Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/342/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou v právnej veci navrhovateľky S. K., V.. Č., J.. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, zastúpená JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, E.Á. XX, K., proti odporcovi P. K., J.. XX.X.XXXX, Y. G. G. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej M. K., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania S. K., V.. Č., J.. XX.XX.XXXX a P. K., J.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 18.01.1997 v Š.U. S., zapísané v knihe manželstiev, Matričného obvodu Š. S., vo zväzku č. X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X r o z v á d z a.

Na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. M. K., J.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dcéry M. K., J.. 19.07.2002 sumou vo výške 120,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, opakovane do budúcna.

Styk maloletej s otcom n e u p r a v u j e.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresnom súde Prešov dňa 26.8.2015 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určil výživné vo výške 250,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo dňa 18.1.1997 na matričnom úrade v šarišských Michaľanoch. Pred podaným návrhom na rozvod manželstva mali trvalé bydlisko na adrese G. XX. K. trvania manželstva sa i narodil syn Erik a dcéra Alexandra. V posledných rokoch došlo k narušeniu ich vzájomné vzťahu ako manželov, čo viedlo k čoraz častejším hádkam. Odporca sa prestal starať o chod domácnosti, čoraz častejšie odchádzal z domu a vracal sa neskoro večer. Vzťahy medzi nimi ako manželmi sa dostali do štádia si nemajú čo povedať, odporca sústavne bezdôvodne vyčíta navrhovateľke jej správanie, vyčíta nákupy, aj keď slúžia len pre potreby domácnosti. Intímny život ako manželia spolu nevedú 8 mesiacov a odporca intímny život s manželom odmieta. Ich manželstvo je už len formálne, bez akýchkoľvek citov a obnova manželstva nie jem možná. Odporca nemá námietky, aby bola maloletá dcéra zverená do jej osobnej starostlivosti,

ona v mu v styku s dcérou nebude brániť. Navrhovateľka uviedla, že pracuje v hypermarkete Prešov a jej príjem je vo výške 500,- eur mesačne.

Navrhovateľka k podanému návrhu predložila sobášny list, rodné lista detí, potvrdenie o príjme, potvrdenie o poslednom spoločnom trvalom pobyte manželov. Manželia uzavreli manželstvo dňa 18.1.1997 v Š. S.. K. trvania manželstva sa im narodili deti D. K., J.. XX.X.XXXX M. M. K., J.. XX.X.XXXX. Posledným spoločným trvalým bydliskom manželov je M. G. XX. Príjem navrhovateľky je vo výške 553,96,-eur.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Kolízna opatrovníčka v písomne podanej správe uviedla, že maloletá M. K., J.. XX.X.XXXX pochádza z manželstva rodičov S. K. M. P. K.. Matka maloletých detí pracuje v E. Y. K.. Spolu s manželom, dospelým synom Erikom a maloletou dcérou bývajú v poschodovom rodinnom dome, ktorý je jej vlastníctvom. Interiér domu je po rekonštrukcii. Maloletá Alexandra má vlastnú detskú izbu, má tu vytvorené podmienky pre učenie ako aj trávenie voľného času. Návrh na rozvod manželstva podala matka maloletých detí a v prípade rozvodu manželstva, chce, aby bola maloletá dcéra zverená do jej osobnej starostlivosti. Otec pracuje ako regionálny zástupca železničnej spoločnosti Slovensko. S rozvodom manželstva nesúhlasí, chce to riešiť cestou psychológa. O rozvode manželstva sa rozprával aj s deťmi, ktoré s tým taktiež nesúhlasia. Priznáva si, že asi pred dvoma rokmi došlo medzi ním a manželkou k odcudzeniu, chce to však riešiť. Výdavky na domácnosť uhrádzajú manželia spoločne vo výške 200,- eur mesačne. Vo výdavkoch sú zahrnuté pôžička, inkaso, telefónny poplatok. Maloletá Alexandra je žiačkou 7. Ročníka ZŠ v Prešove, je zdravým dieťaťom. Maloletá má rada oboch rodičov, ale v prípade rozvodu manželstva chce ostať bývať s mamkou s otcom sa chce stretávať bez obmedzení. Nenavštevuje žiadne krúžky, ktoré by boli spoplatnené. Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca určiť primerané výživné, aby korešpondovala s potrebami maloletého dieťaťa ako aj príjmom otca. .

Súd uložil účastníkom konania povinnosť zúčastniť sa poradenstva na referáte poradensko psychologických služieb za účelom obnovy ich manželského spolužitia. Zo správy referátu vyplýva, že manželia aj po absolvovaní poradenstva nenašli k sebe spoločnú cestu, nedošlo k naštartovaniu ich komunikácie. Navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva aj naďalej zotrvala, utvrdila sa v tom, že nemá zmysel pokračovať v tomto vzťahu. Odporca vyjadril svoje pochybnosti o tom, či možno manželstvo zo strany manželky zachovať.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že aj naďalej na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Hlavným dôvodom podaného návrhu je manželov alkoholizmus a pod vplyvom alkoholu bol agresívnejší. Manžel začal byť žiarlivý, keď nastúpila do práce, kým bola doma a starala sa o babku a deti bolo všetko v poriadku. Je pravda, že odkedy podala návrh na rozvod manželstva manžel prestal popíjať, naďalej sa však hádajú, rovnako je tam u manžela naďalej žiarlivosť. Manžel už nie je taký, aký bol v času uzavretia manželstva. Rovnako si myslí, že aj pre deti by bolo lepšie keby sa rozviedli, pretože sa neustále hádajú. Hádajú sa aj pre maličkosti, kde to prerastie do veľkej hádky a vzájomne sa urážajú. Jej vzťah k manželovi je momentálne taký ako k človeku s ktorým býva.

Odporca uviedol, že, s návrhom na rozvod manželstva naďalej nesúhlasí. On sa snaží zmeniť, aby odstránil to v čom vidí manželka problém, už nepije. Je pravdou, že medzi ním a manželkou súd hádky, keď chce on hádku ukončiť, manželka nechce hádku ukončiť. Rovnako, keď boli na referáte poradensko psychologických služieb boli im navrhnuté spoločné aktivity, kde boli s manželkou raz v tatrách a raz v kine, pričom bolo zjavné, že manželka s ním nechce tráviť čas. Je pravda, že ako manželia spolu intímne nežijú už niekoľko mesiacov, pretože manželka to odmieta. Čo sa týka jeho žiarlivosti manželka mu dala niekoľkokrát dôvod na to, aby bol žiarlivý. On má svoju manželku aj naďalej rád, možno nie tak, ako na začiatku manželstva, čo je spôsobené rokmi, alebo tým, čo sa teraz deje, ale chce v manželstve zotrvať.

Z výpovede navrhovateľky bolo ďalej zistené, že maloletá dcéra navštevuje 7. Ročník základnej školy v Prešove. Jej výdavky sú cestovné na SAD a MHD vo výške 15,- eur mesačne. Dcéra sa v škole nestravuje, nenavštevuje žiadne krúžky. Výdavky na domácnosť sú okolo 120,- eur mesačne, cestovné

navrhovateľky do práce je 100,- eur mesačne. Výdavky na mobilné služby pre dcéru sú 7-10 eur mesačne a rovnako aj pre ňu.

Odporca uviedol že jeho mesačný príjem je vo výške 700,- eur, cestovné do práce má 200,- eur mesačne, pretože pracuje v Košiciach, výdavky na mobilné služby vo výške 25,- eur, spláca pôžičku z VUB banky na kúpu auta v celkovej výške 5000,- eur, kde je mesačná splátka 50,- eur. Platí poistku synovi raz štvrťročne vo výške 40,- eur, pre dcéru 9,-eur.Uviedol, že z dôvodu, že po rozvode manželstva si musí vyriešiť otázku bývania, kde mu syn povedal, že bude bývať s ním, bude schopný platiť výživné na dcéru maximálne vo výške 100,- eur mesačne.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla zveriť maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky a to aj s ohľadom na vyjadrenie maloletej pred kolíznou opatrovníčkou, styk s otcom neupravovať a výživné určiť primerané potrebám maloletého dieťaťa ako aj príjmu otca.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 23 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 odsek 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 odsek 2 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 3 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa § 24 odsek 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania sa nachádza v hlbokej kríze, ktorú manželia nevedia spoločne prekonať. Manželia ani potom čo sa zúčastnili psychologického poradenstva naďalej nevedeli svoje problémy, hádky konštruktívne riešiť, rozkol v ich vzťahu sa naďalej prehlboval. Navrhovateľka uviedla, že po psychologickom poradenstve je už pevne rozhodnutá pre rozvod manželstva, k manželovi nemá už žiadnu citovú náklonnosť, vníma ho len ako človeka s ktorým býva. Intímny život medzi nimi ako manželmi už nefunguje niekoľko mesiacov. Odporca rovnako vyjadril svoje presvedčenie, že zo strany manželky už nie je možná záchrana ich manželstva, napriek jeho snahe zmeniť svoje správanie.

Súd z uvedených dôvodov manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože bolo preukázané, že kríza ktorou ich manželstvo prechádza a vzájomný rozkol medzi manželmi je v štádiu, kedy sa hlavne navrhovateľka už cez ňu nedokáže preniesť a vyvinúť snahu pre znovu obnovenie ich manželstva. Navrhovateľ prezentovala, že už nemá žiadny záujem v manželstve zotrvať.

Súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletú dcéru do osobnej starostlivosti matky. Obaja účastníci konania ako rodičia maloletého dieťaťa sa vyjadrili zhodne v tom, aby bola maloletá dcéra zverená do osobnej starostlivosti matky, rovnako aj maloletá dcéra pred kolíznou opatrovníčkou uviedla, že má rada oboch rodičov, chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky.

Súd neupravil styk maloletej dcéry s otcom, pretože vzhľadom k jej veku si vie sama korigovať stretávanie sa otcom. Sama uviedla, že s otcom sa chce stretávať bez obmedzení.

V otázke určenia výšky výživného vychádzal súd z oprávnených záujmov maloletého dieťaťa ako aj príjmových a majetkových pomerov otca. Maloletá Alexandra je žiačkou 7. ročníka základnej školy, kde má cestovné vo výške 11,90 eur, pretože je jej preplácané školou. V škole sa nestravuje, sú tu teda vyššie nároky na desiaty a vyššie výdavky spojené s jej stravou doma. Maloletá v rámci voľného času nenavštevuje žiadne finančne spoplatnené krúžky, je zdravým dieťaťom. Príjem otca je vo výške 700,- eur mesačne. Súd pri takto zistených pomeroch určil výživné vo výške 120,- eur mesačne zo strany otca na maloletú dcéru. Takto určené výživné zohľadňuje potreby maloletého dieťaťa, kde aj keď maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, je zrejmé vzhľadom k jej veku, že voľný čas trávi s rovesníkmi, čo je spojené aj s finančnými nákladmi, rovnako výdavky na jej obliekanie a hygienu sú v tomto veku náročnejšie. Maloletá dcéra sa zúčastňuje aj rôznych vystúpení a akcií organizovaných školou a je potrebné zohľadniť aj zvýšené výdavky na nákup školských pomôcok na začiatku školského roka ako aj financovanie akcií a výletov organizovaných školou. Maloletá dcéra bola na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorej príjem je vo výške 550,- eur mesačne, pričom z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nemá možnosť si tento príjem zvýšiť. Takto určené výživné je dostatočné aj na pokrytie výdavkov na maloletú dcéru aj budúcnosti, najmä však do skončenia dochádzky do základnej školy.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. veta prvá, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.