Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1001-2014.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4Er/1001/2014
Uznesenie
Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, proti povinnému R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, S. nad W., o vymoženie povinnosti zaplatiť 1251,16 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, so sídlom Exekútorský úrad Bratislava, Ulica 29. augusta 2, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Brezno číslo 5603 057015 zo dňa 09.04.2014 bol súdny exekútor JUDr. Kamil Líška poverený vykonaním exekúcie a vymožením povinnosti zaplatiť 1251,16 Eur s prísl..
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlási súd za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať. (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010).
Exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.zn. G09090803 zo dňa 23.11.2012 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“).
Z pripojenej listiny - Obchodné podmienky úverových produktov súd zistil, že v bode 5.384 je vymedzená Rozhodcovská doložka takto: ,, GE a Zákazník sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Bratislava, IČO: 35 862 882, podľa jeho základných vnútorných predpisov.
Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd."
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.z.") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 O.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 O.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, zaručovaná spotrebiteľom Občianskym zákonníkom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Posudzovanie zmluvy ako spotrebiteľskej prichádza do úvahy vtedy, ak sú zmluvnými stranami na jednej strane dodávateľ konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane fyzická osoba ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad a spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto zmluvy individuálne ovplyvniť.
Na základe vyššie uvedeného súd posúdil Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch uzatvorenú medzi oprávneným a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 O.z., keď oprávnený pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 O.z. a povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O.z. Ustanovenie § 52 ods. 1 O.z. sa vzťahuje na všetky zmluvné vzťahy, pričom zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že by zmluvu uzatvárala v inom postavení ako fyzickej osoby. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pristúpil k posudzovaniu toho, či rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle O.z., a teda rozhodcovská zmluva bola platne uzatvorená.
V zásade platí, že za neprijateľnú podmienku možno označiť také ustanovenie obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ako však vyplýva z citovaného ust. § 53 ods. 1 O.z. to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V prípade rozhodcovských doložiek (zmlúv) sa v zmysle konštantnej judikatúry o neprijateľnú podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská doložka nebola individuálne dojedná a spotrebiteľa uvádza do omylu, nie je jasne formulovaná, je skrytá v texte podmienok (prípadne samotnej spotrebiteľskej zmluvy), a teda spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah.
V danom prípade nebola rozhodcovská zmluva (Rozhodcovská doložka) vyhotovená na samostatnom liste, a táto dohoda nebola individuálne dojednaná. Súd predovšetkým poukazuje na to, že zo znenia rozhodcovskej zmluvy nevyplýva možnosť voľby pre spotrebiteľa prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, a teda či uzatvorenie, resp. neuzatvorenie zmluvy by malo dopad na uzatvorenie zmluvy o úvere. Ďalej súd poukazuje aj na to, že strany nemajú možnosť zmluvu meniť alebo zrušiť. Oproti postupu, ktorý viedol k uzatvoreniu zmluvy, je postup odstúpenia resp. zrušenia od zmluvy pre zmluvné strany sťažený. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi zmluvy individuálne dojednaná (ale ide o formulárový vopred pripravený text) a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Nekalosť spočíva v tom, že rozhodcovská zmluva je spotrebiteľovi vnucovaná, pričom zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom tým, že dodávateľ sám spravidla určuje to, že spory zo spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, teda že ich bude riešiť konkrétna súkromná osoba, ktorú sám vyberie. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je známe, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky, nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vykazuje charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Z uvedeného možno potom vyvodiť, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 04. 2009)
Keďže rozhodcovský súd odvodzoval právomoc na rozhodnutie v predmetnej veci z neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Brezno (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.