Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10P-3-2016.pdf
PDF · 78.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloletú A. P., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky E. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. Š. XXX/X, XXX XX P., t.č. bytom D..Š. X, XXX XX P., štátna občianka SR a otca D. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX P., t.č. bytom E. S. XX, XXX XX P., štátny občan SR, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloletá A. P., nar. X.X.XXXX sa z v e r u je do osobnej starostlivosti matky E. E., nar. X.X.XXXX, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, v bežných veciach. Otec maloletej D. P., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej A. P., nar. X.X.XXXX od 1.6.2016 mesačne sumou 60,- € a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať vždy do 10.dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 6.6.2016 na Okresnom súde Zvolen, a to za prítomnosti navrhovateľky - matky maloletého dieťaťa, odporcu - otca maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ktorí sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi na úradnom zázname, ktorý bol bezprostredne potom spísaný.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Predmetom konania bol návrh navrhovateľky - matky, aby súd zveril maloletú Lilianu do jej osobnej starostlivosti a aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 80,- € mesačne, počnúc dňom 1.3.2013 (poznámka súdu: na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že sa jednalo o písaciu chybu a pôvodne žiadala výživné určiť od 1.3.2016). V priebehu konania rodičia a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd formou rozsudku schválil. Žiadny z účastníkov nežiadal upraviť styk s maloletou. O tomto návrhu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to podľa nasledujúcich ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § l46 ods.1 písm.a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Na okraj súd uvádza, že schválil rodičovskú dohodu v časti výživného, rešpektujúc ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, keď súd považoval predmetnú výšku výživného za zodpovedajúcu na tento čas jednak odôvodneným potrebám maloletej a tiež príjmovým a majetkovým možnostiam a pomerov oboch rodičov. Súd však zároveň poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, keď súd má za to, že v budúcnosti môže nastať situácia odôvodňujúca zvýšenie výživného na maloletú, či už v dôsledku zvýšenia výdavkov na maloletú, prípadne zníženia príjmu na strane matky, resp. zvýšenia príjmu otca a to aj formou zníženia jeho výdavkov napr. v súvislosti s existujúcou exekúciou. Navyše súd dáva do pozornosti fakt, že prípadné ďalšie zadlžovanie alebo výdavky povinného rodiča vzniknuté už v čase keď má tento vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu by nemohli byť braté súdom do úvahy a na takéto by súd neprihliadal pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti, pokiaľ sú to výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, keďže výživné deťom má pred takýmito inými výdavkami rodičov, v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, prednosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.) Nakoľko sa účastníci a ich zástupcovia po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať odvolanie, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z nich.