Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30P-298-2015.pdf
PDF · 118.34 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/298/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: F. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o. so sídlom Žilina, D. Dlabača č. 35, proti odporcovi: U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Kysucké S. X., M. XXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, s.r.o. so sídlom Žilina, Dolný Val 574/7, zastúpená konateľom JUDr. Stanislavom Stehurom, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému: R. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov X.. F. V., rodenej F., nar. XX.XX.XXXX a U. V., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Z. S. X., zapísané v knihe manželstiev X. úradu Z. S. X., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloletého R. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 160,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Rodičia sa dohodli na úprave styku odporcu s maloletým tak, že odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým R.:
- každý nepárny týždeň v sobotu od 8:00 hod. do 11:00 hod. v prítomnosti navrhovateľky a od 14:00 hod. do 19:00 hod. v neprítomnosti navrhovateľky,
- v nedeľu od 8:00 hod. do 11:00 hod. v prítomnosti navrhovateľky a od 14:00 hod. do 19:00 hod. v neprítomnosti navrhovateľky, a po uplynutí 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku je odporca o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým R.:
- každý nepárny týždeň v sobotu od 8:00 hod. do 11:00 hod., od 14:00 hod. do 19:00 hod. a v nedeľu od 8:00 hod. do 11:00 hod. a od 14:00 hod. do 19:00 hod. v neprítomnosti navrhovateľky.
Odporca maloletého p r e v e z m e od navrhovateľky v mieste bydliska maloletého a po skončení stretnutia odovzdá navrhovateľke v mieste bydliska maloletého. Navrhovateľka sa z a v ä z u j e maloletého na stretnutie riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd n e u k l a d á odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 09.11.2015 domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov a upravil práva a povinnosti k mal. R., ktorý pochádza z manželstva účastníkov na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že napriek predchádzajúcej známosti nezistila na strane partnera veľmi vážne skutočnosti, ktoré mohli viesť k narušeniu manželského vzťahu a rozhodne bránili, aby manželstvo plnilo všetky zákonom predpokladané funkcie. V auguste 2015 zistila, že odporca prevzal na základe rôznych zmluvných vzťahov úvery a pôžičky od fyzických osôb pred uzavretím manželstva a pokračoval v tomto konaní bez jej vedomia aj počas manželstva. Prevzaté finančné prostriedky spotreboval na účel, o ktorom ju neinformoval. Zrejme neúnosné finančné záväzky ho viedli k tomu, že od augusta 2015 prestal prispievať aj minimálnou čiastkou na domácnosť a neprispieval ani na potreby maloletého syna. Je len samozrejmé, že rozpory vyvolané vyššie popísaným správaním sa odporcu sa premietli do všetkých sfér ich spolužitia. Odporca sa odsťahoval zo spálne, prestal s ňou komunikovať a opakované pokusy navrhovateľky o komunikáciu ohľadom ďalšieho spolužitia boli neúspešné. Pokúsila sa o stabilizáciu rodičovských vzťahov s tým, že uzavrú dohodu ohľadne úpravy práv a povinností k mal. R.. Pri osobnom jednaní v sídle jej právneho zástupcu dňa 22.10.2015 však otec maloletého návrh na určenie vyživovacej povinnosti vo výške 250,- eur mesačne neakceptovateľným spôsobom odmietal a navrhol, že bude prispievať na syna sumou 70,- eur mesačne. Z toho dôvodu, keďže táto suma nepokrýva ani štvrtinu nákladov na výživu maloletého, k uzavretiu rodičovskej dovolenky nedošlo. Navrhovateľka poukázala na to, že manželstvo neplní svoje základné funkcie stanovené ustanovením § 18 Zákona o rodine. Stratila akúkoľvek nádej v normalizáciu manželských vzťahov a rozhodnutie nie je len unáhlenou reakciou na správanie sa odporcu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré bolo doručené súdu dňa 05.02.2016, uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, s návrhom na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasí však s výškou výživného. Uviedol, že počas celého spolužitia sa riadne podieľal na chode spoločnej domácnosti, napomáhal manželke ešte predtým ako bola tehotná i počas tehotenstva. Nie je pravdou, že pred uzatvorením manželstva bral úvery od rôznych fyzických osôb. Pred uzatvorením manželstva si vzal úvery od bankových inštitúcii, o čom však manželka vedela. Na stavbu domu, zariadenie domu ako aj kúpu pozemku bolo potrebné zabezpečiť financie a preto museli zobrať niekoľko úverov, ktoré je potrebné splácať. Tým, že navrhovateľka bola na materskej dovolenke, došlo k zníženiu ich príjmov. Navrhovateľka sa nevedela s tým zmieriť a preto začali medzi nimi nezhody. Nakoľko životný štandard, ktorý chcela žiť jeho manželka, nebolo možné podľa ich možností a schopností dostatočne zvládnuť, bol prinútený ísť pracovať do zahraničia. Neboli schopní splácať jednak úver na bývanie, ako i splácanie úverov a zabezpečovať značný životný nadštandard navrhovateľky. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva však vidí rozbroje spôsobované matkou navrhovateľky, ktorá neustále vyvolávala medzi nimi rozbroje a nezhody, snažila sa manipulovať život aj samotnej navrhovateľke a teda aj jemu. Matka navrhovateľky chcela, aby žili podľa jej vôle. Ešte v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, sa navrhovateľka pokúsila o obmedzenie styku s maloletým. K otázke výživného uviedol, že navrhovaná výška výživného je nereálna a ani nevychádza z reálnych potrieb maloletého, viac ako jednoročného dieťaťa. Navrhol určiť výživné vo výške 70,- eur mesačne.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva, nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom. Uviedla, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom písomnom návrhu na rozvod manželstva. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií od augusta 2015. Je vážne rozvrátené a nie je možné obnoviť spolužitie s odporcom. Uviedla, že nezhody boli spôsobené finančnou situáciou, keďže odporca bral rôzne pôžičky, o ktorých nevedela. Nevie na aký účel míňal tieto finančné prostriedky. V spoločnej domácnosti nežijú do novembra 2015. Navrhla zveriť maloletého R. do jej starostlivosti, určiť výživné 250,- eur mesačne. Zotrvala na svojej výpovedi, ktorú učinila na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, v ktorej uviedla, že otec od augusta 2015 neprispieva na výživu maloletého, ani do domácnosti. V tomto čase už nežili spolu ako manželia. Otec sa v dome málo zdržiaval. Chodieval do rodinného domu spávať. Koncom októbra 2015 odišiel do Nemecka, prišiel na Vianoce asi na 4 - 5 dní. Odvtedy sa do rodinného domu nevrátil. Na výživu maloletého od augusta 2015 jej nedával žiadne
finančné prostriedky. Do domácnosti nezakupoval žiadne potraviny, neprispieval na bežné úpravy v rodinnom dome. Od decembra 2015 sa opäť zamestnala. Pre maloletého zabezpečila opatrovateľku, ktorá sa o neho stará. Poberá rodičovský príspevok a opatrovateľke platí 250,- eur na mesiac. Pokiaľ by maloletého umiestnila v jasliach, tento poplatok by bol ešte vyšší, preto je výhodnejšie opatrovanie maloletého opatrovateľkou. Maloletý má výdavky so stravou, ošatením, za plienky platí okolo 50,- eur mesačne. Jej výdavky sú so stravou, ošatením, do práce cestuje autom, na pohonné hmoty vynakladá okolo 80,- eur, telefón platí 25,- eur, poistenie na dom ročne 148,- eur, poistky na auto - zákonná 75,- eur a havarijná 150,- eur na rok. S otcom maloletého sú spoluvlastníkmi rodinného domu v 1. Auto, ktoré používa, je darom od jej rodičov. Otec maloletému kúpil plienky, vlhčené obrúsky, hračku, vitamíny, detský prášok na pranie, kúpil mu auto. Na Vianoce 2015 mu kúpil tiež plienky, vlhčené obrúsky, kozmetiku, kocky na hranie, sveter, nohavice. Na meniny v apríli 2016 mu kúpil kozmetiku, vlhčené obrúsky a plyšový peračník. Otec začal prispievať na výživu maloletého od novembra 2015 vo výške 70,- eur mesačne. V apríli 2016 zaplatil sumu 100,- eur. Poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi je 86,- eur, ktorý sa platí v novembri a otec vtedy prispel sumou 40,- eur. 3-krát zaplatil splátku hypotekárneho úveru na dom vo výške 358,- eur a to v mesiacoch december 2015 a január, február 2016. Na pojednávaní dňa 06.06.2016 matka uviedla, že spláca úver mesačne vo výške 358,- eur, elektrinu, vodu 50,- eur mesačne. Je pravdou, že otec platí ďalšiu splátku úveru vo výške 205,- eur a poplatok za plyn 100,- eur mesačne v rodinnom dome, v ktorom býva matka s maloletým. Uviedla, že v tejto dobe, pokiaľ je v zamestnaní, maloletého nedojčí. Maloletý vydrží aj bez dojčenia, keďže papá aj inú stravu.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, taktiež nemieni obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou. Zotrváva na skutočnostiach, ktoré uvádzal vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. Je pravdou, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Podľa jeho názoru rozvrat v manželstve spôsobilo prílišné staranie sa do ich manželstva matkou navrhovateľky. Bola chyba pokiaľ bral pôžičky bez toho, aby túto skutočnosť oznámil navrhovateľke, avšak tieto prostriedky použil do rodinného domu. Súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľky a navrhol určiť výživné vo výške 100,- eur mesačne. Zotrval na svojej výpovedi, ktorú učinil na pojednávaní vo veci úpravy práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, v ktorej uviedol, že pokiaľ žili s matkou v spoločnej domácnosti, zakupoval potraviny do domácnosti, keď bolo treba. V tomto období, od augusta 2015, už mali nezhody s matkou maloletého. Platil poplatok za plyn mesačne 100,- eur a splátku úveru vo výške 205,- eur mesačne. S matkou maloletého kupovali rodinný dom s pozemkom pred uzavretím manželstva, pričom jemu poskytli rodičia finančnú hotovosť, brali úver vo výške 20 000,- eur a mesačná splátka predstavuje 148,- eur. Tento úver spláca otec podľa svojich možností. Do Nemecka odišiel na konci októbra 2015. Matka mu nechcela umožniť, aby trávil čas sám so synom bez jej prítomnosti. Synovi kúpil plienky ako uvádzala matka, vitamíny, na narodeniny a meniny mu poslal balíky, nejakú kozmetiku a hračku. V Nemecku býva v rodinnom dome u sestry, ktorá tam býva s manželom, ktorí majú tento rodinný dom prenajatý. Od marca 2016 začal prispievať na bývanie 300,- eur. Manžel sestry pracuje v Rumunsku a chodieva domov raz za 2 mesiace. Ďalej má výdavky so stravou. Do práce, keď je pekné počasie, chodieva na bicykli. Pokiaľ sa nedá ísť na bicykli, chodieva autobusom a jedna cesta stojí 2,50 eur. Keď príde zo zahraničia, býva v rodinnom dome u rodičov. Uviedol, že na stretávanie s maloletým môže chodievať každý druhý týždeň, keďže na Slovensko do firmy chodieva jeho vedúci na kontroly a mohol by s ním cestovať. Nevie ako bude maloletý reagovať, pokiaľ bude s ním sám, keďže vie, že na matku je naviazaný, ale myslí si, že majú dobrý vzťah. Okrem domu nie je vlastníkom iných nehnuteľností. Pred uzavretím manželstva kupoval na leasing auto za sumu 9 800,- eur a mesačná splátka predstavuje 190,- eur. Auto bolo splatené minulý rok v máji. Bral ďalšie spotrebné úvery vo výške 2 500,- eur, 3 000,- eur. Tieto prostriedky boli použité na rekonštrukciu rodinného domu. Spolu spláca tieto spotrebné úvery mesačne 250,- eur. Ďalšie pôžičky boli brané v spoločnosti Profi Credit. Tieto tiež použil na rekonštrukciu domu. O týchto pôžičkách matka nevedela. Nepovedal matke, že si bral tieto pôžičky. Spláca ešte pôžičku X. výške 2 500,- eur mesačne po 100,- eur a tiež tieto prostriedky boli použité do domu. Na pojednávaní dňa 06.06.2016 uviedol, že spláca splátku zo spoločného úveru mesačne 205 eur. V mesiaci december 2015, január, február 2016, 3-krát zaplatil aj splátku úveru, ktorého mesačná splátka je 358,- eur. Platí zálohovú platbu za plyn 100,- eur mesačne. Spláca pôžičku pánovi U. mesačne 100,- eur a ďalšie výdavky predstavujú príspevok na bývanie v Nemecku 300,- eur mesačne. Spotrebné úvery platí 200,- eur mesačne. Tieto spotrebné úvery boli spotrebované na rekonštrukciu rodinného domu. Cestovné do práce je 50,- eur. Spláca rodičom úver, ktorý brali na kúpu pozemku, 50,- eur. Od januára 2016 sa 2-krát stretol s maloletým. Matka nechce maloletého nechať s ním osamote. Pokiaľ je s ním,
stále za nimi chodí. Pokiaľ by bol sám s maloletým, ktorý by sa pýtal k mame, maloletého by k mame doviedol. Môže chodievať každý druhý týždeň za maloletým, pričom nebude vynakladať žiadne finančné prostriedky v súvislosti s touto návštevou.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje zveriť maloletého R.o osobnej starostlivosti navrhovateľky, keďže neboli zistené nedostatky v jeho starostlivosti, určiť výživné zodpovedajúce možnostiam, schopnostiam odporcu vzhľadom na oprávnené potreby maloletého R..
Zo sobášneho listu súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 04.05.2013 v Kysuckom Novom Meste, zapísané je v knihe manželstiev Matričného úradu Z. S. X., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX.
Z rodného listu súd zistil, že účastníkom sa dňa 17.10.2014 narodil mal. syn R..
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že matka poberá rodinný prídavok na maloletého vo výške 23,52 eur a rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Zo správy zamestnávateľa matky Fakultná nemocnica s poliklinikou C., V. V. XX, Žilina súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za obdobie 12/2015 - 3/2016 predstavoval sumu 882,- eur.
Zo správy zamestnávateľa otca X., k. s., Z. XX/XX, Kysucké Nové Mesto súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok otca za obdobie 9/2014 - 8/2015 predstavoval sumu 912,- eur, za mesiace 9 - 10/2015 v priemere za mesiac 1 140,- eur.
Z výplatných pások predložených otcom s z pracovnej zmluvy súd zistil, že otec začal pracovný pomer 02.11.2015 a je uzavretý na neurčito a to v spoločnosti Madinger E. V. so sídlom J. I. XX, O.. Plat v hrubom je celkovo 10,57 eur, pričom sa pracuje 37,5 hodín týždenne. Priemerný mesačný čistý zárobok otca predstavuje 1 232,- eur za obdobie od 11/2015 - 3/2016.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 144 O. s. p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky, odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Účastníci konania spolu intímne nežijú, nehospodária, nebývajú v spoločnej domácnosti od novembra 2015. Každý z účastníkov uvádzal iné dôvody rozvratu manželstva. Navrhovateľka uviedla, že trvá na návrhu na rozvod manželstva, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s odporcom, pretože podľa jej názoru je vážne rozvrátené a ona nemá záujem na jeho obnovení. Ako dôvod rozvratu manželstva uvádzala tú skutočnosť, že odporca bral úvery z nebankových inštitúcii, pričom o týchto ona nevedela, a nevedela tiež na aký účel boli finančné prostriedky použité. Odporca uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nemieni už obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, pričom ako dôvod rozvratu uviedol zasahovanie matky navrhovateľky do ich manželstva. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletého R., keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin mal. Richarda a v súčasnej dobe účastníci ani nežijú v spoločnej domácnosti.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza mal. R..
Súd poznamenáva, že konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k maloletému R. na čas do rozvodu. Na pojednávaní dňa 6.6.2016 bol v tejto veci vyhlásený rozsudok.
Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého, odporca súhlasil so zverením mal. R. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd na čas po rozvode mal. R. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. R.. Súd zistil, že navrhovateľka býva spoločne s maloletým v rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve obidvoch rodičov. Navrhovateľka spláca úver, ktorý brali rodičia na rekonštrukciu domu mesačne vo výške 358,- eur, platí mesačne elektriku, vodu 50,- eur. Platí poistenie za rodinný dom ročne vo výške 148,- eur, taktiež ročne platí zákonné havarijné poistenie za osobné auto, ktoré užíva a má bežné výdavky so stravou, ošatením. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20,- eur mesačne, poberá rodinný prídavok na maloletého 23,52 eur mesačne a od decembra 2015 je zamestnaná, pričom priemerný mesačný čistý zárobok matky predstavuje 882,- eur. Maloletý R. má bežné výdavky so stravou, ošatením. Pokiaľ je navrhovateľka v zamestnaní, starostlivosť o neho zabezpečuje opatrovateľka, ktorej navrhovateľka platí mesačne 250,- eur. Odporca bol zamestnaný v spoločnosti X., k. s., Z. XX/XX, Kysucké Nové Mesto a priemerný mesačný čistý zárobok odporcu za obdobie 9/2014 - 8/2015 predstavoval sumu 912,- eur, za mesiace 9 - 10/2015 v priemere za mesiac 1 140,- eur. Odporca uzavrel pracovný pomer 02.11.2015 v spoločnosti X. E. V. so sídlom J. I. XX, O.. Plat v hrubom je celkovo 10,57 eur, pričom sa pracuje 37,5 hodín týždenne. Priemerný mesačný čistý zárobok odporcu predstavuje 1 232,- eur za obdobie od 11/2015 - 3/2016. V Nemecku, kde pracuje, býva v dome u svojej sestry s manželom, ktorý majú prenajatý a ako uviedol, od marca 2016 im prispieva na bývanie 300,- eur mesačne, predtým prispieval 100,- eur mesačne, pričom celkové náklady sú 600,- eur mesačne. Ako dôvod prečo on platí polovicu nájomného uviedol, že manžel sestry pracuje v Rumunsku a chodieva domov raz za 2 mesiace. Spláca úver, ktorý bol braný spoločne s navrhovateľkou na rekonštrukciu domu mesačne vo výške 205,- eur, platí zálohovú platbu za plyn v rodinnom dome, kde býva navrhovateľka s maloletým 100,- eur mesačne. Cestovné do práce, podľa vyjadrenia odporcu je 50,- eur mesačne, pokiaľ nechodí na bicykli. Bral spotrebné úvery, ktorých splátky spoločne predstavujú, ako uviedol, 200,- eur, ktoré boli použité na rekonštrukciu rodinného domu. Spláca úver rodičom, ktorí brali na kúpu pozemku. Splátka predstavuje 148,17 eur, avšak odporca im platí 50,- eur mesačne. Ďalej platí 100,- eur mesačne splátku pôžičky, ktorú má od fyzickej osoby. Pokiaľ príde z Nemecka býva u svojich rodičov. Súd zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. R. výživným vo výške 160,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom k možnostiam a schopnostiam odporcu s prihliadnutím na jeho príjem a nevyhnutné výdavky. Odporca uvádzal, že uznáva oprávnené potreby maloletého vo výške 230,- eur mesačne, uviedol, že nie je potrebné, aby navrhovateľka zabezpečovala opatrovateľku pre maloletého, keďže je možné ho umiestniť v detských jasliach. Súd poznamenáva, že navrhovateľka platí opatrovateľke 250,- eur mesačne, pričom 200,- eur poukazuje z rodičovského príspevku, ktorý poberá a dopláca 50,- eur. Pokiaľ by dieťa navštevovalo detské jasle, taktiež by bolo potrebné platiť poplatky s tým súvisiace a podľa názoru súdu je to odôvodnený výdavok pre mal. dieťa, odporca sa má podieľať aj na tomto výdavku. Situácia na strane odporcu je lepšia ako na strane navrhovateľky. Dieťa sa má podieľať na životnej úrovni obidvoch rodičov. Odporca nepreukázal na čo boli použité prostriedky zo spotrebných úverov, ktoré bral a o ktorých navrhovateľka nevedela, nepreukázal, že by boli použité na rekonštrukciu rodinného domu. Treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a preto súd na tieto neprihliadal. Pokiaľ odporca bude dochádzať na stretnutia s maloletým, výdavky s tým spojené mať nebude, ako sám uviedol.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému
podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.
Navrhovateľky si plní svoju vyživovaciu povinnosť tiež aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Odporca sa s maloletým bude stretávať len 2-krát do mesiaca počas víkendu a ostatná starostlivosť bude na matke maloletého.
V priebehu konania rodičia uzavreli dohodu ohľadne úpravy styku odporcu s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a táto sa stala súčasťou rozhodnutia o rozvode v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliadol na záujem maloletého, na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Prihliadal na to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa. Keďže dohoda rodičov o úprave styku odporcu s maloletým je podľa názoru súdu v záujme maloletého, do tejto dohody nezasahoval.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.