Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/145/2005

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: G.. A.. E. Y., M.., X.. XX. X. XXXX, bytom R. XXX/XX, J., Č. K., pre vymoženie 4.969,46 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 89/2005, takto

rozhodol:

Exekúcia je n e p r í p u s t n á. Súd exekúciu z a s t a v u j e. Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 56,04 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 14. 2. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 89/2005 na vymoženie pohľadávky vo výške 149.710,- Sk, priznanej platobným výmerom Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 2431/2004/A zo dňa 24. 6. 2004 a platobným výmerom Všeobecnej zdravotnej poisťovne č. 2431/2004/C zo dňa 24. 6. 2004. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 001901* zo dňa 7. 3. 2005, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 149.710,- Sk a trov exekúcie.

Oprávnená a Slovenská konsolidačná, a.s., predložili súdu v priebehu konania návrh na zmenu účastníka konania z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2/2012/VŠZP z 16. 4. 2012 postúpená. O pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného súd rozhodol uznesením č. k. -17 zo dňa 28. 8. 2015. Povinný podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie a zároveň navrhol zastavenie exekúcie. Svoje podania odôvodnil tým, že o pohľadávke oprávnenej sa dozvedel až z doručeného rozhodnutia o zmene účastníka konania, zrejme ide o nejaké nedorozumenie ohľadom platby poistného. Ešte začiatkom roku 1993 slúžil ako vojak z povolania na VVTŠ Liptovský Mikuláš a poistné zaňho odvádzal zamestnávateľ, t. j. armáda. Nikdy nebol ani samostatne zárobkovo činnou osobou. Vo februári 1993 bol ministrom obrany prevelený k armáde Českej republiky, odvtedy žije a pracuje v Českej republike. Povinný poukázal tiež na skutočnosť, že sa sťahoval krátko po rozdelení Československa, keď ani úradníci na oboch stranách nemali v mnohých veciach jasno. Niekoľko mesiacov potom býval na ubytovni v Prahe, kam mu chodila aj pošta zo Slovenska, potom tri roky v Beroune. V roku 1996 ukončil činnosť v armáde, odvtedy pracuje na Západočeskej univerzite v Plzni a už asi 20 rokov býva na tej istej adrese. Nikdy sa neskrýval, vždy bol riadne prihlásený k trvalému pobytu a doručenú poštu preberal. Jeho zamestnávatelia vždy odvádzali zdravotné poistenie príslušnej zdravotnej poisťovni. Povinný tiež doložil doklady, a síce poskytnutie údajov z informačného systému o evidencii obyvateľov (mesto Plzeň), potvrdenie o zamestnaní od súčasného zamestnávateľa a kópiu z vojenskej knižky, ako aj kópiu vyjadrenia, ktoré mu zaslala oprávnená.

Oprávnená vo vyjadrení zaslanom povinnému zaujala stanovisko, že opakovane vyzývala povinného na predloženie dokladov o tom, ktorý subjekt zaňho platí v rozhodnom období poistné, a keďže k tomu nedošlo, preverovala jeho poistenie v Českej republike. Z Centrálneho registra poistencov ČR bolo zistené až to, že povinný je od 1. 10. 2000 poistencom Zdravotnej poisťovne Ministerstva vnútra ČR, preto mu bol za predošlé obdobie 1. 1. 1995 - 30. 9. 2000 vyčíslený nedoplatok na poistnom. Oprávnená zároveň vyzvala povinného na doloženie príslušných dokladov. V nadväznosti na zistené skutočnosti oprávnená po doručení dokladov povinným navrhla exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinnému zaniklo poistenie na území Slovenskej republiky. Oprávnená tiež uviedla, že vymáhané pohľadávky boli medzi ňou a Slovenskou konsolidačnou, a.s., vysporiadané v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o postúpení pohľadávok. Uvedené potvrdil aj postupník Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá súdu oznámila, že tieto pohľadávky boli zmluvne dohodnutých spôsobom vrátené oprávnenej, nakoľko po uzatvorení zmluvy boli zistené skutočnosti, z ktorých bolo zrejmé, že predmetné pohľadávky ku dňu ich postúpenia nespĺňali zákonné predpoklady na ich účinné postúpenie. Pretože uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania bolo podaním odvolania zrušené (§ 374 ods. 4 O. s. p.) a odpadol dôvod na rozhodnutie o zmene účastníka (pohľadávky boli vrátené), súd pokračoval v konaní s pôvodnou oprávnenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., a prikročil k rozhodnutiu o oprávnenou aj povinným podanom návrhu na zastavenie exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 8. 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. V prejednávanej veci podal návrh na zastavenie exekúcie povinný a následne aj oprávnená, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Dôvodom podaného návrhu je skutočnosť, že v období, za ktoré mu bol vyrubený nedoplatok na poistnom, bol povinný zdravotne poistený v Českej republike. Nakoľko zastavenie exekúcie navrhla aj oprávnená, súd bol povinný jej vôľu rešpektovať, preto rozhodol v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 115,73 eur, predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis Ex 471/2004. Súdny exekútor tiež žiadal, aby súd zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávnenú. Oprávnená ani povinný sa k otázke náhrady trov exekúcie nevyjadrili.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Trovy exekúcie vzhľadom na znenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku uhrádza v zásade povinný. Ust. § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku umožňuje výnimočne zaviazať na náhradu trov exekúcie

oprávneného, a to za predpokladov tam uvedených. Oznamovacia povinnosť poistenca bola v čase odchodu povinného do Českej republiky upravená v ust. § 20 zákona č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, ktoré ukladalo povinnosť prihlásiť zamestnancov do poisťovne a odhlásiť ich pri skončení pracovného pomeru zamestnávateľovi. Poistenec mal oznamovaciu povinnosť vtedy, ak nebol zamestnaný alebo ak šlo o osobu samostatne zárobkovo činnú. Ohlasovanie zmeny trvalého pobytu nebolo v tom čase upravené. V prípade povinného šlo o zamestnanca ozbrojených síl (ministerstva obrany), navyše v jeho prípade ani nedošlo vo februári 1993 k zániku pracovného pomeru, ale len k sťahovaniu do Českej republiky (na základe rozhodnutia jeho zamestnávateľa). Súd mal tiež preukázané, že povinný si trvalý pobyt v Liptovskom Mikuláši odhlásil (oznámenie Mesta Liptovský Mikuláš pri zisťovaní súčasného pobytu povinného). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že povinný neporušil oznamovaciu povinnosť, nakoľko v jeho prípade nešlo o takú zmenu údajov, ktorú by bol povinný v tom čase zdravotnej poisťovni v zmysle účinných právnych predpisov ohlásiť. Pokiaľ sa zmenili u povinného pomery na území Českej republiky a tieto skutočnosti neboli oprávnenej známe, za toto nemôže niesť povinný zodpovednosť. Keďže povinný uvádzal, že o exekučných tituloch nemal vedomosť, sú tu aj pochybnosti o tom, či vôbec boli exekučné tituly povinnému (zrejme fikciou) riadne doručené. Tieto okolnosti však už súd z dôvodu hospodárnosti neskúmal, nakoľko ostatné zistené skutočnosti sú pre rozhodnutie o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie postačujúce.

Nakoľko povinný svoje povinnosti voči oprávnenej neporušil a táto na základe skutočností oznámených a preukázaných povinným v priebehu exekúcie navrhla túto zastaviť, oprávnená procesne zavinila zastavenie exekúcie a súd jej uložil nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 4. 2008 (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky vyhodnotil ako účelne vynaložený čas na túto exekúciu spolu 1 hodinu a 30 minút, a potom patrí súdnemu exekútorovi odmena za dve začaté hodiny účelne

vynaložené na exekúciu vo výške 13,28 eur (400,- Sk). Jedná sa o čas potrebný na prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie - 10 minút, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút, spracovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie - 20 minút, spracovanie príkazu na začatie exekúcie (prikázaním pohľadávky z účtu) - 20 minút a spracovanie príkazu na začatie exekúcie (prikázaním pohľadávky z iných príjmov) - 20 minút. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie vyhodnotením komplexného spracovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v trvaní 20 minút, ako to uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah tohto úkonu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov, ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Súd pritom pripomína, že samotné spracovanie žiadosti o udelenie poverenia je odmenené v rámci paušálnej odmeny za získanie poverenia. Ďalej súd priznal za spracovanie príkazu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi odmenu len za 20 minút, ktorý čas považoval súd za tento úkon za hospodárny, nie za 3 x 20 minút, ako bola uplatnená. Súdny exekútor síce spracoval 3 príkazy na začatie exekúcie, tieto však boli obsahovo totožné a menilo sa len označenie banky, ktorej bol ten ktorý príkaz adresovaný.

Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi okrem hodinovej odmeny priznal aj paušálnu odmenu po 3,32 eur (100,- Sk), a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenej (písm. c/), doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie oprávnenej (písm. e/), zisťovanie bydliska povinného v súčinnosti s registrom obyvateľov (písm. g/), zisťovanie platiteľa mzdy povinného v súčinnosti so sociálnou poisťovňou (písm. h/), zisťovanie účtu povinného v súčinnosti s daňovým úradom (písm. i/) a zisťovanie majetku povinného v súčinnosti s dopravným inšpektorátom (písm. j/), spolu za 7 úkony vo výške 23,24 eur (700,- Sk). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie, pretože z exekútorského spisu vyplýva, že súdny exekútor doručoval túto písomnosť poštou. Za úkony doručovania mu však patrí odmena len vtedy, ak doručuje písomnosti sám alebo svojimi zamestnancami, za doručovanie poštou mu patrí len náhrada hotových výdavkov.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Okrem odmeny za výkon exekučnej činností má exekútor nárok aj na náhradu hotových výdavkov. Súdnemu exekútorovi patrí poštovné za doručovanie zásielok: upovedomenie o začatí exekúcie povinný (1,30 eur), žiadosť o súčinnosť register obyvateľov (0,30 eur), príkaz na začatie exekúcie banky (3 zásielky, pomerne pre 4 exekúcie, spolu 0,85 eur), príkaz na začatie exekúcie Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (1,13 eur), príkaz na odblokovanie banky (3 zásielky, pomerne pre 2 exekúcie, spolu 1,30 eur), zásielky pre povinného v roku 2009 Liptovský Mikuláš (0,40 eur) a ČR (3,20 eur), zásielky pre povinného v roku 2011 (2x, spolu 1,70 eur), spolu vo výške 10,18 eur, v ktorej na základe predloženého exekútorského spisu považoval súd tieto náklady za účelne a preukázateľne vynaložené pri vykonávaní exekučnej činnosti. Pri určení výšky poštovného súd vychádzal z cien Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Vynaloženie nákladov na poštovné vo zvyšnom rozsahu nemal súd na základe predloženého exekútorského spisu preukázané, zvlášť ak zo spisu vyplýva, že jednotlivé zásielky doručoval súdny exekútor oprávnenej a súdu osobne, za čo mu nárok na poštovné nevzniká.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 46,70 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 9,34 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 8. 2005 výslovne nestanovoval. Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd nepriznal daň z pridanej hodnoty z priznaných trov exekúcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. 12. 2004.

Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 56,04 eur, z toho na hodinovú odmenu pripadá 13,28 eur, na paušálnu odmenu 23,24 eur, na náhradu hotových výdavkov 10,18 eur, a na DPH 9,34 eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie povinný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.