Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/101/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľov 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. 1, 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., C. XX, 3/ C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., K. 5, všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r.o. so sídlom Banská Bystrica 1, Horná 41, IČO: 36859095 proti odporcom 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., W. XX, právne zastúpený JUDr. Marián Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 2/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., K. D. XXXX/XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou V. K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., K. XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Marián Holý, AK so sídlom Brezno, Boženy Němcovej 1/A, 4/ Tatrabanka a. s. so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00686930, o určenie, že nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., takto

rozhodol:

I. Súd návrh voči odporcovi 4/ v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd u r č u j e, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., okres D., obec D., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom D., Odborom katastrálnym ako parcely registra „P.“, evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parcele č. XXXX, patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, naposledy bytom D., K. D. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov z a m i e t a.

IV. O náhrade trov konania a o náhrade trov štátu súd r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 09.05.2006 a jeho doplnením prostredníctvom písomného podania doručeného súdu dňa 04.08.2006 sa pôvodní žalobcovia 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, 3/ C. N., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a 4/ S. I., nar. XX.XX.XXXX domáhali proti odporcom 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. I. a 3/ Tatrabanke a.s., aby súd určil, že darovacia zmluva V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi S. I., nar. XX.XX.XXXX a S. I., nar. XX.XX.XXXX je neplatná. Zároveň sa domáhali, aby súd určil, že zmluva o záložnom práve V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. uzavretá medzi S. I., nar. XX.XX.XXXX a K. I., živnostníkom a Tatrabankou a.s., je neplatná. V návrhu v podstate uviedli, že ich matka S. I., nar. XX.XX.XXXX, teda navrhovateľka 4/, ako darkyňa darovala S. I., nar. XX.XX.XXXX, teda odporcovi 1/ ako obdarovanému rodinný dom s priľahlými pozemkami so súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX v D., časť K.. Uviedli, že S. I. žije v uvedenom rodinnom dome približne 50 rokov a z toho už 20 rokov sama ako vdova. Približne

v roku 1998 sa k nej nasťahoval ich brat S. I., ktorý po rozpade svojho manželstva nemal kde bývať. Kvôli nadmernému požívaniu alkoholických nápojov sa stal nezamestnaným a fakticky závislým na matke, ktorá ho vyživovala. Sociálne dávky, ktoré následne začal poberať, dokázal za pár dní v rôznych pohostinských zariadeniach minúť na alkohol. Podľa ich vedomostí vyžadoval finančné prostriedky aj od ich matky; keď mu ich odmietla dať, začal ju fyzicky napádať a psychický týrať. Matku na jeho správanie upozorňovali, avšak ona sa ho zastávala s tým, že je chudák a nemá sa o neho kto postarať. Koncom januára 2006 sa dozvedeli, že ich matka S. I. darovala rodinný dom s priľahlými pozemkami so súp. č. XXXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX v D., časť K. ich bratovi S. darovacou zmluvou č. V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a následne bola na predmetný rodinný dom uvalená ťarcha zmluvou o záložnom práve č. V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. so sídlom Bratislava, pričom táto mala slúžiť na zabezpečenie úveru v približnej výške 600 000,- Sk, ktorý bol čerpaný synom S. I., K. I. na zabezpečenie jeho podnikateľských aktivít týkajúcich sa reštauračných a pohostinských služieb. Na základe zistených skutočností navštívili svoju matku a vyčítali jej, prečo darovala dom svojmu synovi S. I., na čo im ona oznámila, že sa chce o svojho syna postarať, pretože nemá kde bývať. Položili jej okrem iných aj otázku týkajúcu sa záložnej zmluvy, pričom vzhľadom na jej vek a psychickú zaostalosť jej museli podrobne opísať, aké právne skutočnosti sa udiali po podpise darovacej zmluvy zo strany jej syna S., a čo ďalej môže nastať v dôsledku neplnenia si zmluvných záväzkov K. I. voči Tatrabanke a.s. Po opísaní veci ich matka vyhlásila, že v žiadnom prípade nesúhlasí, aby sa jej rodinný dom stal zálohom na čerpanie úveru pre K. I., pričom ich požiadala, aby urobili potrebné právne kroky týkajúce sa vrátania veci do pôvodného stavu, aký predchádzal podpísaniu vyššie uvedenej darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia ďalej uviedli, že vzhľadom na zdravotný a najmä psychický stav ich matky, ktorý je podložený lekárskou správou zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej K.. E. I. potvrdila demenciu ich matky spojenú a Alzheimerovou chorobou, pričom zároveň navrhla ich matku zbaviť spôsobilosti na právne úkony, zo strany ich brata S. I. a jeho syna K. I. išlo pri podpísaní uvedenej darovacej zmluvy o vopred pripravený podvod týkajúci sa zabezpečenia finančnej hotovosti s použitím úveru pre K. I.. Nevylučujú ani možnosť, že ich matka bola k podpísaniu uvedenej zmluvy zo strany S. I. donútená násilím, pretože podľa ich vedomostí mal ich brat S. I. práve v čase, kedy došlo k podpisu darovacej zmluvy, matku fyzicky napádať. Súdu tiež dali do pozornosti, že v časti „C" výpisu z LV nie je ako ťarcha uvedené doživotné bývanie pre darcu v darovanom rodinnom dome, pričom uvedenie takejto veci je v zmluvách o darovaní štandardnou záležitosťou a právnik vyhotovujúci zmluvu sám túto skutočnosť navrhne v prípade, že darca nemá inú možnosť bývania. Sú toho názoru, že konanie zo strany S. I. a jeho syna K. I. bolo účelové, pretože pri takom stave veci by uvedený rodinný dom nemohli poskytnúť ako záruku pri vybavovaní úveru. Navrhovatelia tvrdili, že obidve zmluvy, teda darovacia zmluva, ako aj zmluva o záložnom práve, boli vystavené a podpísané protiprávne, pretože ich matka S. I. bola zo strany svojho syna S. I. a svojho vnuka K. I. uvedená do omylu. Na získanie vyššie uvedeného rodinného domu zneužili jej zníženú psychickú mentalitu. Majú dôvodné podozrenie, že za účelom podpísania darovacej zmluvy bola zo strany svojho syna S. I. aj fyzicky napádaná.

2. Navrhovatelia 1/ - 3/ súdu oznámili, že dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka 4/ S. I. zomrela, o čom predložili úmrtný list.

3. Odporca 2/ K. I. sa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 09.03.2007 vyjadril, že vyjadrenia navrhovateľov v tom smere, že pri podpise darovacej zmluvy išlo o podvod, považuje za ničím nepodložené. Jeho stará matka darovala uvedený dom jeho otcovi dobrovoľne, na základe toho, že sa mu už v dávnejšej dobe snažila dom darovať. Navrhovatelia vopred vedeli o úmysle svojej matky S. I. darovať uvedený dom jeho otcovi S. I. a začali si uplatňovať svoje nároky až po vykonaní tohto úkonu. Dom bol výlučným vlastníctvom jeho starej matky, ktorá mala určité zdravotné problémy, pričom on nebol oboznámený s tou skutočnosťou, že bola liečená na psychiatrickom oddelení. Vyjadrenia navrhovateľov sú účelové aj z toho dôvodu, že o psychický stav svojej matky sa začali zaujímať formou lekárskej starostlivosti až po darovaní uvedeného domu.

4. Odporca 3/ Tatrabanka, a.s. v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 15.03.2007 uviedol, že návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Dôvodil, že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov v konaní pokiaľ ide o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, čo tiež predstavuje dôvod pre zamietnutie návrhu.

5. Odporca 1/ S. I. sa v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 17.04.2007 vyjadril, že návrh považuje za nedôvodný. Skutočnosti uvádzané navrhovateľmi sú nepravdivé a účelové. Nie je pravda, že po rozvode svojho manželstva nemal kde bývať, pretože po rozvode svojho manželstva býval ešte dva roky so svojou bývalou manželkou; následne si zabezpečil bývanie na internáte. Nemal potrebu a ani záujem bývať so svojou matkou S. I.. Bola to práve jeho matka, ktorá ho veľmi často navštevovala v mieste jeho bydliska, kde jej poskytoval stravu a najmä útechu, ktorej sa jej nedostávalo od ďalších detí, ktoré o ňu nejavili záujem. V tom čase jeho matka naliehala na to, aby sa k nej nasťahoval, aby mohli bývať spolu. Už v tej dobe mu opakovane navrhovala, že mu daruje dom aj s pozemkami, avšak on to odmietal s tým, že každý má svoj život a on dom nepotrebuje. Je pravda, že bývanie na internáte mu zrušili a bol nútený vysťahovať sa z obývaných miestností. Ani v tom čase však nemal potrebu ísť bývať do rod. domu k svojej matke, pretože trvalé bývanie mu ponúkla jeho dcéra X. a syn K. vo svojich bytoch. Bola to však opätovne jeho matka S. I., ktorá znovu na neho naliehala, aby sa ku nej nasťahoval, aby sa mohli o seba navzájom postarať a spoločne znášať aj náklady na bývanie. Až na toto naliehanie svojej matky sa potom do jej domu nasťahoval a viedol s matkou spoločnú domácnosť; často varil a upratoval. Žiadna z dcér S. I., ktoré bývajú v D. a v konaní vystupujú ako navrhovateľky 2/ a 3/ neprejavovali o svoju chorú matku záujem; nestarali sa o to, či má čo jesť, či jej netreba oprať, alebo ju odprevadiť na lekárske ošetrenie. Počas spoločného súžitia ho matka opakovane presviedčala, aby vykonal potrebné kroky za účelom darovania nehnuteľností do jeho vlastníctva. On však k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Až v roku 2005, kedy sa zdravotný stav matky zhoršil a bolo potrebné sa o ňu starať stále viac a viac, sa rozhodol, že ponuku matky na prevod vlastníctva domu prijme. V tom čase sa sám musel starať o jej stravu, upratovanie domu a zabezpečoval aj pranie odevov. V tom čase mu najviac pomáhala jeho dcéra X., ktorá prala oblečenie vo svojom byte a často jeho a svoju starú matku navštevovala, v prípade nutnosti im aj navarila. Ku koncu spoločného bývania si už jeho matka S. I. od nikoho iného ako od svojej vnučky X. I. jedlo ani nezobrala. Za účelom spísania darovacej zmluvy navštívil advokátsku kanceláriu a doručil potrebné doklady. Jeho právny zástupca mu odporučil pre matku zriadiť vecné bremeno, ktoré by spočívalo v práve jej doživotného bývania v dome a v práve užívania všetkých prevádzaných nehnuteľností. Odporca 1/ uviedol, že to považoval za samozrejmosť; pôvodný návrh zmluvy bol v tomto zmysle tiež vypracovaný. Na to sa však darkyňa S. I. vyjadrila, že to nie je potrebné, pretože ona vie, že syn ju v dome nechá dožiť a ona už aj tak dlho žiť nebude. Prepracovanú darovaciu zmluvu už jeho matka ako darkyňa podpísala a svoj podpis si dala overiť na notárskom úrade. Odporca 1/ ďalej dôvodil, že jeho matku S. I. k darovaniu nehnuteľností a k podpísaniu darovacej zmluvy nikto nenútil. Aj notár, ktorý overil jej podpis na darovacej zmluve, musí okrem overenia totožnosti účastníka zhodnotiť tiež jeho stav a okolnosti podpisu. Ak by mal vedomosť alebo čo i len podozrenie na použitie násilia, bol by nútený overenie podpisu odmietnuť. Ani okolnosť postupujúcej stareckej demencie darkyne v dôsledku Alzheimerovej choroby ešte sama o sebe nečiní darkyňu nespôsobilú na darovanie nehnuteľností. Namietol, že lekára posudzovala zdravotný stav jeho matky až niekoľko mesiacov po podpise darovacej zmluvy. V žiadnom prípade však nemohla posúdiť jej stav spätne ku dňu podpisu zmluvu, pretože posudzovala iba jej momentálny zdravotný stav a do budúcnosti navrhla obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony. Vychádzajúc z tejto skutočnosti odporca 1/ uviedol, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre to, aby súd určil neplatnosť darovacej zmluvy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemožno určiť za neplatnú ani záložnú zmluvu ohľadom pohľadávky Tatrabanky a.s. na zabezpečenie podnikateľského úveru pre odporcu 2/ vo výške 476 000,- Sk.

6. Tunajší súd rozsudkom č.k. - 118 zo dňa 30.10.2007 návrh o určenie neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi S. I. a S. I. a o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. uzavretej medzi S. I., K. I. a Tatrabankou a.s., zamietol. Navrhovateľov 1/ - 3/ zaviazal nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 74 140,- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcom 2/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že darkyňa S. I. uzavrela s obdarovaným S. I. (odporcom 1/) darovaciu zmluvu datovanú dňom XX.XX.XXXX. Predmetom darovania boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. XXXX na parcele KN C č. XXXX spolu s pozemkami, a to parcelou KN C č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2 a parcelou KN C č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nehnuteľnosti ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie D.. Uvedená darovacia zmluva je podpísaná osobne darkyňou a obdarovaným, pričom podpis darkyne je osvedčený S.. N. S., pracovníčkou poverenou notárkou S.. K. S. so sídlom Notárskeho úradu v D., kde bola osvedčená pravosť podpisu s tým, že S. I. túto listinu pred pracovníkom Notárskeho úradu vlastnoručne podpísala. Vklad darovacej zmluvy bol Správou katastra D. povolený dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX. Medzi záložcom S. I., teda odporcom 1/ a záložným veriteľom Tatrabankou a.s. bola uzavretá dňa

XX.XX.XXXX zmluva o záložnom práve ako zabezpečenie pohľadávky, a to do najvyššej hodnoty súčtu istiny pohľadávky 476 000,- Sk. Dôvodom zriadenia záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve je uzavretie zmlúv medzi záložným veriteľom a dlžníkom K. I., nar. XX.XX.XXXX, teda odporcom 2/. Predmetnom záložného práva boli nehnuteľnosti vedené Správou katastra D. na LV č. XXXX nachádzajúce sa v kat. území D., čiže nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy. Správa katastra D. povolila vklad zmluvy o záložnom práve do katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX. Súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že navrhovatelia sa neplatnosti darovacej zmluvy domáhali z dôvodu, že tento právny úkon urobila darkyňa S. I. v prospech obdarovaného odporcu 1/ S. I. v duševnej poruche, ako aj z dôvodu, že ho urobila pod nátlakom, a to psychickým, resp. fyzickým práve zo strany odporcu 1/. Navrhovatelia neplatnosť záložnej zmluvy odvodzovali iba od neplatnosti darovacej zmluvy. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, pretože nepreukázali, že darovacia zmluva bola uzavretá medzi ich matkou S. I. a odporcom 1/ pod nátlakom z jeho strany, či už psychickým alebo fyzickým. Nepreukázali, že by táto zmluva nebola urobená určite a zrozumiteľne, slobodne a vážne. Darovacia zmluva v písomnom vyhotovení bola vypracovaná právnym zástupcom odporcu 1/, ktorý na to poukázal aj vo svojom vyjadrení k návrhu. Je zachovaná forma a určitosť darovacej zmluvy so všetkými jej náležitosťami. Súd dospel k záveru, že právny úkon darkyne bol urobený zrozumiteľne, podpis darkyne na darovacej zmluve bol uverený pracovníčkou Notárskeho úradu. O tom, že táto zmluva vyjadruje slobodnú a vážnu vôľu darkyne svedčí aj samotný návrh navrhovateľov, ktorí v odôvodnení návrhu uviedli, že keď navštívili svoju matku a pýtali sa jej, prečo dom darovala, povedala im, že sa chcela postarať o syna S., ktorý nemá kde bývať. Súd na základe vykonaného dokazovania nemohol dospieť k záveru, že darovaciu zmluvu možno považovať za neplatnú z dôvodu, že bola urobená pod psychickým alebo fyzickým nátlakom. Zo zistených skutočností jasne vyplýva, že darkyňa S. I. urobila zmluvu slobodne a vážne; zmluva bola urobená v písomnej forme, určite a zrozumiteľne. Darkyňa S. I. uvažovala o možnosti darovania už niekoľko mesiacov pred uzavretím zmluvy a bola si vedomá tejto skutočnosti. Tejto skutočnosti si boli vedomí aj navrhovatelia, ktorí sami uviedli, že na túto okolnosť sa pýtali svojej matky, ktorá im povedala, že sa chcela postarať o svojho syna (odporcu 1/). Súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepredložili žiadny priamy dôkaz v tom zmysle, že by darovacia zmluva bola uzavretá pod nátlakom. Súd uznal, že je možné, že medzi darkyňou a obdarovaným mohlo z dôvodu spoločného bývania dochádzať ku konfliktom a hádkam, či už z dôvodu požívania alkoholických nápojov odporcom 1/ alebo prílišného zasahovania zo strany matky do jeho života, príp. aj z dôvodu, že darkyňa bola staršia osoba, dobre nepočujúca, s ktorou bolo potrebné komunikovať hlasnejšie. Uvedené skutočnosti samy osebe nepredstavujú dôvod pre neplatnosť darovacej zmluvy. Súd posudzoval aj možnosť, či darovacia zmluva nebola urobená darkyňou ako osobou, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo či nebola urobená v duševnej poruche, ktorá by darkyňu robila na tento právny úkon neschopnou. U darkyne S. I. však nedošlo k čiastočnému obmedzeniu a ani k úplnému pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony zo strany súdu. Preto nie je možné hovoriť o S. I. ako o osobe, ktorá by nemala spôsobilosť na právne úkony. Súd posudzoval aj možnosť, či darkyňa nekonala v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento právny úkon neschopnou. Zaoberal sa aj správou K.. E. I. z XX.XX.XXXX, ohľadom ktorej dospel k záveru, že zdravotný nález uvádzaný v lekárskej správe nie je udávaný pacientkou, ale doprovodom pacientky, teda navrhovateľmi. Celá výpoveď je emotívne vedená proti odporcovi 1/ a v tomto náleze silno rezonuje otázka prepisu nehnuteľností darkyňou na odporcu 1/ v tom zmysle, ako keby práve darovanie bolo dôvodom, prečo bola S. I. predvedená svojimi deťmi k psychiatričke. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali, že by v čase uzavretia predmetného právneho úkonu - darovacej zmluvy darkyňa S. I. konala v duševnej poruche. S. I. si bola vedomá právneho úkonu darovania, rozprávala o ňom už niekoľko mesiacov pred tým, než k darovaniu došlo. Aj priamo na otázku navrhovateľov sa vyjadrila v tom zmysle, že mala vôľu darovať nehnuteľnosti svojmu synovi S. I., teda odporcovi 1/. Súd dospel k záveru, že i keď je nepochybné, že darkyňa trpela stareckou demenciou, toto jej ochorenie vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy ju nerobilo na tento právny úkon neschopnou. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy, zamietol.

7. Proti predmetnému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 147 z 26.02.2008 odvolanie navrhovateľov proti časti rozsudku, ktorou okresný súd ich návrh zamietol, odmietol. V časti, v ktorej okresný súd rozhodol o povinnosti navrhovateľov nahradiť spoločne a nerozdielne odporcovi 1/ trovy konania vo výške 74 140,- Sk rozsudok okresného súdu potvrdil s tým, že navrhovatelia sú povinní

zaplatiť trovy konania do rúk splnomocneného zástupcu odporcu 1/ v lehote troch dní. Vo zvyšnej časti ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

9. Navrhovatelia podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti predmetnému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.02.2008 dovolanie.

10. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. - 176 zo dňa 13.10.2008 zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.02.2008 sp.zn. vo výroku, ktorým odmietol odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ a v súvisiacom potvrdzujúcom výroku o trovách konania a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Konanie o dovolaní navrhovateľky 3/ zastavil z dôvodu, že podaním z 28.05.2008 vzala dovolanie späť. Najvyšší súd dospel k záveru, že Krajský súd v Banskej Bystrici svojim postupom, keď nevyzval odvolateľov na doplnenie podaného odvolania formou uznesenia, v ktorom by uviedol, ako treba doplnenie vykonať a určil naň lehotu najmenej 10 dní, navrhovateľom 1/ a 2/ znemožnil realizovať ich Občianskym súdnym poriadkom priznané právo doplniť vadné odvolanie a na jeho základe preskúmať vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa v inštančnom postupe.

11. Odporca 1/ S. I. zomrel dňa XX.XX.XXXX, skutočnosť ktorá vyplýva z predloženého úmrtného listu.

12. S.. K. P., notár so sídlom Notárskeho úradu v D., písomným podaním z XX.XX.XXXX oznámil Krajskému súdu v Banskej Bystrici, že zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ako dedičia po poručiteľovi S. I., zomrelom XX.XX.XXXX, prichádzajú do úvahy v prvej zákonnej dedičskej skupine: 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, 2/ X. I., nar. XX.XX.XXXX a 2/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, teda synovia a dcéra poručiteľa.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 2016 zo dňa 28.04.2009 rozsudok okresného súdu v časti, ktorou návrh zamietol a uložil navrhovateľom povinnosť nahradiť odporcovi 1/ trovy konania, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd síce rozhodol vecne správne, avšak vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie predstavuje chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správy právny predpis, avšak ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Tým, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, treba dať stranám sporu možnosť vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu veci, a tým aj k uvedeniu iných tvrdení a dôkazov. Zrušením rozsudku sa tak predchádza aj tzv. prekvapivému rozhodnutiu vo veci. Krajský súd konštatoval, že je nepochybné, že návrh na určenie neplatnosti zmlúv podali navrhovatelia v čase, keď žila S. I.. Návrh bol podaný dňa 09.05.2006, S. I. zomrela až dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia neboli účastníkmi darovacej zmluvy a ani zmluvy o záložnom práve. Účastníkom darovacej zmluvy bola S. I. ako darkyňa a pôvodný odporca 1/ S. I. ako obdarovaný. Účastníkom zmluvy o záložnom práve bol S. I. a žalovaná 3/ Tatrabanka, a.s. Tam, kde sa navrhovatelia domáhajú určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má súd vždy skúmať aj naliehavý právny záujem na takomto určení. Ten je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľov alebo ich právne postavenie by sa stalo neistým. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má iba ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pretože navrhovatelia neboli účastníkmi zmlúv, neplatnosť ktorých žiadali určiť, na takomto určení nemali naliehavý právny záujem. Ani po smrti darkyne S. I. nemajú naliehavý právny záujem na takto formulovanom petite návrhu. Za predpokladu, že navrhovatelia zmenia návrh a okresný súd zmenu návrhu pripustí, bude potrebné doplniť dokazovanie a dať možnosť obidvom stranám sporu uvádzať nové tvrdenia a dôkazy. Otázka skúmania psychického stavu účastníka zmluvy je otázkou, vyriešenie ktorej by bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom na jej posúdenie by bolo vhodné a potrebné nariadiť dôkaz znalcom. Zároveň krajský súd konštatoval, že vzhľadom na to, že odporca 1/ S. I. zomrel dňa XX.XX.XXXX, krajský súd ako odvolací s poukazom na ust. § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval v konaní s dedičmi účastníka S. I..

14. Tunajší súd rozsudkom č.k. - 247 z 29.09.2009 rozhodol tak, že návrh o určenie neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi S. I. a S. I. v plnom rozsahu zamietol. Návrh o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. uzavretej medzi S. I., K. I. a Tatrabankou a.s. tiež v plnom rozsahu zamietol. Navrhovateľov 1/ - 3/ zaviazal nahradiť odporcom 1/ - 3/ trovy konania vo výške 2 460,99 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi 4/ náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol,

že navrhovatelia 1/ - 3/ sú povinní spoločne nahradiť trovy konania štátu vo výške 28,85 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, že počas odvolacieho konania dňa XX.XX.XXXX zomrel S. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v konaní pôvodne označený ako odporca 1/. Potom už odvolací súd s poukazom na § 107 ods. 3 O.s.p. v konaní pokračoval s dedičmi účastníka S. I.. Účastníkmi v konaní sa tak stali aj S. I., nar. XX.XX.XXXX - odporca 1/ a X. I., nar. XX.XX.XXXX - odporca 2/. Súd ďalej konal ako s odporcom 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX (pôvodne označený ako odporca 2/) a s odporcom 4/ Tatrabankou a.s. (pôvodne odporcom 3/). Súd konštatoval, že napriek tomu, že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. - 216 z 28.04.2009 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľov 1/, 2/ doručené 18.05.2009 a navrhovateľke 3/ dňa 19.05.2009, zo strany navrhovateľov až do pojednávania súdu dňa 29.09.2009 nedošlo k vyjadreniu sa a preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe tak, ako na to poukázal krajský súd vo svojom rozhodnutí. Zo strany navrhovateľov nedošlo ani k zmene návrhu - žaloby, ktorá by mohla byť prípadne pokladom pre iné rozhodnutie súdu vo veci. Súd konštatoval, že navrhovatelia už od doručenia rozhodnutia krajského súdu mali možnosť vyjadriť sa k naliehavosti právneho záujmu ohľadom určovacej žaloby, mali možnosť žiadať o pripustenie zmeny žaloby, prípadne doplniť dokazovanie, uviesť nové tvrdenia a dôkazy. Navrhovatelia však až do pojednávania konaného dňa 29.09.2009 zostali úplne nečinní napriek tomu, že na pojednávanie vytýčené dňa 29.09.2009 boli predvolaní s dostatočným časovým predstihom a boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. dostatočne poučení. Súd konštatoval, že vzhľadom na to, že návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, od ktorej následne odvodili neplatnosť zmluvy o záložnom práve, bol podaný na súd 09.05.2006, teda v čase kedy darkyňa S. I. ešte žila, pretože zomrela až XX.XX.XXXX, pričom navrhovatelia neboli účastníkmi zmlúv, neplatnosť ktorých žiadajú určiť, títo ani nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení takejto neplatnosti. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má len ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Ani smrť darkyne S. I. nemá vplyv na návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhajú neplatnosti darovacej zmluvy a neplatnosti zmluvy o záložnom práve, pretože ani v prípade pozitívneho výroku súdu by nebola vyriešená otázka predmetu daru. Z týchto dôvodov súd musel návrh o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a zmluvy o záložnom práve v plnom rozsahu zamietnuť, pričom pri rozhodovaní prihliadol aj na názor krajského súdu vyslovený v jeho uznesení zo dňa 28.04.2009, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný.

15. Proti predmetnému rozsudku tunajšieho súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/. V odvolaní v podstate uviedli, že prvostupňový súd im odňal možnosť konať pred súdom.

16. Navrhovateľka 3/ súdu dňa XX.XX.XXXX predložila plnomocenstvo, z ktorého vyplýva, že v predmetnom konaní splnomocňuje na svoje zastupovanie Advokátsku kanceláriu Kašuba spol. s.r.o., pričom táto advokátska kancelária zároveň zastupuje aj navrhovateľov 1/ a 2/. Zároveň navrhovatelia 1/ - 3/ súdu oznámili, že menia svoj pôvodne podaný návrh na začatie konania tak, že namiesto doterajšieho návrhu na začatie konania navrhujú, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra D. na LV č. XXXX, v kat. území D. ako parcely reg. „C", evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parc. č. XXXX, patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., K. D. XX, zomrelej XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Zmenu návrhu na začatie konania odôvodnili tým, že výsledky doterajšieho konania môžu byť a nevyhnutne musia byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, pretože určenie neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XX a určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX sú naďalej predbežnými otázkami pre konanie o zmenenom návrhu, v ktorom bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy vrátane znaleckého skúmania psychického stavu S. I. ako účastníka predmetnej darovacej zmluvy v pozícii darcu, pričom na túto skutočnosť poukázal už aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.04.2009. Zároveň dôvodili, že prípustnosť zmeny návrhu na začatie konania podľa § 95 ods. 1 O.s.p. sa neobmedzuje iba na konanie pred súdom prvého stupňa, ale v zmysle § 211 O.s.p. možno návrh zmeniť aj pred odvolacím súdom.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. - 308 z 28.04.2010 rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. - 247 z 29.09.2009 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že navrhovatelia môžu so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania aj v odvolacom konaní. Navrhovatelia tak urobili podaním zo dňa 20.04.2010. Odvolací súd musel prihliadnuť na toto podanie urobené v priebehu odvolacieho konania

a rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že okresný súd posúdi, či pripustí zmenu návrhu a ak ju pripustí, opätovne rozhodne vo veci samej, príp. doplní dokazovanie. Stranám sporu teda dá možnosť, aby uviedli nové tvrdenia a predložili dôkazy.

18. Tunajší súd uznesením č.k. - 313 zo 06.07.2010 pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovatelia sa namiesto návrhu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy V XXXX/XX z XX.XX.XXXX uzavretej medzi S. I. a S. I. a návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. uzavretej medzi S. I., K. I. a Tatrabankou a.s. domáhajú určenia, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra D. na LV č. XXXX v kat. území D. ako parcely reg. „C", evidované na kat. mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parc. č. XXXX, patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom D., K. D. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Súd v odôvodnení predmetného uznesenia konštatoval, že vzhľadom na to, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, súd na základe návrhu pripustil zmenu pôvodne podaného návrhu tak, ako je uvedené vyššie, pretože všetci navrhovatelia v písomnom podaní zo dňa 19.04.2010 zmenili svoj pôvodne podaný návrh na začatie konania a navrhli, aby súd určil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I. bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností.

19. Navrhovatelia súdu dňa XX.XX.XXXX zaslali doklad o zložení preddavku na trovy dôkazu - znalecké skúmanie psychického stavu S. I. ako účastníka darovacej zmluvy V XXXX/XX v pozícii darcu znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria za účelom zodpovedania otázky, či S. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX konala pri uzavretí darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX, vklad ktorej do katastra nehnuteľností bol povolený Správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XX v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, najmä či v čase vykonania predmetného úkonu, t.j. dňa XX.XX.XXXX dokázala posúdiť následky svojho konania, a či dokázala svoje konanie ovládať.

20. Na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 30.09.2013 právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ navrhol, aby súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie. Uviedol, že podľa jeho názoru jedine znalec môže vychádzať z podkladov, ktoré sú uvedené v spise a ktoré svedčia o zdravotnom stave darkyne S. I..

21. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ uviedol, že odporcovia s návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania nesúhlasia. Dôvodil, že darkyňa S. I. zomrela v roku XXXX, a teda nie je objektívne možné, aby znalec preskúmal jej zdravotný stav pri uzavretí predmetného právneho úkonu darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázal na doposiaľ obstarané správy od ošetrujúcej lekárky K.. W., ktorá sa vyjadrila v tom smere, že S. I. bola síce slabšie počujúca, avšak podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ nemožno prihliadať na lekárske potvrdenie vystavené kožným lekárom v súvislosti s ošetrením, na ktoré poukázal právny zástupca navrhovateľov, podľa ktorého S. I. vykazovala známky demencie. Právny zástupca odporcov navrhol, že v prípade, ak má súd pochybnosti ohľadom psychického stavu darkyne S. I., je možné opätovne vykonať výsluch jej ošetrujúcej lekárky.

22. Zástupca odporcu 4/ sa pripojil k vyjadreniu právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ a uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné vykonať znalecké skúmanie psychického stavu darkyne S. I. ako účastníčky darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pretože by šlo o úkon nehospodárny. V priebehu celého konania bolo dokazované, že zdravotný stav menovanej darkyne bol taký, že bola schopná uzavrieť predmetný právny úkon - darovaciu zmluvu. Zároveň dôvodil, že on vstúpil do právneho vzťahu v rámci záložnej zmluvy ako dobromyseľný, a preto by akýkoľvek výsledok znaleckého dokazovania podľa jeho názoru tvrdo zasiahol do predmetných právnych vzťahov.

23. Súd predmetné pojednávanie odročil na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania.

24. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ písomným podaním zo dňa 19.12.2013 súdu oznámil, že nemá žiadne otázky, ktoré by odporcovia chceli znalcovi položiť na posúdenie a zodpovedanie. 25. Súd uznesením č.k. - 433 z 20.01.2014 vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Za znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie ustanovil K.. K. K., pričom jej uložil povinnosť vykonať znalecké dokazovanie, v rámci ktorého znalkyňa zodpovie otázku, či S. I., nar.

XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX, konala pri uzavretí darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený Správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/ XX v duševnej poruche, ktorá ju robila pre tento právny úkon neschopnou, najmä či v čase vykonania predmetného úkonu dňa XX.XX.XXXX dokázala posúdiť následky svojho konania, a či dokázala svoje konanie ovládať. Súd zároveň uložil K.. K. W., praktickej lekárke pre dospelých a K.. E. I., psychiatričke, aby znalkyni dali k dispozícii všetky potrebné podklady a podali potrebné vysvetlenia, resp. aby na základe žiadosti znalkyne jej poskytli inú potrebnú súčinnosť za účelom splnenia stanovených úloh.

26. Súd uznesením č.k. - 453 z 22.07.2014 ustanovil podľa § 29 ods. 2 O.s.p. odporkyni 2/ X. I., nar XX.XX.XXXX za opatrovníčku v konaní V. K., súdnu tajomníčku Okresného súdu U.. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

27. Súdom ustanovená znalkyňa doručila súdu znalecký posudok č. XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Z jeho záverov vyplýva, že darovaciu zmluvu S. I. podpisovala dňa XX.XX.XXXX ako XX ročná, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Znalkyňa uviedla, že neb. S. I. konala pri uzavretí darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v duševnej poruche s diagnózou demencia zmiešaného typu, F 00.2, ktorá ju robila pre tento právny úkon neschopnou. Z anamnézy a zo zdravotnej dokumentácie menovanej znalkyni vyplynulo, že S. I. už ako XX ročná, teda XX rokov pred podpísaním darovacej zmluvy, mala po úraze hlavy ambulantným neurologickým vyšetrením v roku 1992 stanovenú diagnózu arterios scleroza (kôrnatenie mozgových ciev), bez známok otrasu mozgu a mala odporúčané lieky na zlepšenie prietoku krvi mozgom. Táto diagnóza nevznikla následkom úrazu hlavy. Už od roku 1995 ako 71 ročná veľmi slabo počula, čo býva dôsledkom kôrnatenia ciev v mozgu. V tom roku vykonané geriatrické ambulantné vyšetrenie odporúčalo zvážiť opäť neurologické vyšetrenie pre poruchu kognitívnych funkcií (porucha myslenia, učenia, pozornosti, logických procesov, úsudkovej schopnosti, súdnosti, a pod.). S. I. ako 73 ročná bola ambulantne neurologicky, otorhynolaringologicky a v ambulancii praktického lekára opakovane vyšetrovaná pre bolesti hlavy, žalúdka a v tom roku jej boli predpísané opiátové návykové analgetiká na tíšenie bolesti (Tramal) a psychiatrický návykový liek (Defobin) zmierňujúci úzkosť. O rok na to bolesti hlavy pretrvávali; pridružili sa závraty, kolísavý krvný tlak, slabosť, v dôsledku čoho jej bol naordinovaný ďalší návykový liek na spanie Dromicum. U ako 74 ročnej ročnej v roku 1998 jej bolo pri ambulantnom neurologickom vyšetrení zistené, že ťažko chodí, nepočuje, neudrží moč a máva závrate. Záver vyšetrenia potvrdil kôrnatenie mozgových ciev a stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode (arterio sclerozis). Záznam o prvom psychiatrickom vyšetrení S. I. z roku 1998 ako u 74 ročnej pacientky je zo záverom AS Cerebri (skleróza mozgových ciev). Telesné a psychické ťažkosti pokračovali, pretože mávala stále bolesti hlavy, závraty, zle videla pri očnom základe, bola slabá a nevládala. V roku 2000 ako 76 ročnej pacientke jej bola dekurzovaná diagnóza arterio skleróza, dementio senilis, ťažká nedoslýchavosť, incontinentio urinae (pomočovanie). Menovaná žila sama, bola sociálnym prípadom. Kontakt s pacientkou bol sťažený pre jej nedoslýchavosť a senilnú demenciu. Počas hospitalizácie na kožnom oddelení bola S. I. dezorientovaná a zvýraznili sa u nej prejavy senilnej demencie. Pri ambulantnej kontrole u kožnej lekárky jej táto zistila zhoršený nález a odporučila jej kontrolné psychiatrické vyšetrenie pre progresiu senilnej demencie. Lekárka požadovala jej ďalšiu kontrolu už len v doprovode príbuzných. Znalkyňa konštatovala, že v roku XXXX, kedy menovaná ako 81 ročná v novembri podpísala darovaciu zmluvu, mala naďalej okrem iných liekov ambulantne prepisovaný liek Tramal a Algifén pri bolesti, Raesec, mala bolesti nôh a nevládala chodiť. V júli - auguste pre bolesti nôh nemohla chodiť, ležala iba v posteli, mala silné bolesti hlavy. Dňa 2. a 4. novembra 2005 už poslala svojho syna na vypísanie receptov, pričom darovaciu zmluvu podpísala dňa XX.XX.XXXX u notára.

28. Znalkyňa z dostupnej zdravotnej dokumentácie a spisového materiálu zistila, že S. I. už vo veku 68 rokov trpela arterio sklerózou mozgových ciev a mala predpisované lieky na zlepšenie výživy mozgových ciev. Ako u 74 ročnej jej bolo neurologickým vyšetrením zistené prekonanie mozgovej cievnej príhody a bolo vykonané po prvýkrát psychiatrické vyšetrenie zo záverom arterio skleróza mozgových ciev. Toto ochorenie progredovalo a najneskôr v roku 2000 vyústilo do senilnej demencie. Znalkyňa vysvetlila, že demencia je syndróm neznámej etiológie (nie je známa jeho príčina) zapríčinený chorobou mozgu. Ide o chronické ochorenie, a teda nie odrazu a náhle vzniknuté, ale ide o ochorenie, ktoré je roky vleklé a progredujúce, pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie mozgu vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania, ale aj rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Choroba sa začína nenápadne, ale neprestajne sa vyvíja počas viacerých rokov. Je závažná a nie je predpoklad vyzdravenia, ako ani zlepšenia zdravotného stavu jednotlivca. Toto ochorenie je teda nevyliečiteľné.

29. Znalkyňa ďalej uviedla, že v mesiacoch pred podpisom darovacej zmluvy, to jest v júli a auguste XXXX S. I. trpela už roky demenciou, ležala, nevládala chodiť, bola slabá, mávala bolesti. V dňoch 2. a 4. novembra jej bol pre lieky syn. Dňa XX.XX.XXXX podpísala u notára darovaciu zmluvu. Pravdepodobne na podnet ostatných príbuzných niečo vyše dvoch mesiacov po podpise darovacej zmluvy bolo realizované ambulantné psychiatrické vyšetrenie (XX.XX.XXXX), kde sa osobne dostavila v sprievode dcéry. Psychiater S. I. diagnostikoval demenciu pri Alzheimerovej chorobe, dg. F 00.2. a objektívne psychiatricky popísal alolopsychickú dezorientáciu (dezorientáciu časom, miestom a situáciou), defekty novopämati, progresiu depravácie kognitívnych funkcií, afektívnu labilitu (výkyvy nálad), anxiozitu (úzkostné prežívanie), dissomniu (poruchy spánku), amentiformné stavy (zmätenosť a zabúdanie). Uvedené vyšetrenie teda potvrdilo závažné psychiatrické ochorenie zo skupiny degeneratívnych (zánikových) mozgových ochorení, ktoré sa u chorej vyvíjalo celé roky, pričom bolo diagnostikované už v roku 2000. Uvedené príznaky boli prítomné a museli už pretrvávať roky, teda aj v čase podpísania darovacej zmluvy. Znalkyňa uviedla, že sa domnieva, že ak by bola pri podpisovaní darovacej zmluvy S. I. duševne zdravá, pričom šlo o darovanie spoločného majetku detí iba jednému synovi, zrejme by bola prizvala k svojmu rozhodnutiu aj ostatné deti a bola by im oznámila, že sa tak slobodne, z jej vôle už dávnejšie rozhodla (čo uvádza v spisovom materiály syn S., avšak o čom nikto z ostatných súrodencov údajne nevedel). Znalkyňa ďalej uviedla, že chronické, progredujúce a roky trvajúce degeneratívne ochorenie demenciou sa u S. I. zhoršovalo a jej klinický stav sa podľa zdravotných záznamov začal dekompenzovať prinajmenšom od júla 2005, teda ešte pred podpísaním darovacej zmluvy. Hoci nebola v tom čase psychiatricky vyšetrená, v zdravotnej dokumentácii sú plne akceptovateľné odborné neurologické a interné nálezy potvrdzujúce roky trvajúcu demenciu. Znalkyňa poukázala aj na to, že svedkovia v spisovom materiály vypovedajú o roky trvajúcom fyzickom a psychickom násilí syna voči dementnej matke, ktorá v dôsledku tejto ťažkej degeneratívnej choroby mozgu bola posledné mesiace celkom na ňom závislá, bola sugestibilná, manipulovateľná (zrejme aj v strachu a z obáv o svoj život) a nemohlo tak ísť o jej slobodné rozhodovanie. Nedá sa vylúčiť, že k podpisu mohla byť synom alkoholikom aj donútená násilím, či bola ním účelovo uvedená do omylu. Znalkyňa ďalej konštatovala, že vo všeobecnosti v klinickom obraze degeneratívneho ochorenia mozgu, akým demencia je, sú v miere závažnej a podstatnej znížené a zmenené kognitívne (poznávacie) funkcie s úpadkom premorbidných (v predchorobí) intelektových schopností. Osobnosť takto postihnutého jednotlivca sa chorobným procesom závažne zmení a upadne; stráca schopnosti vykonávať bežné denné rutinné úkony, nedokáže sa slovne dorozumievať, nedokáže sa o seba postarať, a to ani čo sa týka bežných úkonov (pripraviť si jedlo a najesť sa, obliecť sa, udržiavať hygienické návyky, samostatne sa pohybovať a orientovať, a pod.). Zmysel, ako aj účel takého úkonu, akým je podpis darovacej zmluvy, nie je takto chorý jedinec schopný primerane a dostatočne pochopiť. Znalkyňa uviedla, že S. I. bola aj silne nahluchlá a bolo ťažké s ňou slovne komunikovať. Bola dezorientovaná časom, situáciou a miestom, o čom svedčia ambulantné zdravotné záznamy. Bola paranoidná, manipulovateľná a nevládna. Jej schopnosť pre ovládanie a rozpoznávanie bola pri základnom ochorení znížená, a to v podstatnej a závažnej miere, bola vymiznutá. S. I. nevládala bez pomoci inej dospelej osoby vykonať ani len potrebné základné denné úkony (nejedla, pomočovala sa), musela byť vedená a usmerňovaná. Nebola schopná sa postarať sama o seba, jej sociálne zručnosti pre to potrebné chorobou zanikli. Miera závažného poškodenia rozumových schopností jej bránila postarať sa o svoje potreby a o samú seba. S. I. nebola schopná pri tak významnom úbytku rozumových schopností vykonávať právne úkony, a teda ani nezaujato a s vedomím si dôsledkov podpísať darovaciu zmluvu. Znalkyňa preto na otázku súdu, aby uviedla, či S. I. v čase vykonania predmetného úkonu darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX dokázala posúdiť následky svojho konania, a či dokázala svoje konanie ovládať uviedla, že S. I. v čase vykonania predmetného úkonu dňa XX.XX.XXXX nedokázala posúdiť následky svojho konania, a nebola schopná svoje konanie ovládať.

30. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ sa písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2015 vyjadril k podanému znaleckému posudku. Uviedol, že závery znalca sú priamo v rozpore s tvrdeniami svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí, najmä s výpoveďou ošetrujúcej lekárky K.. W.. Poukázal na to, že svedkyňa sa v konaní pri svojej výpovedi vyjadrila, že pani S. I. bola pri vyšetreniach vždy plne orientované v mieste a čase. S ohľadom na vek a zdravotný stav S. I. sa s touto pacientkou stretávala pomerne pravidelne a v jej správaní nevidela žiadne známky choroby, ktorú opisuje znalkyňa vo svojom posudku. Dôvodil, že závery znaleckého posudku nemožno objektívne posúdiť ak osoba, ktorej vyšetrenia duševného stavu sa má tento posudok týkať, nemôže byť osobne vyšetrená. Ako z posudku vyplýva, progresiu senilnej demencie určoval kožný lekár, ktorý nie je odborníkom v odbore psychiatrie. Následne jediné vyšetrenie na psychiatrii dňa XX.XX.XXXX nemôže objektivizovať zdravotný stav pacientky nakoľko,

aby mohlo byť podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku v takomto rozsahu. Nie je zrejmé, ako znalkyňa dospela k záveru, že sa pri S. I. zdravotný stav zhoršoval práve od júla XXXX, teda v čase bezprostredne predchádzajúcom podpísaniu darovacej zmluvy. Poukázal aj na to, že pri podpisovaní darovacej zmluvy bol podpis darkyne S. I. úradne overený notárom. Pri overení podpisu notár zisťuje, či je osoba orientovaná v mieste a čase, a či dobrovoľne podpisuje listinu, na ktorej má byť overený podpis. Ak by mal notár pri overení pochybnosti o duševných schopnostiach osoby, ktorej podpis na listine o právnom úkone overuje, musí odmietnuť vykonanie overenia podpisu. Aj v tejto časti je znalecký posudok znalkyne nepresný a pred jeho vypracovaním znalkyňa nezistila skutkový stav veci. Pani S. I. sa dňa XX.XX.XXXX nedostavila na podpis darovacej zmluvy k notárovi, ale na jej žiadosť ju notár navštívil doma práve z dôvodu, že pre bolesti nechcela chodiť z miesta svojho bydliska v D., časť K. do mesta k notárovi. Aj táto žiadosť o účasť notára pri podpise zmluvy jednoznačne svedčí o úmysle darkyne uzavrieť a podpísať dobrovoľne a pri plnom vedomí darovaciu zmluvu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd nariadil nové znalecké dokazovanie pre objektivizáciu záverov o zdravotnom stave darkyne S. I..

31. Na pojednávaní súdu dňa 18.06.2015 právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ uviedol, že nemá žiadne výhrady a námietky voči záverom znaleckého dokazovania, ktoré sú jasné a určité. Prezentujú skutočnosti v zmysle dôvodnosti podaného návrhu.

32. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ poukázal na svoje písomné vyjadrenie, na ktorom zotrval.

33. Zástupca odporcu 4/ uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ v tom smere, že nesúhlasí so závermi znaleckého posudku podaného súdom ustanovenou znalkyňou. Nepripája sa však k návrhu na vykonanie nového znaleckého dokazovania. Zastáva názor, že súdom ustanovená znalkyňa hodnotila vo svojom znaleckom posudku dôkazy, čo však prináleží súdu.

34. Znalkyňa K.. K. K. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku. Uviedla, že S. I. najmenej päť rokov pred podpísaním darovacej zmluvy trpela degeneratívnym závažným a ťažkým ochorením mozgu, ktoré bolo v zdravotnej dokumentácii uvedené pod diagnózou senilná demencia. Ide o ochorenie, ktoré postihuje prevažne mozog a následkom tohto ochorenia dochádza k závažnému poškodeniu alebo úpadku psychických a telesných funkcií postihnutého človeka. U menovanej teda z psychiatrického hľadiska došlo k úpadku tzv. kognitívnych poznávacích funkcií rozumových. Tým pádom, keďže tento proces bol diagnostikovaný päť rokov pred podpísaním darovacej zmluvy, sa jedná o ochorenie, ktoré progreduje, je nevyliečiteľné a postupuje. Je teda reálny predpoklad z medicínskeho hľadiska, že v období podpisovania darovacej zmluvy, teda po piatich rokoch, jej kognitívne schopnosti boli chorobným procesom poškodené do takej miery, že nebola schopná takýto právny úkon vykonať. K vyjadreniu právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ uviedla, že netreba podceňovať ani tú skutočnosť, ako je nález kožných lekárov, pretože aj ten svedčí o tom, že zdravotný stav S. I. už päť rokov predtým, ako došlo k darovaniu, je tak závažný, že si túto skutočnosť všimli aj nešpecialisti, konkrétne na kožnom oddelení. Poukázala aj na vyjadrenie K.. W. zo zápisnice z XX.XX.XXXX, v ktorom táto uviedla, že p. I. trpela stareckou demenciou dlhší čas, konkrétne asi 10 rokov. Menovaná lekárka to uviedla v roku 2007, čiže ak sa berie do úvahy XXXX ako rok úmrtia, tak S. I. musela od roku XXXX trpieť senilnou demenciou a na toto ochorenie jej boli predpisované lieky. Navyše, K.. W. uviedla, že S. I. musela brať lieky pod dozorom, pretože sama nevedela ani posúdiť, či ich zobrala alebo nie, pričom užívala približne desať druhov liekov. Už v roku XXXX, kedy bola S. I. hospitalizovaná na chirurgii v dôsledku otrasu mozgu alebo niečoho podobného, bol ku nej privolaný psychiater vzhľadom na psychický stav. To svedčí o tom, že musela byť dezorientovaná už ako chorá tou psychickou poruchou. Čiže už v roku XXXX je u nej prvé psychiatrické vyšetrenie, ktoré hovorí o postihnutí mozgových ciev. Už v roku XXXX, kedy bola po úraze hlavy, bolo S. I. bez známok otrasu mozgu konštatované poškodenie mozgových ciev; čiže už niekedy v tomto roku musel začal proces kôrnatenia mozgových ciev a poškodzovania jej mozgu. V roku XXXX odborný krčný lekár u nej konštatoval ťažkú nedoslýchavosť, pričom už v tom roku absolvovala ambulantné geriatrické vyšetrenie, ktoré robil špecialista - geriater, ktorý sa zaoberá chorobami starých ľudí. Ten už v roku XXXX odporučil neurologické vyšetrenie pre poruchu poznávacích alebo kognitívnych schopností, čo svedčí o tom, že už v roku XXXX boli u S. I. prítomné známky určitého stupňa senilnej demencie. Znalkyňa na otázku súdu potvrdila, že ochorenie S. I. ktoré sa začalo u nej prejavovať v roku XXXX, teda diagnóza - demencia zmiešaného typu F 00.2. ju robila pre právny úkon darovania neschopnou. Zotrvala aj na tom, že S. I. v čase vykonania úkonu darovacej zmluvy nedokázala posúdiť následky svojho konania a

nedokázala svojej konanie ovládať. Na otázku právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ doplnila, že S. I. pri ochorení senilnou demenciou užívala lieky, ktorým psychiatri odborne hovoria „nootropiká" a ktoré majú za úlohu zlepšiť výživu mozgových buniek. Tieto lieky sú opodstatnené a je možné očakávať nejaký efekt úplne v začiatkoch vzniku ochorenia demenciou, keď môžu do istej miery oddialiť progresiu, čiže postupovanie tohto ochorenia, avšak nemôžu zmeniť fungovanie v tom smere, že by zlepšili kvalitu psychických funkcií, a teda aj ovládacie a rozpoznávacie schopnosti takto chorého človeka. Okrem toho znalkyňa poukázala aj na to, že S. I. užívala od roku XXXX aj iné lieky, napr. tramalové opiátové analgetiká a užívala lieky na zmiernenie úzkosti, z čoho možno odvoliť predpoklad, že ak sa aj v nejaké dni dostavila buď k notárovi alebo niekam do ambulancie, bolo to vďaka tým liekom, ktoré zmobilizovali jej psychické sily, avšak určite nie sily fyzické. Čiže aj keď bola na tej ambulantnej kontrole u praktického lekára alebo psychiatra, tak sa tam dostala z dôvodu, že bola „nabudená" tými opiátovými analgetikami

- anxiolitikami, psychiatrickými liekmi, avšak tieto určite nezlepšili kvalitu jej psychických funkcií. Práve naopak, v tej fáze bola viac zraniteľná, manipulovateľná, sugestibilná, a tak možno reálne predpokladať, že podpísala aj to, čo nevedela. Znalkyňa zdôraznila, že demencia je progredujúce ochorenie, čiže nie je vyliečiteľné; nevráti sa k zlepšeniu, ale napreduje k zhoršovaniu v každom prípade. Dalo by sa opísať, že demencia je „rakovina duše". To, že v lekárskych záznamoch je prvý záznam týkajúci sa prejavov senilnej demencie v roku 2000 a následne až v roku 2006 je zmienka o demencii zmiešaného typu, môže byť aj preto, že už v roku 2000 na kožnom oddelení spomínajú, že S. I. žije sama, opustená ako sociálny prípad a je zanedbaná. Pravdepodobne nechodila k lekárovi a zvlášť nie vtedy, ak ju syn alkoholik zanedbával, pričom s ním žila v spoločnej domácnosti. Ona ako dementná, zvýšene sugestibilná a manipulovateľná v strachu o svoj život bola na svojho syna úplne odkázaná aj keď ju bil, útočil a trápil, takže ona zrejme vtedy ani nebola u lekára. Asi ďalšie príbuzenstvo začalo niečo konať, až keď došlo k aktu podpísania darovacej zmluvy. Všeobecne v klinickom obraze demencie obdobie 2 - 5 rokov sa považuje za obdobie, ktoré vedie k celkovému úpadku osobnosti, intelektových schopností a telesného zdravia takto postihnutej osoby. Na otázku právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ znalkyňa uviedla, že pri konštatovaní ohľadom osoby syna S. I., S. I., vychádzala zo spisového materiálu, zo záznamov a z výpovedí svedkov, či to boli už príbuzní alebo susedia, v ktorých okrem iného zaznelo, že jej syn bol buď na liečení alebo sa liečil na alkoholizmus. Vychádzala teda z objektívnych výpovedí ľudí, ktorí uvádzali to, že niekedy z domu, ktorý obývala S. I. so svojim synom S. I. vychádzali zvuky, ktoré neboli ani ľudské; menovaná kričala, susedia počuli, že kričí o ratu; ak si dobre spomína, bola aj situácia, kedy pribehla k susedom v roztrhaných šatách, že ju syn napáda a bije. Osobne však nepoznala ani jej syna a ani nebohú S. I.. Znalkyňa ďalej uviedla, že to, čo lekári uviedli pri S. I. už v roku XXXX svedčilo o ťažkej forme demencie. Existujú aj ľahšie, začínajúce formy demencie, približne u niektorých ľudí, všeobecne vo veku 50 rokov, resp. môžu nastúpiť vo veku 60 rokov nejaké poruchy, ako sú zabúdanie, poruchy spánku, nálad, avšak u S. I. to boli ťažké poruchy poznávacích schopností. Napríklad už pri vyšetrení na kožnom oddelení mala vážny problémy s orientáciou, čo je jedna zo základných psychických funkcií, t.j. vedieť kto som, kde som, čo robím a prečo som tu. To bolo dokonca v roku 1992, resp. 1996. Dá sa povedať, že už v tom čase začínali tie ľahké poruchy u S. I., pretože sa konštatovalo porušenie ciev mozgu. Pri nebohej S. I. je v zdravotnej dokumentácii uvedené, že napr. neudržiavala hygienu, nevedela sa o seba postarať, nevedela si naplniť základné potreby a bola plne odkázaná na svojho syna; to všetko svedčí o ťažkej demencii. Približne v roku 2000 je v jej zdravotnej dokumentácii záznam, že lekár žiada, aby sa dostavila na kontrolné vyšetrenie v doprovode príbuzných; teda nebola schopná zrejme uviesť základné údaje a ani svoje problémy, ktorými trpí. Zároveň znalkyňa poukázala na to, že na strane č. X sa nachádza záznam, že S. I. bol protialkoholicky liečený na psychiatrickej klinike vo Veľkom Záluží, odkiaľ bol vyhodený pre porušovanie liečebného poriadku.

35. Na otázku právneho zástupcu žalobcov 1/ - 3/ znalkyňa uviedla, že výpovede svedkov pri jej znaleckom dokazovaní nezohrali takmer žiadnu úlohu. Zohľadňovala to, čo bolo uvedené v spisovom materiály z medicínskeho hľadiska.

36. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ zotrval aj po výsluchu znalkyne na vypracovaní nového znaleckého posudku v zmysle § 127 ods. 2 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ uviedol, že tento postup nenavrhuje; poukázal na závery vykonaného znaleckého dokazovania.

37. Právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ záverom pojednávania uviedol, že z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie D. s dátumom vyhotovenia XX.XX.XXXX vyplýva, že od pripustenia zmeny návrhu na začatie konania boli do tohto LV zapísané ďalšie obmedzenia, resp. skutočnosti týkajúce

sa nehnuteľností, určenia vlastníctva ktorých sa v tomto konaní domáhajú navrhovatelia. Upozornil na zmenu v spoluvlastníctve predmetných nehnuteľností, kde zrejme medzi dvomi odporcami došlo k darovacej zmluve a už nie všetci traja odporcovia sú spoluvlastníkmi, len dvaja, čo však zrejme nemení okruh odporcov, pretože všetci traja doterajší odporcovia sú dedičmi po svojom otcovi, ktorý je účastníkom alebo zákonným dedičom po S. I.. Poukázal aj na to, že v časti „B" predmetného LV sa objavila poznámka upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX na predmetnej nehnuteľnosti, čo znamená, že bez možnej kontroly zo strany navrhovateľov hrozí predaj predmetných nehnuteľností, resp. spoluvlastníckeho podielu na dražbe v rámci exekúcie, čomu sa dá zabrániť jedine vydaním predbežného opatrenia obmedzujúceho prevod vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vo vzťahu k X. I. ako osobe, ktorá túto poznámku o obmedzení prevodu nehnuteľností na LV má, aby sa tak zabránilo vykonaniu dražby v zmysle § 134 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto zvažuje podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia v tom smere, aby sa zabránilo, napríklad aj počas odvolacieho konania a rozhodovania súdu do právoplatného skončenia veci vydražiť predmetnú nehnuteľnosť. Zároveň upozornil na zápisy v časti „C" - ťarchy troch exekučných záložných práv, konkrétne z roku XXXX jedného a z roku XXXX dvoch, pričom vzhľadom na tieto skutočnosti za účelom oboznámenia sa so stavom zápisov v katastri nehnuteľností na predmetnom LV navrhol doplniť dokazovanie, konkrétne vyžiadať si z katastrálneho odboru príslušného okresného úradu aktuálny výpis z LV č. XXXX pre kat. územie D., a to úplný pre právne úkony so všetkými podkladmi zápisov na ňom uvedenými, t.j. so všetkými podkladmi, na základe ktorých došlo jednak k zápisu vlastníckeho práva súčasne zapísaných vlastníkov, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie č. EX XXXXX/XX, darovacej zmluvy č. V XXXX/XX, ako aj všetkých podkladov a listín, na základe ktorých boli zapísané všetky ťarchy v časti „C" predmetného LV. Uvedené navrhol z toho dôvodu, aby bolo vzhľadom na zistené skutočnosti z hľadiska formálneho možné upraviť petit žaloby tak, aby bol vykonateľný, a aby nebolo nutné podávanie ďalších žalôb, príp. vyvolanie ďalších konaní za účelom výmazu tiarch z predmetného LV.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd pojednávanie odročil.

39. Na pojednávaní dňa 19.11.2015 právny zástupca navrhovateľov 1/ - 3/ uviedol, že účastníkmi tohto konania sú všetky osoby, ktoré by mali byť zákonnými dedičmi po S. I., rod. Q., do aktív dedičstva ktorej sa domáhajú určenia predmetných nehnuteľností. Zastáva názor, že žalobný návrh uvedený v uznesení súdu, ktorým súd pripustil zmenu návrhu, je dôvodný. Navrhol, aby súd do petitu doplnil aj rodné číslo nebohej S. I., aby tak bola listina zápisu schopná do katastra nehnuteľností, pričom rodné číslo konkretizoval ako XXXXXX/XXX. Súčasťou navrhovaného petitu je aj to, aby súd určil, že k predmetným nehnuteľnostiam neexistujú žiadne ťarchy zapísané v katastri nehnuteľností. Tieto ťarchy nie sú špecifikované v predmetnom petite, pretože oni postupne vznikali a aj vznikajú do času pojedávania a ich konkretizácia by zrejme súdne konanie neustále predlžovala. Za najrelevantnejšie ťarchu však považuje záložné právo zriadené v prospech Tatrabanky a.s., zástupca ktorej sa na predchádzajúcom pojednávaní vyjadril, že zabezpečená pohľadávka je takmer splatená. Je možné dôvodne predpokladať, že záložné právo v prospech Tatrabanky a.s. v podstate v krátkom čase zanikne splatením. Pokiaľ ide o exekučné návrhy a záložné práva zriadené na LV, z príslušných dokladov zistil, že sú to sumy do 300,- Eur, ktoré sú vymáhané takýmto spôsobom exekúcie - predajom nehnuteľností, čo sa dozvedel od súdnej exekútorky, ktorá vykonáva exekúciu na návrh Union zdravotnej poisťovne na vymoženie istiny vo výške 170,- Eur. Nepredpokladá teda, že by došlo vzhľadom na hodnotu nehnuteľností a výšku vymáhanej pohľadávky v konečnom dôsledku k realizácii exekúcii týmto spôsobom počas odvolacieho konania. Z tohto dôvodu návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepodal.

40. Záverom uviedol, že žalobný návrh v pozmenenom petite, ktorý pripustil súd, považuje s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na závery znaleckého dokazovania vykonaného súdom ustanovenou znalkyňou, za odôvodnený v plnom rozsahu. Navrhol, aby mu súd vyhovel. V prípade úspechu si navrhovatelia uplatňujú nárok na priznanie náhrady trov konania, ktoré vyčísli v stanovenej lehote.

41. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ uviedol, že návrh nie je dôvodný. K nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie D. sú dnes ako vlastníci zapísaní odporcovia 2/ a 3/. Odporca 1/ nie je zapísaný ako vlastník, aj keď po svojom otcovi by bol dedičom po S. I.. Má však za to, že v rámci dedičského konania po S. I. ktoré bolo vedené pod sp. zn. 4D XXX/XXXX, A. XX/XXXX a ktoré bolo ukončené osvedčením o dedičstve dňa XX.XX.XXXX, bolo činnosťou súdu okrem iných úkonov aj určenie, ktoré nehnuteľnosti a ktorý iný majetok patrí do dedičstva po poručiteľovi S. I.. Ak

súd určil, že do dedičstva patria aj tieto sporné nehnuteľnosti, toto rozhodnutie následne nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a je ako titul nadobudnutia uvedený aj v príslušnom LV. Toto rozhodnutie ak je právoplatné a vykonateľné, je záväzné. Nemožno ho zrušiť tým spôsobom, že súd by určil, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke S. I.. Podľa jeho názoru, ak boli navrhovatelia dotknutí takýmto postupom súdu v dedičskom konaní po S. I., mali možnosť domáhať sa zrušenia osvedčenia o dedičstve, predovšetkým podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom, na základe čoho by Najvyšší súd zrejme po vyhodnotení skutočností zvážil, či je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť alebo nie. Ak do dnešného dňa nedošlo k zrušeniu tohto rozhodnutia súdu, ktorým je aj rozhodnutie o dedičstve, vlastnícke právo patrí odporcom 2/ a 3/, či už titulom dedenia a čiastočne titulom darovacej zmluvy medzi dedičmi po S. I.. Za takéhoto právneho stavu nemožno návrhu v uplatnenom znení vyhovieť, pretože by tu nastal právny stav, kedy po ukončení dedičského konania po S. I. by boli dve právoplatné a vykonateľné rozhodnutia o dedičstve, ktoré vedľa seba nemôžu obstáť. Každé by určovalo za vlastníka iné osoby. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a uplatnil si v mene odporcov 1/ a 3/ nárok na priznanie náhrady trov konania.

42. Zástupca odporcu 4/ uviedol, že k pohľadávke, ktorá je zabezpečená záložným právom viaznucom na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom tohto konania, zostáva splatenie jednej splátky, to znamená poslednej splátky vo výške približne 300,- Eur. Táto splátka je splatná XX.XX.XXXX a tým pádom zaniká záložné právo splatením pohľadávky. Poukázal na to, že odporca 4/ uzavrel právny úkon - zmluvu o záložnom práve dobromyseľne a v dobrej viere s tým, že uzatváral zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti.

43. Účastníci nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Súd preto uznesením na pojednávaní dňa 19.11.2015 vyhlásil dokazovanie za skončené.

44. Odporca 4/ písomným podaním doručeným súdu 13.01.2016 súdu oznámil, že dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka Tatrabanky a.s. zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti tvoriacej predmet daru pod V XXXX/XXXX v celom rozsahu splatená, čím zaniklo záložné právo podľa § 151 md ods. 1 písm. a) Obč. zákonníka. Vyjadril právny názor, podľa ktorého je takáto zmena právneho stavu, ktorá nastala na základe právnych skutočností pred vyhlásením rozsudku v konaní, platným dôvodom pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k odporcovi 4/, pretože záložné právo zo zákona zaniklo. Nie je teda možné rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy ako právneho úkonu, ktorým sa toto vecné právo zriadilo, keďže jej platnosť a účinnosť zanikla spoločne so zriadeným záložným právom. Navrhovatelia nemajú ďalej právny záujem na určení takejto neplatnosti, keď ich prípadná právna neistota vo vzťahu k predmetu daru ako možného predmetu dedičstva v spojení so zánikom záložného práva zo zákona ďalej netrvá, a teda nemôžu mať naliehavý právny záujem na takomto určení. Poukázal na to, že konajúci súd je pri svojom rozhodnutí povinný zohľadniť právny stav existujúci ku dňu vyhlásenia rozsudku v konaní podľa § 154 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal návrh navrhovateľov vo vzťahu k odporcovi 4/ v celom rozsahu zamietnuť. Súčasne predložil listinné doklady.

45. Súd doručil predmetné vyjadrenie odporcu 4/ z 11.01.2016 právnemu zástupcovi navrhovateľov 1/ - 3/ , ktorý sa napriek výzve súdu k predmetnému podaniu nevyjadril.

46. Právny zástupca odporcov 1/ a 3/ sa k predmetnému podaniu odporcu 4/ vyjadril písomným podaním z 01.02.2016, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom odporcu 4/ v tom smere, že s ohľadom na zmenu právneho stavu vo vzťahu k záložnej zmluve, ktorej platnosť navrhovatelia napádajú, nie je na takomto určení žiadny právny záujem. Či už bola záložná zmluva v čase jej uzavretia platná alebo nie, záložné právo zaniklo spolu so zánikom hlavnej pohľadávky z úveru poskytnutého odporcovi 2/. Ak navrhovatelia neurobia žiadne úkony smerujúce k zastaveniu konania v tejto časti žalobného návrhu, je potrebné návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietnuť.

47. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu podaného na súde dňa 09.05.2006, výpisu z LV č. XXXX, doplnenia návrhu podaného na súde dňa 04.08.2006, lekárskej správy K.. E. I. z XX.XX.XXXX, oznámenia o úmrtí S. I., uznesenia J. súdu v Banskej Bystrici č.k. - 28 z 05.12.2006, vyjadrenia odporcu 3/ k návrhu zo 04.03.2007, vyjadrenia odporcu 4/ k návrhu z 12.03.2007, vyjadrenia odporcu 1/ k návrhu zo 14.04.2007, darovacej zmluvy zo XX.XX.XXXX V XXXX/XX, zmluvy o záložnom práve zo dňa XX.XX.XXXX V XXXX/XX, výsluchom navrhovateľov, výsluchom odporcu 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, oboznámením lekárskej správy primára kožného oddelenia K.. B. z XX.XX.XXXX, výsluchom svedkyne K.. K. W., K. J., K. N., svedka A. I., I. N., svedkyne E. K., X. I., nar. XX.XX.XXXX,

výsluchom zástupcu odporcu 4/, oboznámením rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. - 118 z 30.10.2007, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 147 z 26.02.2008, rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. - 176 z 13.10.2008, úmrtného listu S. I., zomrelého XX.XX.XXXX, oznámenia S.. K. P., notára so sídlom Notárskeho úradu v D. z XX.XX.XXXX, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 216 z 28.04.2009, rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. - 247 z 29.09.2009, osvedčenia o dedičstve po zomrelej S. I., sp.zn. 4D XXX/XXXX, A. XXX/XXXX z 20.11.2006, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 308 z 28.04.2010, uznesenia Okresného súdu Brezno č.k. - 313 zo 06.07.2010, oboznámením znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou K.. K. K., N.., výpisu z LV č. XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, výsluchom znalkyne, oboznámením aktuálneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie D. predloženého tunajšiemu súdu Okresným úradom D., odborom katastrálnym, exekučného príkazu súdneho exekútora S.. W. J., sp. zn. EX 15476/10u z 30.11.2010, návrhu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť z 30.11.2010, príkazu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na zrušenie exekučného záložného práva sp.zn. EX 15476/10u, exekučného príkazu súdnej exekútorky JUDr. Andrey Cimermanovej, sp. zn. EX 3478/07 zo 17.01.2013, exekučného príkazu JUDr. Rudolfa Krutého sp. zn. EX 15476/10u zo 14.07.2014, upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Lutterom sp.zn. EX 1455/2015 - 12 z 28.05.2015, písomného oznámenia odporcu 4/ z 11.01.2016 a vyhlásenia o splatení pohľadávky podľa § 151md ods. 1 Obč. zákonníka a návrhu na výmaz záložného práva V XXXX/XXXX zo XX.XX.XXXX, ako aj písomného vyjadrenia právneho zástupcu odporcov 1/ a 3/ zo dňa 01.02.2016.

48. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:

49. Dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá darovacia zmluva medzi S. I., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M. D. XXXX/XX ako darcom a obdarovaným S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. XXXX/X. Predmetom darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN „C" č. XXXX spolu s pozemkami, parc. KN „C" XXXX - záhrady o výmere XXX m2 a parc. KN „C" č. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie D., obec D., okres D., pri kat. úrade v D. D., Správe katastra D.. Vyššie uvedené nehnuteľnosti darkyňa darovala a obdarovaný ich ako dar prijal do svojho výlučného vlastníctva. Darkyňa okrem iného vyhlásila, že je plne spôsobilá na právne úkony, jej zmluvná voľnosť nie je obmedzená a je plne oprávnená s predmetom zmluvy bez obmedzenia nakladať. Na nehnuteľnostiach neviazli žiadne ťarchy ani bremená. Darkyňa výslovne súhlasila s tým, aby bol obdarovaný v katastri nehnuteľností na základe uvedenej darovacej zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník prevádzaných nehnuteľností. Účastníci zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili s celým obsahom zmluvy, ktorý zodpovedá ich pravej, vážnej a slobodne vôli. Zmluvu neuzatvorili v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zmluvu vlastnoručne podpísali. Podpis darkyne bol overený S.. N. S., pracovníčkou Notárskeho úradu S.. K. S. so sídlom v D..

50. Dňa XX.XX.XXXX bola v zmysle § 151a a nasl. Obč. zákonníka uzavretá medzi Tatrabankou a.s. so sídlom Bratislava ako záložným veriteľom a S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX ako záložcom uzavretá zmluva o záložnom práve. Z jej obsahu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva na záloh - nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXXX s príslušenstvom a pozemky parc. č. XXXX, druh pozemku - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúce sa v kat. území D., okres D., obec D., zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v D. D., Správou katastra D., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z obsahu vyššie uvedenej zmluvy o záložnom práve, dôvodom zriadenia záložného práva na tento záloh je zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa do najvyššej hodnoty súčtu istiny pohľadávky 476 000,- Sk. Z obsahu predmetnej zmluvy ďalej vyplýva, že dôvodom zriadenia záložného práva je uzavretie zmlúv medzi záložným veriteľom a dlžníkom K. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX obsahujúcich záväzok záložného veriteľa poskytnúť dlžníkovi po splnení dohodnutých podmienok na základe zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti v znení prípadných neskorších dodatkov úver vo výške 476 000,- Sk, poskytnúť dlžníkovi kontokorentný alebo splátkový úver, napr. na základe zmluvy o úvere v znení všetkých dodatkov, poskytnúť dlžníkovi hypotekárny úver, napr. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere v znení všetkých dodatkov alebo poskytnúť dlžníkovi povolené prečerpanie na jeho bežnom účte na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu v znení všetkých dodatkov, odkúpiť pohľadávky dlžníka, napr. na základe a podľa podmienok zmluvy o kúpe alebo postúpení pohľadávok v znení všetkých dodatkov.

Vychádzajúc z predmetnej zmluvy, záložca vyhlásil v zmysle § 303 Obch. zákonníka, že zaplatení záložnému veriteľovi pohľadávku za dlžníka, ak pohľadávku nezaplatí dlžník v zmysle úverovej zmluvy.

51. Vklad darovacej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX bol povolený Správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XXXX. Vklad zmluvy o záložnom práve bol povolený správou katastra D. dňa XX.XX.XXXX pod č. V XXXX/XXXX.

52. Pôvodný návrh podaný na tunajšom súde dňa 09.05.2006 bol podaný navrhovateľmi, a to 1/ S. I., 2/ K. I., rod. I., 3/ C. N., rod. I., ktorí boli súrodencami a 4/ ich matkou S. I., nar. XX.XX.XXXX. Pôvodne podaný návrh smeroval voči odporcom 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, teda bratovi navrhovateľov 1/ - 3/, 2/ K. I., teda synovi odporcu 1/ a 3/ Tatrabanke a.s. Pôvodne podaným návrhom sa navrhovatelia domáhali, aby súd na základe v ňom uvedených skutočností určil, že darovacia zmluva V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi S. I. ako darkyňou a S. I. ako obdarovaným, je neplatná. Zároveň sa domáhali, aby súd určil, že zmluva o záložnom práve V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s., uzavretá medzi S. I., nar. XX.XX.XXXX a K. I. a Tatrabankou a.s., je neplatná. Navrhovateľka 4/ S. I. dňa XX.XX.XXXX zomrela. Navrhovatelia sa pôvodne podaným návrhom domáhali neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že tento právny úkon urobila darkyňa S. I. v prospech obdarovaného S. I. v duševnej poruche, ako aj z dôvodu, že ho urobila pod psychickým, resp. fyzickým nátlakom S. I.. Neplatnosť záložnej zmluvy odvodzovali iba od neplatnosti darovacej zmluvy.

53. Odporca 1/ S. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Ako dedičia po poručiteľovi S. I. vstúpili do predmetného konania ako odporca 1/ jeho syn S. I., nar. XX.XX.XXXX, ako odporca 2/ jeho dcéra X. I., nar. XX.XX.XXXX, pričom ďalší syn S. I., K. I., nar. XX.XX.XXXX, v predmetnom konaní už v procesnom postavení odporcu vystupoval, rovnako ako aj Tatrabanka a.s.

54. Po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. - 216 zo dňa 28.04.2009, ktorý poukázal na to, že v prípade, ak sa navrhovatelia domáhajú určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má súd vždy skúmať aj naliehavý právny záujem na takomto určení, ktorý je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bola ohrozené právo navrhovateľov alebo ich právne postavenie by sa stalo neistým, pričom krajský súd zároveň poukázal na to, že navrhovatelia neboli účastníkmi zmlúv, neplatnosť ktorých žiadali určiť a z tohto dôvodu na takomto určení nemajú naliehavý právny záujem ani po smrti darkyne S. I., navrhovatelia zmenili svoj pôvodne podaný návrh na začatie konania tak, že žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra D. na LV č. XXXX v kat. území Brezno ako parcely reg. „C" evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parcele č. XXXX, patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., M. D. XX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Tunajší súd uznesením č.k. - 313 zo 06.07.2010 pripustil zmenu pôvodne podaného návrhu, pričom predmetom konania ostáva rozhodnutie o vyššie uvedenom pozmenenom návrhu navrhovateľov 1/ - 3/.

55. Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

56. Podľa § 34 Obč. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

57. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

58. Podľa ods. 2 právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Podľa ods. 3 právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

59. Podľa § 38 ods. 1 Obč. zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

60. Podľa § 38 ods. 2 Obč. zákonníka, tak isto je neplatný právny úkon osoby konajúce v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

61. Občiansky zákonník v § 37 obsahuje niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Platný právny úkon podľa § 37 Obč. zákonníka predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný.

62. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Na slobodu vôle sa môže pôsobiť fyzickým donútením alebo psychickým donútením. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právny úkony, úkony urobené pri vyučovaní, hre, úkony spojené s recesiou, a podobne.

63. Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne aj pomocou prekladu alebo prevodu do spisovného jazyka. Právny úkon je určitý iba vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon), alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

64. Ak právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne a s možným prejavom plnenia, je absolútne neplatný.

65. Nedostatok spôsobilosti na právne úkony v jednotlivom prípade môže byť dôsledkom aj duševnej poruchy, pre ktorú je určitá osoba nespôsobilá len na práve urobený právny úkon. Takéto posudzovanie spôsobilosti na právne úkony sa však nevylučuje ani v širšom rozsahu. V tomto prípade sa nevyžaduje súdne rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Stačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche. Duševná porucha sa musí zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedených disciplín (odbor zdravotníctva, odvetvie psychiatrie, patopsychológie, a pod.) a musí sa viazať na okamih urobenia právneho úkonu. Je už vecou konkrétneho posúdenia, či osoba konala v prechodnej alebo trvalej duševnej poruche. Zo zreteľom na to, že postačuje aj prechodná duševná choroba, pozornosť treba venovať aj tomu, či osoba konajúca v duševnej poruche v konkrétnom prípade nemala tzv. jasný okamih (dilucida intervalla). Aj táto významná skutková okolnosť sa musí preukazovať obdobným spôsobom ako pri dokazovaní prechodnej duševnej poruchy.

66. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 1 Obč. zákonníka prichádza do úvahy vtedy, keď je účastník právne úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Obč. zákonníka vyžaduje nepochybné zistenia, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.

67. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že 1/ pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, 2/ nastáva priamo zo zákona a ak sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, 3/ určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, 4/ sa na ňu prihliada aj bez námietky (ex offo), 5/ ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu, nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, 6/ nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady inštitút vydržania a 7/ zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia.

68. Navrhovatelia 1/ - 3/ sa teda návrhom v jeho pozmenenom znení, ktoré pripustil súd uznesením zo dňa 06.07.2010 domáhajú určenia, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli predmetnom daru medzi ich matkou S. I. ako darkyňou a ich bratom S. I. ako obdarovaným, patria do dedičstva po nebohej S. I., zomrelej XX.XX.XXXX, a to bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností. Navrhovatelia 1/ - 3/ neboli účastníkmi predmetného právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi S. I.

a toho času už ich nebohým bratom S. I., zomrelým dňa XX.XX.XXXX. Ich matka S. I., pôvodne navrhovateľka 4/, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovatelia ako deti neb. S. I. nemajú inú možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam ako tak, že sa podaným návrhom budú domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti uvedené v darovacej zmluve patria do dedičstva po ich nebohej matke. Na takomto určení majú navrhovatelia naliehavý právny záujem, pretože nemajú žiadny iný právny spôsob, ako sa domáhať svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že ich matka je nebohá, pričom ešte za svojho života, konkrétne dňa XX.XX.XXXX, darovala predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou svojmu synovi S. I., ktorý v priebehu konania zomrel. Pri takto formulovanom petite žaloby bolo potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku najmä navrhovateľmi 1/ - 3/ tvrdenú otázku neplatnosti darovacej zmluvy z vyššie uvedených, nimi tvrdených dôvodov. Od neplatnosti darovacej zmluvy navrhovatelia odvodzovali aj neplatnosť záložnej zmluvy. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že pokiaľ navrhovatelia tvrdili, že darovacia zmluva uzavretá medzi ich matkou S. I. a ich bratom S. I. bola urobená pod nátlakom zo strany S. I., a to či už psychickým alebo fyzickým, táto skutočnosť nie je preukázaná. Zmluva bola urobená v písomnej forme, je určitá a zrozumiteľná. Navrhovatelia neprodukovali žiadny priamy dôkaz v tom smere, že by darovacia zmluva bola uzavretá pod nátlakom. Je pravda, že medzi darkyňou S. I. a jej synom S. I. v rámci spoločného bývania mohlo dochádzať ku konfliktom, hádkam, a to či už z dôvodu požívania alkoholických nápojov S. I. alebo prílišného zasahovania zo strany jeho matky S. I. do jeho života, alebo aj z dôvodu, že S. I. bola staršia osoba, dobre nepočujúca, s ktorou bolo potrebné komunikovať hlasnejšie, avšak tieto skutočnosti sami osebe neznamenajú, že by darovaciu zmluvu uzatvárala S. I. ako darkyňa pod fyzickým, resp. psychickým nátlakom svojho syna S. I.. Podstatnou skutočnosť však podľa názoru súdu je navrhovateľmi tvrdený dôvod neplatnosti darovacej zmluvy spočívajúci v tej skutočnosti, že darkyňa S. I. pri uzatváraní predmetného právneho úkonu darovacej zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Obč. zákonníka). Súd tak, ako na to poukázal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení č.k. - 216 z 20.04.2009, za účelom náležitého posúdenia otázky psychického stavu darkyne a na základe návrhu navrhovateľov nariadil vykonanie znaleckého dokazovania a do konania pribral znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie. Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku jednoznačne uviedla, že S. I. konala pri uzavretí darovacej zmluvy v duševnej poruche s diagnózou demencia zmiešaného typu, pričom táto duševná porucha ju robila pre tento právny úkon neschopnou. Znaleckým skúmaním zdravotnej dokumentácie neb. S. I. dospela znalkyňa k záveru, že S. I. už ako 68 ročná, to znamená 13 rokov pred podpísaním darovacej zmluvy, mala stanovenú diagnózu arterios scleroza (kôrnatenie mozgových ciev), pričom táto diagnóza je nevznikla následkom úrazu hlavy. U 74 ročnej S. I. bolo v roku 1998 pri neurologickom vyšetrení zistené kôrnatenie mozgových ciev a stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode. Záznam o prvom psychiatrickom vyšetrení S. I. z roku 1998 (v tej dobe 74 ročnej) preukazuje záver AS P. (skleróza mozgových ciev). V roku 2000 bola v tom čase 76 ročnej S. I. stanovená diagnóza dementio senilis, pričom už v tej dobe bol kontakt s ňou sťažený pre jej nedoslýchavosť a senilnú demenciu. Tak ako vysvetlila znalkyňa, demencia je syndróm neznámej etiológie, čo znamená, že nie je známa jeho príčina, zapríčinený chorobou mozgu. Ide o chronické ochorenie, teda ochorenie, ktoré nevznikne náhle, ktoré je roky vleklé a progredujúce a pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie mozgu vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania, ale aj počítania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Znalkyňa poukázala na psychiatrické vyšetrenie S. I. z XX.XX.XXXX, ktoré teda prebehlo iba niekoľko týždňov po podpísaní darovacej zmluvy, z ktorého vyplýva, že psychiater S. I. diagnostikoval demenciu pri Alzheimerovej chorobe a objektívne psychiatricky popísal jej dezorientáciu časom, miestom a situáciou, defekty novopamäti, progresiu depravácie, kognitívnych (poznávacích) funkcií, afektívnu labilitu, anxiozitu, disomniu a amentiformné stavby (zmätenosť a zabúdanie). Uvedené vyšetrenie potvrdilo závažné psychiatrické ochorenia zo skupiny degeneratívnych (zánikových) mozgových ochorení, ktoré sa u S. I. vyvíjalo celé roky a diagnostikované jej bolo už v roku 2000. Hoci S. I. tak, ako uvádza znalkyňa, nebola do januára 2006 psychiatricky vyšetrená, z jej zdravotnej dokumentácie vyplývajú plne akceptovateľné odborné neurologické a interné nálezy potvrdzujúce roky trvajúcu demenciu, ktorá sa u S. I. začala prejavovať najneskôr od roku 2000. Schopnosť S. I. pre ovládanie a rozpoznávanie bola pri takomto ochorení v podstatnej a závažnej miere znížená, resp. vymiznutá. S. I. nevládala bez pomoci inej dospelej osoby vykonať ani len potrebné základné denné úkony (hygiena, stravovanie), musela byť pri každom takomto úkone vedená a usmerňovaná inou osobou. Nebola schopná postarať sa sama o seba; jej sociálne zručnosti pre tieto základné úkony potrebné chorobou zanikli. Miera závažného poškodenia rozumových schopností jej bránila postarať sa o svoje potreby a o samú seba. S. I. teda nebola schopná pri tak významom úbytku rozumových schopností vykonávať právne úkony, a teda ani nezaujato a s vedomím

si dôsledkov podpísať darovaciu zmluvu. Súd poukazuje v tomto smere na výpoveď znalkyne, ktorá uviedla, že S. I. v čase vykonania právneho úkonu darovacej zmluvy dňa XX.XX.XXXX nedokázala posúdiť v dôsledku duševnej poruchy následky svojho konania a nebola schopná svoje konanie ani ovládať. Vychádzajúc zo zistených skutočností v rámci znaleckého dokazovania, ktoré podľa názoru súdu neboli rozptýlené vyjadreniami odporcov, súd dospel k záveru, že S. I. darovaciu zmluvu ako právny úkon urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Darovacia zmluva je z uvedeného dôvodu absolútne neplatná (§ 38 ods. 2 Obč. zákonníka). Preto súd určil, tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa kat. území Brezno, okres Brezno, obec Brezno, zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Brezno, odborom katastrálnym ako parcely reg. „C" evidované na kat. mape, parc. č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2, parcely č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba súp. č. XXXX, rodinný dom na parcele č. XXXX, patria do aktív dedičstva po nebohej S. I., zomrelej XX.XX.XXXX. Súd teda vyhovel návrhu navrhovateľov, avšak pokiaľ sa navrhovatelia pozmeneným návrhom domáhali, aby súd rozhodol, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do aktív dedičstva po poručiteľke S. I. bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností, súd v tejto časti návrhu navrhovateľov vyhovieť nemohol, pretože tak, ako vyplýva z aktuálneho LV č. XXXX pre kat. územie D., okres D., obec D., v časti C predmetného LV „ťarchy" je pod poradovým číslom X vedené záložné právo zo zmluvy o záložnom práve podľa V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. na zabezpečenie úveru na rodinný dom súp. č. XXXX a parcely C

- KN č. XXXX, XXXX - č.z. XXXX/XX, pod poradovým číslom X je vedený exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. EX XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na rodinný dom súp. č. XXXX na parcele C - KN č. XXXX a parcely č. C - KN č. XXXX, XXXX, zapísané XX.XX.XXXX, pod poradovým číslom X je tiež vedený exekučný príkaz na zriadené exekučného záložného práva č. EX XXXXX/XXu zo dňa XX.XX.XXXX na rodinný dom súp. č. XXXX na parcele C- KN č. XXXX a parcely C - KN č. XXXX, XXXX zapísané XX.XX.XXXX, ďalej aj exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. EX XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX na rodinný dom súp. č. XXXX na parcele C - KN č. XXXX a parcely C- KN č. XXXX, XXXX, zapísané XX.XX.XXXX a pod poradovým číslom X je vedené záložné právo zo zmluvy o záložnom práve podľa V XXXX/XX v prospech Tatrabanky a.s. na zabezpečenie úveru na rodinný dom súp. č. XXXX a parcely C - KN č. XXXX, XXXX, č.z. XXXX/XX. V prípade, ak by mal súd návrhu v pozmenenom znení vyhovieť v plnom rozsahu, a teda určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neboehj S. I. bez akýchkoľvek tiarch zapísaných v katastri nehnuteľností tak, ako sa domáhajú navrhovatelia, znamenalo by to, že súd by svojim rozhodnutím spôsobil zmenu právneho postavenia iných subjektov, ktoré neboli a ani nie sú účastníkmi predmetného konania, a ktorých práva sú zapísané v časti C „ťarchy" vyššie uvedeného LV č. XXXX. Navrhovatelia pritom do konania nenavrhli vstup ďalších subjektov okrem vyššie označených odporcov 1/ - 4/, resp. neiniciovali žiadne iné konanie (ani konanie o nariadenie predbežného opatrenia), v ktorom by sa bolo rozhodovalo o vyššie uvedených právach. Súd preto návrh navrhovateľov vo zvyšnej časti zamietol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozsudku. Zároveň súd vo výroku I. návrh voči odporcovi 4/ zamietol v celom rozsahu. Súd poukazuje na to, že tak, ako vyplýva z vyjadrenia odporcu 4/ doručeného súdu 13.01.2016, dňa 21.12.2015 bola pohľadávka odporcu 4/ zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet daru na základe darovacej zmluvy V XXXX/XXXX v celom rozsahu splatená. Podľa § 151md ods. 1 písm. a) Obč. zákonníka tým zaniklo záložné právo. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu 4/, s ktorým vyjadril súhlasné stanovisko aj právny zástupca odporcov 1/ a 3/ v tom smere, že záložné právo zaniklo zo zákona, a teda nie je možné rozhodnúť o neplatnosti záložnej zmluvy ako právneho úkonu, ktorým sa toto vecné právo zriadilo, pretože jej platnosť a účinnosť zanikla spoločne so zriadeným záložným právom, a navrhovatelia nemajú ďalej právny záujem na určení takejto neplatnosti, pretože ich prípadná právna neistota vo vzťahu k predmetu daru ako možnému predmetu dedičstva v spojení so zánikom záložného práva zo zákona naďalej netrvá. Nemôžu mať teda naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd zohľadňujúc právny stav existujúci ku dňu vyhlásenia rozsudku podľa § 151 ods. 1 O.s.p., vychádzajúc z týchto skutočností, návrh voči odporcovi 4/ zamietol v celom rozsahu. Súd na tomto mieste poukazuje na to, že predmetné vyjadrenie odporcu 4/ bolo doručené aj právnemu zástupcovi navrhovateľov 1/ - 3/, ktorý sa napriek výzve súdu k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na to, že ide o pomerne zložitý prípad, v ktorom vystupuje väčší počet účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v štyroch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Brezno, 6.6.2016