Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1717-2004.pdf
PDF · 83.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1717/2004
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zastúpené: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice, proti povinnému: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX Q., pre vymoženie sumy 33,19 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. exekúciu z a s t a v u j e
II. povinného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi Ing. JUDr. Bohumilovi Husťákovi, súdnemu exekútorovi so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Žriedlová 3, trovy exekúcie vo výške 14,90 eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 03.08.2004 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej sumy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie o priestupku č. AA XXXXXXX zo dňa 26.11.2002 vydaný Okresným riaditeľstvom PZ Košice II., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2002 a vykonateľnosť 11.12.2002.
Dňa 18.08.2004 bola Okresnému súdu Košice II. doručená žiadosť o vydanie poverenia na výkon exekúcie.
Dňa 21.09.2004 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX *.
Dňa 17.03.2016 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadal zastaviť predmetnú exekúciu v celom rozsahu a to z dôvodu uvedeného v §57 ods.1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko má za to, že v predmetnom exekučnom konaní dňa 11.12.2005 uplynula prekluzívna lehota na vymoženie predmetnej pohľadávky.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) súd exekúciu zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zák. č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil a doplnil zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2 a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Pohľadávku súd teda považuje za prekludovanú z dôvodu, že pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok v súvislosti s rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok a nároku na náhradu škody či trov konania s tým súvisiacich, ich vykonateľnosť je viazaná na už uvedenú trojročnú prekluzívnu lehotu plynúcej od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko exekučný titul- rozhodnutie o priestupku- sa stalo vykonateľným dňa 11.12.2002, prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 11.12.2005. Keďže nie je možné, aby došlo k obnoveniu zaniknutého práva, viesť exekúciu v danom prípade je neprípustné.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, 1. vety trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa §14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.06.2006 :
(1) Ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. (2) Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. (3) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
V nadväznosti na tieto zákonné ustanovenia si súdny exekútor uplatnil nasledovné trovy:
Podľa § 14 ods.1 písm. a) a ods.2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom uplatnené trovy vo výške 19,92 eur pozostávajúce z: 1-spracovanie žiadosti o udelenie poverenia............................................................25 min. 2-spracovanie Upovedomenia o začatí exekúcie......................................................25 min. 3-spracovanie návrhu na náhradu trov..................................................................... 20 min. 4-spracovanie zaslania spisu.................................................................................... 30 min. 5-spracovanie vrátenia poverenia..............................................................................20 min. Spolu: 120 min.= 2 hod = 13,28 eur
Podľa § 14 ods.1 písm. b) a ods.3 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli ďalej súdnym exekútorom uplatnené trovy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti: 1-získanie poverenia na vykonanie exekúcie.....................................................3,32 eur 2-doručenie upovedomenia o začatí exekúcie...................................................3,32 eur Spolu: 6,64 eur
Pokiaľ ide o takto vyčíslené trovy, súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu uplatnenú podľa §14 ods. 1 písm. a) za položky č.1, 2 a 3, a to z toho dôvodu, že v ust. § 15 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania s odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa inak označia (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a pod.). Tieto úkony exekučnej činnosti nesporne v sebe zahŕňajú aj ich samotné spracovanie.
Časovú odmenu súd nepriznal ani za spracovanie zaslania exekučného spisu a vrátenie poverenia, nakoľko túto činnosť pokladá súd za administratívnu činnosť, teda za činnosť, za ktorú podľa §25 vyhlášky nepatrí súdnemu exekútorovi osobitná odmena, a to či už paušálna alebo časová, nakoľko podľa daného ustanovenia je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Pokiaľ so zaslanímexekučného spisu vznikli súdnemu exekútorovi dodatočné trovy, tie je možné uplatniť si ako hotové výdavky a žiadať za ne náhradu.
Nakoľko nemožno priznať ani časovú odmenu za spracovanie návrhu na náhradu trov, z dôvodu, že táto činnosť nesmeruje priamo k výkonu exekúcie resp. k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného podľa §200 Exekučného, časová odmena nie je súdnemu exekútorovi v predmetnom konaní priznaná vôbec.
Pokiaľ ide o trovy uplatnené na základe § 14 ods.1 písm. b) a § 15 vyhlášky súd priznal paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v plnej exekútorom uplatnenej výške, teda 6,64 eur.
Podľa §22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si tak v súlade s týmto ustanovením uplatnil i náhradu hotových výdavkov pozostávajúce z poštovného vo výške 5,75 eur a telekomunikačných výdavkov vo výške 1,99 eur. Tieto výdavky s prihliadnutím predložený exekučný spis pokladá súd za primerané priebehu a náročnosti konania a má za preukázané, že uplatňovanie týchto hotových výdavkov je pokiaľ ide o uplatnené poštovné dôvodné. Pokiaľ však ide o telekomunikačné výdavky, súd nemá nijakým spôsobom preukázané ich vynaloženie a tieto teda nepriznáva. Náhrada hotových výdavkov je teda priznaná v sume 5,75 eur.
V súlade s vyššie spomenutým §196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z odmeny a náhrady i uplatnený nárok na 20% DPH zo sumy 12,39 eur, teda ešte 2,50 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 14,90 eur a na zaplatenie tejto sumy poverenému súdnemu exekútorovi zaviazal súd povinného. V tomto prípade tak súd usúdil na základe ust. § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Oprávneného totiž možno zaviazať na úhradu trov exekúcie len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) alebo došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku). V danom prípade však oprávnený nemohol predvídať, že nebude možné exekučné konanie dokončiť pred uplynutím prekluzívnej lehoty.
Na záver súd ešte považuje za potrebné uviesť, prečo v záhlaví tohto uznesenia označil ako oprávneného SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky namiesto SR - Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 totiž došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vrátane Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Tým všetky práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda aj krajského riaditeľstva prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
odľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.