Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-210-2015.pdf
PDF · 112.48 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/210/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľa F.. O. E., Š. Q.M. N. V., G. G. XXXX/XX, Y., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko
- JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín proti odporkyni G.. M. E., Š. Q. N. V., G. S. Y. XX, Y., právne zastúpenej Mgr. Ivanou Lackovou, LLM, advokátkou, so sídlom Jána Fabu 9, Trenčín, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu F. E., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
rozhodol:
Manželstvo účastníkov F.. O. E. M. G.. M. E., V. E. W. O. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce Y. N. vo zväzku 8, ročník 2006, na strane 25, pod por. č. 7 sa r o z v á d z a.
Maloletá F. E. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. F. od nepárneho piatku od 19.30 hod. do párneho piatku do 19.30 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. F. vždy od párneho piatku od 19.30 hod. do nepárneho piatku do 19.30 hod.
Otec je povinný mal. F. doviesť každý párny piatok o 19.30 hod. do miesta bydliska matky a matka je povinná prevziať mal. F. v mieste bydliska matky každý párny piatok o 19.30 hod. Matka je povinná mal. F. doviesť každý nepárny piatok o 19.30 hod. do miesta bydliska otca a otec je povinný prevziať mal. F. v mieste bydliska otca každý nepárny piatok o 19.30 hod.
Obaja rodičia sú povinní v stavenom čase a mieste mal. F. odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodičia a riadne ju na odovzdanie pripraviť.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Výživné sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2015 žiadal o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. V návrhu uviedol, že s odporkyňou uzavreli manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti, ako aj na základe toho, že očakávali narodenie dieťaťa, u oboch ide o manželstvo prvé, z ktorého pochádza mal. F., J.. XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, ale v r. 2012 nastal zlom, kedy si
odporkyňa na jej pracovisku našla mimomanželskú známosť a v máji 2012 opustila spoločnú domácnosť. V októbri 2013 sa účastníci pokúšali obnoviť manželský vzťah, trávili spolu voľný čas, ale spoločnú domácnosť neobnovili. V r. 2014 odporkyňa nadviazala ďalší mimomanželský vzťah, na základe čoho stratil voči odporkyni dôveru a presvedčil sa, že manželský zväzok už nie je možné obnoviť. Od mája 2012 účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú a každý hradí svoje náklady samostatne. Mal za to, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní si svoj spoločenský účel a nemožno očakávať obnovenia manželského spolužitia. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností navrhol, aby súd zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania sa a výživné počas tejto starostlivosti neurčil, nakoľko od mája 2012 sa účastníci podieľajú na výchove maloletej formou striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom. Mal za to, že tento model starostlivosti o maloletú sa počas troch rokov trvania osvedčil, pričom ako rodičia si navzájom na maloletú výživné neposkytovali. Na základe uvedeného žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a mal. F. zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to tak, že navrhovateľ bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od párneho piatku od 19.30 hod. do nepárneho piatku do 19.30 hod a odporkyňa bude osobnú starostlivosť zabezpečovať od nepárneho piatku od 19.30 hod. do párneho piatku do 19.30 hod. s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia a zároveň počas striedavej osobnej starostlivosti výživné na maloletú neurčiť.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016, v ktorom uviedla, že manželstvo účastníkov konania nebolo od počiatku harmonické, v spoločnej domácnosti žili spolu až od narodenia mal. F.. Nezhody sa začali už po svadbe a postupom času sa partnerské problémy začali stupňovať, tieto mali pôvod predovšetkým v odlišnosti názorov na zásady spoločného rodinného života. Mala snahu tento stav zlepšiť, ale problémy pretrvávali a z toho dôvodu opustila spoločnú domácnosť dňa 08.05.2012. Uviedla, že medzi účastníkmi vznikali nedorozumenia, hádky, navrhovateľ jej v čase tehotenstva nebol oporou, bol proti návštevám jej rodičov, navrhovateľ si ju nikdy pred jeho rodičmi nezastal, neustále sa prispôsobovali jeho rodičom, absolvovali s nimi všetky výlety. Navrhovateľ chcel, aby sa venovala výlučne rodine, ale zároveň žiadal, aby prispievala do rodinného rozpočtu, neustále mal výhrady, kritizoval všetko čo si kúpila na oblečenie či obutie a táto nespokojnosť vyústila do neúnosnej situácie. Uviedla, že navrhovateľ znemožnil absolvovanie dovoleniek s maloletou či už s ňou ako matkou alebo jej rodičmi. Na základe povahových stránok osobnosti navrhovateľa, ich nepriaznivého manželského spolužitia, odlišnosti názorov účastníkov na výchovu maloletej mala za to, že ich spolužitia nie je a ani v budúcnosti nebude možné. Manželstvo účastníkov považovala za vážnym spôsobom narušené, trvalo rozvrátené a neplniace si svoj účel a navrhla, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletej žiadala, aby súd zveril mal. F. do jej osobnej starostlivosti, nakoľko je v záujme maloletej, aby bola vychovávaná v harmonickom a plnohodnotnom prostredí a určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, ktoré považovala za primerané veku a potrebám maloletej ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Ako matka sa cítila biologicky lepšie uspôsobená na jej výchovu, nakoľko maloletá vzhľadom na vek potrebuje opateru a starostlivosť matky, pretože lepšie rozumie jej potrebám a citom. Aj napriek tomu, že sa striedavá osobná starostlivosť realizuje touto formou starostlivosti nesúhlasila, a mala za to, že vzhľadom na pribúdajúci vek maloletej, príchod puberty a zmien v jej tele jej bude ako matka lepšou oporou ako žena žene. Zároveň navrhla, aby súd upravil styk otca s maloletou a to tak, že bude oprávnený sa stretávať s mal. F. každý štvrtý týždeň od piatku od 18.00 hod do nedele do 18. Hod, ako aj každý týždeň v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod, počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod. a každý párny rok od 28.12. od 10.00 hod. do 01.01. do 17.00 hod. Uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti O., N..V..Q.. s priemerným mesačným príjmom vo výške 446 eur netto. Je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 eur a príležitostne si formou brigád privyrobí cca 135 eur. Prenajíma byt za 150 eur mesačne. Je vlastníčkou dvojizbového bytu a spoluvlastníčkou garáže. Navrhovateľ je zamestnaný v spoločnosti W. N., N..V..Q.. s mesačným príjmom vo výške cca 900 eur netto a ako živnostník spracováva účtovníctvo. Je výlučným vlastníkom bytu a spoluvlastníkom garáže. Vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej uviedla, že navštevuje základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky, taktiež navštevuje rôzne krúžky. V súvislosti s jej fyzickým rastom je potrebné zakupovať nové oblečenie a obuv. Uviedla, že jej výdavky sú mesačne vo výške cca 620 eur a rozdiel medzi mesačnými príjmami a výdavkami predstavuje sumu vo výške cca 220 eur. Navrhovateľ na výživu maloletej neprispieva žiadnou čiastkou.
K vyjadrenie matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že mal výhrady k tomu, že matka chodila s maloletou stále k jej rodičom, ale to len z dôvodu, aby išli niekedy aj k jeho rodičom. K jeho rodičom neskôr chodili niekedy poobede, prípadne cez víkend. Uviedol, že ten kto im zasahoval do života bola matka odporkyne. Čo sa týka zákazu dovoleniek uviedol, že nesúhlasil, aby išla maloletá so starými rodičmi na dovolenku do zahraničia z dôvodu ich pokročilého veku, čo by nesúhlasil ani v prípade jeho rodičov. Pokiaľ ide o kritiku oblečenia, obuvy a telefónu u maloletej tak to len z dôvodu, že maloleté má na niektoré veci ešte čas. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením, že maloletú zaťažuje krúžkami, keď tieto maloletá zvláda, darí sa jej v škole aj na krúžkoch. Svoju starostlivosť považoval za plnenie si normálnych povinností každého rodiča a nie za prehnanú starostlivosť a poukázal na to, že matka sa o maloletú tak nestará a táto trávi prevažný čas so starými rodičmi. Uviedol, že jeho mesačné náklady na domácnosť sú vo výške cca 373,15 eur a ostatné vo výške cca 272,12 eur. V priebehu školského roka 2015/2016 boli jeho výdavky na maloletú za školské pomôcky, školské akcie vo výške 174,68 eur, mimoškolské aktivity 802,20 eur, oblečenie a obuv, ktoré si nosí so sebou 351,21 eur, lieky 50,56 eur a oblečenie, obuv, drogéria u otca za obdobie 01.01.2015 - 30.05.2016 479,60 eur, v celkovej výške 1.876,25 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka a oboznámením návrhu na začatie konania, sobášneho listu účastníkov, rodného listu mal. F., potvrdenia o trvalom pobyte účastníkov, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 31P/210/2015-16 zo dňa 20.10.2015, výpisu z obchodného registra spoločnosti F. N. N..V..Q.., oznámenia spoločnosti O. N..V..Q.., mzdového list odporkyne za r. 2015 a 2016, odpovede daňového úradu zo dňa 24.05.2016, daňového priznania navrhovateľa za r. 2014 a 2015, vyjadrenia odporkyne zo dňa 25.05.2016, oznámenia spoločnosti D., N..V..Q.. a potvrdenia príjme odporkyne zo dňa 30.05.2016, potvrdenia o príjme odporkyne zo dňa 30.05.2016 spol. S.-U. N., N..V..Q.., oznámenia spoločnosti W. N. N..V..Q.. a potvrdenia o príjme navrhovateľa zo dňa 31.05.2016, pracovného posudku navrhovateľa zo dňa 31.05.2016, oznámenia spoločnosti F. N. N..V..Q.. a potvrdenia o príjme odporkyne zo dňa 02.06.2016, oznámenia spoločnosti S. N., N..V..Q.. a potvrdení o príjme odporkyne zo dňa 25.05.2016, potvrdenia o príjme odporkyne zo dňa 24.05.2016 spol. Y. N. N., M..N.., vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 06.06.2016 a rozpisu výdavkov navrhovateľa, zvyšného obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili manželstvo dňa 29.04.2006 cca po dvojročnej známosti, z ktorého pochádza mal. F., J.. XX.XX.XXXX, a u oboch ide o manželstvo prvé. Účastníci nemali spoločný trvalý pobyt, ale odporkyňa ako aj navrhovateľ majú bydlisko v Trenčíne, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
K nezhodám v manželstve dochádza už dlhší čas, pričom manželstvo je rozvrátené a nefunkčné asi od mája 2012, kedy odporkyňa opustila spoločnú domácnosť a od vtedy účastníci už v jednej domácnosti nežijú, intímne sa nestýkajú a každý vedie svoj vlastný život. Za príčinu rozvratu ich manželstva obaja považovali z veľkej časti prístup a zásahy rodiny z opačnej strany do ich manželstva, pričom odporca poukázal aj na mimomanželskú známosť odporkyne, ako ak rozdielny pohľad na plnenie spoločných potrieb. Obaja považovali svoje manželstvo za trvale a vážne rozvrátené a obaja nemali záujem o obnovu manželstva.
Podľa § 18 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a návrh na rozvod manželstva je tak dôvodný. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. V zmysle § 23 Zákona o rodine pri rozvode manželstva musí byť preukázaná existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorá spôsobuje nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívny obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat a jeho intenzita musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi.
Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti vážne, hlboko a trvalo rozvrátené. Účastníci už cca 4 roky nežijú v jednej domácnosti, intímne spolu nežijú, nehospodária spolu a nezabezpečujú spoločne potreby rodiny. Hlavnou príčinou rozvratu manželstva bol rozdielny pohľad a názor na plnenie spoločných životných potrieb. V dôsledku uvedených skutočností obaja účastníci už nemajú jednoznačne záujem o obnovu manželského spolužitia. V manželstve účastníkov tak nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj oboch účastníkov, nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Keďže súd mal za preukázaný hlboký rozvrat manželstva, súd na základe týchto skutočností manželstvo so súhlasom účastníkov rozviedol.
Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov, aj keď iba s jedným z rodičov.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov dbá predovšetkým o záujem maloletého. Taktiež dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi. Rovnako má súd prihliadnuť aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite budúceho výchovného prostredia, k citovým väzbám na starých rodičov či iných príbuzných, ale aj k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Každý z rodičov sa totiž za určitých predpokladov (ak má o to záujem a je na to spôsobilý) môže nezastupiteľným spôsobom podieľať na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem dieťaťa, ale aj záujem rodiča.
Podľa § 62 ods. 1 - 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Ohľadom skúmania pomerov účastníkov konania a maloletých detí bol zistený tento skutkový stav:
Mal. F., J.. XX.XX.XXXX, S. X rokov a je žiačkou X. ročníka základnej školy. Navštevuje jazykovú školu, jazyk anglický, a základnú umeleckú školu, odbor tanečný. Nakoľko rodičia mal. už dlhodobo nežijú spolu v jednej domácnosti, výchova a starostlivosť o mal. F. sa už viac ako 4 roky realizuje formou striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždňovým intervalom striedania, pričom počas celej tejto doby si rodičia navzájom na maloletú výživné neposkytovali. Mal. IN. navštevuje tú istú základnú školu, ako aj tie isté záujmové aktivity, taktiež zostáva v rovnakom okruhu kamarátov. Kolízny opatrovník prostredníctvom neformálneho pohovoru s maloletou zistil, že táto forma starostlivosti jej vyhovuje a nechce nič meniť, má rada oboch rodičov.
Otec mal. K. M. S. I. P. W. N. N..V..Q.. N. N. I. Y. N. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 834 eur netto vrátane daňové bonusu. Ďalej sa venuje účtovníctvu a audítorským činnostiam, z ktorej činnosti za rok 2014 aj 2015 vykázal stratu. Žije v 3-izbovom byte v jeho výlučnom vlastníctve, kde má mesačné náklady na bývanie vo výške cca 207 eur mesačne a náklady na potraviny a drogériu má vo výške cca 160 eur. Iné výdavky spočívajúce v nákladoch na oblečenie a iné má vo výške cca 50 eur mesačne a splátkach úveru, životnom poistení, poistení zodpovednosti pre zamestnávateľa má vo výške 222,12 eur.
Matka mal. pracuje ako M. K. - K. I. P. O. N..V..Q.. N. N. I. I. G. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 428 eur netto. Ďalej si privyrába formou príležitostných brigád, a to vo firme D., N..V..Q.. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 33 eur netto, vo firme S.-U. N., N..V..Q.. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 70 eur netto a vo firme Y. N. N., M..N.. s priemerným mesačným príjmom vo výške cca 65 eur netto, z ktorých činností celkový mesačný príjem je vo výške cca 168 eur netto. Matka na pojednávaní uviedla, že jej mesačný príjem je vo výške cca 700 eur netto. Žije u svojich rodičov. Je vlastníčkou 2-izbového bytu, ktorý prenajíma, z ktorej činnosti má príjem vo výške 150 eur mesačne. Uviedla, že jej výdavky sú mesačne vo výške cca 620 eur / zahrňujúce inkasné platby a nájom u rodičov, poplatky za telefón, cestovné, strava, ošatenie, lieky, drogéria, poistenie, poplatky spojené s užívaním bytu, splátky úveru, stravné v škole a šetrenie maloletej a ostatné/ a rozdiel medzi mesačnými príjmami a výdavkami predstavuje sumu vo výške cca 220 eur.
Zachovať dieťaťu dvoch rodičov je nielen v záujme detí ale aj oboch rodičov a širšej rodiny z oboch strán. Každé narušenie partnerských vzťahov negatívne zasahuje do psychologickej atmosféry širšej rodiny. Akákoľvek dohoda medzi ex partnermi je pozitívnym signálom toho, že obidvaja rodičia majú vrelý a dobrý vzťah k svojmu dieťaťu a chcú pre neho to najlepšie. Ak sú medzi rodičmi maloletého dieťaťa napäté vzťahy, takéto vzťahy poškodzujú aj dieťa. Pre súd je rozhodujúci predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorým nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov. Ak dieťa prezentuje dobrý vzťah k obidvom rodičom, treba uvedenú skutočnosť rešpektovať.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že zriadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa je toho času v jeho najlepšom záujme. Obaja rodičia sú schopní zabezpečiť riadnu výchovu a opateru mal. F.. Každý z rodičov má záujem o výkon osobnej výchovy a starostlivosti mal. F. a otec mal. aj navrhoval zriadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom táto forma starostlivosti sa už viac ako 4 roky aj riadne realizuje bez problémov, ktorá navyše mal. F. vyhovuje, nechce na nej nič meniť, nakoľko je tak zvyknutá a k obom rodičom má pozitívny citový vzťah. Spôsobom striedavej starostlivosti taktiež nedôjde k narušeniu jej prostredia nielen v rodinách, ale ani v základnej škole či v okruhu kamarátov.
Súd preto pri rozhodovaní o rodičovských právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu prihliadal na čo najlepší záujem mal. F. a maloletú zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Dobu striedania stanovil v intervale jedného týždňa. Je to doba počas ktorej každý z rodičov zvlášť môže realizovať svoje rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej. Zároveň súd rozhodol, že výživné sa neurčuje, keď priemerný mesačný čistý príjem rodičov je primerane rovnaký, a to príjem otca je vo výške cca 834 eur a matky vo výške cca 700 eur, žiaden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka mal. navyše žije v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, s ktorými teda spolu znášajú náklady na jej riadny chod. Rodičia si taktiež počas doterajšej striedavej osobnej starostlivosti výživné na maloletú ani neposkytovali.
Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať. Súd nemôže rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom výchovy nesúhlasí. Najmä ak je takýto nesúhlas ničím neodôvodnený, resp. nemá vo vzťahu k výchove dieťaťa relevanciu, nemôže o neho oprieť súd svoje rozhodnutie.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.