Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-85-2012.pdf
PDF · 106.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/85/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa: navrhovateľa: JUDr. C. L., advokát, L. X., Ž. XX/XX, N.: XX XXX XXX, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, návrh na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t a k t o
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 28,81 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,0 % ročne od 16.05.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
III. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Navrhovateľovi sa vracia zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur, ktorý mu bude vrátený prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. po právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným žalobným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia náhrady škody za nesprávny úradný postup vo výške 39,05 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 39,05 Eur od 24.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj žalobný návrh skutkovým tvrdením, že podaním zo dňa 01.04.2010, ktoré adresoval Daňovému úradu v L.Ž.U. X., žiadal o započítanie daňových pohľadávok podľa § 63a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov s jeho pohľadávkou voči Okresnému súdu L.Ž.U.Á. X.. Pohľadávka vo výške 440,62 Eur mu vznikla na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia č. k. 2T/XXX/XXXX zo dňa 17.02.2009 a vo výške 482,01 Eur na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia č. k. 2T/X/XXXX zo dňa 14.09.2009. Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko O.Č.B., požiadalo Okresný súd L.Ž.U.Á. X. o vydanie potvrdenia, že záväzok uznáva. Predsedníčka Okresného súdu L.Ž.U.Á. X. prípisom zo dňa 19.05.2010, sp. zn. Spr. XXX/XX oznámila Daňovému riaditeľstvu v O.Č.B., že nevydáva potvrdenie o tom, že uznáva pohľadávku navrhovateľa, pretože potvrdením pohľadávky je právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní trov konania. Daňové riaditeľstvo v O. na základe uvedeného dňa 18.06.2010 vydalo potvrdenie o započítaní vzájomných pohľadávok, ktoré sa kryjú, avšak vzhľadom na oznámenie Okresného súdu L.Ž.U.Á. X. zo dňa 19.05.2010, sa nepodarilo overiť správnosť údajov daňovníka. Pohľadávka proti Okresnému súdu L.Ž.U.Á. X. vo výške 922,63 nezanikla a naďalej zostáva. Daňový úrad L.Ž.U.Á. X. rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. k. XXX/XXX/XXXXX/XX, vyrubil navrhovateľovi sankčný úrok 52,40 Eur za nezaplatenie zvyšnej dane z príjmov fyzických osôb vo výške priznanej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2009 v lehote splatnosti.
Odporca v stanovisku k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.05.2011, č. XXXXX/XXXX-XXX nevyhovel navrhovateľovi. Odôvodnil to tým, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdu, ani vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi konaním súdu a možnou ujmou.
Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č. k. 7C/85/2012-84 zo dňa 25.03.2013 žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a odvolanie odôvodnil tým, že podrobne odôvodnil akým spôsobom mu vznikla škoda, koho zavinením mu bola spôsobená škoda a v akej výške. Škoda vo výške 39,05 Eur mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom predsedníčky Okresného súdu L.Ž.U.Á. X., ktorá odmietla potvrdiť Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky v O.Č.B. skutočnosť, že navrhovateľ ako advokát a obhajca v trestných veciach má proti štátu (Okresnému súdu L.Ž.U.Á. X.) nezaplatenú pohľadávku vo výške 922,63 Eur. V dôsledku tohto protiprávneho a nesprávneho úradného postupu predsedníčky Okresného súdu L.Ž.U.Á. X., daňový úrad nevykonal započítanie tejto jeho pohľadávky s pohľadávkou daňového úradu proti nemu z titulu dane z príjmu za kalendárny rok 2009 v zmysle § 63a ods. 6 zákona č. 511/92 Zb. o správe daní a poplatkov. Daň vo výške 922,63 Eur musel zaplatiť dodatočne dňa 12.07.2010 a daňový úrad mu vyrubil sankčný úrok vo výške 39,05 Eur, ktorý zaplatil dňa 24.09.2010. Skutočnosť, že nedošlo k zápočtu a dostal sa do omeškania s platbou dane zo sumy 922,63 Eur za obdobie od 01.04.2010 do 12.07.2010 zavinila jedine predsedníčka Okresného súdu L.Ž.U.Á. X., ktorá odmietla potvrdiť, že jeho pohľadávka vo výške 922,63 Eur v čase podávania daňového priznania za kalendárny rok 2009 stále trvá. Rozhodnutie okresného súdu považoval za právne chybné, pretože Predsedníčka Okresného súdu L.Ž.U.Á. X. bola povinná vydať podľa § 63a ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva (nie že priznáva pohľadávku). Takéto potvrdenie má zmysel v tom, že pohľadávka trvá a že medzičasom nedošlo k jej zániku. Súčasne poukázal na to, že Okresný súd O.Č.B., proti ktorému mal tiež pohľadávku, ktorú žiadal započítať, výzvu daňového riaditeľstva potvrdil a daňové riaditeľstvo vykonalo zápočet. Na základe uvedených skutočností žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na opätovné konanie.
Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 6Co/565/2013-112 zo dňa 23.09.2014 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd zastával názor, že prvostupňový súd v preskúmavanej veci nesprávne právne posúdil žalobný návrh a v dôsledku toho sa ani nezaoberal správnosťou výšky uplatneného nároku. Konštatoval, že navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody proti štátu, za ktorý koná Ministerstvo spravodlivosti SR, ako ústredný orgán štátnej správy. Skutkový záver okresného súdu v prejednávanej veci spočíval v konštatovaní, že neexistuje vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním predsedníčky Okresného súdu L.Ž.U.Á. X. a uložením sankčného úroku navrhovateľovi, pretože jeho povinnosťou bolo daň za rok 2009 zaplatiť správcovi dane do 31.03.2009, teda že postup predsedníčky súdu nebol protiprávny a ďalej, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, ako majú súdy postupovať. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že neexistuje kauzálna súvislosť medzi konaním predsedníčky Okresného súdu L.Ž.U.Á. X. a vznikom škody a považoval ho za nesprávny. Súčasne považoval postup predsedníčky Okresného súdu L.Ž.U.Á. X. za mylný, keď na žiadosť daňového riaditeľstva o verifikáciu pohľadávky daňového dlžníka (navrhovateľa) odpovedala tak, že týmto potvrdením je rozhodnutie súdu o priznaní odmeny, že potvrdenie o uznaní pohľadávky nevydáva. Je nespochybniteľné, že v prípade verifikácie existencie pohľadávky navrhovateľa na žiadosť daňového riaditeľstva, by došlo k započítaniu a navrhovateľ by nemusel zaplatiť daň z príjmov a sankciu za oneskorené zaplatenie. Škodou je potom práve sankčný úrok.
Navrhovateľ si uplatnil ako náhradu škody sankčný úrok z daňovej povinnosti 922,63 Eur tak, ako mu ho určil daňový úrad, a to vo výške 39,05 Eur spolu s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nárok na započítanie neuplatnil spolu s daňovým priznaním, resp. do 31.03.2009, ale až neskôr, teda za sankčný úrok podľa § 35b za obdobie odo dňa splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie, nemôže zodpovedať štát v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom bude potom daná iba za tú škodu (sankčný úrok), ktorá vznikla po dni, keď navrhovateľ žiadosť o započítanie doručil daňovému úradu. Úlohou okresného
súdu, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) o tom, že je daná zodpovednosť odporcu za vznik škody, bude sa zaoberať jeho výškou po zohľadnení aspektov, ktoré špecifikoval odvolací súd.
Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanovenými postupmi svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d), 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 1a písm. f/ zákona č. 511/1992 Z.z., o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
Podľa § 32 ods. 1 a 3 zákona č. 511/1992 Z.z., súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných zákonov, sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku. Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku, sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.
Podľa § 35b ods.1 písm. a/ a ods. 2 zákona č. 511/1992 Z.z., sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona. Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená alebo v deň vrátenia nadmerného odpočtu, ktorý správca dane vrátil daňovému subjektu. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku a pokuty.
Ustanovenie § 63a zákona č. 511/1992 Zb. upravuje predpoklady na započítanie daňových pohľadávok. Na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je správca pohľadávky povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným správcom pohľadávky vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad môže vyrubiť sankčný úrok podľa § 35b len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňovej pohľadávky daňovému úradu alebo colnému úradu. Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť daňovej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení sankčného úroku vzťahuje prvá veta; na nezapočítanú časť daňovej pohľadávky sa vzťahuje § 35b.
Podľa § 74 ods. 1 písm. g) zákona č. 757/2004 Z.z. o predsedu súdu na úseku správy súdu zabezpečuje poskytovanie informácií o činnosti súdu pre iné orgány verejnej moci a pre verejnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a hlásenie sa podáva do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca, za predchádzajúci kalendárny mesiac. V lehote na podanie daňového priznania je povinný daňovník, dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu daň aj zaplatiť. Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania podľa tohto odseku alebo do lehoty podľa odseku 3 správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania. Rovnaký postup sa použije, ak za osobu, ktorá nemá do termínu na podanie daňového priznania správcom dane oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, podáva daňové priznanie dedič alebo osoba podľa osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na § 226 O.s.p. v zmysle ktorého je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu predsedníčky Okresného súdu L. X. došlo k vzniku škody. Škodou je sankčný úrok, ktorý navrhovateľ uhradil daňovému úradu, avšak zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom bude potom daná iba za tú škodu (sankčný úrok), ktorá vznikla po dni, keď navrhovateľ žiadosť o započítanie doručil daňovému úradu. Úlohou okresného súdu, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, bolo zaoberať sa výškou náhrady škody po zohľadnení aspektov, ktoré špecifikoval odvolací súd.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podaním zo dňa 01.04.2010 žiadal navrhovateľ Daňový úrad L. X. o započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 a) zákona č. 511/1992 Zb.. Žiadosť bola podľa prezenčnej pečiatky doručená daňovému úradu dňa 27.04.2010. Navrhovateľovi vznikla pohľadávka voči Okresnému súdu L. X., celkovo vo výške 922,63 Eur, a to vo výške 440,62 Eur mu vznikla na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia č. k. 2T/. zo dňa 17.02.2009 a vo výške 482,01 Eur na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia č. k. 2T/X/XXXX zo dňa 14.09.2009. Podaním zo dňa 19.05.2010, Spr XXX/XX Okresný súd L. X. uviedol, že nevydáva potvrdenia o tom, že uznáva pohľadávky navrhovateľa, pretože potvrdením pohľadávky je právoplatné rozhodnutie súdu o priznaní trov konania. Daňové riaditeľstvo SR v O. vydalo dňa 18.06.2010 č. P. potvrdenie o započítaní pohľadávky navrhovateľa ako daňového dlžníka a konštatoval, že daňové pohľadávky navrhovateľa voči Okresnému súdu L. X. vo výške 922,63 Eur nezanikajú a naďalej zostávajú. Navrhovateľovi bolo potvrdenie doručené dňa 12.07.2010 a dňa 12.07.2010 zaplatil daňovú povinnosť. Rozhodnutím Daňového úradu L. X. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Belk zo dňa 26.08.2010 bol navrhovateľovi vyrúbený sankčný úrok za zdaňovacie obdobie 2009 zo sumy 922,63 Eur za obdobie od 31.03.2010 do 12.07.2010 (t.j. 103 dní omeškania) vo výške 39,05 Eur. Listom zo dňa 11.11.2010 (doručeným dňa 15.11.2010) navrhovateľ žiadal odporcu v rámci predbežného prerokovania o priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávny úradným postupom. Odporca žiadosť navrhovateľa predbežne prerokoval a žiadosti navrhovateľa nevyhovel, pričom stanovisko bolo vypracované dňa 19.05.2011.
Výšku náhrady škody súd určil v súlade s § 35b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., t.j. 15 % zo sumy 922,63 Eur od 28.04.2010 (deň nasledujúci po doručení žiadosti o započítanie daňovému úradu, keďže štát
nezodpovedá za obdobie do doručenia žiadosti daňovému úradu o započítanie) do 12.07.2010 (deň zaplatenie sankčného úroku), t.j. 28,81 Eur.
Z dôvodu, že odporca riadne a včas navrhovateľovi nezaplatil náhradu škody, dostal sa s plnením do omeškania. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola vo výške 1 %. Okamih začiatku vzniku povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania súd určil v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a s poukazom na skutočnosť, že žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie bola odporcovi doručená dňa 15.11.2010. Od tohto dňa začala odporcovi plynúť lehota šiestich mesiacov na prerokovanie, prípadne uspokojenie nároku navrhovateľa. Lehota uplynula dňom 15.05.2011. Odporca sa dostal s plnením do omeškania s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka dňom nasledujúcim po dni uplynutia zákonnej lehoty na prerokovanie nároku na náhradu škody. Na základe právneho posúdenia po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobný návrh v časti náhrady škody vo výške 28,81 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28,81 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia za dôvodný a v tomto rozsahu uložil odporcovi povinnosť. Vo zvyšnej časti bol žalobný návrh ako nedôvodný zamietnutý. Lehotu na splnenie uložil súd odporcovi v zmysle § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ ako úspešnejší účastník konania si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu len zo zaplateného súdneho poplatku, ktorý však bude navrhovateľovi vrátený v celom rozsahu, a preto súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku súd rozhodol v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 71/192 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), keďže v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho poplatku. Zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 16,50 Eur bude po právoplatnosti tohto rozsudku vrátený navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.