Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-358-2015.pdf
PDF · 94.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/358/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom v Bratislave, Ul. Svornosti 43, proti žalovanému V. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, t. č. bytom I., Z.. E. XX, o zaplatenie 4661,81 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 4. 12. 2015, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 4661,81 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4661,81 eura od 27. 6. 2015 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov z dohody o urovnaní, uzavretej so žalovaným dňa 29. 4. 2015. Predmetom urovnania bol dlh žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný uzavrel so N. N., a. s. dňa 18. 4. 2012. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29. 10. 2014. Medzi účastníkmi bola sporná výška postúpenej pohľadávky v sume 4908,14 eura, preto sa dohodli, že pôvodný záväzok nahrádzajú záväzkom vo výške 4661,81 eura. Spolu sa zaviazal žalovaný zaplatiť 5965,66 eura, formu 119 mesačných splátok. Žalovaný dlh neuhradil v súlade s dohodou, preto sa dlh stal splatným v dôsledku omeškania splátky splatnej dňa 26. 6. 2015.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 11. 5. 2016, žalobca uviedol, že priznanie nároku si uplatňuje na základe dohody o urovnaní v súlade s § 585 Občianskeho zákonníka, nie z titulu pôvodného záväzku. Tým, že boli sporné veci medzi účastníkmi urovnané a pôvodný záväzok bol nahradený záväzkom vyplývajúcim z urovnania, nie je súd oprávnený požadovať podrobnejšie informácie o záväzku, ktorý už neexistuje. Suma, uplatnená v žalobe, predstavuje urovnanú istinu vo výške 4661,81 eura.
Žalovaný výhrady voči výške žalovanej sumy nemal a navrhol na jej splácanie povoliť splátky v sume 30 eur mesačne.
Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že nedisponujú listinnými dôkazmi, na ktoré boli vyzvaní súdom, spolu s termínom súdneho pojednávania. Trval aj na vyjadrení zo dňa 5. 5. 2016. Jedná sa o nárok z dohody o urovnaní, teda z nového záväzku. Nedisponujú špecifikáciou žalovanej pohľadávky. Istina predstavuje sumu 4661,81 eura. Postúpená bola pohľadávka vo výške 4908,14 eura, v dohode o urovnaní bol určený záväzok vo výške 4661,81 eura. Ponížená suma je teda v konečnom dôsledku priaznivejšia ako bola postúpená
pohľadávka. 5965,66 eura je celková suma z dohody o urovnaní, to znamená súčet 119-ich splátok, ktorá pozostáva z istiny vo výške 4661,81 eura a dohodnutého úroku vo výške 5 %.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, ktorému bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu pracovnými dôvodmi a súdne pojednávanie odročiť nežiadal. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaný pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že dlh chcel splácať po 50 eur, ale nemal na to peniaze, lebo bol bez práce. Momentálne pracuje, ale poberá mzdu len vo výške približne 350 eur mesačne v čistom. Zmluvu o úvere so N. N. uzavrel, úver mu bol poskytnutý vo výške 3000 eur, zaplatil asi jednu splátku. Neplatil preto, lebo stratil prácu. S pánom od žalobcu sa stretli v Poprade pri Lidli na parkovisku. Najskôr mu prišiel list o dohode o splátkach, a potom ho kontaktovali telefonicky. V liste bola aj dohoda, aj splátkový kalendár. Boli tam uvedené aj splátky po 50 eur. V dohode nebola uvedená výška splátok, keď s tým pánom telefonoval, pýtal sa ho, akú navrhuje výšku splátky. Keď povedal, že 20 eur, povedal mu, že najnižšia suma je 50 eur, keďže dlh je vysoký, s čím súhlasil. V Poprade už mal vytlačený splátkový kalendár. Podpísal dohodu, že bude dlh splácať po 50 eur. Ten pán mu povedal, že je to ohľadne urovnania dlhu v N. N., že to prešlo na Kruk. Výhrady voči pôvodnému dlhu nemal, nevedel uviesť, prečo sa robila dohoda o urovnaní, žiadne záväzky medi nimi neboli sporné. Dohodu o urovnaní nečítal. Nevedel, z čoho pozostáva suma 5965,66 eura. Žiadne splátky na základe dohody o urovnaní nevyplatil. Nastupoval do práce do Bratislavy, myslel si, že bude mať na splátky. Ten pán ho tlačil k tomu, aby platil minimálne po 50 eur. Dohodu mu dali až v Poprade, nepamätal si, či dohoda bola aj súčasťou listu, ale dostal ju až v Poprade. Má 3 vyživovacie povinnosti. Na bývanie platí 230 eur mesačne, vrátane energií. Manželka je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok vo výške 180 eur mesačne a prídavky na deti. Žiaden majetok nevlastní.
Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to dohody o urovnaní, výpisu z obchodného registra žalobcu, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o zosplatnení dlhu, zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, súd zistil nasledovný skutkový stav:
N. N., a. s. ako veriteľ a žalovaný a F. H. ako dlžníci uzavreli dňa 18. 4. 2012 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3000 eur, ktorý sa zaviazali dlžníci vrátiť, spolu s dojednaným úrokom, v 120 splátkach vo výške 64,74 eura mesačne.
Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 29. 4. 2015 dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa časti A čl. 1. dohody, medzi právnym predchodcom veriteľa, Slovenská sporiteľňa, a. s. a dlžníkom bola uzatvorená zmluva číslo XXXXXXXXXX. Podľa časti A čl. 3. dohody, veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku z uvedenej zmluvy, ktorá skutočnosť nie je medzi zmluvnými stranami sporná. Podľa časti B dohody, má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 4908,14 eura, pozostávajúcu z istiny vo výške 3000 eur, úrokov z omeškania vo výške 1708,40 eura a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 199,74 eura, ktorá je, podľa čl. 3., medzi účastníkmi dohody sporná a z tohto dôvodu uzatvárajú dohodu o urovnaní, ktorou si urovnávajú vzájomné práva a záväzky, vyplývajúce zo zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a N. N., a. s.. Podľa časti C ods. 1. dohody, sa účastníci dohodli na urovnaní záväzkov tak, že doterajší záväzok dlžníka, vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom uhradiť dlžnú sumu vo výške 4661,81 eura, spolu s úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru a celková čiastka tak predstavuje 5965,66 eura, ktorá je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok, ktorý je vyjadrený úrokovou sadzbou 5 % ročne z dlžnej čiastky úveru. Účastníci sa dojednali na povinnosti dlžníka splácať uvedenú sumu v splátkach vo výške 50 eur mesačne, od 26. 5. 2015, v celkovom počte 119 splátok. Podľa časti C ods. 4. dohody, v prípade, že je úhrada záväzku dohodnutá v splátkach, sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatným. V tomto prípade je dlžník povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou je v omeškaní a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku.
Dňa 16. 11. 2015 žalobca oznámil žalovanému, že sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 26. 6. 2015, čím došlo k zosplatneniu dlhu a vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 4711,81 eura, spolu s úrokom z omeškania, od 27. 6. 2015, do 26. 11. 2015.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného plnenia domáhal právnym dôvodom úhrady záväzku na základe dohody o urovnaní, uzavretej so žalovaným dňa 29. 4. 2015. Uvedenou dohodou malo dôjsť k urovnaniu sporných záväzkov zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá mala byť, podľa časti A čl. 1. dohody, uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným. Dohodou o urovnaní si účastníci upravujú práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Na základe dohody o urovnaní vzniká medzi účastníkmi pôvodného záväzku nový záväzkový vzťah, odlišný od pôvodného záväzkového vzťahu. Urovnaním teda dochádza k zániku doterajšieho záväzku a k jeho nahradeniu záväzkom novým. Cieľom urovnania (uzavretia dohody o urovnaní) je odstránenie pochybností medzi účastníkmi pôvodného záväzku tak, že pôvodný záväzok, ktorý bol sporný alebo pochybný, sa ruší (zaniká) a nahrádza sa záväzkom novým. Predpokladom urovnania je však spornosť alebo pochybnosť, ktorú majú účastníci pôvodného záväzku ohľadne tohto záväzku. Súd v konaní nemal preukázané platné uzavretie dohody o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka, z ktorej si žalobca odvodzoval žalovaný nárok. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto právom spájajú.
Z uvedenej legálnej definície vyplývajú pojmové znaky právneho úkonu, ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie na následky, ktoré sa prejavom vôle majú vyvolať, pričom sa jedná o právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú. Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti vôle, musí byť vôľa skutočne daná, vážna, bezomylná a slobodná. Existencia (danosť) vôle je základnou náležitosťou vôle pri posudzovaní platnosti právneho úkonu. Právny úkon nevznikne, ak vôľa nie je daná, ak vôľa neexistuje. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na strane žalovaného absentovala vôľa smerujúca k uzatvoreniu dohody o urovnaní v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že jeho vôľa smerovala k uzatvoreniu dohody o splátkach, teda nie k uzatvoreniu dohody o urovnaní. Žalovaný tvrdil, že žalobca si s ním dojednal výšku splátky telefonicky, následne sa osobne stretli a podpísali dohodu. Žalovaný pred dojednaním dohody o urovnaní nevykonal úkony, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mal pochybnosti o pohľadávke žalobcu resp. jeho právneho predchodcu a jej výške, uzavretie dohody o urovnaní žiadnym spôsobom neinicioval a z jeho správania nevyplývala vôľa uzavrieť dohodu o urovnaní. Žalovaný tvrdil a právny zástupca žalobcu prítomný na súdnom pojednávaní jeho tvrdenia nerozporoval, že medzi ním a žalobcom neboli žiadne záväzky sporné a dlh si chcel splatiť. Už pred podpisom zmluvy však uvádzal pracovníkovi žalobcu, že splátku v žalobcom v zmluve uvedenej výške nebude spôsobilý platiť a až na naliehanie žalobcu súhlasil s jej výškou. V dohode, ktorá bola vopred žalobcom pripravená a predtlačená, vrátane výšky splátky, nemal žalovaný možnosť, s výnimkou doplnenia údajov o mieste uzavretia dohody, údajov o telefonickom a emailovom kontakte a podpisu, vykonať žiadne zmeny a úpravy, a teda akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej obsah. Z dôvodu absencie vôle na uzavretie dohody o urovnaní je dohoda neplatná. Dohoda o urovnaní je neplatná aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť v časti týkajúcej sa identifikácie sporného záväzku, ktorý je neurčito a nezrozumiteľne identifikovaný pokiaľ ide o jeho výšku a štruktúru. Nový záväzok, ktorý mal vzniknúť medzi žalobcom a žalovaným, je v časti C uvedený v sume 5965,66 eura a má predstavovať súčet úveru, jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady pritom majú byť tvorené úrokom vo výške 5 % ročne z dlžnej čiastky. Z uvedeného zmluvného dojednania však nie je zrejmé, z čoho má pozostávať nový záväzok, t. j. v akej sume je tvorený istinou, v akej sume úrokom, príp. ďalšími záväzkami. Navyše, podľa dojednania v zmluve, je tvorená celková dlžná suma súčtom úveru a jeho príslušenstva (ktorým sú podľa zákonného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a celkovými nákladmi, ktoré majú byť tvorené úrokom. Z uvedeného teda nie je zrejmé, z čoho pozostáva nový záväzok žalovaného. Ak totiž záväzok pozostáva aj z príslušenstva, do ktorého celkom nepochybne v zmysle zákonnej úpravy patria úroky, nie je zrejmé, prečo úroky boli zaradené do celkových nákladov a čo potom patrí do príslušenstva. Zo zmluvného dojednania nevyplýva ani skutočnosť, z čoho pozostáva suma vo výške prevyšujúcej sumu 4661,81 eura, ani z čoho pozostáva samotná suma vo výške 5965,66 eura. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že nevedel, z čoho suma vo výške 5965,66 eura, uvedená v dohode, pozostáva. Špecifikovať žalovanú sumu nevedel ani právny zástupca žalobcu, hoci na špecifikáciu bol vyzvaný spolu s predvolaním na súdne pojednávanie. Súd považoval uzavretú dohodu o urovnaní za rozpornú s dobrými mravmi a z uvedeného dôvodu taktiež za neplatnú. Iniciátorom uzavretia dohody o urovnaní bol žalobca, ktorý po postúpení pohľadávky kontaktoval žalovaného a predjednal si s ním podmienky splácania dlhu v splátkach. Následne sa pracovník žalobcu osobne stretol so žalovaným a predložil mu na podpis dohodu o urovnaní. Žalovaný po nahliadnutí na samotný text dohody o urovnaní uviedol, že dohodu mu dali k dispozícii až po jej podpise, čomu nasvedčuje aj dátum uzavretia dohody, ktorý bol v dohode predtlačený, pričom právny zástupca žalobcu uvedené tvrdenie nerozporoval. Žalovaný preto nemal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s textom dohody. Súd mal za to, že žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o urovnaní neuzavrel dohodu s cieľom reálneho poskytnutia výhod žalovanému, naopak, s cieľom zlepšiť si svoje právne postavenie pri vymáhaní pohľadávky tým, že nahradí pôvodný záväzok, ktorý nemusel byť dôvodný v celom rozsahu, novým záväzkom, a to aj vzhľadom na vyhlásenie žalovaného zakomponovaného v časti C ods. 2. dohody o uznaní záväzku čo do dôvodu a výšky. V spotrebiteľských právnych vzťahoch sa pritom vždy vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Spotrebiteľ (žalovaný) nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody, táto bola vopred pripravená na predtlačenom formulári. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody je preto možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Z uvedených dôvodov uzavretá dohoda odporuje dobrým mravom. Žalobca napriek výzve súdu nešpecifikoval žalovanú sumu uvedením jej jednotlivých položiek, nedoplnil žalobu o skutkové tvrdenia, kedy a koľko žalovaný na úver zaplatil a kedy a z akého dôvodu banka úver zosplatnila, nepredložil súdu listinné dôkazy, preukazujúce poskytnutie úveru a jeho prípadné čiastočné úhrady, ani listinné dôkazy preukazujúce prehľad splátok
s rozčlenením na úrok a istinu a listinné dôkazy preukazujúce splatnosť úveru. Napriek výzve súdu žalobca trval na tom, že nárok si uplatňuje z právneho dôvodu dohody o urovnaní. Keďže dohoda o urovnaní je absolútne neplatný právny úkon, neprislúchalo žalobcovi z takéhoto úkonu žiadne plnenie.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko v konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.