Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-117-2016.pdf
PDF · 71.24 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/117/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľky: J. P., V.. XX.X.XXXX, P. Š. XXX/XX, T. P., proti odporkyni: O. P., V.. XX.X.XXXX, P. Š. XXX/XX, T. P., o určenie výživného, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 130,-eur vždy do 15.dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti, ktorú má plniť odporkyňa voči navrhovateľke. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že odporkyňa je matkou navrhovateľky, pričom nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko odporkyňa opustila spoločnú domácnosť, v ktorej žila navrhovateľka a jej otec v septembri roku 2004. Od roku 2006 po dohode s otcom navrhovateľky, odporkyňa začala čiastočne prispievať na chod domácnosti, avšak od smrti otca navrhovateľky žiadnym spôsobom odporkyňa na chod domácnosti neprispieva, navyše navrhovateľka nemá vlastný príjem, je študentkou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulty sociálnych vied.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí s určením výživného vo výške 150,-eur mesačne, nakoľko na toto nemá riadny príjem. Žije v Českej republike, kde je riadne zamestnaná, s výškou príjmu približne 10.300,-Kč. Hradí podnájom, žiadne zrážky ani povinné platby s výnimkou podnájmu a bežných úhrad nemá. Podnájom hradí vo výške 1.500,-Kč, dopravu do práce mesačne vo výške 432,-Kč a v súvislosti so stravou a hygienickými potrebami hradí približne 2.900,-Kč. Kupuje si len menšie veci, ako ošatenie. Iné výdavky nemá.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je dcérou odporkyne, študentkou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a voči odporkyni sa domáha určenia vyživovacej povinnosti. Poukazuje na skutočnosť, že doposiaľ sa o jej živobytie staral otec, ktorý však v predchádzajúcom období zomrel a navrhovateľka nemá vlastný príjem na pokrytie svojich potrieb. Odporkyňa v roku 2004 opustila spoločnú domácnosť, kde žila s navrhovateľkou a jej otcom - manželom odporkyne, pričom dôvodom má byť potreba zabezpečiť si zamestnanie. Navrhovateľka v súčasnosti nemá vlastný príjem, jej mesačné výdavky tvorí platba za ubytovanie - internát vo výške 50,-eur mesačne, strava približne 50,-eur mesačne, školské potreby a cestovné približne 10,-eur mesačne, ďalej potreba nákupu ošatenia a ďalšie výdavky spojené so štúdiom a pobytom mimo miesta bydliska. Otec navrhovateľke pred smrťou prispieval sumou 150,-eur mesačne,
pričom uvedená suma pokryla tiež potrebu nákupu liekov a hygienických potrieb. Navrhovateľka v septembri tohto roku nastúpi do posledného ročníka štúdia. Odporkyňa súhlasí s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti, avšak nesúhlasí s požadovanou sumu 150,-eur mesačne, poukazuje na to, že jej príjem predstavuje sumu 10.300,-Kč. Hradí podnájom vo výške 1.500,-Kč, cestovné vo výške 432,-Kč, stravu vo výške 2.500,-eur a hygienické potreby v hodnote približne 400,-Kč, ďalšie výdavky nemá. Z potvrdení o zdaniteľných príjmov a výplatných pások mal súd za preukázané tvrdenia odporkyne o výške jej príjmu s tým, že odporkyňa žiadnym spôsobom nedoložila existenciu svojich výdavkov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je oprávnený a odporkyňa taktiež s týmto návrhom vyslovila súhlas. Čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti, vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa nepreukázala existenciu skutočných výdavkov a výdavky, ktoré vo svojom vyjadrení špecifikovala nedosahujú úroveň ani 50 % skutočného príjmu, súd má za to, že návrhu navrhovateľky je možné vyhovieť čiastočne, pričom vzhľadom na výšku príjmu odporkyne sa súdu javí 150,-eur mesačne ako neprimerané, preto súd tento nárok znížil primerane na sumu 130,-eur mesačne, ktorú s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primeranú.
Nakoľko žiaden z účastníkov si v konaní trovy konania neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.