Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/29/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: R. W., W.. XX. XX. XXXX, F. V. XXX/XX, XXX XX V., proti žalovanému: C.. R.W. W., W.. XX. XX. XXXX, M. F. V. XX, XXX XX V., adresa na doručovanie: Š.C. X, XXX XX V. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Fabianovou, Ph.D., advokátkou, Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 424 06 919, o neplatnosť listiny o vydedení, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom Y.. R. W., zomrelým XX. XX. XXXX, uvedené v notárskej zápisnici o vydedení zo dňa 09. 09. 1997 notárskym úradom JUDr. Stanislava Furdu, nie sú dané a taktiež sa domáhal aj náhrady trov konania z toho dôvodu ako uviedol vo svojej žalobe a vo svojej výpovedi, že v listine o vydedení sú uvedené dôvody, ktoré sa nezakladajú na pravde. Tam, kde sú tieto dôvody striktne definované, nekorešpondujú so skutočným stavom v čase jej podpisu, teda nemajú žiadnu právnu oporu. Podľa tejto listiny mal byť v inkriminovanom období odsúdený v súvislosti so spáchaním trestných činov na tri roky nepodmienečne, čo sa nezakladá na pravde, mal viesť neusporiadaný život a v tejto súvislosti považoval žalobca za potrebné uviesť, že za celé obdobie, hlavne od roku 2003, kedy sa otec presťahoval po sobáši žalobcu k nemu, až po jeho úmrtie t. j. XX. XX. 2012 sa o otca nepretržite staral, nakoľko po mozgovej príhode bol odkázaný na invalidný vozík a potreboval nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť. Otec ho o vydedení informoval, trval na jej zrušení, s čím však žalobca nesúhlasil z morálnych dôvodov. Poukázal, že v tom období sa skôr zameriaval na majetok, ktorý po smrti matky žalobcu Y.. L. W. protiprávne získal starší brat - teraz žalovaný. Ďalej uviedol, že v čase spísania listiny o vydedení bola povolená obnova konania v tejto veci, čiže podľa jeho názoru v podstate došlo k zániku tohto trojročného trestu a on bol potom odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Starý rozsudok nemal žiadnu účinnosť.

Žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe, vo svojej výpovedi, neuviedol žiadny hodnoverný dôkaz. Žalovaný má za to, že listina o vydedení spĺňa všetky formálne i materiálne náležitosti v zmysle § 469a OZ, bola spísaná vo forme notárskej zápisnice v súlade s ustanovením § 476 dôvody vydedenia boli v listine o vydedení uvedené a v rozhodnom období existovali a teda pre vydedenie žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky. Okrem toho poukázali na tú skutočnosť, že aj matka žalobcu a žalovaného Y.. L. W., zomrelá XX. XX. 1998, uviedla totožné dôvody pre vydedenie žalobcu, ktoré tento uznal v plnom rozsahu a v dôsledku toho po svojej matke nededil, ako je to zrejmé z dedičského spisu spisovej značky . Pokiaľ sa týka uvedenia dôvodov vydedenia, poukázali na to,

že žalobca bol rozhodnutím Mestského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod spisovou značkou odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou bol odsúdený za úmyselný pokračujúci trestný čin podvodu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Okrem toho rozhodnutím Okresného súdu Košice II v konaní pod spisovou značkou bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na jeden rok. Rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod spisovou značkou bol v roku 2002 odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päť rokov a rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou pod spisovou značkou bol odsúdený za spáchanie trestného činu podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri mesiace nepodmienečne. Z vyššie uvedeného teda podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca sa dlhoročne a opakovane dopúšťal závažnej kvalifikovanej trestnej činnosti prevažne majetkového charakteru, ktorou spôsobil škodu značného rozsahu, bolo voči nemu vedených niekoľko trestných stíhaní, bol viackrát viacnásobne odsúdený, niekoľkokrát vo väzbe a bol mu uložený trest odňatia slobody. Nebohí rodičia účastníkov Y.. R. W. a Y.. L. W. boli viacnásobne vypočúvaní v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu, boli vykonávané domové prehliadky, boli opakovane vyzývaní na poskytovanie súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní, čo veľmi ťažko znášali. Podľa názoru žalovaného zámerom podania žaloby žalobcom bolo zjavne iba účelovo realizovať prieťahy v dedičskom konaní po nebohom otcovi účastníkov, ktoré je dôvodom nečinnosti Okresného súdu Košice II vo veci o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vedenom pod spisovou značkou . K písomnému vyjadreniu predložil žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne jednak notársku zápisnicu o vydedení žalobcu matkou účastníkov Y.. L. W., osvedčenie o dedičstve po nebohej poručiteľke Y.. L. W., zomrelej XX. XX. 1998, spisovej značky , opatrenie Obvodného súdu Košice II o príkaze na domovú prehliadku, uznesenia o vzatí teraz žalobcu

- vtedy obvineného do väzby, uznesenie Obvodného súdu Košice I spisovej značky , kde bol teraz žalobcovi povolený odklad výkonu trestu odňatia slobody, ako aj výzvu datovanú dňom 09. 01. 1997 na nastúpenie teraz žalobcu do výkonu trestu odňatia slobody v konaní pod spisovou značkou .

Súd potom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi v podstate uviedol tvrdenia ako vo svojom písomnom podaní, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky , z ktorého vyplýva, že nebohý Y.. R. W., posledne bývajúci W. V. XXX, zomrelý XX. XX. XXXX, do notárskej zápisnice spísanej dňa 09. 09. 2007 v notárskej kancelárii JUDr. Stanislava Furdu pod číslo N/346/1997, spísal listinu o vydedení. V tejto uviedol, že pre prípad jeho smrti z vlastného uváženia vydeďuje zo všetkého svojho majetku hnuteľného a nehnuteľného kdekoľvek sa nachádzajúceho svojho syna R.Ú. W., nar. XX. XX. XXXX, v tom čase bytom V., F. XX a zároveň vydeďuje aj všetkých jeho potomkov a právnych nástupcov z dôvodov, že ním vydedený syn v súvislosti so spáchaním trestných činov bol odsúdený na tri roky odňatia slobody nepodmienečne, predmetného trestného činu alebo trestných činov sa dopustil poškodením niektorých osôb na ich vlastníckych právach, pričom v súvislosti s jeho neusporiadaným životom poškodil aj nás - svojich rodičov a to napriek tomu, že v roku 1992 boli jeho ručiteľmi. Samozrejme poškodil ich aj morálne pri majetkovej ujme, ktorú spôsobil najmä poškodeným. Okrem toho uviedol, že svojho syna a jeho právnych nástupcov vydeďuje aj z dôvodu, že bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na dobu troch rokov a zároveň ho vydeďuje, pretože trvale viedol nezriadený život. Z uznesenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou nachádzajúceho sa v tomto spise, zo dňa 15. 12. 2014 č. k. -92, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 08. 01. 2015, vyplýva, že toto dedičské konanie bolo prerušené a dedičovi - teraz žalobcovi bolo uložené v lehote 30 dní podať na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou žalobu o neplatnosť listiny o vydedení napísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 09. 09. 1997 pod spisovou značkou , na Notárskom úrade JUDr. Stanislava Furdu, notára v Košiciach s tým, že v prípade nepredloženia dôkazu o podaní žaloby sa v ďalšom konaní na jeho námietku prihliadať nebude.

Súd sa potom oboznámil s pripojený spismi Okresného súdu Košice II spisovej značky , z ktorého zistil, že Obvodným súdom Košice II bol vydaný príkaz na domovú prehliadku dňa 11. 04. 1995, kde z odôvodnenia vyplýva, že teraz žalobca bol podozrivý zo spáchania rozsiahlej majetkovej trestnej činnosti. Taktiež sa oboznámil s pripojeným spisom Obvodného súdu Košice I spisovej značky , z ktorého zistil, že Obvodný súd Košice I uznesením zo dňa 12. 04. 1995 č. k. -7 zobral vtedy obvineného - teraz žalobcu do väzby dňom 11. 04. 1995, ktorá väzba mala byť vykonaná v Ústave pre výkon väzby v Košiciach. Zo spisu Obvodného súdu Košice I spisovej značky

vyplýva, že žalobca sa dopustil rozsiahlej majetkovej trestnej činnosti, kde rozsudkom Obvodného súdu Košice I zo dňa 12. 07. 1995 č. k. -361 bol teraz žalobca - vtedy obžalovaný uznaný vinným z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom legalizácie príjmov z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, trestným činom krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona, trestným činom podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov s tým, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 10. 1995 č. k. -373 bol zrušený výrok o treste a žalobcovi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do I. NVS.

Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z ustanovenia § 469a ods. 1 písm. c), d) poručiteľ môže vydediť potomka, ak: c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.

V ustanovení § 469a ods. 2 a 3 sa uvádza: Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 s tým, že o náležitostiach listiny o vydedení a jej zrušení platia obdobné ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Pre posúdenie platnosti právneho úkonu vydedenia je rozhodujúci stav v dobe, keď bol právny úkon urobený. Dôvody uvedené za písmenom c) sa museli vyskytnúť pred zriadením listiny o vydedení. Dôvody, ktoré zákon uvádza za písmenom d), by mali v tomto čase dlhodobo pretrvávať. Uvedené má však aj ten dôsledok, že pokiaľ potomok v čase zriadenia listiny o vydedení trvale viedol neusporiadaný život, hoci neskôr spôsob života zmenil, vydedenie si platnosť podrží a poručiteľ môže vylúčiť právne účinky vydedenia, ktoré by nastali jeho smrťou iba zrušením listiny o vydedení. Existenciu dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti každého jednotlivého prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Na neskoršiu zmenu sa neprihliada, ak ju poručiteľ nezobral do úvahy (poručiteľ môže do doby svojej smrti listinu o vydedení zmeniť alebo zrušiť). Pokiaľ poručiteľ neprejaví svoju vôľu niektorým z týchto spôsobov, hoci by aj dôvod vydedenia neskôr zanikol a neexistoval ani v momente jeho smrti, právne účinky spojené s exheredáciou týmto okamihom nastúpia. Bude teda záležať od rozhodnutia poručiteľa, ako posúdi počínanie potomka, ktorým tento naplnil dôvod exheredácie a zároveň i zmenu jeho správania. Alebo listinu o vydedení zruší, alebo ju ponechá v platnosti, nakoľko konanie potomka považuje za tak závažné, že napriek jeho neskoršej zmene si potom nezaslúži z pozostalostí nadobudnúť ani povinný podiel.

Pre dôvod uvedený v odseku 1 písm. c) sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Tento trestný čin však nemusí smerovať proti poručiteľovi, ale môže ísť o akýkoľvek úmyselný trestný čin, za ktorý bol vydedený potom odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Dôvod vydedenia musí existovať už v čase urobenia právneho úkonu o vydedení. Vydedenie sa týka vždy neopomenuteľného dediča a musí sa stať spísaním listiny o vydedení. K platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a s tým, že pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a o posúdenie okolností konkrétneho prípadu. Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.

Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania, mal súd v danom prípade za preukázané, že žalobca žalobcu je neopodstatnená, pretože podľa názoru súdu v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydedenie žalobcu. Bolo nepochybne preukázané, že žalobca bol v čase spísania listiny o vydedení právoplatne odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť, bol mu uložený k trest odňatia slobody viac ako na jeden rok. K tvrdeniu žalobcu o tom, že podal návrh na povolenie obnovy konania a teda že dôvody vydedenia v čase spísania listiny o vydedení neexistovali, súd považuje za potrebné uviesť, že obnova konania bola povolená až

uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 05. 1998 č. k. -44, z ktorého vyplýva, že podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku bola povolená obnova konania vo veci Obvodného súdu Košice I pod spisovou značkou s tým, že listina o vydedení bola spísaná dňa 09. 09. 1997, teda jednoznačne v čase jej spísania boli splnené hmotnoprávne podmienky citovaného ustanovenia § 469a ods. 1 písm. c) OZ, nakoľko žalobca bol odsúdený pre úmyselný trestný čin v trvaní minimálne jedného roka, toto odsúdenie trvalo. Koniec koncov rozsiahla majetková trestná činnosť, ktorej sa nepochybne žalobca dopúšťal, za ktorú bol viackrát právoplatne odsúdený, nesvedčí o tom, aby žalobca viedol usporiadaný život. Na základe toho mal súd jednoznačne za preukázané, že boli splnené podmienky a dôvody pre vydedenie žalobcu, z toho dôvodu potom súdu s poukazom na vyššie uvedené nezostávalo nič iné, iba žalobu žalobcu zamietnuť.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenie odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Keďže v tejto veci bolo pojednávanie po skončení dokazovania odročené za účelom vyhlásenia rozsudku, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vyčíslenie trov konania súdu nebolo doručené, z toho dôvodu súd preto rozhodol pokiaľ sa týka trov konania podľa druhého odseku výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.