho predmete podnikania je poskytovanie úverov stavebným sporiteľom, poskytovanie úverov mimo fondu stavebného sporenia na stavebné účely, vybavenie domácnosti a pod..
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. ------------------------------------------------------------------------ Odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ( Spotrebiteľské zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. ------------------------------------------------------------------------ Odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ( ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 52 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 4 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví súhlas.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade sa žiadajú úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, teda v zákonnej výške.
Podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 310/1992 Z. o stavebnom sporení, stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré musia obsahovať najmä a)druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o stavebnom úvere, b)zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky a predpoklady poskytnutia stavebného úveru, c)postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení, d)spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia alebo pri zániku bankového povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného predpisu,3b) e)podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v § 12 ods. 2 písm. a). f)bližšiu špecifikáciu stavebných účelov uvedených v § 11 ods. 1, g)spôsob a lehoty preukazovania použitia prostriedkov získaných stavebným sporením na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1. Zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a)identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,3c) b)výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c)výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d)úrokové sadzby vkladov, e)podmienky a postup pri výplate vkladov, f)podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej
sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g)podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h)podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i)podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j)vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a)identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,3c) b)úrokovú sadzbu stavebného úveru, c)podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d)spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e)podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f)podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako dlžník so žalobcom uzatvorili Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 23.10.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru pod číslom 0458929 6 04 vo výške 500.000,- Sk, s tým, že po pridelení cieľovej sumy Zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zúčtuje a zmení na stavebný úver pod číslom 0458929 9 03 vo výške 300.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení poukazovať vklad vo výške 2.500,- Sk ( do nasporenia cieľovej sumy vo výške 40 % ), výška úrokovej sadzby medziúveru je 7,49 % p.a., poplatok za uzavretie medziúveru 3.500,- Sk, za biankozmenku 500,- Sk ( tieto sa zaúčtujú pri prvej výplate medziúveru ). Poplatok za vedenie účtu je vyrubovaný v zmysle Sadzobníka ( prvý je v sume 360,- Sk a je splatný v deň splatnosti prvej splátky úrokov ). Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelným splátkami vo výške 3.121,- Sk ( splatných do 15. dňa mesiaca, prvá je splatná v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy ). Stavebný úver sa dlžník zaviazal splácať vrátane úrokov vo výške 4,7 % p.a. a to mesačnými splátkami vo výške 4.375,- Sk ( splatnosť 15. dňa v mesiaci ). Úver je vyplatený na účet žalovaného v 1. rade. Úver je zabezpečený záväzkom ručiteľa - žalovaného v 2. rade. Dlžník sa zaviazal hradiť aj poplatky vyplývajúce zo Sadzobníka. Pre prípad omeškania so zaplatením bol dohodnutý úrok u omeškania vo výške 5 % ročne pri mesačnom vklade na zmluvu o stavebnom sporení, za omeškanie so zaplatením splátky medziúveru je úrok z omeškania vo výške o 5% nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky, pri stavebnom úvere o 3 % ročne nad dohodnutú úrokovú sadzbu pre úroky zo stavebného úveru. Účel úveru - zabezpečenie nehnuteľnosti na bývanie. Zmluva odkazuje aj na ust. VP. V čl. VII zmluvy sú zakotvené podmienky odstúpenia od zmluvy podľa VP - o.i. aj z dôvodu neplnenia si povinnosti riadne a včas ( podľa VP aj nesplácanie splátok a omeškanie so zaplatením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, resp. viac ako s dvoma splátkami podľa § 506 ObZ ), kedy nastane okamžitá splatnosť úveru. Odstúpením od zmluvy nezaniká povinnosť uhradiť veriteľovi pohľadávku s príslušenstvom ( dohodnuté úroky a úroky z omeškania a poplatky, ktoré sa zúčtujú do
jednej sumy a tieto sa ďalej úročia ). Rovnako je nutné vrátiť štátnu prémiu. Doručenie listín sa predpokladá na tretí deň od odoslania písomnosti. Právny vzťah sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 310/1992 Zb. a VP pre zmluvy o stavebnom sporení. V bode 6 čl. VIII zmluvy je zakotvené predĺženie premlčacej doby na 10 rokov v zmysle § 401 Obch. zák. o.i. aj pre nároky z bezdôvodného obohatenia po odstúpení od zmluvy. Súdu boli priložené aj tieto VP pre zmluvy o stavebnom sporení, vrátane Sadzobníkov poplatkov.
Keďže úver nebol dlžníkom splácaný riadne a včas, žalobca podaním zo dňa 23.10.2012 od Zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov k 23.10.2012 vo výške 10.103,85 eur. Účinky odstúpenia od zmluvy nastali najneskôr dňa 26.10.2012 ( uložením na pošte, kedy sa zásielka dostala do dispozície žalovaného v 1. rade ako hlavného dlžníka; rovnako v zmysle zmluvných podmienok týkajúcich sa doručovania ).
Vzhľadom k tomu, že boli rozporované sumy poskytnutého úveru a úhrad žalovaných na účet žalobcu súd zameral dokazovanie na zistenie týchto skutočností a zistil, že :
1/ výška poskytnutého medziúveru v sume 13.277,57 eur dňa 21.10.2006 ( v tento deň je zároveň ako mínusová položka označený poplatok za spracovanie zmluvy 116,18 eur, poplatok za zmenku 16,60 eur a poplatok za vedenie účtu 16,60 eur ); úhrady ako vklady boli vykonané do sumy 6.671,40 eur, 2/ na stavebnom sporení boli dňa 25.6.2006 vyrubené poplatok za uzavretie zmluvy v sume 165,97 eur a za vedenie účtu 11,95 eur, tieto boli uhradené dňa 4.6.2006 a 12.9.2006); úhrady ako vklady boli vykonané do sumy 4.490,96 eur. Súd pri výpočte vkladov žalovaného v 1. rade samozrejme zohľadňoval započítania z konta medziúveru na konto stavebného sporenia a naopak, tak ako to vyplývalo z predložených výpisov z účtu, po odpočítaní štátnych prémií, poplatkov, úrokov a pod.. Jedná sa čisto len o vklady žalovaného od vzniku zmluvného vzťahu až po vykonanie platieb v priebehu konania. Spolu vklady činia sumu 11.162,36 eur.
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť ( čl. III VP - tlačivá vydaných sporiteľňou ), ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku a v tomto prípade
zák. č. 310/1992 Zb. ( čo do náležitosti ), všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Obdobný typ zmluvy upravoval aj zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. spotrebiteľskú zmluvu ( v čase vzniku zmluvného vzťahu ), teraz zákon č. 250/2007 Z.z., v tomto prípade účinného aj v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania.
Súdna preklenula aj užší výpočet okruhu spotrebiteľských zmlúv uvedených v § 52 OZ v čase vzniku zmluvného vzťahu, práve s poukazom na cit. ust. zák. č. 634/1992 Zb..
Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými ako dlžníkom, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania, odstúpenia, ručenia a pod.. Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Aj keď samozrejme súd na posúdenie náležitosti zmluvy o úvere použil vyššie cit. ust. Obchodného zákonníka. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu ( spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú ) je treba aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb a § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na ust. OZ ( § 52 - 54 ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Na uvedenom názore súdu nezmení znenie zmluvy a to, že právny vzťah sa riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zák. č. 310/1992 Zb. a VP pre zmluvy o stavebnom sporení. Takéto dojednanie nemôže byť prijateľným, rovnako ako napr. predĺženie premlčacej doby na 10 rokov ( aj pre prípad bezdôvodného obohatenia ) pre rozpor s ust. OZ. a ďalšie.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004
vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ a dlžníci vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/ a že zmluva je typickou formulárovou zmluvou, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky ( ďalej aj VP ). Vzhľadom k uvedenému súd podrobil vzniknutý záväzkovo právny vzťah medzu účastníkmi konania súdnej kontrole z hľadiska prijateľností dojednaní v kontexte spotrebiteľského práva a teda použil ust. Občianskeho zákonníka na posúdenie otázok týkajúcich sa ručenia, odstúpenia od zmluvy, či jeho účinkov, splnenia dlhu a pod.. Žalobca si uplatňuje aj právo na zaplatenie sumy 9.744,90 eur s prísl. vyplývajúce zo Zmluvy zo dňa 23.10.2006, na základe ktorej bol poskytnutý dlžníkovi - žalovanému v 1. rade úver v sume 400.000,- Sk, teda t.j. 13.277,57 eur ( reálne čerpaná suma, oproti dohodnutej výške úveru v sume 500.000,- Sk ). K sume úveru boli v priebehu trvania zmluvného vzťahu pripočítavané poplatok za spracovanie úveru a biankozmenku, poplatky za vedenie účtu. V tomto súd poukazuje na skutočnosť, že súdy už opakovane judikovali, že takéto poplatky sú dojednané v rozpore so zákonom ako neprijateľné zmluvné podmienky.
Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že medzi účastníkmi tým pádom nastal režim bezdôvodného obohatenia uvedeného v § 457 OZ. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva odstúpením zrušuje s účinkami od začiatku ( ex tunc, § 48 ods. 2 OZ ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na zaplatenie aj iných poplatkov, či úrokov, aj napriek odstúpeniu od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty, poplatkov, úrokov a pod. popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky
odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 113/2010 ). Vo vzťahu k dojednaniam, ktoré zachovávajú právo na plnenie nad rozsah daný § 457 OZ súd konštatuje, že sú nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave § 457 OZ a preto je nutné ich považovať za neplatné pre rozpor so zákonom ( § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ ). Tým viac, že tieto podmienky zmluvy žalovaný ako spotrebiteľ vopred nevyjednával, tieto sú dané, vyplývajú z vopred stanovených VP. Rovnako zmluva je vopred predtlačená, daná veriteľom, kde spotrebiteľ nemá možnosť opravovať, dopisovať a pod. ( maximálne výšku úveru ). Aj z týchto dôvodov nemôže byť takéto zmluvné dojednanie platné. Z vyššie uvedených dôvodov je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia v zmysle § 457 OZ bez akýchkoľvek poplatkov, úrokov, pre ich rozpor s cit. ust. § 37 ods. 1 OZ, § 457 OZ. Plnenie žiadané nad rámec ustanovenia § 457 OZ preto nemôže byť priznané. Žalobcovi vzniklo právo domáhať sa od žalovaného v 1. rade vrátenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, t.j. rozdielu medzi tým, čo žalovanému v1. rade reálne poskytol - 13.277,57 eur ( bez priznania akýchkoľvek poplatkov, pokút či úrokov pre ich neprijateľnosť a rozpor s 457 OZ ) a tým, čo mu žalovaný vrátil - 11.162,36 eur ( podľa predložených výpisov z účtu ako je vyššie konštatované ), teda v tomto prípade sumy 2.115,21 eur.
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný v celom rozsahu vzhľadom na to, že žalovaný 2. rade bol ručiteľom predmetného záväzku žalovaného 1. rade. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy s účinkami ex tunc a tým aj k zániku ručiteľského záväzku vzhľadom na to, že ručenie má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníkov. Navyše v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa na vzťahy účastníkov zmluvy uplatňuje režim bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaný 2. rade nie je účastníkom, ktorý by prijal plnenie zo zmluvy (úver bol poskytnutý žalovanému 1. rade), a teda on sa v žiadnom rozsahu bezdôvodne neobohatil, a preto ani nemôže byť zaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Preto súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 2.115,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.115,21 eur od 1.10.2013 do zaplatenia, keďže je v omeškaní s jej zaplatením. Úroky z omeškania súd priznal dňom 1.10.2013, tak ako to žalobca žiadal, bez uvedenia dôb omeškania, keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z vyšších súm, ako bolo rozsudkom priznané. Súd nepriznal úroky z omeškania vyčíslené žalobcom, nakoľko nie je jasné, ani z predložených dôkazov, akým spôsobom k jeho výške žalobca dospel. V prevyšujúcej časti súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol a neprihliadal na ďalšiu argumentáciu žalobcu, či žalovaných udávanú vo svojich vyjadreniach. O plnení v splátkach súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného v 1. rade a jeho žiadosť, aj napriek nesúhlasu žalobcu čo do ich výšky. Súd poskytol žalovanému možnosť splatiť svoj dlh v splátkach, resp. možnosť si finančné prostriedky zabezpečiť ( vykonávaním pracovnej činnosti, tak aby neohrozil život svojej rodiny a maloletých detí ) a tým sa vyhnúť plneniu dlhu v 3 - dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku. Súd je názoru, že výška splátky 100 eur mesačne je primeraná výške nesplateného dlhu, ako aj očakávaniu veriteľa, že dlh bude splnený v primeranej lehote ( v splátkach adekvátnych mesačným vkladom dohodnutým v zmluve ). Zároveň súd určil podmienky splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia, a teda podmienky zročnosti dlhu. O trovách konania súd rozhodol § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu. Žalovaní si ich náhradu neuplatnili návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne a nejednalo sa o neúspech nepatrný ( pod 50 % ), preto súd rozhodol o nepriznaní trov konania žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.