Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-485-2015.pdf
PDF · 152.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/485/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO:35 717 769, zast. JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému X.C. Č., L.. XX.X.XXXX, XXX XX T. XXX S. X. Ľ. L., L.. XX.X.XXXX, P..Š.R. XXX/X, J., o zaplatenie 1.500,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 1.082,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 24.10.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.500,50 €, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne 24.10.2014 až do zaplatenia, a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 12.4.2014 uzavrel s odporcom č. 1 ako dlžníkom a odporcom č. 2 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“) na čiastku 1.100,- €, za úrok vo výške 220,- €, pričom veriteľ si účtoval | za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 198,- €. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.518,- € uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3. mesačných splátkach vo výške 5,50 € (splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 150,15 € (istina výške 73,26%, úrok vo výške 13,55 %, servisný poplatok vo výške 13,19% z každej jednotlivej splátky). Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky ( čl. II ), pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdili odporcovia podpisom zmluvy. Odporcovia celkovo do dnešného dňa uhradili 17,50 €, pričom posledná uhradená suma vo výške 12,00 € bola uhradená dňa 24.4.2014. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil mu stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V Predžalobnej upomienke zo dňa 28.8.2014 upozornil odporcov na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 23.10.2014 oznámil odporcom, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 23.10.2014. Po zosplatnení záväzku zo zmluvy o úvere navrhovateľ neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu činí dlžná čiastka 1.500,50 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1.518,- € a čiastkou vo výške 17,50 €, ktorá bola uhradená odporcami ( 1.518,- € - 17,50 € = 1.500,50 €).
Žalovaní sa k veci vyjadrili písomne. Zhodne uviedli, že dlh vznikol refinancovaním predošlého úveru, ktorý bol neprimerane preplatený a reálne peniaze vyplatené neboli, iba papierovo na nový dlh. Aj pri tomto úvere sa musela prvá splátka odpísať v ten istý deň. Majú za to, že žalobca má uhradenú väčšiu časť istiny. Neuznávajú úrok, penále či pokuty, lebo mesačné splátky boli vysoké a nemali šancu to vyplatiť. Žalovaná uviedla, že stratila zamestnanie a musela si požičať peniaze aj inde.
Na pojednávanie vytýčené na deň 6.6.2016 sa dostavili právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil jeho neúčasť, o odročenie pojednávania nežiadal. Nedostavili sa žalovaní, ktorí neospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadali o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení účastníkov konania - žalobcu aj žalovaných s prílohami ( čl. 16, 17, 26, 30 - 32, 48 -54 ) a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov - návrhom na začatie konania s prílohami ( tak ako boli oboznámené na pojednávaniach ) a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca ( ako veriteľ ) so žalovanými ( dlžník a spoludlžník ) dňa 12.4.2014 ako dlžníkmi ( t.j. ako s fyzickou osobou ) uzavrel v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.100,- eur za odplatu : úrok 220,- eur ( 20 % z istiny ), servisný poplatok 198,- eur ( 18 % z istiny ), RPNM 67,70 %. Dlžník sa celkovú čiastku 1.518,- eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky po 5,50 eur a zvyšných desať splátok po 150,15 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky bola určená na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky ( istina je vo výške 73,26 %, úrok 13,55 %, servisný poplatok 13,19 % u každej splátky ). Priemerná RPNM je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov vo výške 46,30 %. Prevzatie hotovosti dlžníci potvrdzujú podpisom zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky - ďalej aj OP, ich oboznámenie a prečítanie potvrdzujú žalovaní podpisom zmluvy.
Z Obchodných podmienok o.i. vyplýva : 1/ bod 1 - výpočet RPMN 2/ bod 3. - zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/ spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka / spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškania vo výške 3,3% z istiny. V Obchodných podmienkach nie je medzi zmluvnými stranami nič individuálne dojednané. Tieto sú vopred predtlačené, bez možnosti ich znenie zmeniť, či dojednať.
Dňa 28.8.2014 žalobca zaslal žalovaným výzvu na úhradu dlhu v sume 1.350,35 eur v lehote 5 dní od doručenia výzvy. V prípade nehradenia dlhu upozornil žalovaných na zosplatnenie celého dlhu v zmysle § 53 ods. 8 OZ. Výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 2.9.2014.
Podaním zo dňa 23.11.2014 žalobca oznámil žalovaným, že došlo k zosplatneniu celého dlhu v sume 1.500,50 eur so zmluvnou pokutou ku dňu 23.10.2014 z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Splatným sa stáva celý dlh, zmluvná pokuta v sume 72,60 eur a náklady za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy. Celkový dlh činí sumu 1.793,10 eur. Zároveň vyzval žalovaných na okamžitú úhradu dlhu, bezodkladne. Podanie bolo dané na poštovú prepravu dňa 24.11.2014.
Žalobca podaním zo dňa 16.2.2016 doplnil, že žalovaní potvrdili prevzatie úveru v sume 1.100,- eur vlastnoručnými podpismi na zmluve. Uhradili sumu 17,50 eur ( sumu po 5,50 eur dňa 12.4.2014, 24.4.2014, 24.4.2014 a sumu 1,- euro dňa 24.4.2014; 1 euro na istinu, 16,50 eur na úrok ), preto je dlh 1.500,15 eur. nežiadal žalovaných o úhradu 1. Splátky pri podpise zmluvy, nakoľko táto bola splatná podľa zmluvy na 10.deň po uzavretí zmluvy. Teda ich úhrada bola ich dobrovoľným rozhodnutím. Splátka 1- 3 sú splátkami. Splátky 4 - 13. Pozostávali z istiny 110 eur, úroku v sume 20,35 eur a servisného poplatku 19,80 eur, spolu 150,15 eur, pričom uvedené bolo dohodnuté v zmluve ( 20 % z istiny úrok, servisný poplatok 18 % z istiny ). Uvedené považuje za primerané v nebankovom sektore, keďže je tu zvýšené finančné riziko. Dlh na istine je 1.083,50 eur, úrok 219 eur, servisný poplatok 198,- eur, spolu 1.500,50 eur. nepopiera, že úverom bol refinancovaný iný úver, avšak uvedené je bežné aj bankovom sektore. Došlo k doplateniu predchádzajúceho úveru podľa § 16 z.č. 129/2010 Z.z.. Predmetom konania je pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXX.
Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 6.4.2016 uviedol, že prvú splátku museli uhradiť hneď, preto výšku pôžičky takú nemali, lebo im bola hneď stiahnutá. Súdu predložil dôkazy ako splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXX, kde je uvedené : počet splátok 3 x 5,50 eur, 10 x 150,15 eur, suma 1.100,- eur, celkom 1.518,- eur, úrok 220 eur a poplatok 198,- eur, dňa 12.4. poznámka - 150,15 eur ( doplnenie 3 splátka po 150,15 eur ) a 5,50 eur. Rovnako bol predložený splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXX.
Žalobca podaním zo dňa 18.4.2016 uviedol, že odporcovia celkovo uhradili sumu vo výške 17,50 €. Úhrady v deň poskytnutia spotrebiteľského úveru boli dobrovoľnými úhradami zo strany odporcov. Úhrada v deň 12.04.2014 bola osobne prevzatá obchodnou zástupkyňou navrhovateľa, úhrady zo dňa 24.04.2014 boli započítané v prospech odporcov ako preplatok za predčasné splatenie predchádzajúcich záväzkov odporcov. K predloženému splátkovému kalendáru uviedol, že eviduje aj úhrady odporcov nachádzajúce sa v ľavej časti splátkového kalendára, avšak tieto úhrady sú úhradami odporcov na samostatný právny vzťah, a to na záväzok odporcov zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcami dňa 12.04.2014. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatnou zmluvou, ktorá sa uzatvárala na základe osobitnej žiadosti klientov, pričom predmetná zmluva nebola žiadnym spôsobom pripojená k Zmluve o spotrebiteľskom úvere a netvorí spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere jeden celok. Uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. poskytnutie úveru spotrebiteľovi nebolo žiadnym spôsobom podmienené uzatvorením Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, prípadne uzatvorením iných zmlúv. Jednalo sa výlučne o zmluvnú voľnosť klientov, či popri Zmluve o spotrebiteľskom úvere využijú aj Domáci servis ako ďalšiu z portfólia služieb poskytovaných navrhovateľom alebo nie. Predmetom Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je v zmysle ČI. I. Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu úprava vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní služby domáci servis, t.j. pri poskytovaní konzultačných a nadštandardných služieb, spočívajúcich v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, vedení a kontrole splátkového kalendára, upozornenia na termín splátky a na prípadné následky nesplácania. Za poskytnutie predmetnej služby sa odporcovia zaviazali uhradiť navrhovateľovi v zmysle čl. II., bod 2.2 odmenu vo výške 450,45 €, splatnú v 3 mesačných splátkach vo výške 150,15 €. Poukázal na Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, číslo konania: G. zo dňa 06.11.2012, v ktorom sa uvádza, že Nakoľko poskytovanie domáceho servisu je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej Zmluvy, ktorej uzavretie nie je podmienkou získania úveru a v dôsledku toho sa teda náklady na túto doplnkovú službu nezahŕňajú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, na základe čoho ani nevstupujú do výpočtu RPMN, dospel orgán dozoru k záveru, že v danom prípade nie je možné objektívne vyvodiť zodpovednosť účastníka konania za porušenie § 5 ods. 1 č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. “ Obdobne Národná banka Slovenska vo svojom vyjadrení, č.k. ORE-9892/2014 zo dňa 03.10.2014 uviedla: „Inými slovami povedané, do odplaty by nemali byť zahrnuté tie odplatné plnenie, ktoré vznikli na základe vlastnej iniciatívy spotrebiteľa bez tohto, aby to bolo vo výslovnom zaujme veriteľa pred podpisom zmluvy, za takéto plnenia pokladáme aj plnenia v podobe dobrovoľných platieb za poistenie a poplatky za voliteľné služby.,, Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5Co/798/2014-71, z 13.05.2015, v ktorom sa uvádza: „Čo sa týka námietky odporcu, že okrem sumy 157 eur mu už uhradili aj sumu 184,28 eur, ktorú si naúčtoval ako tzv. poplatok za tzv. Domáci servis, odvolací súd uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o poskytovaní domáceho servisu sú samostatné zmluvy a nie je možné započítať plnenie na jednu zmluvu na plnenie na druhú zmluvu. Takže pokiaľ bolo plnené v sume 184,28/eur, toto plnenie je zapísané v karte splátok, kde sa evidujú úhrady za službu domáci servis a preto nie je možné na túto úhradu prihliadať.“ Na predloženom splátkovom kalendári, sú úhrady od odporcov zreteľne oddelené, keď na ľavej strane je označenie služby „Domáci servis“ spolu s počtom a výškou splátok, a na pravej strane je označenie „ÚVER“, kde sú taktiež označené jednotlivé splátky, ich výška a ďalšie údaje, pričom dané údaje korešpondujú s údajmi
jednotlivých zmlúv. Na záväzok zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu uhradili žalovaní 245,60 eur.
Zároveň súdu predložil :
1/ žiadosť žalovaného v 1. rade o poskytnutie služby domáceho servisu s uvedením adresy zo dňa 12.4.2014 a zmluvu o poskytovaní domáceho servisu ( starostlivosť o klienta k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX ) uzavretej medzi žalobcom a žalovanými zo dňa 12.4.2014 ( oboma aj podpísaná ) s
tým, že bola dohodnutá odmena za uvedený servis v sume 450,45 eur v 3 mesačných splátkach v sume 150,15 eur splatných pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere. 2/ rozhodnutie SOI zo dňa 6.11.2012 o zastavení správneho konania voči žalobcovi ( vo vzťahu k RPNM a započítavaniu poplatku za domáci servis do RPNM, čo nebolo preukázané, keďže zmluva o úvere a uvedená služba sa uzatvárajú ako osobitné zmluvy a sú na sebe nezávislé ) 3/ stanovisko NS k pojmu odplata za úver - pričom sa jedná o tie plnenia, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov.
Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu udával, že dňa 12.4.2014 bola medzi navrhovateľom a odporcami uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a to na čiastku 1.100 eur za úrok vo výške 220,- eur a správny poplatok vo výške 198,- eur. Predmetnou zmluvou sa dlžník zaviazal dlh splatiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvé tri splátky boli vo výške 5,50 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 150,15 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odporcovia svoj dlh si riadne a včas neplnili na základe čoho im bolo doručené zosplatnenie úveru ku dňu 23.10.2014. Ku dňu podania návrhu odporcovia uhradili čiastku vo výške 17,50 eur a teda dlžná čiastka predstavuje spolu s úrokom a servisným poplatkom sumu 1.500,50 eur, ktorá je aj žalovaná suma. My v celom rozsahu trváme na podanom návrhu ako aj na vyjadrení a teda navrhujeme, aby súd vydal platobný rozkaz tak, ako je uvedené v návrhu a v prípade úspechu žiadame priznať náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia. Agent, ktorý uzatvára zmluvu s klientami, príde k nim domov a splátky vyberie. Žalovaní uhradili 3x splátku po 5,50 eur a to dňa 22.4., 22.5., 21.6.2014 a dňa 21.7.2014 sumu 1,- Euro. To bol dátum výberu. S odporcami bola uzatvorená aj zmluva o poskytovaní domáceho servisu, na ktorú žalovaní uhradili sumu 245,60 eur. Táto zmluva nie je predmetnom tohto konania. Na podanom návrhu trvá.
Z priemerných úrokových mier z úverov uverejnených na stránke NBS za rok 2014 v kategórii domácnosť vyplýva, že ich hodnota bola na úrovni 10,59 % ( nové obchody s fixáciou sadzby od 1-5 rokov v čase uzavretia zmluvy - 04/2014 ).
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 1, 2, 6 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými
poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ( ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 - 6, ods. 9 -10 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 544 ods.1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená jej výška alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V čase omeškania žalovaných bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, teda výška úroku z omeškania je 5,05 % ročne. Podľa § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k vzniku záväzkového vzťahu, a to na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.4.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 1.100,- eur za odplatu : úrok 220,- eur ( 20 % z istiny ), servisný poplatok 198,- eur ( 18 % z istiny ), RPNM 67,70 %. Dlžník sa celkovú čiastku 1.518,- eur zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky po 5,50 eur a zvyšných desať splátok po 150,15 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky bola určená na 10. deň po uzatvorení tejto zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky ( istina je vo výške 73,26 %, úrok 13,55 %, servisný poplatok 13,19 % u každej splátky ). Priemerná RPNM je ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov vo výške 46,30 %. Prevzatie hotovosti dlžníci potvrdzujú podpisom zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky - ďalej aj OP, ich oboznámenie a prečítanie potvrdzujú žalovaní podpisom zmluvy.
Z Obchodných podmienok o.i. vyplýva : 1/ bod 1 - výpočet RPMN 2/ bod 3. - zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/ spoludlžník nesplní svoj záväzok podľa článku II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka / spoludlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškania vo výške 3,3% z istiny. V Obchodných podmienkach nie je medzi zmluvnými stranami nič individuálne dojednané. Tieto sú vopred predtlačené, bez možnosti ich znenie zmeniť, či dojednať.
Dňa 12.4.2014 žalovaní uzavreli aj ďalšiu zmluvu a to o poskytovaní služby domáceho servisu ( starostlivosť o klienta k úverovej zmluve č. 520141138 ), za ktorý sa zaviazali zaplatiť sumu 450,45 eur ( 3 x 150,15 eur ).
Žalovaní uhradili len sumu 17,50 eur (sumu po 5,50 eur dňa 12.4.2014, 24.4.2014, 24.4.2014 a sumu 1,- euro dňa 24.4.2014 ). Ďalšia nimi udávaná úhrada sa týkala spomínanej služby domáceho servisu, ktorú si sami dojednali so žalobcom na základe ich vlastnej žiadosti. Teda došlo k vzniku ďalšieho zmluvného vzťahu, ktorý nie je predmetom tohto konania.
Keďže žalovaní boli v omeškaní so zaplatením splátok úveru vyzval ich žalobca na zaplatenie sumy 1.350,35 eur v lehote 5 dní od doručenia výzvy, výzvou zo dňa 28.8.2014. V prípade nehradenia dlhu upozornil žalovaných na zosplatnenie celého dlhu v zmysle § 53 ods. 8 OZ. Následne oznámil žalobca podaním zo dňa 23.11.2014, že došlo k zosplatneniu dlhu ( strate výhody splátok ) podľa § 53 ods. 8 OZ ku dňu 23.10.2014. Uvedené podanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 24.11.2014.
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný v 1. a 2. rade ) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom
Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. K uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 20Co/202/2012 zo dňa 23.04.2013 v obdobnej právnej veci ( týkajúcej sa žalobcu a nároku vyplývajúceho z revolvingového úveru ). Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon o spotrebiteľských úveroch, či zákon o ochrane spotrebiteľa ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež sa na posúdenie zmluvného vzťahu vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z..
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku, resp. zák. o ochrane spotrebiteľa pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný v 1. a 2. rade vystupovali ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu sa súd ďalej zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dospel k záveru, že táto nespĺňa náležitosti vyžadované zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najmä § 9 ods. 2 písm. j ). Zmluva obsahuje údaj o výške RPNM ( 67,70 % ), ktorá je podľa názoru súdu neprimerane vysoká a je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a tým pádom je zmluva v tejto časti neplatná ( § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ ). Takéto dojednanie je neprijateľné aj s poukazom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vzťahu a jeho nemožnosť individuálne dojednať zmluvnú podmienku - údaj o RPNM, ktorý je vpísaný v zmluve veriteľom. Súd preto nemôže poskytnúť ochranu právu, ktoré vyplýva z neplatného zmluvného dojednania. A preto má súd za to, že v zmluve absentuje uvedenie údaju o výške RPNM podľa § 9 ods. 2 písm. j ) zák. č. 129/2010 Z.z..
Pre absenciu tejto náležitosti je preto potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov ako to vyplýva zo zákona za zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako je nutné poukázať aj na Obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, ktoré sú napísané na predtlačenom
formulári a nevyplýva z nich žiadne individuálne dojednanie niektorej zo zmluvných podmienok.
Vychádzajúc z uvedeného sú žalovaní povinní vrátiť žalobcovi hodnotu toho, čo im poskytol bez akéhokoľvek navýšenia ( bez odplaty ) a po odpočítaní toho, čo už zaplatili. Nie je dôvodné od nich požadovať odplatu - úrok a servisný poplatok ( ktorý je naviac rovnako neprijateľným ). Žalobca je oprávnený žiadať len istinu poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov, keďže úver je bez úrokov a poplatkov. Preto súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.082,50 eur, teda rozdielu poskytnutého úveru a uhradenej sumy ( 1.100,- eur - 17,50 eur ). Keďže žalovaní sú v omeškaní so zaplatením dlhu, sú ich zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 24.10.2014 do zaplatenia. Počiatok omeškania je daný dňom nasledujúcom po dátume zosplatnenia dlhu ( § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ ). Žalovaní sú povinní dlh uhradiť spoločne a nerozdielne s poukazom na ust. § 511 ods. 1 OZ.
V prevyšujúcej časti ( nad sumu priznanú rozsudkom čo do istiny s prísl. ) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú z dôvodov uvedených vyššie, pričom z týchto dôvodov neprihliadal ani na ďalšie námietky žalobcu a žalovaných.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.