Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_16C-69-2011.pdf
PDF · 201.17 KB
No categories available
16C/69/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcov: A. obaja zastúpení Ružička Csekes s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, proti žalovanému G. o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
1. Súd žalobu z a m i e t a.
2. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
3. O vrátení zvyšku preddavku zloženého na trovy znaleckého dokazovania D14a6412 bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali 1. Určenia, že žalovaní svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v nerešpektovaní nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia neoprávnene zasiahol do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, 2. Zaplatenia čiastky 250.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a 3. Zaplatenia čiastky 2.865,07 eur titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnili tým, že 8. 10 . 2010 v čase asi o 14,00 hod. na Y. D. v kancelárii č. XXX, X. poschodie počas rozhodovania o väzbe obvineného ich syna Q. za prítomnosti sudcu B. jeho asistentky, prokurátorky B. jeho obhajcu, advokátskeho koncipienta a dvoch príslušníkov PZ tento sediaci na stoličke po vynesení rozhodnutia sudcu o jeho vzatí do vyšetrovacej väzby sa rozbehol k oknu miestnosti, cez ktorého pravú časť vyskočil tým spôsobom, že oboma rukami sa zaprel o parapetnú dosku, hlavou rozbil sklenenú výplň a následne prišlo k pádu z okna budovy a dopadu jeho tela na kamennú terasu v úrovni 2. poschodia. V dôsledku zranení došlo k úmrtiu. Žalovaný sa dopustil protiprávneho konania - porušenia nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia a naviac došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov - porušeniu ich práva na súkromný život, ktorého súčasťou je právo na rodinný život. Vzniknutá citová, sociálna a emotívna väzba medzi žalobcami a ich synom, bola v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného násilne pretrhnutá, čím bolo narušené rodinné prostredie žalobcov. Jedná sa teda o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, konkrétne do práva na súkromný a rodinný život, vykazujúci značnú intenzitu i s poukazom na vzťah priameho príbuzenstva a neočakávaná, násilná strata syna je pre nich traumatizujúca. Boli si vzájomne veľkou oporou a pretrhnutie vzťahu rodič-dieťa protiprávnym konaním tretej osoby má za následok priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Obmedzenie ich rodinného života je dané nereparovateľnosťou následkov zásahu, vekom syna, neočakávanosti tejto smrti, psychika žalobcov, značná doba pôsobenia následkov zásahu do osobnosti žalobcov spočívajúcich najmä v trvalom narušení ďalšieho vývoja ich osobnosti, hlbokým zásahom do medziľudských vzťahov, faktom, že nešlo o prirodzenú, resp. očakávanú smrť, na strane žalobcu 2 ide o stratu druhého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobcovia v konaní uviedli, že žiadajú o určenie, že žalovaný svojim protiprávnym konaním spočívajúcim nerešpektovaním nariadenia MV SR so 17.7.2003 neoprávnene zasiahol do práv a súkromia rodiny žalobcov a žiadal, aby boli /pôvodne dvaja žalovaní/ zaviazaní k náhrade nemajetkovej ujmy v sume 250 tisíc eur ako aj k náhrade škody 2865,07 eur na tom základe, že 8.10.2010 sa v budove Y. syn žalobcov pri rozhodovaní o väzbe vyskočil z okna budovy a došlo k jeho úmrtiu. Táto okolnosť zasiahla do rodinného a citového prostredia navrhovateľov, dôsledky sú nezvratné. Bol jediným synom žalobcov, ktorý s nimi býval v spoločnej domácnosti, mali silné citové väzby, spoliehali sa na to, že ich syn v starobe dochová a postará sa o nich. Táto neočakávaná smrť spôsobila hlboký zásah do medziľudských vzťahov manželov. Stalo sa tak opomenutím orgánov štátnej správy žalovaných, nezabezpečili jeho osobnú nedotknuteľnosť a bezpečnosť v čase, keď obmedzili jeho osobnú slobodu. Hoci k tomu došlo zákonným spôsobom, boli zodpovední za ochranu jeho života a zdravia. Porušili Nariadenie MV SR o cele zaistenia, teda zodpovedal policajt, ktorý ho prevzal a porušil tiež všeobecnú povinnosť podľa 415 OZ. Pokiaľ ide o náhradu škody, jedná sa o náklady pohrebné. Žalobca v 1. rade uviedol, že syn bol ich jediná opora, počas jeho neprítomnosti sa staral o manželku, ktorá má dlhodobo zdravotné problémy. Sám dochádza do práce do Bratislavy, chodil každý týždeň na služobné cesty na 2-3 noci, raz mesačne do zahraničia. Od úmrtia syna do zahraničia nechodí kvôli manželke, túto nemôže nechať samú. Zhoršili sa aj ich vzťahy s manželkou, dochádza často medzi nimi k hádkam v dôsledku psychického vypätia. Pred udalosťou pravidelne chodili do divadla, do kina, asi 4 až 5 krát ročne na plesy, od udalosti nechodia nikam. Odkedy nechodí na zahraničné pracovné cesty, nemôže sa odborne vzdelávať vo svojom odbore a teda má prerušené aj zahraničné kontakty.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že od r. 2004 je invalidná dôchodkyňa. Odvtedy potrebovala pomoc inej osoby, 4,5 roka sa staral o ňu denne syn. Niečo vyše roka iba medzitým bol zamestnaný v pizzerii na rozvoz. Vzhľadom na jej zdravotný tav nebola často vôbec sebestačná, staral sa o ňu syn a teraz nevie, kto sa o ňu postará. Rednú jej kosti a lámu sa jej. Nie je schopná si sama nakúpiť, nemôže nosiť ťažké veci. Nevie o tom, že by mal syn problém s drogami, iba pomáhal susede s diplomovou prácou na túto tému. Problémy v tejto súvislosti so synom nikdy nemali. Po synovej smrti je stále sama. S manželom sa obviňujú, kto je vinný za smrť syna, obidvaja sa trápia. Manžel si vyčíta, že sa mu málo venoval, pretože veľa pracoval a nebol doma. Toto mu vyčíta aj ona. Mala problém donosiť dieťa a ťažko otehotnela aj so synom, naviac bola rizikovo tehotná, preto potom žila iba pre syna. Syn bol veľmi inteligentný a múdry. Vedel že musí pomáhať ľuďom, ktorí berú drogy. Mnohých vyliečil zo závislosti lepšie ako lekári. Obáva sa, že ju manžel napriek tomu, že ju má rád, raz opustí a zostane sama. Syna sama priviezla na políciu, policajti sa iba vulgárne vyjadrovali. Neskúmali, prečo a ako sa všetko udialo. Povedali, že jej syn zgegne v base. Policajti nestáli pri ňom, pri pitve mu našli alkohol, pritom syn vôbec alkohol nepil. Syn sa dostal do problémov, lebo mal potrebu pomáhať ľuďom. Za ňu sa nikdy nehanbil. Na plesy chodili aj keď tam iba sedeli, chodili do spoločnosti. Z vykonaného dokazovania jednotlivých posudkov nie je možné vylúčiť, že došlo k pochybeniu zo strany žalovaného a že boli vykonané všetky úkony na to, aby bola zabezpečená ochrana života poškodeného počas rozhodovania o vzatí do väzby. Skutočnosť, že boli prítomní dvaja príslušníci policajného zboru, dokazuje to, že títo mali uskutočniť všetky opatrenia nielen na to, aby poškodený neohrozil život alebo zdravie ostatných prítomných v miestnosti, ale aby dohliadali aj na to, aby život a zdravie poškodeného bol dostatočným spôsobom zabezpečené. K týmto úkonom vzhľadom k výsledku nedošlo. Sú tú dôvodné pochybnosti, ktoré sú dostatočné na to, aby bolo konštatované, že žalovaný porušil svoje povinnosti. Nárok uplatňujú podľa ustanovení OZ, nie podľa zákona 514/2003. Naliehavý právny záujem opierajú o judikatúru NS SR 5Cdo 265/2009, podľa ktorej žaloba na ochranu osobnosti nie je určovacou žalobou v zmysle generálnej žalobnej klauzuly, pri ktorej je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ žaloba poukazuje na porušenie právnych povinností štátu, je potrebné uplatňovať režim zákona 514/2003 o nesprávnom úradnom postupe. Tento právny predpis upravuje aj orgány štátu, ktoré sú za to zodpovedné a oprávnené konať za štát. Žalobcovia sami udávajú, že najväčšiu vinu dávajú polícii ako celku, avšak polícia nemôže byť a nie je subjektom právnych vzťahov podľa Obč. zák., preto uplatňovanie právneho základu OZ považujú za nesprávne a nesprávny postup polície môže len predmetom konania v zmysle ust. zák. 514/2003. V čase udalosti bol poškodený de jure v právomoci príslušného trestného súdu, a preto by sa prípadná zodpovednosť voči štátu mala uplatňovať voči MV SR. Pokiaľ ide o porušenie nariadenia o celách, v čase udalosti bol poškodený
vydaný na úkony trestného konania príslušnému trestnému súdu a v tomto čase príslušníci PZ mohli konať iba v intenciách interných predpisov o eskortách osôb. Ohľadne nesprávneho postupu polície uviedol, že vo veci bola vykonaná kontrola, bola tiež prešetrovaná sťažnosť žalobcu 1, keď podľa výsledku nebolo potvrdené zavinenie inej osoby, rovnako zo záznamu o kontrole vyplýva, že neboli zistené porušenie zákona ani interných predpisov zo strany príslušníkov PZ. Rovnako sa v závere záznamu o kontrole uvádza, že po odovzdaní Q. sudcovi sa eskorta menovaného skončila a príslušníci PZ poskytovali už iba súčinnosť v súvislosti s rozhodovaním o väzbu. V závere sa tiež uvádza, že reakcia poškodeného bola nečakaná a rýchla a nikto z prítomných tomu nedokázal zabrániť. Uznesením OP Trnava bola zamietnutá sťažnosť žalobcu 1 ako nedôvodná, kde bolo vyslovene uvedené, že nebolo zaznamenané žiadne konania alebo opomenutie žiadnej zo zúčastnených osôb, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s následkom teda smrťou menovaného. Aj prokurátorka uvádza, že si vyžiadala výsledok šetrenia kontroly a sama konštatuje, že nebolo porušenie všeobecne záväzných pravidiel ani interných aktov.
Svedkyňa Z. suseda žalobcov uviedla, že pred smrťou ich syna sa navštevovali a po jeho smrti sa navštevujú viac. Pred udalosťou mali navrhovatelia veľmi vzorné manželstvo a takisto mali veľmi dobrý vzťah so synom. Chodili na plesy, chodili spolu aj na služobné cesty navrhovateľa 1, urobili si výlet, chodili na dovolenky. Po nehode sa situácia zmenila, pretože sa jednalo o smrť druhého syna, keď ich prvý syn tragicky zahynul po autonehode. Ich vzťahy sa po tejto nehode zhoršili, žalobcovia sú podráždení aj voči sebe a situáciu veľmi zle znášajú. Nezúčastňujú sa u ž spoločenských akcií. Chodia iba na chalupu, kde majú aj záhradku. Navrhovateľka sa nevie sústrediť ani na prácu, ktorú robí v domácnosti, často sa zle cíti a vtedy svedkyňu požiada o pomoc, rovnako aj s nákupmi, nie je schopná ani nakúpiť, lebo sa na to nevie sústrediť. Nevie, či hľadala odbornú pomoc. Syna navrhovateľov poznala ako dobrého chlapca, ktorý pomáhal aj jej deťom s úlohou, počítačom a podobne. Nikdy si nevšimla, že by mal problém s návykovými látkami.
Svedkyňa JB. sestra žalobkyne uviedla, že pred udalosťou sa navštevovali veľmi často, aj raz do týždňa a to navzájom, ale po udalosti ich navštevujem iba ona, oni ju nenavštevujú. Pred udalosťou viedli harmonické manželstvo a mali veľmi dobré rodinné vzťahy, aj so synom. Tento mal voči nim veľkú úctu a prejavoval im lásku. Pred udalosťou sa zúčastňovali spoločenských akcií, ako plesy, hoci sestra netancovala, chodili do divadla, kina, aj do Bratislavy. Chodili aj na dovolenky. Po udalosti sa vzťahy navrhovateľov zhoršili, zvyšujú často hlas, čo predtým nikdy nebolo a každá návšteva končí plačom a spomienkou na ich syna, je badať, že sú tam stresy. Nevie o tom, že by niekam chodili. Naviac teraz pochovali svoju matku, o ktorú sa 7 rokov starali. Nebohý syn navrhovateľov sa mal takisto postarať o svojich rodičov. Sestra má zdravotné problémy, na pohrebe matky odpadla.
Svedkyňa R. priateľka žalobcov uviedla, že ich priateľstvo trvá 15 rokov. Pred udalosťou ich navštevovala asi 2krát do týždňa a oni navštevovali ju. Bol to vždy bezkonfliktné a harmonické manželstvo. Sama si k nim chodila načerpať energiu, keď mala rodinné problémy. Žalobcovia žili pre svoje dieťa, jednali s ním ako s partnerom. Chodili s ním na dovolenky, do divadla, nemali s ním žiadne problémy. Navrhovatelia chodili na spoločenské akcie poriadané aj v rámci zamestnania navrhovateľa. Po udalosti sa vzťahy navrhovateľov zhoršili, nevedia spolu komunikovať, nechodia na žiadne spoločenské návštevy, psychicky sú na tom veľmi zle. Aj jej je s nimi veľmi ťažko komunikovať. Sama sa nevie so situáciou vyrovnať. Po udalosti chodí k žalobcom na návštevy, ale iba preto, že zmenila miesto bydliska, ale snaží sa podľa možností tam ísť, pretože potrebujú komunikáciu. Zdrží sa tam aj dve tri hodiny, a pokiaľ žalobcov odpúta na inú tému na 10 min., považuje to za úspech. Vyštudovala psychológiu a psychiatriu, a teda už pri pohľade na nich vie posúdiť, či sa chcú vyrozprávať alebo nie a snaží sa im teda pomáhať.
Svedok J. uviedol, že pracuje so žalobcom a žalobkyňu pozná z firemných akcií. Pred udalosťou bol žalobca výborný kolega, pokojný rozvážny, vždy bol ochotný mi pomôcť a poradiť. Chodieval často na služobné cesty, a to aj do zahraničia. Postupne od úmrtia syna dochádza u žalobcu v zmene v tom, že býva prchkejší. Predtým mal geniálnu pamäť, teraz vidno, že jeho reakcie sú pomalšie. Pokiaľ ide o služobné cesty, chodí už žalobca len keď je to nutné, a vie, že z práce odchádza hneď ako je to možné. Má kanceláriu vedľa žalobcu, nevie, ako dlho po udalosti sa stalo, že navrhovateľ na niekoho veľmi kričal do telefónu, čo u neho nikdy nebývalo. Tento jeho spôsob svedka šokoval. Počul som hluk a buchnutie telefónom. Spoločenských akcií sa veľmi nezúčastňuje, o žalobkyni teda vie zo zoznamu
prihlásených v obežníku. Nepamätá si, že by po udalosti niekam žalobca išiel. O tom, čo sa žalobcom stalo, sa bližšie nerozprávali.
Svedok H. príslušník polície, uviedol, že obvineného /syna žalobcov/ z druhého poschodia viezli z CPZ do vypočúvacej miestnosti na 7.poschodí. Putá dávajú v prípade, že sú na to dôvody, napr. obava z úteku, ale v tomto prípade dôvod nebol, pretože obvinený bol pokojný a nebol agresívny. Aj v miestnosti bol úplne kľudný, až dovtedy, kým sudca povedal, že bude vzatý do väzby. Svedok stál za ním asi meter a kolega asi dva metre odo neho naľavo. Obvinený vyskočil zo stoličky a rozbehol sa k oknu. Svedok nestihol za obvineným dobehnúť, iba ho stačil chytiť za nohu, ale vzhľadom na jeho váhu sa mu vyšmykol. Okno bolo vo vzdialenosti 2 až 3 metre, a reakcia obvineného bola taká náhla a nečakaná, že nikto viac nestihol zareagovať. Nevie, kto prevzal obvineného do CPZ, svedok ho bral odtiaľ do výsluchovej miestnosti. Vtedy sa s ním stretol prvýkrát. Osobu si prevezme vždy veliteľ hliadky, čo podpíše zápisom, to bol svedok. Preberá ho ďalší príslušník ako vodič. Ich úloha bola iba priviesť ho do výsluchovej miestnosti. Sú tam na to, aby sa zamedzilo protiprávnemu konaniu, napádaniu, agresii a teda ak by chcel odísť dverami, aj tomu. Rozostavenie svedka a kolegu v miestnosti nie je riadené žiadnym postupom alebo príkazom, jeden sa vždy postaví za osobu alebo vedľa nej. Záleží to od okolností. To, ako stáli, je pri výsluchu bežné. Výsluchy sa robia v tej istej miestnosti, nebol tam prvýkrát, chodí tam opakovane. Po tejto udalosti sa výsluchová miestnosť presťahovala na druhé poschodie. Výsluchy sa robili ale aj v iných miestnostiach, napr. na druhom poschodí, podľa toho, ako sa pripravia kancelárie, nie je to stabilná miestnosť. Na niektorých miestnostiach mreže sú, na niektorých nie. Po incidente bol pri okne prvý svedok. Výsluch od začiatku až do incidentu menej ako hodinu. Podľa svedka nemohol obvinený niekomu ublížiť v miestnosti. Nemôže sa vyjadriť k tomu, či by prípadnému útoku na sudcu Y., ktorý bol pri okne, bolo možné zabrániť. Očný kontakt s osobou majú vždy, sledoval teda aj obvineného a bol stále kľudný. Sledoval jeho postavu, stál za ním. Za osobu od jej prevzatia cely do vrátenia zodpovedá podľa svedka eskortná jednotka, to bol svedok s kolegom. Pri udalosti nebol určite pán C., takého človeka ani nepozná, bol ta sudca Y., jeho asistentka, koncipient, prokurátor a advokát. Obvineného nemohol udržať, lebo jeho reakcia bola nečakaná. Nevie, či kolegovia hovorili o tom, že pred prevzatím mal byť obvinený agresívny. Svedok ihneď po udalosti zavolal záchrannú službu, hneď aj povedal, čo sa stalo a že obvinený je na druhom poschodí. Snažil sa ho oživiť ich lekár. Na výsluch sa veci obvineného nepreberajú.
Svedok C. príslušník polície uviedol, že s kolegom spoločne preberal pána U. vtedy ho videl prvýkrát. Nevie, kto ho preberal administratívne, či on alebo kolega. Obvinený pôsobil úplne pokojne. Nikto nehovoril, že by bol problémový. Putá dávajú vždy, takže ich mal obvinený, a to aj v miestnosti a to až do konca, kým skočil. Pri výsluchu bol úplne kľudný. Vo výsluchovej miestnosti bol naľavo od obvineného zboku, nevidel mu do tváre. Až keď mu sudca oznámil vzatie do väzby, zrazu sa postavil a rozbehol sa k oknu. Bola to malá miestnosť, obvinený mal asi XXX kg a rozbehol sa tak rýchlo, jeho reakcia sa nedala predpokladať. Y. ho zachytil. Svedok sa rozbehol tiež, ale už celé telo padalo dole, mohli ho zachytiť iba za nohy. Táto miestnosť bola určená na výsluchy, už predtým tam chodieval a výsluchy boli robené len v tejto miestnosti. Teraz už nevie, kde sa výsluchy robia, lebo túto eskortu nerobí. Zodpovedajú za osobu odkedy ho prevezmú z cely, kým ho odovzdajú sudcovi. Vo výsluchovej miestnosti robia ochranu. Predtým vo výsluchovej miestnosti bol stolík, na ktorom boli vyklápacie putá, ale kvôli ľudským právam sa to muselo odstrániť. Skoku sa snažili zabrániť tak, že sa za obvineným rozbehli. Vie, že kolega ho chytil za koniec nohy, resp. tenisku. Myslí, že sa na miestnosť dali potom mreže, ale nie je si istý. Nevie, či sú na ostatným miestnostiach, kde sa robia výsluchy, mreže. Pri okne bol po incidente ako prvý kolega. Nevie, kto volal záchranku. Bol tam chaos. Keď sú pri výsluchu, je ich povinnosťou chrániť životy. Teda ak by napadol sudcu, prokurátora, asistentku, sú povinní ich ochrániť. Všetky životy sú rovnocenné. Keď preberajú obvineného z CPZ na výsluch, neberú jeho osobné veci. Obvineným v CPZ sa prostredníctvom hliadky zabezpečuje jedlo. Bufet na polícii je od 14.00 hod. zatvorený. Nevie, kto predviedol druhého obvineného H. Hodinu pred odvedením obvineného na výsluch nebol svedok v cele. Nápoje môžu priniesť iba hliadky na pokyn operačného strediska.
Svedok I. uviedol, že predmetnú vec dostal pridelenú v rámci služby. Išiel na políciu, kde po dohode vedenia súdu a KR PZ mali vyhradenú miestnosť, kde bol aj počítač. Bola to miestnosť, kde sa tieto veci prejednávali štandardne. Asi rok predtým mali inú miestnosť na druhom poschodí, kde bolo aj operačné krajské stredisko. Nevie, z akého dôvodu potom bola predelená miestnosť na 7.poschodí. Do miestnosti priviedli nebohého, ktorého svedok videl prvýkrát. Všetkých privádzajú príslušníci polície v putách a tak tomu bolo aj v tomto prípade. Pred samotným výsluchom si musí pripraviť administratívne veci, takže
pred miestnosťou policajti s obvineným čakali za dverami. Táto miestnosť bola posledná na chodbe a na konci chodby je veľké okno, pri ktorom čakali. Je tam panoramatický výhľad a vidno odtiaľ, že je to 7.poschodie. Asistentka ich potom zavolala do miestnosti, okrem nej a svedka tam boli prokurátorka, obhajca obvineného, obvinený a dvaja policajti. Obvinený bol už predtým vypočúvaný vyšetrovateľom, svedok si pamätá, že to bol nepríjemný skutok, myslí, že vydieranie. Nepamätí so podrobnosti ani to, či tam boli návykové látky, ani či sa iba pridŕžal výpovede, alebo nevypovedal. Všetko prebiehalo štandardne. Nemal dojem, že by bol nekľudný. Potom poslal obvineného a policajtov von, aby rozhodol a následne sa vrátili na vyhlásenie rozhodnutia. Miestnosť je obdĺžniková asi 3 až 3,5 m x 7m. Svedok sedel oproti dverám v podstate pri okne. Vedľa neho bola asistentka obvinený sedel pri dverách a pri ňom boli policajti, ktorí stáli myslí kúsok za ním, bokom od neho, ale už si to nepamätá. Po vyhlásení uznesenia o vzatí do väzby, obvinený vyskočil a svedok si pamätá, že urobil bočný pohyb ramenami, jeden policajt odletel, obvinený mal stále putá - pokiaľ si pamätá. Keď odrazil policajta, rozbehol sa proti nemu. Obvinený bol fyzicky robustný a dobre disponovaný, vážil určite nad 100 kg a keď sa rozbehol, svedok si myslel, že ide napadnúť jeho, reflexívne pred seba dal v lakti ohnutú ruku, keď bol na jeho úrovni, zľakol sa, že napadne asistentku, ktorá bola vedľa neho a vtedy periférne videl, ako dal ruky pred seba, ako keď sa ide skočiť šípka do vody a zotrvačnosťou preletel cez širokú parapetu a okno. Všetko sa to udialo behom niekoľkých možno 15 až 20 sekúnd. Jeden z policajtov zareagoval veľmi rýchlo, utekal za obvineným a keď obvinený prekonal okno, policajt ho chytil za nohavicu, ale už nemal šancu ho poriadne zachytiť. Má za to, že zabrániť sa tomu nedalo, bolo to rozhodnutie obvineného. Okno na chodbe svedok spomenul preto, že z toho výhľadu obvinený musel vedieť, že nie je na druhom poschodí a že je v značnej výške. Bežne privádzajú obvinených tak, že obvinený má byť otočený ku stene a policajti sú za ním, ale tu to nebolo možné, lebo na oboch stranách chodby sú dvere do kancelárií. Teda stál čelom k oknu a policajti pri ňom. Svedok do miestnosti chodí niekedy výťahom, niekedy pešo, nevie, ako to bolo v tomto prípade, ani ako bol privedený obvinený. Keď o zaistení a putách obvineného hovoril na polícii, bolo to aktuálne, ale teraz si nepamätá, či obvinený putá mal, ale toto je vec policajtov. Štandardne všetci mávajú putá. Niekedy sa veliteľ eskorty pýta, či trvá na putách, ale nevie, či tak bolo aj v tomto prípade. Pokiaľ je obvinený agresívnejší, sám povie, aby mu putá nechali, ale v podstate je to na polícii, lebo oni vedia, ako sa chová. Aj po tejto udalosti miestnosť naďalej používali, patrila polícii, ale po dohode tam bolo počítačové zariadenie súdu. Predtým tieto úkony robili v budove súdu, ale nemali na to dostatočne zabezpečené priestory, a preto sa tieto začali robiť na polícii. Na zabezpečenie nemusia byť iba mreže, sú aj nerozbitné fólie. Pri vyhlasovaní rozhodnutia všetci v miestnosti vrátane obvineného stáli. Teda stál aj bezprostredne predtým, ako sa rozbehol. Je ťažko popísať situáciu, ktorá po vyskočení obvineného nastala, všetci boli v šoku a vystresovaní. Niektorý z policajtov volal vysielačkou - nevie, či na operačné stredisko, volala sa aj sanitka, policajti bleskovo vybehli von, ostatní tam zostali, teda ja asistentka, prokurátorka aj obhajca. Z okna sa nepozerali, takže ani nemohli predpokladať, kam a ako obvinený dopadol a či sa bude v úkone pokračovať. Potom počuli sanitku a prišli im povedať z operačného, že v úkone nebudú pokračovať. Pri okne bol prvý policajt, ktorý sa ho snažil zachytiť. Pri okne bol úzky priestor a dvaja tam ani byť nemohli. Žiadosť o vydanie obvineného mimo cely, teda na výsluch, sa vybavuje pred úkonom, pretože v opačnom prípade by ho ani nepredviedli. Oprava, ktorá je vykonaná na doklade, nebola robená súdom, ale políciou, nevie, kto to robil. Keď doklad podpisoval, určite to bolo bez opravy, leto tento prípis ide od súdu faxom. Na obvineného pozeral, i keď nie stále, pretože sa predovšetkým musí pri úkone venovať svojej práci, ale vie s určitosťou, že bol stále kľudný. Vôbec neskákal do reči, nekomentoval. Svedok sa už stretol s tým, že duševne zdravá osoba si ublíži na zdraví. Nevie však posúdiť, či je osoba duševne zdravá bez znaleckého vyjadrenia. V tejto súvislosti nemal pozastavenú činnosť. Poškodeného vo veci, kde bol zomrelý obvineným, nevidel, nebol na to dôvod. Vychádzal zo spisového materiálu polície, s ktorým sa oboznámil a návrhu prokurátora. Taký je bežný postup. Pri rozhodovaní o väzbe nerozhoduje o vine, dôležité je, že skutok sa stal a že existuje podozrenie. Eskorta robí sprievod obvineného v miestnosti, čo aj robili. Nemohli ale predvídať, čo sa v miestnosti stane. Ak by po rozbehu obvinený išiel útočiť na svedka, možno by ho jeden raz stihol udrieť, pretože policajt reagoval okamžite a viackrát by sa to nestalo. Pri výsluchu na polícii bol svedok sám, bol riadne poučený vyšetrovateľom a vypovedal sám, pýtal sa ho, čo si o veci pamätá. Nevie, kedy tam bola jeho asistentka, ani prokurátorka, nečítal ich výpovede, a teda nevie, či boli zhodné, tak ako to uvádza žalobca. Pokiaľ žalobkyňa aj išla do budovy, musela zostať na prízemí, to si usmerňujú policajti, nevie, či tam žalobkyňa ale bola, pretože cez vestibul sa vždy snaží prejsť čo najrýchlejšie, aby nemohlo dôjsť ani k ovplyvňovaniu, hlavne keď sa jedná o Rómov, ktorých býva plný vestibul. Nebola s ním určite vo výťahu, popiera, že by ju odsotil. Nerobí tak nikdy. Pri výsluchu by ani žalobkyňa nesmela byť, ani na chodbe. Poprel, že by mu niekto ponúkal sumu 10.000 eur za to, že bude obvinený stíhaný na slobode, v jeho mene nikto nemohol v tomto smere za žalobcom prísť.
Z obsahu spisu Y. vyplýva, že bola vykonaná kontrola na postup príslušníkov PZ v súvislosti s plnením úloh vo vzťahu k pádu obvinenej osoby Q. Kontrola nezistila porušenie zákona ani interných predpisov zo strany príslušníkov KR PZ Trnava, eskorta prebehla v súlade s nariadením MV SR č. 49/1993 o eskortovaní osôb a na základe správania obvineného nebolo potrebné prijímať žiadne opatrenia na obmedzenie jeho pohybu a nedalo a predpokladať uvedené konania obvineného, pričom príslušníci PMJ OPP KR Trnava sa mu pokúsili zabrániť a ihneď po jeho vyskočení z okna zabezpečili privolanie lekárskej pomoci. Po odovzdaní Q.a sudcovi B. sa eskorta skončila a príslušníci poskytovali sudcovi iba súčinnosť v súvislosti s rozhodovaním o väzbe. Reakcia Q. bola taká neočakávaná a rýchla, že nikto z prítomných mu nedokázal v jeho konaní zabrániť.
Zo spisu OR PZ Trnava 1C. vyplýva, že Uznesením B. Zo dňa 30. 11. 2010 bolo zastavené trestné stíhanie pre prečin usmrtenia, ktoré bolo začaté, po úmrtí Q. Z výpovedí osôb prítomných pri rozhodovaní a väzbe a následnom usmrtení Q. zhodne vyplýva, že tento až do rozhodnutia o vzatí do väzby bol pokojný, jeho reakcia bola neočakávaná. Putá nemal z dôvodu potreby podpisovania dokladov a s prihliadnutím na jeho pokojné správanie, keď na tento donucovací prostriedok nebol dôvod. Prítomný príslušník sa menovaného pokúsil zachytiť, to sa mu však vzhľadom na jeho hmotnosť nepodarilo.
Zo znaleckého posudku č. 1/2013 MK. z odboru zdravotníctvo a farmácia vyplýva, že z pitevného protokolu bol u poškodeného Q. zistené alkohol v krvi metódou plynovej choromatografie 0,19 g/kg, screeningoré imunochemické vyšetrenia moča metamfetamín bol pozitívny. Kvalitatívne vyšetrenie krvi metódou tenkovrstvovej chromatografie v krvi prítomný metamfetamín, amfetamin, inak negavítne. V krvi prítomný metamfetamin v množstve 1,63 mikrogramu/mililiter. Metamfetamín Pervitín/ je psychotropná látka, pomerne rozšírená problémová droga. Medzi očakávané účinky patrí odstránenie únavy, zrýchlenie myslenia, zvýšená schopnosť komunikácie, zhovorčivosť, pocit sily a sebaistoty, rozhodnosť, pocit veľkého množstva energie, navodzuje pocit euforie a empatie, celkovej psychickej uvoľnenosti, straty zábran. Po odznení účinku sa dostavuje fáza depresie s hlbokými pocitmi vyčerpania a celkovou skleslosťou. Nežiadúce účinky sú sucho v ústach, nadmerné potenie, nechutenstvo, znížená chuť na jedlo, nadmerné vyčerpanie organizmu po odznení účinku, ovplyvnenie motoriky, pocit prenasledovania a ohrozenia, agresivita, halucinácie, dochádza k toxickej psychózie a depresii, ktorá môže viesť k samovražedným sklonom, má vysoké riziko vzniku závislosti. Hlavné príznaky účinku miznú za 8-24 hodín. Z tela sa vylučuje močom z 53% v nezmenenej forme počas viacerých dní. Je dokázateľný 4-5 dní po konzumácii dávky, pri opakovanom dlhodobom užívaní sa v moči dá dokázať 7-14 dní. V danom prípade koncentrácia alkoholu v krvi 0,19 g/kg je toxikologicky bezvýznamná, môže sa jednať o chybu prístroja. Obvinený v cele predbežného zadržania 6-krát odmietol stravu z dôvodu nechutenstva, v ostatných dňoch stravu prijal. Ak stravu berieme ako raňajky, obed, večera, odmietol stravu prvé dva dni. Už tento fakt svedčí o konzumácii metamfetamínu, lebo toto je jeden z účinkov tejto drogy. Aj po jednorázovom užití je metamfetamín dokázateľný 4-5 dní v biologickom materiáli. Koncentrácia nad 1,0 mikrogram/mililiter je podľa literárnych údajov považovaná za toxickú. V tomto prípade bola dokázaná koncentrácia 1,63 mikrogramu/mililiter. Či Q. užíval metamfetamín pravidelne alebo sa jedná o jednorázovú dávky, nemožno potvrdiť ani posúdiť, ale požitý bol jednoznačne, s najväčšou pravdepodobnosťou pred umiestnením v cele predbežného zadržania - dokazuje to prvé dva dni odmietanie stravy, detegovateľnosť metamfetamínu 4-5 dní po konzumácii, toxická koncentrácia 1,63 mikrogramu/ml drogy v krvi. Znalkyňa na pojednávaní k posudku uviedla, že pokiaľ ide o zistený alkohol do 0,2 gramu na kg, toto považuje za toxikologicky bezvýznamné. Môže sa jednať o zbytkový alkohol. Mohlo sa jednať aj o chybu prístroja, ktorá je bežne 10 až 15%. Toto %-o alkoholu môže byť aj dôsledok napríklad kvasenia stravy. Jednalo sa o bežnú súdno-lekársku pitvu, ktorá však nebola nariadená ako to v obdobných prípadoch býva. U poškodeného bola zistená koncentrácia 1,63 mikrogramu na mililiter, pokiaľ ide o metanfetamín, a táto sa považuje za toxickú. Pervitín a sa rozpúšťa a usádza v tukoch a postupne sa uvoľňuje. Aj po prvej dávke je dokázateľný od 2 do 5 dní. U chronických konzumentov je dokázateľný až do 14 dní. Je to tým, že z tukového tkaniva ide do krvného obehu. Obdobné látky boli v minulosti bežne používané na obezitu, pretože vyvolávajú nechutenstvo. Každý človek vníma drogu inak, každý má iný metabolizmus, teda nechutenstvo mohlo, ale nemuselo byť spôsobené. Väčšinou to ale týmito látkami spôsobené býva. Potreba ďalšej dávky záleží od psychickej závislosti. V pitevnom protokole nie je uvedené miesto odberu vzorky metamfetamínu. Je rozdiel, či sa berie krv z komory srdca alebo z femorálnej artérie. Pokiaľ je odber z femorálnej artérie, môže výsledok spôsobiť dvojnásobný nárast. Nepamätá si z protokolu,
kedy bola vykonaná pitva. Ak by bola vykonaná pitva neskôr a bola krv odobratá z femorálnej artérie, mohol byť výsledok ovplyvnená vyššie. Ťažko sa dá určiť výška dávky. Práve tým, že ukladá v tkanive a uvoľňuje. Konzultovala to aj s kolegami. Nemôže vylúčiť ani potvrdiť, či bol poškodenému pervitín podaný tri dni pred smrťou. Postupné uvoľňovanie do obehu u tejto látky trvá aj týždeň alebo dva. Podľa jej názoru k nechutenstvu prichádza až neskôr po užití látky, vzhľadom na jej uvoľňovanie v tele. Pokiaľ ide o alkohol, a chybu prístroja, myslela plynovú chromatografiu. Po smrti zostatok alkoholu v tele klesá. Metabolizuje a odbúrava sa. Alkohol nie je látka rozpustná v tukoch, na rozdiel od metamfetamínu, ktorý ide do obehu. Po dobu zadržiavania sa musel nejaký alkohol odbúrať. Dalo by sa určiť, koľko alkoholu pred zadržaním poškodený požil, pri zistenom zostatku. Nemala dôvod sa tým zaoberať, lebo to nebola jej úloha.
Znalec MO.. vo svojom posudku č. 30/2015 uviedol, že pri pitve 11. 10. 2010 o 8,00 bola odobratá vzorka krvi, metódou plynovej chromatografie bola stanovená koncentrácia etanolu vo výške 0,19 g/kg/promile/. Len na základe nej nie je možné vykonať relevantný spätný prepočet koncentrácie alkoholu v krvi v istom konkrétnom časovom odstupe pred smrťou. Táto koncentrácie na to nespĺňa podmienky, nie je možné určiť, či poškodený v čase smrti vylučoval alkohol. Analýzu množstva alkoholu požitého pred smrťou nie je možné exaktne určiť. Nie je možné určiť pravdepodobnosť požitia alkoholu z hľadiska časového rozpätia pred smrťou poškodeného /počet dní/, či alkohol mohol byť nebohým požitý v priebehu posledných 3-och dní života alebo mohol byť požitý pred týmto obdobím.- zadržaním. Poškodený mohol veľmi dobre požívať alkoholické nápoje aj opakovane, v ľubovoľnom množstve a druhu alkoholu, rôznych časových intervaloch. Reálne je možné vylúčiť aj takú okolnosť, že poškodený v krátkom časovom intervale pred smrťou /rádovo hodiny/ vôbec alkohol nepožil a v čase smrti bol úplne triezvy s koncentráciou etylalkoholu v krvi 0,00 promile či inej matematickej hodnote limitne sa blížiacej k 0,00 promile. K smrti došlo 8. 10. 2010 o 14,30 hod., piva bola vykonaná 11. 10. 2010 o 8,00, teda cca 66 hodín po smrti, nie je možné vylúčiť ani vplyv rozkladných procesov organizmu /krvi/ s novotvorbou malého množstva alkoholu v hnilobne dekomponovanej krvi aj za predpokladu chladenia tela na súdnolekárskom pracovisku. Pitva bola vykonaná na základe nariadenia prehliadajúcim lekárom I. podľa § 48 zák. č. 581/2004 Z. z., nešlo o nariadenie pitvy podľa Trestného poriadku. Deň úmrtia bol piatok, pitva bola vykonaná v pondelok. Takýto postup je štandardný pred víkendom. Pri úmrtí v piatok v dopoludňajších hodinách a počas dňa cca od 12,00 hod. sú spravidla všetky pitvy vykonané až v pondelok, pretože počas dní pracovného pokoja a voľna neprebieha na súdnolekárskom pracovisku štandardná prevádzka, pitvy sú vykonávané len výnimočne s vyžiadaním orgánmi činnými v trestnom konaní pri vyšetrovaní trestných činov proti životu ako neodkladný znalecký úkon. Znalec k posudku uviedol, že išlo o nízku hodnotu zostatku alkoholu vo výške 0,19 g na kg, táto hodnota je hodnotou, ktorá bola získaná metódou plynovej chromatografie, ide o jediný dostupný výsledok koncentrácie alkoholu v krvi, nie sú mu známe iné matematické hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi či v dychu, ktoré by boli poškodenému v čase pred smrťou zistené. Vykonal analýzu uvedenej matematickej hodnoty vo vzťahu k možnostiam predchádzajúceho požitia alkoholických nápojov, takúto analýzu však nebolo možné vykonať , pretože z jednej jedinej hodnoty v čase smrti nie je možné spätne zistiť množstvo či druh alkoholických nápojov, ktoré mohol poškodený požiť v predchádzajúcich dňoch pred dňom 8.10.2010. V tomto prípade nie je možné túto hodnotu porovnať ani so žiadnou mne dostupnou svedeckou výpoveďou, či iným údajom o požitom alkohole v konkrétnych časových súvislostiach . Teoreticky túto hodnotu 0,19 promile bolo možné vyjadriť v absolútnych gramoch alkoholu v konkrétnom čase smrti, avšak ide o vysoko teoretický prepočet, ktorý nemá žiadnu relevanciu s konkrétnym prípadom. V časovom intervale 3 dní pred smrťou nie je z tejto jednej hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi možné zistiť spôsob či množstvo požívaného alkoholu poškodeným v danom časovom intervale. Súčasťou ZP je aj analýza samotnej hodnoty vo vzťahu k posmrtným procesom v organizme poškodeného, ktoré mohli byť zodpovedné za samotnú pozitivitu koncentrácie alkoholu v krvi, v ZP uvádza aj možnú laboratórnu odchýlku hodnoty a taktiež, že nie je možné len základe tejto jednej hodnoty stanoviť, či poškodený bol v čase smrti ovplyvnený alkoholom, resp. či alkohol z vonkajšieho požitia bol v čase smrti prítomný v jeho organizme. Požitie omamných látok výsledok zostatku alkoholu neovplyvňuje. Meranie alkoholu v dychu prístrojom je iné ako v krvi a je to iná metodika, a dychová skúška stanovuje výsledok mg/liter, vo vydychovanom vzduchu. V laboratóriu narábajú s iným biologickým materiálom, teda vzorkou krvi a tento výsledok je stanovený v hmotnostných promile, t.j. gram absolútneho alkoholu v kg alebo v litri krvi. Pri prípustnej odchýlke môže byť hodnota nie 0,19 ale 0,29, resp. 0,09. Je úplne jedno, aká hodnota by bola zistená pitvou, ani z hodnoty 0,29 nie je možné vypočítať nič. Nedá sa z toho zistiť, či posledné dni pred úmrtím poškodený požil alkohol. Aj keby tam bola zistená hodnota vyššia, nedá sa zistiť moment požitia alkoholu. Nedá sa určiť ani to, aké množstvo alkoholu poškodený mal
požiť pred nástupom do CPZ, ani v prípade zistenia vyššej hodnoty. Od úmrtia do pitvy uplynul čas, a teda nie je možné zistiť, či poškodený napr. v CPZ alkohol pil alebo ho pil pred obmedzením slobody. Pre súdne lekárstvo je hodnota 0,19 negatívna, nezaujímavá pre právo. Ak by v CPZ bola dychová skúška, mal by čo porovnať. Ak by aj bola nariadená súdna pitva, musel by byť nariadený neodkladný úkon, aby sa pitva vykonala skôr, vzhľadom na úmrtie v piatok poobede. K nariadeniu súdnej pitvy nemajú ani poradný hlas.
Zo znaleckého posudku č. 1X/XXXX M. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vyplýva, že pravosť podpisov vyhotovených k priezvisku poškodeného Q. na Záznamoch o odmietnutí straby osoby umiestnenej v CPZ 6. 10. 2010, 7. 10. 2010 a 8. 10. 2010 nie je možné posúdiť z dôvodu nevyhovujúcich a veľmi ťažko spracovateľných porovnávacích podpisov poškodeného , ako aj veľmi ťažko spracovateľných predmetných sporných podpisov. Ukážky porovnávacích podpisov nevyhovujú podmienkam písmoznaleckej expertízy za účelom overenia pravosti sporných podpisov, zároveň vzhľadom na veľkú mieru výskytu rozdielnych znakov všeobecnej aj zvláštnej roviny skúmania sú porovnávacie podpisy veľmi ťažko spracovateľné, a to aj vzhľadom na prevažujúci výskyt rozdielnych znakov všeobecnej aj zvláštnej roviny skúmania. Výskumy preukazujú vplyv metamfetamínu na písomný prejav osôb s akútnou prítomnosťou tejto látky, zabraňuje potlačeniu nežiaducich pohybov, čo má za následok hyperkinetické /nadmerné/ písacie chyby. Vplyv drogy na písomný prejav /podpisy, písmo/ konkrétneho pisateľa závisí od množstva užitej drogy, individuálnej citlivosti jednotlivca na drogu, prítomnosti závislosti a času vyhotovenia ukážok podpisov. Veľmi ťažká spracovateľnosť podpisov poškodeného by mohla byť vysvetliteľná užívaním pervitínu poškodeným, ktorý v Zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 26. 9. 2007 uviedol „Ja osobne som konzumentom omamnej látky zv. Pervitínu, užívam si túto látku pravidelne“. Užívanie tejto látky bolo potvrdené aj v posudku znalkyne z odvetvia psychiatria I., v ktorom znalkyňa uviedla, že u obv. Fridricha Tótha bola zistená závislosť od psychostimulanca metamfetamínu - pervitínu, ktorá sa prejavuje potrebou pravidelného prísunu drogy do organizmu, craevingom túžbou po droge, zaužívané sú pre ich stimulačné pôsobenie na CNS, znižujú pocit únavy, potrebu spánku, chuť do jedla, zvyšuje sa psychomotorické tempo a dynamogénia. Menovaný o prejavoch závislosti vie, pozná účinky tejto látky na organizmus a správanie na základe teoretických vedomostí a praktických skúseností s ich užívaním. Jedná sa u neho o rozvinutú závislosť, znalkyňa navrhla nariadenie ochrannej protitoxikomanickej liečby ústavnou formou. V posudku KEÚ Bratislava č. p. PPZ-1091/KEU-BA-EXP-2008 sa udáva, že celková denná dávka metamfetamínu pre obvineného predstavuje 200 mg rozdelených v priebehu dňa na 4-5 dávok, jednorazová dávka predstavuje cca 40 mg metamfetamínu. Pri stanovovaní množstva užívanej drogy znalkyňa vychádza zo subjektívnych údajov od obvineného.
K pasívnej legitimácii žalovaného súd udáva nasledovné:
Podľa § 5 ods. 1 nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia „predvádzanie osoby umiestnenej v cele do určenej miestnosti v objekte, v ktorom je cela zriadená, ako aj mimo objekt, za účelom vykonania potrebných úkonov, zabezpečuje policajt, ktorý vykonáva vo veci trestné stíhanie alebo jeho nadriadený. Za ochranu osoby prevzatej z cely až do jej vrátenia zodpovedá policajt, ktorý ju prevzal“. V zmysle čl. 5 ods. 3 „v prípade, ak bol spisový materiál osoby umiestnenej v cele odovzdaný sudcovi, ktorý rozhoduje o jej vzatí do väzby, policajt vykonávajúci ochranu cely zaznamená písomnú žiadosť sudcu o odovzdaní osoby mimo celu v Knihe zadržaných a zaistených osôb podľa prílohy č. 3 a ak v cele nie je zriadená výsluchová miestnosť, zabezpečí eskortovanie osoby umiestnenej v cele k sudcovi, ktorý o odovzdanie osoby mimo celu požiadal“.
Z uvedeného vyplýva, že zodpovednosť za ochranu osoby prevzatej z cely neprechádza z policajta, ktorý ju z cely prevzal, na orgán, pred ktorý bola táto osoba predvedená alebo ktorému bola odovzdaná, ak má byť následne vrátená späť do cely. Ak aj v zmysle čl. 7 ods. 4 nariadenia zo dňa 31. 5. 2011 končí eskorta odovzdaním eskortovanej osoby príslušnému orgánu, pre potreby ktorého bola eskorta vykonávaná, neznamená to, že ukončením eskorty stráca policajt, ktorý osobu z cely prevzal, zodpovednosť za jej ochranu.
V danom prípade sudca nerozhodoval o väzbe v objekte súdu /kde by bolo potrebné aplikovať zák. č. 4/2001 Z. z./. Sudca rozhodoval v budove PZ v miestnosti, ktorá mu bola poskytnutá na rozhodovanie, nejedná sa o miestnosť súdu. Nejedná sa ani o súdne konanie /kde justičná stráž v zmysle zák.č . 4/2001 Z. Z. zabezpečuje nerušené súdne konanie, ochranu a poriadok bezpečnosti v súdnych objektoch/,
ale o prípravné konanie. Z toho je odvodená pasívna legitimácia žalovaného z hľadiska posúdenia subjektu, voči ktorému má prípadný nárok smerovať /táto skutočnosť však bez ďalšieho neznamená zodpovednosť tohto subjektu, t. j. žalovaného bez preukázania zákonom stanovených podmienok, vyplýva z nej však skutočnosť, že žaloba nemôže smerovať voči inému subjektu, v danom prípade súdu, ktorý rozhodoval o väzbe/.
Žalobcovia svoj nárok uplatňujú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka v časti náhrady škody / § 415, 420/ aj nemajetkovej ujmy /§ 11 a nasl. OZ/. Zároveň sa domáhajú určenia porušenia právnej povinnosti.
Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák. škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ porušenie právnej povinnosti, b/ existencia škody, c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, d/ zavinenie.
Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku poškodeného. Jedná sa o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného. Škoda musí byť reálna, teda existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody. Dôvodom vzniku povinnosti nahradiť škodu je protiprávne konanie škodcu, jeho obsahom je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému /škodca/ ju nahradiť a právo subjektu, ktorému bola škoda spôsobená /poškodený/ uplatniť právo na náhradu škody.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.
Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.
V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Pokiaľ aj časť žaloby - nárok na nemajetkovú ujmu podlieha osobitnej úprave a režimu, je potrebné preukázať protiprávnosť /neoprávnenosť/ zásahu .
Žalobcovia uplatňovali svoj nárok v zmysle ust. § 415, 420 a nasl. OZ. Podľa § 1 ods. 2 OZ Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Medzi iné zákony upravujúce občianskoprávne vzťahy patrí napríklad zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, resp. po zmene právnej úpravy vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na skutočnosť, že z hľadiska uplatňovaného nároku sa jedná o zásadu lex specialis, aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka je potom vylúčená, nemožno nárok odvodzovať z týchto ustanovení, pokiaľ sa na daný právny vzťah vzťahuje iný, teda špeciálny predpis. Nárok navrhovateľov je potrebné posudzovať výlučne v zmysle zák. č. 514/2003 Zb.
Z dôvodov uplatnenia nároku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka súd udáva pre úplnosť dôvody pre oba prípady uplatnenia nároku /nakoľko podporne ustanovenia Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemajetkovej ujme je potrebné použiť i v prípade uplatnenia nároku v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z./
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorý zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b Orgán konajúci v mene štátu je Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a: 1. Prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. Vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa § 4 ods. 2 Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právny osôb.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku /ďalej len žiadosť/ s príslušným orgánom podľa § 4.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza ak naturálnej reštitúcii. /R 55/1971/. Skutočnosť škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu /R 55/1971/.
To, čo poškodenému ušlo /ušlý zisk/ je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať, s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Pre úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok: 1. preukázanie nesprávneho úradného postupu, resp. existencie nezákonného rozhodnutia, 2. preukázanie vzniku škody a jej kvalifikované vyčíslenie a 3. príčinná súvislosť medzi právnym titulom a škodou.
V právnej teórii sa príčinnou súvislosťou označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Podľa § 17 ods. . 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
V danom prípade absentuje základná podmienka predbežného prerokovania nároku v zmysle § 15 ods. 1 cit. zákona a ako je ďalej uvedené, absentuje tiež akékoľvek nesprávne alebo protiprávne konanie na strane žalovaného.
1.Pokiaľ ide o prvý bod žaloby - určenie, že žalovaní svojím protiprávnym konaním spočívajúcim v nerešpektovaní nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia neoprávnene zasiahol do práva na súkromný a rodinný život žalobcov, tento nie je dôvodný.
Podľa § 80 písm. c/ O. s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov /vzťahov/, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Akonáhle bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiadny zmysel, nakoľko jej prostredníctvom už v zásade nie je možné spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých vznik bezprostredne hrozí, odvrátiť.
V danom prípade určenie protiprávneho konania žalobcu samostatným výrokom nemá právny význam, nakoľko žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na takomto určení, naviac ich právne postavenie bez takéhoto určenia nemožno považovať za neisté. Zvlášť za situácie, kedy zároveň žiadajú plnenie, ktoré má zo zákona prednosť pred určovacou žalobou. Určením protiprávnosti konania by sa nezmenilo právne postavenie žalobcov, k zásahu už došlo, teda určovacia žaloba nie je na mieste. Konanie žalovaných potom môže byť posudzované ako otázka prejudiciálna, keď predmetom žaloby je i samotné plnenie. V rámci posúdenia tohto nároku je teda konanie žalovaného treba posúdiť ako predbežnú otázku a vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby v celom rozsahu z dôvodu nepreukázania jej dôvodov i v časti plnenia určovacia žaloba nie je opodstatnená. Naviac v konaní ani nebolo preukázané, že by na strane žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu a porušeniu, resp. nerešpektovaniu nar. MV SR zo dňa 17. 7. 2003. Samotní žalobcovia v rámci hodnotenia dôkazov konštatovali, že nie je možné vylúčiť, že došlo k pochybeniu zo strany žalovaného a o správnosti ich postupu sú dôvodné pochybnosti. Tieto však nie sú dostatočné na preukázanie zavinenia či protiprávneho konania žalovaného bez ich relevantného preukázania. Naliehavý právny záujem teda nebol daný a naviac s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby ako takej sú i v tejto časti dané dôvody na zamietnutie takého určenia, keď protiprávne konanie ani nebolo preukázané.
2.V ďalej časti žaloby - nárok z titulu nemajetkovej ujmy /ochrana osobnosti/ a
3.Nárok na náhradu škody /náklady pohrebu/ súd uvádza nasledovné:
Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku primeranej náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod inštitútom ochrany osobnosti. Vzhľadom na širokú právnu relevanciu osobnostných práv sa na ich komplexnej ochrane podieľajú aj iné právne predpisy. Jedná sa okrem iného aj o tlačový zákon /§7 až 10/. Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou.
Zákon v ustanoveniach o ochrane osobnosti zahŕňa aj právo na súkromie. Toto právo sa odlišuje od prípadov neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Neoprávnený zásah do práva na česť a dôstojnosť má závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Ochrana tohto práva je obsiahnutá v ust. § 11 až 13 OZ, ktoré chráni právo na česť, dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osoby. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch môže súd podľa § 13 ods. 2 OZ priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práv chránených ust. § 11 OZ je určitá ujma. Z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva sa v praxi môžu vyskytnúť ujmy, ktoré svojou povahou alebo stupňom závažnosti a/ neopodstatňujú ani nemateriálnu ani materiálnu satisfakciu, b/ opodstatňujú len nemateriálnu satisfakciu, c/ opodstatňujú tak nemateriálnu, ako aj materiálnu satisfakciu. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch /materiálnej satisfakcie/ je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Neoprávnený zásah do práva na česť a dôstojnosť má závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu môže nastať ten istý dôsledok, ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom /jedinou právne relevantnou formou prejavu/ závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.
Osobnosť je charakterizovaná ako jednotlivec, subjekt poznania, poznávania, prežívania a konania vo svojej spoločenskej podstate a individuálnych zvláštnostiach a osobitostiach. Podstatou osobnosti sú vzťahy k vnímaným skutočnostiam, k druhým ľuďom, ku kultúrnym a spoločenským hodnotám, aktuálnemu stavu spoločensko-politického prostredia, blízkemu okoliu, k rodine. Protiprávne narušenie rodinných vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život ako imaginárne zložky osobnosti fyzickej osoby, ktorá k takejto fyzickej osobe rodinné a citové väzby mala a má.
Pre uplatnenie práva prvou podmienkou je protiprávnosť zásahu zo strany tretej osoby do práva na súkromie a rodinný život pozostalých žalobcov. Neoprávneným zásahom je iba také konanie, ktoré je v rozpore s povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovených právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom nie je iba trestný čin, ktorý má za následok smrť, ale rovnako tak konanie toho kto porušil ustanovenie právnych predpisov a povinnosti mu uložené. Protiprávny zásah do súkromia môže byť okrem aktívneho konania vyvolaný aj pasívnym správaním sa /opomenutím splnenia povinnosti uloženej zákonom/. Druhou podmienkou je danosť príčinnej súvislosti medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy na súkromí fyzickej osoby. Samotný zásah do práva na súkromie nevyžaduje zavinenie. Nemajetkovou ujmou potom môže byť porušenie alebo ohrozenie súkromia fyzickej osoby, pričom v prípade skúmaných zásahov pôjde spravidla o porušenie práva na súkromie. Treťou podmienkou je, že zásah do práva na súkromie je zásahom ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení práva na ochranu súkromia fyzickej osoby. Či je konanie škodcu, ktorým došlo k usmrteniu človeka, objektívne spôsobilé ujmu na súkromí pozostalého vyvolať alebo nie, je potrebné posúdiť s ohľadom na existenciu a kvalitu väzby, ktorá je zásahom porušená a ktorá je chránená ustanoveniami o práve na ochranu súkromia.
Pokiaľ aj je potrebné posudzovať vzťah podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nárok je uplatňovaný v zmysel ustanovení Občianskeho zákonníka, pre uplatnenie tohto nároku je potrebné vychádzať z uvedenej ustálenej judikatúry a výkladu zásahu do osobnostných práv v prípade uplatnenia takého nároku.
Svedkyne JZ. zhodne potvrdili, že vzťahy žalobcov a zomrelého syna boli dobré, rodinné vzťahy vzorné. Po úmrtí syna sa vzťahy žalobcov zhoršili, po udalosti sa vyhýbajú spoločnosti, u navrhovateľky v 2. rade sa prejavili zdravotné, psychické problémy. Jedná sa u žalobkyne v 2. rade o úmrtie druhého dieťaťa, u žalobcov o spoločné dieťa. Svedok Y. takisto potvrdil zmenu osobnosti žalobcu v 1. rade, ktorého správanie sa zmenilo práve po tejto udalosti. Z týchto výpovedí je nepochybné, že na strane žalobcov došlo k zmene rodinného, spoločenského a u žalobcu 1 i pracovného života. Ich výpovede však z dôvodov zamietnutia žaloby neboli pre rozhodnutie súdu smerodatné.
Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu.
Z výpovede svedka H. príslušníka polície, prítomného pri udalosti, uviedol, že poškodený bol pokojný a nebol agresívny počas celej doby . až dovtedy, kým sudca povedal, že bude vzatý do väzby. Jeho reakcia bola taká náhla a nečakaná, že nikto viac nestihol zareagovať. Vo výsluchovej miestnosti sú prítomní , aby sa zamedzilo protiprávnemu konaniu, napádaniu, agresii, prípadne odchodu vyslúchanej osoby dverami. Rozostavenie príslušníkov polície nie miestnosti nie je riadené žiadnym postupom alebo príkazom. Očný kontakt s osobou majú vždy, sledoval teda aj obvineného a bol stále kľudný, svedok stál za ním. agresívny.
Rovnako z výpovede svedka C. príslušníka polície, prítomného pri skutku, uviedol, že poškodený bol pokojný do času, kým mu sudca oznámil vzatie do väzby, jeho reakcia bola nečakaná, nedala sa predpokladať a snažili sa skoku zabrániť, kolega ho zachytil, svedok sa o to pokúsil tiež. Pokiaľ uviedol, že pri výsluchu je ich povinnosťou chrániť životy prítomných osôb - sudcu, prokurátora, asistentku, súd
udáva, že nepochybne v zásade zodpovedajú i za život predvádzanej osoby, objektívne však nemožno vyžadovať takú ochranu, ktorá je v rozpore s nečakaným a náhlym konaním predvádzanej osoby, ak toto jeho konanie smeruje k vlastnému poškodeniu života a zdravia, ktorému nie je možné zabrániť. Tak, ako zodpovedajú voči osobe sudcu, prokurátora a iných prítomných osôb, zodpovedajú i za predvádzanú osobu, a to v smere útoku, poškodenia zo strany iných osôb, teda jedná sa o ochranu od vonkajších faktorov, nie vo vzťahu k nemu samotnému.
Svedok I.ý /sudca rozhodujúci o väzbe poškodeného potvrdil, že poškodený pred výsluchom stál na chodbe 7. poschodia pri okne, teda mal vedomosť o tom, kde sa nachádza. Po vyhlásení rozhodnutia o väzbe nečakane poškodený vyskočil, urobil bočný pohyb, jeden policajt odletel /odrazil ho/, rozbehol sa proti svedkovi, ktorý mal za to, že ho ide napadnúť, preto sa chránil rukou a vtedy periférne videl, ako poškodený predpažil ruky a vyskočil cez okno. Všetko sa udialo v priebehu niekoľkých sekúnd, jeden z policajtov veľmi rýchlo reagoval, chytil poškodeného za nohavicu, ale nepodarilo sa mu ho zachytiť. Skutku sa zabrániť nedalo. Pri vyhlasovaní rozhodnutia všetci stáli.
Zo spisu Y. vyplýva, že vo veci nebolo zistené porušenie zákona ani interných predpisov zo strany príslušníkov KR PZ Trnava, eskorta prebehla v súlade s nariadením MV SR č. 49/1993 o eskortovaní osôb a na základe správania obvineného nebolo potrebné prijímať žiadne opatrenia na obmedzenie jeho pohybu a nedalo a predpokladať uvedené konania obvineného, príslušníci PMJ OPP KR Trnava sa mu pokúsili zabrániť a ihneď po jeho vyskočení z okna zabezpečili privolanie lekárskej pomoci. Reakcia Q.a bola taká neočakávaná a rýchla, že nikto z prítomných mu nedokázal v jeho konaní zabrániť. Trestné stíhanie pre prečin usmrtenia bolo zastavené / spis B. Znalkyňa I. posudku potvrdila prítomnosť metamfetamínu v krvi poškodeného, po odznení účinkov tejto látky sa dostavuje fáza depresie s hlbokými pocitmi vyčerpania a celkovou skleslosťou. Nežiadúce účinky sú sucho v ústach, nadmerné potenie, nechutenstvo, znížená chuť na jedlo, nadmerné vyčerpanie organizmu, ovplyvnenie motoriky, pocit prenasledovania a ohrozenia, agresivita, halucinácie, dochádza k toxickej psychózie a depresii, ktorá môže viesť k samovražedným sklonom. Pri opakovanom dlhodobom užívaní sa v moči dá dokázať 7-14 dní. Odmietanie stravy poškodeným svedčí o konzumácii metamfetamínu, je to jeden z účinkov tejto drogy. V prípade poškodeného požitý bol jednoznačne, s najväčšou pravdepodobnosťou pred umiestnením v cele predbežného zadržania - dokazuje to prvé dva dni odmietanie stravy.
Znalec I. uviedol, že pri úmrtí po 12,00 hod. v piatok sa pitva robí až v pondelok, ako tomu bolo v tomto prípade. Pokiaľ bol u poškodeného zistený etanol v krvi, nie je možné vylúčiť ani vplyv rozkladných procesov organizmu /krvi/ s novotvorbou malého množstva alkoholu v hnilobne dekomponovanej krvi.
Zo znaleckého posudku RT. vyplýva, že nie je možné posúdiť pravosť podpisov poškodeného /v súvislosti s odmietaním stravy/, metamfetamín má vplyv na písomný prejav, má za následok /nadmerné písacie chyby. Poškodený sám priznal, že je konzumentom pervitínu, ktorý užíva pravidelne, závislosť od tejto látky bola potvrdená psychiatrom I., Poškodený o prejavoch závislosti vedel, bola doporučená jeho protitoxikomanická liečba. Jeho denná dávka bola 200 mg rozdelená na 4-5 dávok denne /tieto údaje poskytol sám poškodený/
V danom prípade z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že žalovaný neporušil právnu povinnosť uloženú mu nariadením MV SR zo dňa 17. 7. 2003, resp. akúkoľvek inú povinnosť.
Zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že poškodený bol závislý /jednalo sa o rozvinutú závislosť/ na požívaní látky metamfetamín, ktorú skutočnosť aj sám priznal, užíval ju dlhodobo a pravidelne. Táto látka má okrem iného vplyv na odmietanie jedla, nechutenstvo /na ktoré žalobcovia poukazovali/, písmo /ktorého pravosť žalobcovia namietali v súvislosti s odmietaním potravy/ a v neposlednom rade samovražedné sklony. Z posudkov tiež vyplýva požitie tejto látky pred umiestnením do cely a vzhľadom na proces vplyvu a rozkladania tejto látky i jej vplyv v čase úmrtia. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by počas zadržania poškodeného mu boli podávané omamné látky alebo alkohol a nájdené zvyšky v krvi poškodeného vyplývali z dlhodobého požívania omamnej látky a pokiaľ ide o alkohol, s najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o rozklad organizmu /čo vyplýva zo znaleckého posudku/, prípadne sa môže jednať o prípustnú odchýlku pri meraní, jedná sa však o bezvýznamný výsledok. Znalec I. uviedol, že nie je možné zistiť, či posledné dni pred úmrtím poškodený požil alkohol. Tvrdenia žalobcov o tom, že poškodenému bol počas obmedzenia
slobody podávaný alkohol, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Objektívne podľa vyjadrenia znalca nie je možné zistiť požívanie alkoholu. Súd poukazuje na skutočnosť, že tento zostatok je naviac v minimálnej hodnote /zanedbateľnej, k jej zisteniu mohlo dôjsť i nesprávnosťou meracích prístrojov alebo hnilobným procesom/ v porovnaní so zostatkom metamfetamínu v krvi poškodeného, ktorého požitie pred umiestnením do CPZ a jeho účinky s najväčšou pravdepodobnosťou mali podľa výsledkov znaleckých posudkov vplyv na správanie poškodeného.
Pre splnenie podmienok na náhradu škody predovšetkým nebolo zistené a preukázané zavinenie žalovaného a potom nemôže byť daná ani príčinná súvislosť vo vzťahu k následku, t. j. úmrtiu poškodeného.
Prípadná zodpovednosť v zmysle nariadenia MV SR zo dňa 17. 7. 2003 o celách policajného zaistenia nemá za následok absolútnu zodpovednosť za poškodeného. Ako bolo uvedené, táto zodpovednosť sa týka jeho ochrany z vonkajšieho prostredia /zo strany tretích osôb a podobne/ Z výpovedí svedkov i šetrenia KR PZ vyplýva, že reakcia poškodeného bola neočakávaná a rýchla, nedala sa predpokladať. Za okolností, za ktorých k udalosti došlo /rýchlosť konania, jeho nečakanosť, rozmery miestnosti, postava poškodeného i jeho vedomosť o tom, v akej výške sa nachádza, vplyv omamnej látky na jeho správanie/ nie je možné konštatovať, že by prítomní príslušníci polície porušili akúkoľvek povinnosť vo vzťahu k ochrane poškodeného a jeho života. Jeho konaniu za daných okolností nemohli objektívne zabrániť /pričom bezprostredne reagovali a túto snahu mali, súčasne treba poukázať i na hmotnosť a výšku poškodeného, s prihliadnutím na ktoré skutočnosti potom zabrániť skutku bolo obtiažne až nemožné/. Nebolo preukázané žiadne zavinenie a protiprávne konanie zo strany žalovaného, resp. jeho príslušníkov.
S poukazom na uvedené nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie žalovaného, jeho zavinenie či zanedbanie povinností pracovníkov žalovaného.
Pre úspešnosť nároku je potrebné splnenie zákonných podmienok, z ktorých ak čo len jedna nie je splnená, nemôže byť uplatnenie nároku úspešné. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, o ktoré žalobcovia svoj nárok opierajú, rovnako ust. Zák. č. 514/2003 Z. z. pre úspešnosť nároku zakotvujú ako podmienku preukázanie porušenia právnej povinnosti /nesprávneho úradného postupu/, v prípade aplikácie ust. OZ zavinenie a v oboch prípadoch sa vyžaduje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti /právnym titulom/ a škodou. V konaní nebolo zistené žiadne konanie žalovaného, ktorým by bolo možné konštatovať protiprávne konanie, zavinenie alebo porušenie právnej povinnosti. Naopak, sám poškodený konal v rozpore s ust. § 415, 420 OZ, keď konal tak, aby došlo k jeho smrti.
V danom prípade je potrebné konštatovať, že sa jednalo o “neodvrátiteľnú udalosť”, ktorej objektívne nebolo možné zabrániť. Obmedzenie poškodeného v pohybe /nasadenie pút, prípadne iné obmedzenie/ nie je v každom prípade pri danom úkone zákonnou povinnosťou žalovaného predovšetkým za situácie, kedy tento bol pokojný a použitie tohto prostriedku nebolo nevyhnutné. Vzhľadom na nečakanosť správania poškodeného objektívne s poukazom na uvedené jeho konaniu a následku nebolo možné zabrániť. Postup žalovaného /jeho príslušníkov/ nemožno hodnotiť tak, že nevykonali všetky úkony k tomu, aby ku škode nedošlo. Ako bolo uvedené, ich ochrana nespočíva a nemôže spočívať v tom, že zabránia sebapoškodeniu chráneného subjektu v situácii, ktorú nie je možné za žiadnych okolností predpokladať. Od momentu odvedenia z cely do CPZ do návratu predvádzanej osoby zodpovedajú za jej ochranu len vo vzťahu k vonkajším okolnostiam /tretím subjektom/, teda rovnako a v rovnakom rozsahu ako voči iným osobám prítomným vo výsluchovej miestnosti /ani voči týmto nezodpovedajú v prípade ich sebapoškodenia, ktoré nemôžu predvídať/. Ustanovenie § 415 Obč. zák., o ktoré žalobcovia nárok opierajú, sa vzťahuje na všeobecnú povinnosť predchádzať škode na zdraví, živote a majetku, teda sa vzťahuje na každý subjekt vrátane poškodeného /ochrana vlastného života a zdravia/, ktorý v súlade s týmto ustanovením zákona sám nekonal. Jeho konanie potom nemôže byť na ťarchu žalovaného, ktorý ani pri vynaložení všetkého požadovaného úsilia tejto škode objektívne zabrániť za danej situácie nemohol, pričom bolo preukázané, že škode sa snažil zabrániť.
Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením, napr. podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom, napr. podľa ust. § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zodpovednosti ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného - ako tomu bolo v danom prípade.
Ak teda nebola preukázaná prvá zákonná podmienka náhrady škody, nemôžu nastúpiť ďalšie zákonné podmienky, pričom pre úspešnosť nároku sa vyžaduje súčasné splnenie všetkých podmieok. Rovnako vo vzťahu k nemajetkovej ujme nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by bolo príčinou následku vo vzťahu k úmrtiu poškodeného. Nebolo preukázané, že by došlo konaním žalovaného k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov, pričom i v tejto prevažujúcej časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy /ktorá podlieha osobitému režimu z hľadiska dôkazného bremena, prvotne je však nevyhnutné mať za preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv/ je potrebné poukázať na rovnaké dôvody ako v prípade náhrady škody, z ktorých vyplýva nedôvodnosť nároku ako takého / nepreukázanie zavinenia, protiprávneho konania žalovaného/ a tieto dôvody sa vzťahujú na žalobu ako celok tak, ako bola uplatnená. V dôsledku absencie protiprávneho konania a zavinenia žalovaného nie je potom daná ani príčinná súvislosť s následkom - úmrtím poškodeného. Predpoklad tohto zavinenia namietaný žalobcami nie je postačujúci, ak nie je takéto konanie jednoznačne preukázané. Následok, ktorým je v danom prípade úmrtie poškodeného, nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného, nakoľko na jeho stranene došlo k protiprávnemu konaniu, zavineniu, opomenutiu povinností, nakoľko sa jednalo o konanie a rozhodnutie samotného poškodeného, ktorému nebolo možné zabrániť a žalovaný neporušil žiadnu povinnosť pri ochrane života a zdravia poškodeného. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá (injuria non praesumitur). Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že žalobcovia ani v jednej časti žaloby neuniesli dôkazné bremeno, ich tvrdenia boli naviac vyvrátené vykonaným dokazovaním, a preto bolo potrebné zamietnuť ju v celom rozsahu.
Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.
S použitím ust. § 151 ods. 3 O. s. p. súd rozhodol, že o vrátení zvyšku preddavku, ktorý zložili žalobcovia na trovy konania, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku neboli vyčíslené a priznané všetky trovy znaleckého dokazovania, keď na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, bol vypočutý znalec MUDr. Moravanský, ktorému bola poskytnutá lehota 3 dní na vyčíslenie znalečného, a teda až po právoplatnom priznaní týchto nákladov bude možné určiť zostatok preddavku, ktorý bude žalobcom vrátený. Lehota na rozhodnutie o tomto preddavku vyplýva citovaného ustanovenia zákona, ktoré súd použil analogicky.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.