Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-17-2016.pdf
PDF · 70.86 KB
Case nature
Subarea
19CoP/17/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpenej Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom so sídlom v Prešove, ul. Grešova 7 a z otca K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, toho času bytom T. XX, v konaní o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 27P/147/2016 - 17 zo dňa 19.04.2016, takto jednohlasne
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. K. J. sumou 50,00 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov vyššie označeným uznesením na návrh matky nariadil predbežné opatrenie, ktorým mal. K. J., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. K. vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, vyslovil, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P 147/2016 o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. K. J..
Vychádzal z návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., ktorým žiadala, aby súd predbežne zveril maloleté dieťa do jej starostlivosti a zaviazal otca dieťaťa prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne do právoplatného rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností, dôvodiac, že spolužitie rodičov bolo často sprevádzané hádkami, urážkami zo strany otca, hrubými nadávkami a výčitkami. Otec často požíval alkoholické nápoje. Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29C/22/2016-19 zo dňa 28.01.2016 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd nariadil otcovi, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu, v ktorom býva matka spolu s deťmi, a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie otca z užívania predmetného rodinného domu.
Z vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p. mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletého sa v súčasnosti osobne stará jeho matka, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a chyby. Súd pri rozhodovaní o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov zohľadnil najmä vyjadrenie kolízneho opatrovníka, prirodzenú citovú väzbu mal. K. k matke (ktorý sa osobne vyjadril, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky, pretože sa otca bojí) a skutočnosť, že otec so zverením mal. K. do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Preto predbežne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Čo sa týka výšky výživného, vychádzal súd predovšetkým z oprávnených potrieb maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje 3. ročník základnej školy a ktorého zhoršený zdravotný stav si vyžaduje zvýšené výdavky. Súd prihliadol pri rozhodovaní aj na príjem a majetkové pomery matky, ktorá zo svojho príjmu mesačne vo výške 187,44,- Eur, zvýšeného len o prídavky na deti v sume 47,04,- Eur, sama uhrádza všetky výdavky na domácnosť, celkové potreby mal. K. a okrem toho zabezpečuje aj potreby svojej plnoletej dcéry K., ktorá ešte stále študuje na strednej škole a z toho dôvodu nie je zárobkovo činná. Sumu 100,- Eur mesačne považoval súd za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a majetkovým a zárobkovým možnostiam povinného otca, ktorý sa na výžive mal. K. od decembra 2015 nijako nepodieľa. V tomto prípade ide len o dočasné rozhodnutie súdu v otázke vyživovacej povinnosti otca k mal. K., pričom predmetom dokazovania vo veci samej bude dostatočne preukázať celkové finančné a majetkové pomery na strane povinného otca a odôvodnené potreby mal. K., za účelom rozhodnutia súdu s konečnou platnosťou.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, v časti predbežného určenia výživného, podal včas otec maloletého odvolanie. Žiadal zmeniť uznesenie v tejto časti a znížiť výšku priznaného výživného na sumu 30,00 Eur mesačne. Namietal, že sumu 100,00 Eur považuje za neprimerane vysokú vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje len 3. ročník základnej školy. Ďalej uviedol, že jeho majetkové a zárobkové pomery mu neumožňujú, aby prispieval na výživu maloletého v takejto výške, pretože jeho mesačný príjem nestačí ani na úhradu jeho základných potrieb. V súčasnosti býva v rodičovskom dome spolu s rodičmi a súrodencami, pričom na domácnosť prispieva sumou 250,00 Eur mesačne. Otec maloletého je od 15.03.2016 práceneschopný a nemocenskú dávku poberá vo výške 7,425 Eur na deň. K odvolaniu tiež pripojil potvrdenia o príjme za rok 2015 a za január až marec 2016, a potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi. Podľa potvrdenia otca o jeho príjme bol jeho priemerný príjem v čistom za obdobie do 01/2015-12/2015 vo výške 60,99 Eur mesačne a za obdobie od 01/2016 do 02/2016 vo výške 314,13 Eur. Z potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi vyplýva, že za obdobie od 01/2015 do 01/2016 poberal otec maloletého dávku v hmotnej núdzi v priemernej výške 92,39 Eur mesačne.
Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 25.05.2016 žiadala potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správne. Poukázala na to, že otec neprispieva na výživu detí a ona je nútená zabezpečovať výživu detí len zo sumy 187,00 Eur a z prídavkov na deti, a aj za pomoci príbuzných. Ďalej uviedla, že otec maloletého prispieva na domácnosť, kde žije, sumou 250,00 Eur bez preukázania opodstatnenosti tejto sumy, pričom na výživu svojho syna je ochotný prispievať sumou 30,00 Eur za stavu, kedy každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa tvrdení matky otec maloletého vybral z účtu sumu 6 560,00 Eur, ktorá predstavovala ich jediné úspory a tieto bezdôvodne poukázal svojej sestre. Podľa skúseností matky otec maloletého aj v minulosti zarábal viac, ako oficiálne deklaroval.
Kolízny opatrovník maloletého (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov) sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho odvolanie je čiastočne dôvodné.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v časti určenia predbežného výživného vyplýva, že okresný súd pri stanovení jeho výšky vychádzal predovšetkým z oprávnených potrieb maloletého dieťaťa a prihliadal na príjem matky. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd len uviedol, že sumu 100,00 Eur mesačne považuje za primeranú odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a majetkovým a zárobkovým možnostiam povinného otca.
Berúc do úvahy otcom maloletého uvedené odvolacie dôvody, najmä to, že od 15.03.2016 je práceneschopný, a teda jeho zárobkové možnosti sú z tohto objektívneho dôvodu obmedzené, odvolací súd dospel k záveru, že by bolo nespravodlivé zaviazať otca na platenie výživného na čas do skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému v sume takmer štyrikrát vyššej, než mesačné výživné definuje ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V zmysle tohto ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Takýmto osobitným zákonom je minimálny rozsah vyživovacej povinnosti v zmysle tohto ustanovenia stanovený sumou 27,13 Eur. Prihliadnuc na túto výšku mesačného výživného, ako aj na tvrdenie matky maloletého, že otec maloletého nijakým spôsobom nepreukázal, ani bližšie nešpecifikoval sumu 250,00 Eur, ktorou mesačne prispieva na domácnosť, v ktorej žije, odvolací súd považuje sumu 50,00 Eur mesačne za plne vystihujúcu jednak pomery povinného otca ako aj oprávneného dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie je dočasného charakteru, a nič nebráni tomu, aby výška výživného bola napokon určená v inej sume, a to aj s prihliadnutím na ďalší vývoj zdravotného stavu, a stým spojené zárobkové možnosti povinného otca.
Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o povinnosti otca prispievať na výživu mal. K. tak, že zaviazal otca ako povinného prispievať na jeho výživu sumou 50,00 Eur mesačne, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia, s tým, že výživné je splatné vždy do 15-tého dňa mesiaca vopred k rukám matky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.