Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-132-2013.pdf
PDF · 78 KB
Case nature
Subarea
39Er/132/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: European Business Agency s. r. o., Sabinovská 12, 821 02 Bratislava, IČO: 46 181 946, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 82108 Bratislava, o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
Súd Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.05.2021, sp. zn. 39Er/132/2013, EX 213/2013 vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD, r u š í.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.01.2013 tunajší súd poveril poverením č. 5102 132709 súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 25.05.2021 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydanému dňa 03.05.2021.
3. Námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie oprávnený odôvodnil tým, že zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“), v Upovedomení o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie zo dňa 03.05.2021 je ako výška vymoženej pohľadávky oprávneného uvedená suma v celkovej výške 56,49 eur. Oprávnený uvedenú sumu eviduje, ale zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetná platba bola uhradená k dátumu 02.10.2019. Oprávnený zastáva názor, že nemohlo dôjsť k zastaveniu exekučného konania podľa zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní, (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, nakoľko došlo v posledných 18 mesiacoch k dosiahnutému výťažku aspoň vo výške 15,- eur. Z tohto dôvodu nie je možné vo veci predmetného exekučného konania aplikovať zastavenie starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z., nakoľko zákon neuvádza, že doba sa predlžuje o 18 mesiacov od poslednej úhrady. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z., uvádza taxatívny výpočet výnimiek zo zastavenia starej exekúcie pre uplynutie rozhodnej doby. 4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“) na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.
7. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
8. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
9. Podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak: oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3.
10. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
11. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
12. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
13. Podľa § 10 ods.1 zákona č. 233/2019 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok - zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 31. marca 2017, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
14. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
15. Zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetná exekúcia je starou exekúciou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 1 ods. 2 zákon č. 233/2019 Z.z., nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. aprílom 2017 a to dňa 08.01.2013 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Poverenie č. 5102 132709 zo dňa 14.01.2013 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 23.01.2013,
pričom rozhodná doba piatich rokov ustanovená § 3 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. by uplynula dňa 23.01.2018, čím by došlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege k 01.01.2020.
16. Nakoľko však oprávnený v námietkach proti predmetnému Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že v danom prípade je potrebné uplatniť absolútnu výnimku v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019 Z.z., teda, že v danom exekučnom konaní bol v posledných 18 mesiacoch dosiahnutý výťažok aspoň 15 eur, pričom z uvedeného dôvodu neprichádza k zastaveniu exekúcie ex lege, súd zrušil Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 03.05.2021, sp. zn. 39Er/132/2013, EX 213/2013 vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD..
17. Súd taktiež poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu č. IV. ÚS 160/2020-28 zo dňa 13.05.2020, ktoré uvádza, že zmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu na exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým, ako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Podľa tohto zákona za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť (nahradiť trovy exekúcie) má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom ustanovená paušálna suma. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to § 199c ods. 1, pozn.). Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., konštatuje, že nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj čo sa týka výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateliek nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou úpravy lex specialis.
18. Súd dodáva, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z., sa stará exekúcia týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Podľa § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/2019, sa stará exekúcia podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur. Keďže v takejto exekúcii došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľa, nie je možné usudzovať, že by išlo o prípad úplnej nemajetnosti, a teda bezúspešnosti exekúcie. Ak má byť dôvodom zastavenia starej exekúcie uplynutie rozhodnej doby [§2 ods. 1 písm. a)] a ide o starú exekúciu, ktorá je uvedená v tzv. absolútnych výnimkách (taxatívne vymenované v § 2 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z.), táto exekúcia sa z tohto dôvodu nezastavuje. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nemal v úmysle, žeby sa rozhodná doba predlžovala pokiaľ bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur. Vyššie uvedené znamená, že v prípade, že bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, má to za následok absolútnu nemožnosť uplatnenia tzv. zastavenia starej exekúcie pre uplynutie rozhodnej doby.
19. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia je neprípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.