Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/222/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, 821 08, Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast.: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Ľ. I., J.. X.X.XXXX, Y. G. XXX XX Z. XX, o zaplatenie 519,11 eura s prísl. , takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.5.2015 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 519,11 eura s prísl. pričom svoj návrh odôvodnila tým, že na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie pôžičky bola dňa 29.9.2011 schválená žiadosť evid. č. 5009396, čím došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol celkovú sumu pôžičky 499,95 eur. Podľa schválenej žiadosti o pôžičke mala splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 5,05 eur, z ktorej sumy uhradila len 40,1 eura. Vzhľadom na to, že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.5.2012 - vypovedanie zmluvy vyzval ju k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 519,11 eur.

Žalovanej bola žaloba doručená na vyjadrenie, avšak sa k nej nevyjadrila.

2. Keďže boli splnené podmienky podľa §§ 115a ods.2 a 200 ea O.s.p. / drobný spor/, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd z listinných dokladov zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, ktorý postúpil na základe zmluvy zo dňa 8.12.2014 pohľadávku voči žalovanému žalobcovi, je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa vo vložke č. 10315/P s dňom zápisu 25.2.2005 a v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.

Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka.

Na formulárovom tlačive Žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky(návrh na uzavtvrenie zmluvy) veriteľa - právneho predchodcu žalobcu požiadala dňa 15.9.2011 žalovaná o poskytnutie pôžičky vo

výške 499,95 eura s tým, že túto uhradí 99 timi mesačnými splátkami vo výške 5,05 eura, splatnými 20.deň v mesiaci s tým, že termín konečnej splatnosti je 12/2009, ročná úroková sadzba - 0%. Ako účel použitia pôžičky je uvedené, že klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky čiastočne uhradil jeho záväzok voči veriteľovi VÚB, a.s. a to typ produktu: Pôžičková karta Quatro, ev. číslo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty: 0013584527, výška záväzku v eur, ktorý klient žiada uhradiť z poskytnutej pôžičky: 499,95 eur. Podľa čl. IV. Vyhlásenie zmluvných strán bod. 4. Akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany veriteľa dochádza k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, o čom zašle klientovi písomné potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o pôžičke. Zmluva nadobúda účinnosť dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzku klienta voči VÚB, a.s. špecifikovaných v žiadosti. Listom zo dňa 29.9.2011 nazvaným Schválenie Žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky ( Potvrdzujúci list) oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že jej žiadosť bola schválená, čím došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky medzi nimi s tým, že celá suma pôžičky bola dňa 29.9.2011 poukázaná na splátkový účet. Podľa prehľadu splátok a úhrad uhradila žalovaná 25.10.2011 a 24.11.2011 po 5,05 eura a následne až 19.2.2013 a 18.10.2013 po 15 eur, spolu uhradila 40,10 eur. Listom zo dňa 23.5.2012 nazvaných Vypovedanie zmluvy oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že zmluvu ku dňu 23.5.2012 vypovedá a žiadal ju o zaplatenie sumy 492,41 eur s tým, že istina 489,85 eura sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia.

3. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom je nárok žalobcu, ktorý právne špecifikoval ako nárok z bezúročnej pôžičky, ktorý je potrebné podriadiť podľa jeho podstaty pod ustanovenia §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom však vzhľadom na predmet činnosti právneho predchodcu žalobcu je zrejmé, že sa jednalo o zastieraný právny úkon, nakoľko skutočným účelom poskytnutia pôžičky bolo zaplatenie tvrdeného dlhu žalovanej voči VÚB, a.s. ktorý mal vzniknúť z titulu poskytnutej pôžičky z pôžičkovej karty. Keďže však žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy o existencii tohto záväzku, resp. o dôvodnej výške záväzku žalovanej, je nevieryhodné, aby žalovaná sama žiadala na formulárovom tlačive, na ktorom už aj účel poskytnutia pôžičky vypísaný bol, o pôžičku, ktorej výšku si preverila. Túto možnosť nemá v rámci dokazovania ani súd v rámci ochrany jej práv spotrebiteľky. Keďže zmluva, ktorú uzavrela žalovaná s touto bankou je nepochybne spotrebiteľským právnym vzťahom, a podlieha pod ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov resp. zákona č. 258/2001 Z.z., keďže nie je zrejmé, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičkovej karte, s prihliadnutím na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, aj predmetný právny vzťah požíva túto ochranu.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli účastníkmi sporné alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

V danom prípade žalobca okrem istiny pôžičky, ktorej výšku však nepreukázal, nakoľko nepredložil dôkaz o tom, že skutočne došlo k úhrade dlhu za žalovanú banke vo výške dôvodnej t.j. s prihliadnutím na to, či plnenie požadované bankou bolo v súlade s ochranou spotrebiteľských práv a či nepožadoval od žalovanej sumy, ktoré vyplývali z neprimeraných zmluvných podmienok, teda, že zmluva nadobúda účinnosť dňom odoslania týchto finančných prostriedkov, táto skutočnosť nie je preukázaná, pritom takáto pôžička je reálny kontrakt. Rovnako nie je zrejmé a preukázané z akého titulu uplatňuje a na základe akých dôkazov sumu, ktorá je rozdielom medzi poskytnutou sumou bezúročnej pôžičky a zaplatenou sumou. Pokiaľ žalobca predložil ako listinný dôkaz Všeobecné obchodné podmienky ani v žiadosti ani v zmluve odkaz na to, aby boli súčasťou zmluvy nevyplýva.

Súd navyše považuje uzavretú zmluvu aj keby žalobca preukázal jej účinnosť - za zmluvu absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože mienila zastrieť skutočný úver poskytnutý žalovanej a pokiaľ žalobca nepreukáže opak, t.j., že dlh z pôžičkovej karty bol dôvodný v celom rozsahu, súdu z listinných dôkazov iný záver ani nevyplýva. Je nevieryhodné, aby nebanková spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie úverov spotrebiteľom uzatvárala bezúročné pôžičky a tomuto tvrdeniu súd neuveril. Bezúročná pôžička sa nepovažuje za spotrebiteľský úver a nepožíva ochranu podľa § 129/2010 Z.z., a toto je podľa súdu skutočný dôvod uzavretia takejto zmluvy., ale je spotrebiteľskou zmluvou a požíva ochranu podľa ustanovení §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v tomto kontexte súd aj postupoval. Keďže plnenie z absolútne neplatnej zmluvy je bezdôvodným obohatením podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, prichádzalo by do úvahy zaviazať žalovanú na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou a zaplatenou sumou, ale tento nárok, aj keby bol dôvodný je premlčaný s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014), podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Preto súd žalobu zamietol.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaná mala v konaní plný úspech, ale vzhľadom k tomu, že trovy konania jej nevznikli a ani si ich neuplatnila, súd rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.