Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-30-2016.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Líviou Mikulášovou v právnej veci žalobcu Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Rožňava, Štítnická č. 12, IČO: 30 807 484, proti žalovanému H. J., X.. XX. X. XXXX, L. H. Z. XX, zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, Revúca, za účasti vedľajšieho účastníka Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava I, Agentúra Banská Bystrica, Nám. Štefana Moyzesa 9, Banská Bystrica, IČO: 00585 441, o zaplatenie 2. 181,61 eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi sumu 2 181,61 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21. 1. 2016 domáhal na žalovanom zaplatenia 2. 181,61 eur titulom náhrady škody.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7. 12. 2002 v čase okolo 20. 30 hod. v Revúcej na križovatke ulíc M. R. Štefánika, Okružnej a Komenského, po štátnej ceste č. II/532 žalovaný riadil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia s ev. č. RA-XXX C., pričom v kilometri 36,040 v dôsledku prekročenia povolenej rýchlosti a neskorej reakcie zrazil pravou prednou časťou vozidla chodca E. H., prechádzajúceho cez vozovku, pričom tento utrpel amputáciu ľavého predkolenia a pomliaždenie mäkkých tkanív. E. H. vtedy evidovaný na úrade práce, následkom ublíženia na zdraví žalovaným sa stal invalidným od 28. 8. 2003. V dôsledku tohto úrazu zavinenou osobou, z dôvodu vzniku invalidity boli za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 poškodenému E. H. vyplatené dôchodkové dávky formou invalidného dôchodku vo výške 2. 181,61 eur. Invalidný dôchodok vyplatila Sociálna poisťovňa ako orgán príslušný pre výplatu dôchodkových dávok. Z dôvodu vzniku práva žalobcu voči tretej osobe na náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku jej zavineného protiprávneho konania podľa § 238 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vydal žalobca žalovanému výzvu č. 19/2015 na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok vo výške 2. 181,61 eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk 14. 2. 2015.
Žalovaný svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 3C/30/2016 - 19 z 29. 1. 2016, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý vecne odôvodnil. V podanom odpore žalovaný uviedol, že popiera existenciu a výšku žalobou uplatnenej pohľadávky a zároveň navrhol vstup poisťovni Kooperativa a.s. ako vedľajšieho účastníka do konania, s ktorou mal žalovaný v roku 2002 uzavreté povinné zmluvné poistenie.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu na zaplatenie 2. 181,61 eur titulom náhrady škody, ktoré žalobca vyplatil poškodenému E. H. titulom dôchodkových dávok za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, ktorý sa stal invalidným v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného. Žalobca si uplatňuje tento nárok podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 o Sociálnom poistení, pričom pre Sociálnu poisťovňu nie je smerodajné, či tretia osoba má uzavreté povinné zmluvné poistenie. V dôsledku toho, že E. H. sa stal invalidným si žalobca v súlade s § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. uplatňuje nárok na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby (žalovaného). Za žalovaného v podstate od roku 2003 až do roku 2013 platil žalobcovi vedľajší účastník Kooperativa a.s.., teda Sociálnej poisťovni bol refundovaný invalidný dôchodok zo strany vedľajšieho účastníka, naposledy to bola platba 28. 3. 2014 za rok 2013.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Pokiaľ žalobca vyvodzuje svoje právo na náhradu škody voči žalovanému z ustanovenia § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 má za to, že v danom prípade takýto nárok nie je dôvodný z dôvodu retroaktivity, pretože k dopravnej nehode, na základe ktorej došlo k invalidite E. H., teda dňa 7. 12. 2002, došlo pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z. Keďže prechodné a záverečné ustanovenia tohto zákona neupravujú otázku spätného pôsobenia tohto zákona, ustanovenia tohto zákona nie je možné použiť pri uplatnení nároku na náhradu škody poisťovne voči tretej osobe, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania. Ďalej poukázal na to, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla Škoda Felícia bolo realizované v poisťovni KOOPERATIVA. Poistenie za rok 2002 bolo riadne a včas zaplatené a navrhol vstup poisťovne KOOPERATIVA ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného.
Vedľajší účastník na pojednávaní uviedol, že z obsahu § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení účinného pred 1. 11. 2013, vyplývala povinnosť poisťovateľa nahradiť za poistenú osobu poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) a b), d) ušlého zisku. Z dikcie tohto ustanovenia však zákonná povinnosť poisťovateľa nahradiť za škodcu nároky uplatňované zo strany Sociálnej poisťovne nevyplývala. Povinnosť uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj dôchodkové dávky vyplýva pre poisťovateľa až od dňa 1. 11. 2003, .t.j od účinnosti zákona č. 430/2003 Z. z., ktorým zákonodarca stanovil povinnosť poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahradiť aj uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, ako aj dávok dôchodkového poistenia. Uvedená povinnosť však bola poisťovateľovi zákonom č. 430/2003 Z. z. stanovená iba vo vzťahu k poškodenému, nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Až ďalšou novelou zákona č. 381/2001 Z. z., a to zákonom č. 110/2007 Z. z. bola povinnosť poisťovateľa uhradiť na základe uzavretej poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnené a preukázané náklady zdravotného poistenia, nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia upravená aj vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Samotný zákon č. 110/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 4. 2007. Predmetná novelizácia však žiadnym spôsobom neriešila, ako sa uvedená zmena dotkne právnych vzťahov vzniknutých pred 1. 4. 2007. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vedľajší účastník zastáva názor, že povinnosť nahradiť Sociálnej poisťovni vyplatené dávky dôchodkového poistenia sa vzťahuje len na prípady poistných udalostí vzniknutých po 1. 4. 2007.
Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 1T 96/2003 - 96 z 2. 6. 2003, zápisnicou o rokovaní, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku od 28. 8. 2003 E.N.A., lekárskou správou, potvrdením o výške vyplatených dôchodkových dávok dôchodkového poistenia, rozpisom vyplatených dávok, výzvou č. 19/2015, doručenkou, vyjadrením vedľajšieho účastníka, spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/96/2003, z neho najmä znaleckým posudkom č. 07/2003 znalca Ing. Ľubomíra Žofaja a zistil nasledovný skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/96/2003 bol žalovaný H. J. uznaný za vinného, pretože dňa 7. 12. 2002 okolo 20. 30 hod. riadil osobné vozidlo, pričom v dôsledku prekročenia povolenej rýchlosti a neskorej reakcie zrazil pravou prednou časťou vozidla chodca E. H. prechádzajúceho cez vozovku, pričom tento utrpel amputáciu ľavého predkolenia a pomliaždenie mäkkých tkanív s dobou
liečenia a práceneschopnosťou od 7. 12. 2002, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom a tým spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona.
Súčasťou trestného spisu sp. zn. 1T/96/2003 je aj znalecký posudok č. 07/2003 Ing. Ľubomíra Žofaja znalca v odbore Doprava cestná a Strojárenstvo. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný ako vodič reagoval na chodca poškodeného E. H. neskoro, vtedy, keď sa chodec nachádzal vo vozovke viac ako 3 sekundy. Keby žalovaný ako vodič reagoval z vypočítanej rýchlosti 70 km/h vtedy, keď chodec vstúpil do vozovky, tak by dokázal zastaviť pred miestom nehody aj s primerane dlhšou reakciou a s bezpečným spomalením. Chodec E. H. vstúpil do vozovky tak, že nespôsobil nebezpečenstvo, pretože v čase jeho vstupu do vozovky sa vozidlo Felícia nachádzalo v takej vzdialenosti, že žalovaný ako vodič vozidla Felícia mal na tejto vzdialenosti možnosť bezpečne (s polovičným spomalením) zastaviť pred miestom prechodu chodca aj z rýchlosti 70 km/h. Vodič mal ešte viac možností na bezpečné zabránenie nehode, keby išiel v mieste nehody povolenou rýchlosťou najviac 60 km/h. Chodec síce vstúpil do koridoru pohybu vozidla na vzdialenosť takú krátku, že vodič vozidla nemohol zastaviť vozidlo na tej vzdialenosti. Ale vodič vozidla Felícia bol pred vstupom chodca do koridoru pohybu vozidla obmedzený prítomnosťou chodca vo vozovke, na chodca mal priamy dohľad a znalec nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli brániť vodičovi rozpoznať v chodcovi možnú prekážku ihneď po vstupe chodca do vozovky. Preto z hľadiska technického chodec nevytvoril pre prichádzajúce vozidlo Felícia prekážku náhlu. Je možné tvrdiť, že rýchlosť vozidla a neskorá reakcia vodiča mali hlavný podiel na vzniku dopravnej nehode z technického hľadiska.
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 21. 10. 2003 bol poškodenému E. H. priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 3. 172,- Sk mesačne.
Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia odboru dôchodkových dávok sekcie dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne a z rozpisu vyplatených dávok vyplýva, že E. H. bol za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 vyplatený invalidný dôchodok vo výške 2. 181,61 eur.
Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Medzi predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti patrí : a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu) b) vznik škody c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia dňa 7. 12. 2002 pričom v dôsledku prekročenia povolenej rýchlosti a neskorej reakcie zrazil pravou prednou časťou vozidla chodca E. H. prechádzajúceho cez vozovku, následkom čoho tento utrpel amputáciu ľavého predkolenia a pomliaždenie mäkkých tkanív. V trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1T/96/2003 vedenom proti žalovanom mal súd preukázané protiprávne konanie žalovaného ako aj jeho zavinenie (súd je viazaný výrokom rozsudku v trestnom konaní podľa § 135 ods. 1 O.s.p.). Z obsahu zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava vyplýva, že zranenia, ktoré boli spôsobené pri dopravnej nehode žalovaným poškodenému E. H., boli dôvodom na uznanie jeho čiastočnej invalidity a následne mu bol priznaný čiastočný invalidný
dôchodok. Súd mal tak preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou.
Výšku škody žalobca preukázal potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia Sociálnou poisťovňou, pobočka Rožňava, z ktorého vyplýva, že poškodenému E. H. boli vyplatené dávky dôchodkového poistenia v celkovej výške 2. 181,61 eur za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalobca oprel svoj nárok o ustanovenie § 238 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý však nadobudol platnosť dňa 27. 11. 2003 a účinnosť nadobudol dňa 1. 1. 2004, teda po vzniku dopravnej nehody. Ďalej uviedol, že keďže prechodné a záverečné ustanovenia tohto zákona neupravujú otázku spätného pôsobenia tohto zákona, ustanovenie § 238 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení teda nemožno použiť.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie 2. 181,61 eur titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok E. H. za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014. Vznik škody tu zákon v ustanovení § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení viaže na výplatu dôchodkových dávok, ktoré Sociálna poisťovňa vyplatila E. H. v tomto prípade za obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, teda za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Súd mal za preukázanú aj výšku škody, a to potvrdením o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia Sociálnou poisťovňou, pobočkou Rožňava, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného o povinnosti vedľajšieho účastníka nahradiť škodu spôsobenú prevádzkou osobného motorového vozidla za žalovaného z dôvodu uzavretého povinného zmluvného poistenia s vedľajším účastníkom, táto je v danej veci irelevantná, pretože už z citovaného znenia § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. je zrejmé, že Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania týchto tretích osôb. Plnenie zmluvných povinností medzi vedľajším účastníkom ako poisťovateľom a žalovaným ako poisteným je predmetom samostatného konania a súd ich nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie je súd toho názoru, že žaloba o zaplatenie 2. 181,61 eur je dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania. Keďže si však žalobca žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal.
O trovách vedľajšieho účastníka súd nerozhodoval, pretože vedľajší účastník si trovy konania neuplatnil, tak ako to vyžaduje ust. § 151 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.