Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-23-2015.pdf
PDF · 95.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, v konaní zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36856584, proti žalovanému : B. C., L.. X.X.XXXX, P. J. P. XXX, o zaplatenie 12.740,41 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.217,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 11.7.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu žalobcu v sume 0,- Eur, všetko v splátkach po 130,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu 27.8.2014 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 12.740,41 Eur, úroku vo výške 17,90% ročne zo sumy 8.625,87 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy12.611,41 Eur od 11.7.2014 do zaplatenia a trova konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 764,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 708,43 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.12.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 7.566,-Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku, Obchodné podmienky účinné od 15.1.2009, Sadzobník platný od 1.10.2010 a podmienky určené zverejnením. Žalovaný sa v Zmluve o úvere zaviazal splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Bol povinný plniť úver od prvého čerpania do 31.12.2010 vo výške 119,61 Eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a od 25.1.2011 v pravidelných mesačných splátkach vždy k 25. dňu v mesiaci vo výške 140,03 Eur. Prvá splátka bola splatná 25.1.2011 a končená splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 25.11.2020. V zmluve bolo dohodnuté, že z došlých súm uhradí splatné poplatky, náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania a istiny, a to v tomto poradí. Žalovaný si svoju povinnosť zo zmluvy riadne neplnil. Splatil svoj záväzok len čiastočne. Dostal sa so splácaním do omeškania, preto listom zo dňa 28.5.2014 ho vyzval na úhradu dlžných splátok. Zároveň ho upozornil, že ak nedôjde k zaplateniu, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím nastane splatnosť celého dlhu. Nakoľko dlžnú sumu i napriek výzve nezaplatil, dňa 27.6.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 24.6.2014 v súlade s bodom 7.6 VOP. Ku dňu 10.7.2014 eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 12.740,41 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 8.625,87 Eur, z riadneho úroku vo výške 3.985,54 Eur a z úrokov z omeškania vo výške129,- Eur. Žalovaný na úvere zaplatil úhrnom 1.348,84 Eur, ktorá suma bola započítaná na spracovateľský poplatok vo výške 169,-Eur, na splatné úroky z omeškania vo výške 567,94 Eur, na poplatky 62,79 Eur, na riadne úroky 419,27 Eur a na istiny 129,84 Eur. Pohľadávka uplatnená v tomto konaní pozostáva
z istiny vo výške 8.625,87 Eur, z vyčísleného riadneho úroku vo výške 3.985,54 Eur a z vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 129,-Eur.
Žalovaný ako účastník konania uviedol, že je pravdou, že si bral úver od žalobcu v sume 7.566,-Eur, ktorý splácal podľa svojich možností. Prišla kríza a preto nevedel plniť si svoje povinnosti v súlade so zmluvou. Oznámenie žalobcu o zosplatnení úveru obdržal, ale výzve o vyrovnanie dlžoby vyhovieť nevedel z dôvodu finančných ťažkostí. Žiadal, aby dlžnú sumu mohol vyrovnať v splátkach vo výške maximálne 130,-Eur mesačne. Má síce živnostenské oprávnenie, ale už dva mesiace nepodniká, pracuje u svojho svokra za čistý mesačný zárobok 500-550,-Eur, pričom ho zaťažuje vyživovacia povinnosť voči dvom maloletým deťom E. E. X S. X,X O.. Jeho manželka čerpá materskú dovolenku, okrem dávok v materstve vo výške 241,-Eur žiadne iné príjmy nemá.
Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere uzatvorenej účastníkmi konania dňa 1.12.2010, výzvou žalobcu z 28.5.2014 o vyrovnanie nedoplatku na splátkach, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, Sadzobníkom poplatkov, oznámením žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, výpisom z účtu žalovaného. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Účastníci konania uzatvorili dňa 1.12.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej peňažný ústav poskytol žalovanému úver vo výške 7.566,-Eur na dohodnutú fixnú úrokovú sadzbu 17,90% ročne. Spracovateľský poplatok dohodli sumou 169,-Eur, poplatok za správu úveru 2,99 Eur mesačne, poplatok za upomienku 25,-Eur. Úver sa žalovaný zaviazal splácať od prvého čerpania do 31.12.2010 vo výške 119,61 Eur mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, od 25.1.2011 vo výške 140,03 Eur k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Úver mal splatiť 119 splátkami od 25.1.2011, konečná splatnosť úveru bola 25.11.2020. Ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) určili 21,23 %- mi, priemerná hodnota RPMN v zmluve uvedená nie je. Celková čiastka spojená s úverom predstavuje sumu 16.950,61 Eur.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení v znení účinnom do 31.12.2010 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1,2 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom od 10.6.2010 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.
V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na zmluvu účastníkov o spotrebiteľskom úvere vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) uvedené nemá. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1. písm. a) citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je teda povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 7.566,- Eur, žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe na úvere zaplatil 1.348,84 Eur, preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 6.217,16,-Eur (7.566 Eur - 1.348,84 Eur = 6.217,16 Eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V zápisnici z pojednávania vo výroku rozsudku je uvedená suma 5.217,16 Eur, avšak jedná sa o pisársku chybu, ktorú súd týmto napravuje podľa § 164 O.s.p., nakoľko z ústneho odôvodnenia rozsudku na pojednávaní je zrejmé, že súd priznal žalobcovi sumu tvoriacu rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalovaný na úvere zaplatil do dňa vyhlásenia rozsudku, čo je 6.217,16 Eur.
Žalobca si uplatnil v tomto konaní aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.611,41 Eur od 11.7.2014.
Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z. z.) .
Výška úrokov z omeškania podľa § 3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z.( v znení účinnom od 1.1.2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%).
Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB. Predčasnú splatnosť úveru žalobca vyhlásil ku dňu 24.6.2014 Od nasledujúceho dňa, t.j. od 25.6.2014 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne. Súd je však žalobným návrhom viazaný, nemôže priznať žalobcovi viac, než je uplatnené v konaní, preto priznal žalobcovi úroky z omeškania iba od 11.7.2014 vo výške 5% p.a. .
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške 130,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške dlžnej sumy, aj dobe splatenia. Bol toho názoru, že povolenie splátok neznevýhodňuje žalobcu vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže
len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 48,80%-ný úspech, žalovaný 51,20%-ný. To znamená, že žalobca v konaní nedosiahol ani 10%- ný podiel úspešnosti, preto súd mal podľa § 142 ods.2 O.s.p. rozhodnúť tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznáva. Nakoľko rozsudok vyhlásil tak, že žalobcovi priznal trovy konania v sume, ako to bude vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, súd s poukazom na 48,80%-ný úspech žalobcu priznal mu náhradu na trovách konania v sume 0,- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.