Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-161-2014.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/161/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, Teplická 7434/147, Piešťany proti odporcovi S. Č., W..Č.. XXXXXXXXXX, D. I. Č.. XXX, XXX XX I. v konaní o zaplatenie 3.394,45 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 231,42 € z a s t a v u j e .
II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
III. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa na základe skutočností uvedených v návrhu zo dňa 18.7.2014, doručenom súdu dňa 23.7.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 3.394,45 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
Návrh bol odporcovi doručený dňa 24.2.2015, odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 6.6.2016 uviedol, že úver platil zo začiatku pravidelne, zhruba 3 alebo 4 roky, v súčasnosti úver nespláca, nakoľko mu to finančne nevychádza. Nevie uviesť, koľko splátok presne uhradil, je možné, že ich bolo 46. Navrhovateľa nepožiadal o odloženie splátok ani o ich zníženie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, najmä s návrhom, výpisom z Obchodného registra, úverovou zmluvou č. SUA09/000679, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. SUA09/000679, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s, protokolom o prevzatí predmetu financovania, výzvou k splateniu celého dlhu - zosplatnením, kalkuláciou, podacím hárkom, splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. SUA 09/000679, špecifikáciou a čiastočným späťvzatím návrhu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v súlade s § 101 ods. 2 OSP a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Navrhovateľ sa voči označenému odporcovi domáhal zaplatenia sumy vo výške 3.394,45 € s úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 162,34 € za obdobie od 15.6.2013 do 31.12.2013 a s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 3.394,46 € od 1.1.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
V priebehu konania využil navrhovateľ svoje dispozičné právo disponovať s návrhom a podaním zo dňa 6.6.2016, ktorým špecifikoval žalovanú sumu, čiastočne zobral návrh späť. Návrh zobral späť v časti o zaplatenie 114,61 € z titulu zmluvných pokút, ďalej vo výške 116,81 € z titulu zmluvnej pokuty za
zosplatnenie úveru a vo výške 162,34 € z titulu vyčíslených úrokov z omeškania. Vo zvyšku na návrhu zotrval.
Zaplatenia žalovanej sumy sa navrhovateľ domáhal s poukazom na úverovú zmluvu č. SUA09/000679 zo dňa 28.3.2009, ktorú uzatvoril s odporcom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Škoda OCTAVIA Combi Diesel 00/041.9 TDI Elegance v hodnote 7.320,- €. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v uvedenej výške, odporca sa zaviazal zaplatiť ho v 60 mesačných splátkach po 263,37 €. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca uhradil spolu 46 splátok. Keďže sa dostal so splácaním úveru do omeškania a k riadnemu a včasnému splácaniu úveru nedošlo ani napriek opakovaným upomienkam, navrhovateľ dňa 14.6.2013 pristúpil k zosplatneniu úveru a odporcu doporučeným listom zo dňa 24.6.2013 vyzval, aby do 8.7.2013 dlžnú čiastku vo výške 3.394,45 € vrátil. Odporca dlžnú sumu neuhradil.
Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom (28.3.2009) súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných k tomuto dátumu.
Podľa § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže navrhovateľ vzal svoj návrh v časti späť pred otvorením prvého pojednávania, súhlas odporcu potrebný nebol. Súd považoval podmienky na rozhodnutie o zastavení konania v späťvzatej časti za splnené a konanie v časti o zaplatenie - sumy 114,61 € z titulu zmluvných pokút, ďalej vo výške 116,81 € z titulu zmluvnej pokuty za zosplatnenie úveru, a vo výške 162,34 € z titulu vyčíslených úrokov z omeškania zastavil.
Podľa ust. § 3 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa ust. § 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 3 ods. 5 ZoSÚ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa ust. § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ust. § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Posudzovaný právny vzťah medzi navrhovateľom (resp. jeho právnym predchodcom) a odporcom je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa odporca zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. b) ZoSÚ). Právny predchodca navrhovateľa bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 2 OZ) s poukazom na predmet podnikania a odporca bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojenej zmluvy nevyplýva a navrhovateľ opak tohto postavenia odporcu nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver a odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, pričom zmluva neobsahuje údaj o výške úrokov z úveru ani o sume, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto navrhovateľ ako veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa Hlavy 4 § 4.1 úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky, poplatky a úhrada za poistenie, ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť (ďalej iba splátka), ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí, ako rozdiel súčinu výške mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu, a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru (viď údaje v úverovej zmluve).
Zmluva o úvere zo dňa 28.3.2009, ani úverové zmluvné podmienky, neobsahujú konkrétny údaj o výške úrokov z úveru. Spôsob určenia úrokov zo spotrebiteľského úveru tak ako je uvedený v úverových podmienkach pre bežného spotrebiteľa nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Takáto formulácia nespĺňa kritéria podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ, ktoré jednoznačne hovorí o konkrétnej výške úrokov. V úverovej zmluve chýba aj dôležitý údaj o splatnosti jednotlivých splátok. Vzhľadom na absenciu uvedených náležitosti, navrhovateľ ako veriteľ v zmysle ust. § 4 ods. 5 ZoSÚ nemôže žiadať od odporcu ako spotrebiteľa zaplatenie úrokov z úveru, ani iné poplatky.
V konaní bolo navrhovateľom tvrdené a odporcom potvrdené, že odporca z poskytnutého úveru uhradil 46 splátok po 263,37 €, teda spolu 12 115,02 €. Keďže navrhovateľovi nevznikol nárok na úrok z istiny, ani na iné prípadné poplatky, súd započítal každú splátku na úhradu poskytnutého úveru. Navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 7 320 €, pričom odporca uhradil 12 115,02 €, teda viac ako mal, a preto súd návrh zamietol, považujúc ho za neopodstatnený.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli.
Súd záverom čo do vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako spotrebiteľa, t. j. BSO Združenie na ochranu spotrebiteľa (čl. 32) a Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov (čl. 36) konštatuje, že vedľajší účastník bol súdom poučený a vyzvaný (čl. 45, 46) k predloženiu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka konania do konania na jeho strane podľa § 93 ods. 2 a 3 novely OSP. Novela OSP vykonaná zákonom č. 353/2014 Z. z., výslovne v § 93 ods. 3 OSP vyžaduje, že ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o jeho vstupe do konania musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Aktuálna právna úprava teda viaže prípustnosť vedľajšieho účastníctva spotrebiteľského združenia na explicitný súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania. Nakoľko zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia vylučujúce okamžitú aplikáciu aktuálneho znenia § 93 ods. 3 OSP, nemôže súd platnú procesnoprávnu úpravu opomenúť/nerešpektovať (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/115/2012 zo dňa 25.2.2015). Keďže vedľajší účastník napriek výzve súdu súhlas nedoručil, v súlade s § 93 ods. 2 a 3 novely OSP (zákon č. 353/2014 Z. z., účinný od 1.1.2015) súd na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal, teda nepovažoval ho za účastníka konania a to bez rozhodovania o nepripustení do konania. Vychádzal z doslovného znenia § 93 ods. 2 OSP: „Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.“ Z uvedených dôvodov
súd nemal povinnosť doručiť vedľajšiemu účastníkovi konania návrh a ostatné podania, pretože sa na neho „neprihliada“, má sa za to, že nie je vedľajším účastníkom konania (§ 79 ods. 4 prvá veta OSP: „Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.“). Nestotožnil sa s názorom vedľajšieho účastníka konania (čl. 48), že je potrebné aplikovať OSP platný a účinný do 1.1.2015, pretože vstúpil do konania v čase do 1.1.2015, a preto nie je jeho povinnosťou doručiť súhlas odporcu s jeho vstupom do konania. Prvostupňový súd sa nestotožnil so spôsobom aplikácie noriem procesného práva zo strany vedľajšieho účastníka konania. Normy hmotného práva sa aplikujú v stave platnom a účinnom ku dňu vzniku právneho úkonu. Normy procesného práva (teda aj § 93 ods. 2 a 3 novely OSP, účinnej od 1.1.2015) sa vzťahujú ihneď od 1.1.2015 na všetky prípady v čase rozhodovania. Inak povedané, súd aplikuje to procesné právo, ktoré je platné a účinné v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu aj na tento prípad aplikoval ustanovenie § 93 ods. 2 a 3 novely OSP a na vedľajšieho účastníka konania neprihliadal. Súd má za to, že mu neodňal možnosť konať pred súdom. Ďalej súd s týmto subjektom nekonal ako s vedľajším účastníkom konania a o jeho vstupe nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.