Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/110/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci navrhovateľa: Z. P., J.. XX.XX.XXXX, bytom X. Ú. XX, 841 04 Bratislava, štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Zlatica Višňovská, advokátka, Líščie Nivy 23, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Ú. XX, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Róbert Bockanič, advokát, Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.04.2009, doručený súdu 02.04.2009 domáhal, aby súd určil, že odporca je povinný sa zdržať v budúcnosti urážok a rôznych urážlivých tvrdení o navrhovateľovi, písomne sa navrhovateľovi ospravedlniť a nesmie sa priblížiť k navrhovateľovi bližšie ako na 10 krokov. Zároveň žiadal zaviazať navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že už dlhší čas nevychádza a nekomunikuje s odporcom, ktorý je jeho nevlastným bratom, nakoľko tento terorizuje okolie, slovne a fyzicky napáda blízke osoby. Takéto správanie vychádza z povahy odporcu ako aj z jeho psychiatrickej choroby, pre ktorú navrhovateľ podal návrh na pozbavenie odporcu spôsobilosti na právne úkony. Okresný súd Bratislava IV však tento návrh zamietol. Pretože odporca neustále pokračuje v nátlaku a vyhrážaním ohrozuje navrhovateľa, jeho česť a dôstojnosť, navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Odporca vo svojom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že tento sa opiera o nepodložené, vykonštruované a hlavne nepravdivé tvrdenia. Nevie aké terorizovanie okolia a fyzické slovné napádanie mal navrhovateľ na mysli, nakoľko spolu s navrhovateľom nebývajú, nekomunikujú a ani sa vôbec nestýkajú. Tvrdenia navrhovateľa o nátlaku a vyhrážaní navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal a neuviedol žiaden relevantný dôkaz. Poukazoval na ich posledné spoločné stretnutie na Okresnom súde Bratislava IV dňa 03.02.2009, kde prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. , kde bola vypočutá znalkyňa S.. A. E., ktorej záver spočíval v návrhu na nezbavenie svojprávnosti. Navrhovateľ odporcu počas prestávky súdneho pojednávania viackrát verbálne napadol, pričom sa k nemu pridali aj Z. P. st. (nevlastný otec) a I. P.. Verbálny útok prebiehal asi 10 minút v takej intenzite, že musela zasiahnuť vyššia súdna úradníčka S.. O. G.. Toto správanie navrhovateľa bolo zámerne vedené tak, aby ho vyprovokoval, keďže má vedomosť o jeho možnej psychickej labilite. Navrhovateľ vyvinul nemalé úsilie, aby vytvoril o ňom imidž paranoika, aby sa zmocnil celého rodinného majetku, predovšetkým 17 árového pozemku, ktorý kúpila ich mama za výraznej pomoci jej sestry S. N.. Preto navrhol návrh zamietnuť ako ničím nepreukázaný.

Podaním doručeným súdu 20.07.2010 sa navrhovateľ domáhal rozšírenia konania o náhradu škody spôsobených N. N. na jeho majetku a majetku jeho bratov Z. a I. P. a náhrady za to, že im bráni v jeho užívaní a zdevastoval ho tak, že je prakticky neužívateľný.

Súd uznesením zo dňa 09.08.2010, č.k. -75 vylúčil toto podanie navrhovateľa na samostatné konanie.

Uznesením z 21.02.2012, č.k. -128 súd prerušil konanie do skončenia trestného stíhania vo veci ČVS: ORP-200/OVK-B4-2011.

Uznesením z 03.05.2013, č.k. -170 súd rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní z dôvodu, že konanie vedené pod ČVS: ORP-200/1-OVK-B4-2011 bolo uznesením z 11.07.2011 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe a ani po dvoch rokoch od prerušenia trestného stíhania nebolo možné zistiť páchateľa.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave uznesením z 29.05.2014, č.k. -191 odmietol.

Právna zástupkyňa na pojednávaní konanom 13.10.2015 navrhla, aby súd rozsudkom:

1. zaviazal odporcu, aby sa zdržal protiprávneho zasahovania do práva navrhovateľa na ochranu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti tým, že upustí od podávania bezdôvodných trestných oznámení proti navrhovateľovi,

2. zaviazal odporcu, aby odvolal svoje nepravdivé výpovede obsiahnuté v trestných konaniach, ktoré ešte neboli ukončené a tak napravil následky svojho protiprávneho konania v trestných konaniach vedených pod ČVS: ORP-590/KV-B4-2011, ČVS: ORP-200/1OVK-B4-2011 a ČVS: ORP-229/KV- B4-2013, ktoré doposiaľ neboli ukončené,

3. zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 103.319,39 Eur (pôvodných 3.319,39 Eur + aktuálnych 100 000 Eur, plus úroky z omeškania zo sumy 103.319,39 Eur odo dňa podania návrhu do zaplatenia),

4. zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľovi bližšie ako na 10 m,

5. uložil odporcovi povinnosť písomne sa navrhovateľovi ospravedlniť a naformulovať list tohto znenia: „Odporca sa ospravedlňuje za to, že si vymyslel všetky obvinenia, ktorými osočil navrhovateľa, vrátane a najmä obvinenia, podľa ktorého mal navrhovateľ okradnúť odporcu o rodinný dom v O.“.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil náhradu trov konania.

Rozšírenie návrhu a jeho zmenu právna zástupkyňa navrhovateľa odôvodnila priamo do zápisnice na pojednávaní tým, že takto definovaným návrhom sa navrhovateľ domáha ochrany svojej osobnosti, a to konkrétne občianskej cti a ľudskej dôstojnosti v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávnené zásahy do práva navrhovateľa na ochranu cti a dôstojnosti spočívajú v nasledovnom konaní odporcu: opakovanom bezdôvodnom podávaní trestných oznámení na navrhovateľa. Poukazovala na to, že od roku 2006 bolo na útvaroch OR PZ BA IV na základe podnetu odporcu proti osobe navrhovateľa riešených celkom 8 skutkov. V 5 prípadoch bolo trestné oznámenie odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, v súčasnosti jedna vec je prerušená, v jednej veci stíhanie pokračuje a v jednom prípade zatiaľ nebolo rozhodnuté. Takéto konanie odporcu napĺňa znaky zasahovania do práva navrhovateľa na ochranu jeho osobnosti, nakoľko spôsobuje, že navrhovateľ musí opakovane čeliť rôznym obvineniam, ktoré sa nezakladajú na pravde. Musí neustále chodiť na oddelenia policajného zboru a podávať rôzne vysvetlenia, aby preukázal nepravdivosť tvrdení odporcu o tom, že sa mal dopustiť trestnej činnosti, čím sa opakovane znižuje jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a tiež takéto konanie ohrozuje postavenie navrhovateľa a jeho uplatnenie v spoločnosti.

Odporca sa neustále vyhráža navrhovateľovi zabitím. Odmieta mu umožniť vstup na nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, s tým, že sa vyhráža, že ho zbije, dokonca zabije. Takéto konanie rovnako napĺňa znaky neoprávneného zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, nakoľko spôsobuje, že navrhovateľ nemá možnosť riadne užívať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, čím výrazne poškodzuje materiálnu stránku jeho života. Navrhovateľ je nútený žiť v neľudských podmienkach, čoho priamym následkom je znižovanie jeho dôstojnosti, cti a vážnosti z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom.

Súd uznesením z 03.02.2016, č.k. -273 pripustil zmenu petitu návrhu, v zmysle návrhu právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 13.10.2015 a to tak, že:

1. Odporca je povinný sa zdržať protiprávneho zasahovania do práva navrhovateľa na ochranu jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti tým, že upustí od podávania bezdôvodných trestných oznámení proti navrhovateľovi.

2. Odporca je povinný odvolať svoje nepravdivé výpovede obsiahnuté v trestných konaniach, ktoré ešte neboli ukončené, a tak napraviť následky svojho protiprávneho konania v trestných konaniach vedených pod ČVS: ORP-590/KV-B4-2011, ČVS: ORP-200/1OVK-B4-2011 a ČVS: ORP-229/KV-B4-2013.

3. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 103.319,39 Eur spolu s úrokmi z omeškania odo dňa podania návrhu do zaplatenia.

4. Odporcovi sa zakazuje priblížiť sa k navrhovateľovi bližšie ako na 10 m.

5. Odporca je povinný sa navrhovateľovi písomne ospravedlniť v nasledovnom znení: „Odporca sa ospravedlňuje za to, že si vymyslel všetky obvinenia, ktorými osočil navrhovateľa, vrátane a najmä obvinenia, podľa ktorého mal navrhovateľ okradnúť odporcu o rodinný dom v O.“.

6. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré budú vyčíslené.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedka I. P. a listinnými dôkazmi: návrhom na začatie konania zo dňa 01.04.2009, spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. , vyšetrovacími spismi: ČVS: ORP-1232/Kv-B4-2011, ČVS: ORP-1462/Kv- B4-2011, ČVS: ORP-1485/KV-B4-2012, ČVS: ORP-229/KV-B4-2013, ČVS: ORP-2410/2-OSV-B4-2006, ČVS: ORP-200/OVK-B4-2011, ČVS: ORP-199/1-OVK-B4-2011 a ČVS: ORP-590/KV-B4-2011 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ sa na pojednávaní pridržal písomného návrhu z 02.04.2009, pričom uviedol, že konaním odporcu bol vyšetrovaný policajtmi, keď títo ho mali 17.05.2011 vyšetrovať a pýtali sa ho, kde sa zdržiaval 29.01.2011 o polnoci. Ďalej ho mal odporca osočovať z kradnutia elektriny. Na potvrdenie ním tvrdeným skutočností žiadal, aby súd vyžiadal spisy z Okresného riaditeľstva Policajného zboru na M. Sch. Trnavského a Matejkovej 5. Ďalej uviedol, že odporca sa pričinil o to, že ich spoločnú matku, ktorá zomrela v rukách odporcu zahrabali niekde v Poľsku bez účasti navrhovateľa a jeho bratov, pričinil sa o to, že nededili. Navrhovateľ chodí neustále na políciu, nakoľko odporca ho neustále oznamuje zo spáchania rôznych skutkov. Navrhovateľ pracoval pre W. H. a v tom čase sa staral o záhradu v X. Ú., kde vysadil stromy a obrábal ju 12 rokov až do júna 2002, kedy ho odporca napadol železnou tyčou, poškodil mu bicykel a povedal mu, že živý z tej záhrady neodíde. Navrhovateľ mal v záhrade vidly, tie zobral do ruky a ako išiel odporca proti nemu so železnou tyčou, tak ich vzal do ruky a išiel mu oproti. A vtedy mu odporca povedal: „no pichni ma“. Na to mu navrhovateľ odpovedal, že ho nepichne, ale keď na neho odporca zaútočí, tak ich do neho zapichne. Keď odporca odchádzal do domu cez pivničné dvere, tak sa na neho otočil, a povedal mu: „tebe nebolo ľúto otráviť tie svine?“. Keď navrhovateľ prišiel na druhý deň do práce, v kancelárii sedel O.. H., šéf katedry, ktorý mu povedal, že mu volal jeho brat, že tam chodí cez pracovnú dobu ich otravovať a že si neželá, aby mu jeho brat vyvolával. Na čo mu uviedol, že to nie je jeho brat a on ho nemôže ovplyvniť. Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo ho o dva roky prepustili.

Odporca na pojednávaní uviedol, že celý návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko sa voči navrhovateľovi nedopustil žiadnych ním uvádzaných konaní. Navrhovateľ je jeho nevlastný brat, o ktorého sa v detstve staral. Žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Stromy ktoré

navrhovateľ sadil pomohol mu vykopať niekoľko jám. Nikdy ich nevyhodil. Nemajú na to žiaden dôkaz. Pokiaľ ide o ten telefonát O.. H., tomuto telefonoval, oznámil mu, že navrhovateľ práve v tom čase sa oháňal rýľom v záhrade v X. Ú. cez pracovnú dobu. Odporca sa opýtal navrhovateľa, či mu nebolo ľúto tých prasiat, na čo mu navrhovateľ povedal, že ich otrávil sám.

Z výpovede svedka I. P. súd zistil, že táto situácia trvá už viac ako 30 rokov. Nevlastný brat im (otcovi a jeho bratom) bránil v styku s matkou v H. I.. Niekedy v druhej polovici roka 2003 mal odporca mozgovú príhodu a vtedy mohli chodiť do domu v X. Ú., nakoľko vtedy im v tom nebránil. Trvalo to veľmi krátke obdobie, nakoľko s jeho bratom, navrhovateľom, mal odporca nejaké konflikty. Táto situácia pokračuje do dnešného dňa, vrátane toho, že odporca obvinil navrhovateľa, že mu hodil do komína nejaké tehly a otrávil sviňu za účelom zabiť ich matku. Dom je momentálne v havarijnom stave a nemajú k nemu prístup. Pokiaľ ide o to otrávenie, jeho brat (navrhovateľ) mal síce spory s matkou, ale nikdy by ju nechcel zabiť. Má vedomosť o tom, že navrhovateľ je riadnym spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pred niekoľkými rokmi bral výpis z katastra nehnuteľností, kde bol navrhovateľ uvedený ako spoluvlastník nehnuteľnosti. Navrhovateľ má aj dom v O., ktorý je tiež v zlom stave, bývať by sa tam dalo s ťažkosťami. Navrhovateľ momentálne nemá prístup do domu v X. Ú. ani do záhrady, kde vysadil stromy, nakoľko tam odporca má rotvajlera. V rodinnom dome nemôžu bývať s určitými obmedzeniami od jeho 16 rokov, pretože odporca im neumožňuje vstup do domu. Nebol svedkom situácie, že by sa odporca vyhrážal navrhovateľovi keď chcel vstúpiť do domu, iba odporca mu povedal, že navrhovateľ sa ho snaží zabiť a on urobí nejaké opatrenia. Odporca podával na navrhovateľa trestné oznámenia, navrhovateľ chodil na políciu, nevedel však uviesť koľkokrát. Navrhovateľ žije skromne, prespáva v obývačke domu v O.. Nie je tam elektrika, voda ani kúrenie už asi 3-4 roky. Elektrika tam nie je preto, že navrhovateľ zaplatil oneskorene za elektriku, tak mu ju odpojili. Mal vedomosť o tom, že odporca napadol navrhovateľa - ostriekal ho sprejom na psy. Navrhovateľ bol hospitalizovaný v poslednej dobe dvakrát. Na H. a v Š. nemocnici. Dôvodom hospitalizácie bolo krvácanie do mozgu, pretože ho niekto udrel päsťou, ale bližšie informácie o tom nemal. Jemu sa odporca v súvislosti so vstupom do domu nevyhrážal, vyjadroval sa len tak všeobecne. Nebol prítomný pri tom, že by sa odporca vyhrážal navrhovateľovi, len následne videl na navrhovateľovi modriny, o týchto napadnutiach mu hovoril navrhovateľ a ukazoval mu aj predvolania na políciu. Navrhovateľ bol z trestných oznámení podráždený a nervózny. Keď sa o nich dozvedela matka, tlačila na neho aby sa priznal a aby také činy nerobil. Dozvedela sa o tom aj rodina mimo Slovenska a navrhovateľ nemal možnosť očistiť svoje meno. Dozvedeli sa to aj najbližší susedia. Malo to dopad na jeho dobré meno a česť, pretože keď ste obvinení z takéhoto trestného činu, každý na vás hľadí, ako keby ste to spáchali, treba dokázať, že ste to neurobili. O trestných oznámeniach sa rodina a komunita dozvedela od odporcu. Svedok bol priamo pri tom, ako odporca členov rodiny v Poľsku oboznamoval s tým, že toto a toto robí navrhovateľ, že mu kladie tehly do komína a otrávil sviňu za účelom zabitia matky. S odporcom sa nestýkal, nevie bližšie o tom, akým spôsobom mal odporca obviňovať navrhovateľa. Navrhovateľ nebol trestne stíhaný ani obvinený z priestupku. Navrhovateľ mal povesť bežného človeka, nijako sa veľmi neopíjal, nebil sa. Nemal vedomosť o tom, že by navrhovateľ chcel vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Dom v O. vyplatili rodičia, časť peňazí asi 16.000,- Kčs dal brat Z. a niečo dal aj odporca. V súčasnosti je dom napísaný iba na navrhovateľa.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. súd zistil, že v tomto konaní navrhovateľ podal na odporcu návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Konanie bolo ukončené rozsudkom zo dňa 03.02.2009, č. k. -99, ktorým súd zamietol návrh na pozbavenie spôsobilosti N. N. na právne úkony v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2009, č.k. -83, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1232/KV-B4-2011 súd zistil, že oznamovateľ N. N. podal na neznámeho páchateľa trestné oznámenie týkajúce sa neoprávneného odberu elektrickej energie pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/ Trestného zákona. Trestná vec bola ukončená uznesením o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 20.03.2012 v spojení s uznesením prokurátora zo dňa 02.05.2012, č.k. -19, ktorým prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa ako nedôvodnú. V uvedenom konaní navrhovateľ nebol vypočúvaný.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1462/KV-B4-2011 súd zistil, oznamovateľ N. N. podal na neznámeho páchateľa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pričom pri stretnutí s policajtmi ako podozrivú osobu uviedol Z. P.. Trestná vec bola ukončená uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 13.07.2011, nakoľko

nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. V uvedenom konaní navrhovateľ nebol vypočúvaný.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1485/KV-B4-2012 súd zistil, oznamovateľ N. N. podal na neznámeho páchateľa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom ako podozrivú osobu uviedol kamarátku jeho brata Z. P., ktorá mala pracovať na pošte. Trestná vec bola ukončená uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 16.01.2013, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V uvedenom konaní navrhovateľ nebol vypočúvaný.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-229/KV-B4-2013 súd zistil, oznamovateľ N. N. podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom opätovne ako podozrivú osobu uviedol kamarátku Z. P., pracovníčku pošty. Trestná vec bola ukončená uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 10.07.2013, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V uvedenom konaní navrhovateľ nebol vypočúvaný, vypočutá bola podozrivá osoba - Y. H..

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-2410/2-OSV-B4-2006 súd zistil, oznamovateľ N. N. podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pričom ako podozrivú osobu označil Z. P. spolu s neznámym páchateľom Trestná vec bola ukončená uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 20.02.2007, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku. V uvedenom konaní bol navrhovateľ aj odporca vypočutý v procesnom postavení svedka, obaja boli poučení podľa § 346 Trestného zákona o následkoch krivej výpovede.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-200/OVK-B4-2011 súd zistil, oznamovateľ N. N. podal na neznámeho páchateľa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pričom ako podozrivú osobu uviedol svojho brata Z. P.. Uznesením zo dňa 11.07.2011 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V uvedenom konaní bol vypočutý odporca v procesnom postavení svedka - poškodeného a bol poučený podľa § 346 Trestného zákona o následkoch krivej výpovede. Navrhovateľ bol vyťažený prostredníctvom polície, o čom bol spísaný úradný záznam zo 17.05.2011.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-199/1-OVK-B4-2011 súd zistil, oznamovateľ N. N. podal na neznámeho páchateľa trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Trestná vec bola ukončená uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 13.04.2011, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V uvedenom konaní navrhovateľ nebol vypočúvaný.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-590/KV-B4-2011 súd zistil, vyšetrovateľ uznesením z 01.02.2011 začal trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Odporca bol v konaní vypočutý v procesnom postavení svedka - poškodeného a bol poučený o následkoch krivej výpovede podľa § 346 Trestného zákona. V predmetnej veci sa na oddelenie OO PZ Karlova Ves dostavil dňa 27.02.2012 navrhovateľ Z. P., ktorý uviedol, že žiadnu krádež nespáchal a nevládze už čeliť nezmyselný obvineniam zo strany N. N.. O tomto úkone bol spísaný úradný záznam. Uznesením zo dňa 20.05.2013 rozhodol vyšetrovateľ o prerušení trestného stíhania nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

V konaní navrhovateľ žiadal vykonať ešte dokazovanie výsluchom svedkom Z. P. st., Z. P. ml. Následne na pojednávaní konanom dňa 04.04.2016 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že netrvajú na výsluchu týchto svedkov. Odporca v konaní navrhol vypočuť svedkov: Z. P., S.. A. E. (znalkyňu ustanovenú v právnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. ), S.. O. G. a S.. Q. H. (vyššia súdna úradníčka a koncipientka, ktoré mali byť prítomné pri údajných verbálnych

útokoch navrhovateľa pred pojednávacou miestnosťou v konaní sp. zn. ), J.. G.. M. H. (mala vyšetrovať policajta G. G. po sťažnostiach odporcu) a F.. V. K. (pokúšal sa niekoľkokrát vykúpiť pozemok v H. a mal lepší prehľad o príčinách škôd vzniknutých na ich majetku). Okrem toho odporca podaním zo dňa 26.11.2014 a právny zástupca podaním zo dňa 16.04.2015 navrhli vyžiadať listinné dôkazy - všetky oznámenia, žiadosti a podania navrhovateľa smerované voči jeho osobe z Miestneho úradu Bratislava IV, v spisoch orgánov činných v trestnom konaní s príslušnosťou pre okres Bratislava IV, listiny vedené na Magistráte hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a faktúry zo strany ZSE Energia a.s. voči Z. P.. Okrem toho navrhli v týchto podaniach aj výsluch svedka S.. I. K..

Súd konštatuje, že navrhovateľ a odporca boli poučení v zmysle § 118a O.s.p., pričom navrhovateľ toto poučenie prevzal 21.04.2010 a odporca 04.03.2010. Prvé pojednávanie vo veci, kedy došlo k otvoreniu pojednávania bolo 21.11.2011. Na tomto pojednávaní bol vypočutý navrhovateľ. Nakoľko odporca nebol prítomný, tento bol vypočutý až na pojednávaní konanom dňa 15.02.2012. Vzhľadom na uvedené ustanovenie § 118a ods. 1 O.s.p. účastníci boli povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Na neskôr predložené a označené skutočnosti súd neprihliada.

Pokiaľ ide o navrhované dôkazy, súd upustil od vykonania dôkazu výsluchom svedkov S.. O. G., S.. A.J. E., S.. Q. H., Z. P., J.. G.. M. H., F.. V. K., Z. P. N.., Z. P. S.. a dôkazov navrhnutých odporcom v podaní zo dňa 26.11.2014 a podaní právneho zástupcu odporcu zo dňa 16.04.2015. Súd vykonanie týchto dôkazov vzhľadom na doteraz zistený skutkový stav, obsah spisu a z dôvodu nadbytočnosti a hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné vykonať. Pokiaľ ide o dôkazy navrhnuté v podaniach zo dňa 26.11.2014 a 16.04.2015 tieto neboli navrhnuté v zmysle § 118a O.s.p. najneskôr na prvom pojednávaní, hoci odporcovi ich navrhnutie nič nebránilo, súd preto upustil od vykonania týchto dôkazov aj s ohľadom na to, že ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie skutkového stavu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).

Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal na odporcu návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.02.2009, č.k. -69 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2009, č.k. -83 zamietnutý. Odporca podal viacero trestných oznámení na neznámeho páchateľa, a to pre trestné činy krádeže, poškodzovania cudzej veci, porušenia tajomstva prepravovaných správ a ublíženia na zdraví. Z uvedených trestných konaní 5 skončilo uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197

ods. 2 Trestného poriadku, a to konkrétne ČVS: ORP-1232/Kv-B4-2011, ČVS: ORP-1462/Kv-B4-2011, ČVS: ORP-1485/KV-B4-2012, ČVS: ORP-229/KV-B4-2013, ČVS: ORP-199/1-OVK-B4-2011. V týchto trestných konaniach navrhovateľ nebol vôbec vypočutý ani nejakým spôsobom vyťažovaný zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ ide o ďalšie konania, tak konanie vedené pod ČVS: ORP-2410/2-OSV-B4-2006 bolo ukončené uznesením o odmietnutí veci zo dňa 20.02.2007 a konania vedené pod ČVS: ORP-200/OVK-B4-2011, a ČVS: ORP-590/KV-B4-2011 boli prerušené uznesením vyšetrovateľa, nakoľko sa nezistili okolnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania voči konkrétnej osobe. V rámci týchto 3 konaní bol navrhovateľ vypočutý buď v procesnom postavení svedka alebo bol vyťažený orgánmi polície.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je že došlo k neoprávnenému zásahu do tohto práva. Takýto zásah musí byť zároveň objektívne spôsobilý privodiť dotknutej fyzickej osobe ujmu na právach uvedených v § 11 Občianskeho zákonníka. Vyvolanie následkov takýmto zásahom sa nevyžaduje.

Občianskoprávna ochrana sa poskytuje len voči takým konaniam (zásahom), ktoré sa dotýkajú osobnosti fyzickej osoby tým, že znižujú jej česť, dôstojnosť a vážnosť z hľadiska jej vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Nie každý zásah, ktorý sa dotkne osobnosti fyzickej osoby, je zásahom, proti ktorému je možná ochrana. Ak je zásah oprávnený, nemôže sa fyzická osoba domáhať ochrany pred ním, teda odstránenia tohto zásahu, resp. primeraného zadosťučinenia. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby nie je zásah, ktorý je dovolený, resp. jeho možnosť je predpokladaná zákonom, pokiaľ takýmto zásahom nie sú prekročené zákonom ustanovené medze. Ide o situácie, v ktorých nad individuálnymi záujmami fyzických osôb, do ktorých osobností sa zasiahlo, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti okrem iného je neoprávnený zásah do chránených osobnostných práv žalobcu, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Za neoprávnený zásah do osobnosti nemožno však označiť také správanie, ku ktorému došlo v rámci výkonu subjektívneho práva. Subjektívnym právom fyzickej osoby je aj právo podávať návrh na začatie priestupkového konania a podávať trestné oznámenia. Vyjadrenie subjektívneho názoru odporcu vysloveného v rámci uplatňovania jeho procesných práv účastníka konania v priestupkovom konaní a pri podávaní trestného oznámenia vo vzťahu k navrhovateľovi nemožno hodnotiť ako neoprávnený zásah do osobnosti navrhovateľa, i keď by inak takýto zásah sa týkal osobnosti navrhovateľa.

Zákon teda neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti neoprávnenému. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej sféry, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva). Podanie trestného oznámenia a predloženie listinného dôkazu v súdnom konaní nemožno podľa názoru súdu označiť za neoprávnený zásah do osobnostných práv inej osoby. Podať trestné oznámenie je právom každej osoby, ktorá dospela k podozreniu, že bol spáchaný trestný čin, procesným právom každého účastníka súdneho konania je navrhovať a predkladať dôkazy podporujúce jeho tvrdenia. Je vecou orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, aby tieto oznámenia a dôkazy vyhodnotili a v prípade trestného oznámenia o ňom rozhodli.

V prípade, ak svedok vo svojej výpovedi uvádza, že je toho názoru, že sa niekto dopustil trestnej činnosti a v súdnom konaní a pri svojej výpovedi sa spravuje povinnosťami svedka ustanovenými právnymi predpismi, takéto konanie nemožno považovať za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že využitím subjektívneho práva odporcu, ktorý dospel k podozreniu, že bol spáchaný trestný čin, a preto podal na polícii trestné oznámenie nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Samotné podanie trestného oznámenia nemožno chápať ako úkon smerujúci k zneváženiu inej osoby. Okrem toho samotné trestné oznámenie ešte neznamená, že podozrivá osoba bude automaticky v konaní vypočutá. Orgány činné v trestnom konaní v rámci každého trestného oznámenia zvážia, aké úkony vykonajú a či je vôbec potrebné pristúpiť k výsluchu podozrivej osoby. Súd považuje za potrebné uviesť, že v rámci viacerých trestných konaní iniciovaných odporcom

nebol navrhovateľ vôbec vypočúvaný, dokonca ani vyťažovaný orgánmi polície, takže v týchto prípadoch ani nemohlo dôjsť k akémukoľvek zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, cti a dôstojnosti. Dokonca v dvoch z ôsmich trestných oznámení nebol ani navrhovateľ označený ako podozrivá osoba, ale podozrivou osobou mala byť jeho kamarátka, pracovníčka pošty, preto v tých dvoch prípadoch ani nie je možné konštatovať, že by boli trestné oznámenia podané na navrhovateľa. Pokiaľ ide o ďalšie tri konania, v ktorých už bol navrhovateľ vypočutý resp. vyťažený orgánmi polície, súd konštatuje, že v týchto konaniach bol vypočutý aj odporca v procesnom postavení svedka - poškodeného, pričom bol zároveň poučený o následkoch krivej výpovede podľa § 346 Trestného zákona. V prípade, ak by skutočnosti, ktoré boli predmetom výpovede odporcu v trestnom konaní nasvedčovali protiprávnemu konaniu z jeho strany, orgány činné v trestnom konaní mohli voči odporcovi začať trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu krivej výpovede. K ničomu takému však nedošlo.

Podávaním trestných oznámení odporcom, a teda výkonom jeho subjektívneho práva, podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, nakoľko tu chýba protiprávnosť konania zo strany odporcu. Súd preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal nemajetkovou ujmou a ospravedlnením, ktoré vzhľadom na vyššie uvedený záver nemajú opodstatnenie.

Vo vzťahu k návrhu navrhovateľa, aby súd zakázal odporcovi priblížiť sa k navrhovateľovi bližšie ako na 10 m súd uvádza, že v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený o takomto návrhu rozhodovať. Takýto zákaz môžu uložiť iba orgány činné v trestnom konaní.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa, aby odporca odvolal svoje nepravdivé výpovede obsiahnuté v trestných konaniach, ktoré ešte neboli ukončené, a tak napraviť následky svojho protiprávneho konania v trestných konaniach vedených pod ČVS: ORP-590/KV-B4-2011, ČVS: ORP-200/1OVK-B4-2011 a ČVS: ORP-229/KV-B4-2013 súd konštatuje, že trestná vec vedená pod ČVS: ORP-229/KV-B4-2013 už bola ukončená uznesením vyšetrovateľa o odmietnutí trestného stíhania zo dňa 10.07.2013. Ostatné konania sú momentálne na základe uznesení vyšetrovateľov prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti umožňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Súd nie je oprávnený prikázať odporcovi odvolať výpovede, ktoré v týchto konaniach odporca urobil. Pravdivosť resp. nepravdivosť týchto výpovedí si posúdia orgány činné v trestnom konaní v rámci rozhodovania v predmetnej trestnej veci pokiaľ by došlo k pokračovaniu v trestnom stíhaní a následnom konaní.

Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že podstata sporu medzi navrhovateľom a odporcom spočíva v nevysporiadaných vzťahoch plynúcich s podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu v X. Ú. a údajnom neumožnení vstupu navrhovateľovi zo strany odporcu. Toto však nie je predmetom konania o ochranu osobnosti.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p.) a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.