Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/186/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: Prvá ružinovská spoločnosť, a.s., IČO: 35 768 266, Mlynské Nivy 61, Bratislava, zastúpený: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporkyni: K.. Ľ. O., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom W. XX, D., zastúpená: AK Chabadová, s.r.o., IČO: 36 866 733, Pri starej prachárni 13, Bratislava, o zaplatenie 3.613,80 Eur s príslušenstvom a vzájomnom návrhu, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.549,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy:

- 877,55 € od 6.11.2009 do 5.12.2009,

- 1755,10 € od 6.12.2009 do 20.12.2009,

- 877,55 € od 21.12.2009 do 5.1.2010,

- 1755,10 € od 6.1.2010 do 5.2.2010,

- 2658,38 € od 6.2.2010 do 15.2.2010,

- 1780,83 € od 16.2.2010 do 5.3.2010,

- 2684,11 € od 6.3.2010 do 14.3.2010,

- 1806,56 € od 15.3.2010 do 5.4.2010,

- 2709,84 € od 6.4.2010 do 12.4.2010,

- 77,19 € od 13.4.2010 do 5.5.2010,

- 980,47 € od 6.5.2010 do 30.5.2010,

- 1582,48 € od 31.5.2010 do 1.6.2010,

- 903,28 € od 2.6.2010 do 5.6.2010,

- 1806,56 € od 6.6.2010 do 5.7.2010,

- 2709,84 € od 6.7.2010 do 12.7.2010,

- 903,28 € od 13.7.2010 do 5.8.2010,

- 1806,56 € od 6.8.2010 do 12.8.2010,

- 929,01 € od 13.8.2010 do 5.9.2010,

- 1832,29 € od 6.9.2010 do 5.10.2010,

- 903,28 € od 6.10.2010 do 15.11.2010,

- 1806,56 € od 6.11.2010 do 30.11.2010,

- 903,28 € od 1.12.2010 do 5.12.2010,

- 1806,56 € od 6.12.2010 do 5.1.2011,

- 2710,18 € od 6.1.2011 do 5.2.2011,

- 3613,80 € od 6.2.2011 do 31.5.2011,

- 3591,58 € od 1.6.2011 do 31.5.2012,

- 3549,93 € od 1.6.2012 do zaplatenia, na účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v T. D., O..I... všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vzájomný návrh odporkyne voči navrhovateľovi na zaplatenie 10 000,- € s príslušenstvom, z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 212,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške1.219,27 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v T. D., O..I.., všetko v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 28.3.2011 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 3.613,80 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu dlžného nájomného. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomcom došlo dňa 1.12.2000 k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov. Odporkyňa sa zaviazala platiť dohodnuté nájomné najneskôr do 5.dňa v mesiaci, ktorého súčasť neboli úhrady za dodávku tepla a studenej vody. Tieto sa odporkyňa zaviazala uhrádzať navrhovateľovi vo forme preddavkov mesačne vopred. Za obdobie od 11/2009 do 2/2011 činil nedoplatok odporkyne na nájomnom a službách spojených s užívaním nebytových priestorov sumu 3.613,80 Eur. K čiastočným úhradám zo strany odporkyne dochádzalo nasledovne: dňa 21.12.2009, 16.2.2010, 15.3.2010 sumami 877,55 Eur, dňa 13.4.2010 sumou 2.632,65 Eur, dňa 2.6.2010 sumou 679,20 Eur, dňa 13.7.2010 sumou 1.806,56 Eur, dňa 13.8.2010 sumou 877,55 Eur, dňa 7.10.2010 sumou 1.832,29 Eur a dňa 1.12.2010 sumou 903,28 Eur. Do žalovanej pohľadávky je započítaný aj nedoplatok odporcu vyplývajúci z vyúčtovania za rok 2009 vo výške 602,01 Eur. Napriek výzve si odporkyňa svoju povinnosť zaplatiť dlžné nájomné nesplnila.

Odporkyňa podala voči vydanému platobnému rozkazu odpor dňa 1.6.2011. V jeho obsahu vyjadrila svoj nesúhlas s podaným návrhom a zároveň si voči navrhovateľovi uplatnila vzájomný návrh. Nebytový priestor, ktorý bol predmetom nájomnej zmluvy, odporkyňa prevzala v dezolátnom stave. Bolo ho potrebné zrekonštruovať a vykonať v ňom rozsiahle opravy. Na vykonanie úprav jej dal navrhovateľ súhlas. Nezaviazal sa však na úhradu nákladov s tým spojených. Nakoľko úpravy boli finančne náročné a zásadným spôsobom zveľadili nebytový priestor, požadovala odporkyňa započítanie týchto nákladov na dlžnú sumu na nájomnom. Odporkyňa žiadala nariadiť znalecké dokazovanie za účelom ustálenia hodnoty nebytového priestoru so zameraním sa na to, o koľko sa nebytový priestor vykonaním úprav zhodnotil. Ako už bolo vyššie konštatované, odporkyňa v rámci odporu podala voči navrhovateľovi vzájomný návrh, v ktorom žiadala zaplatenie sumy o ktorú sa zvýšila hodnota nebytového priestoru po odpočítaní nárokov navrhovateľa. V písomnom podaní zo dňa 17.12.2012 (odvolanie voči uzneseniu súdu o odmietnutí vzájomného návrhu č.k. -37 zo dňa 16.10.2012) odporkyňa špecifikovala výšku sumy, ktorú si voči navrhovateľovi uplatňuje vzájomným návrhom a to 10.000,-Eur s príslušenstvom. Odporkyňa uviedla, že voči navrhovateľovi má vyššiu pohľadávku 17.592,47 Eur. Za účelom preukázania rozsahu zveľadenia priestorov, ktoré mala v nájme, navrhla vypočuť svedka R. O., ktorý sa mal zúčastňovať na prácach na nebytovom priestore.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu zo dňa 30.11.2011 uviedol, že ho odporkyňa listom zo dňa 25.1.2011 požiadala o ukončenie zmluvy o nájme, v ktorom zároveň žiadala o zohľadnenie prác, ktoré na nebytovom priestore vykonala. V liste zo dňa 9.2.2011 súhlasila odporkyňa s ukončením zmluvy, s tým, že navrhovateľ nemá ako zohľadniť úpravy, ktoré boli vykonané, pretože ich nájomca nevykonal na vlastné náklady. Nájomca mal ( ako je uvedené v liste z 23.2.2011) nájomné od 1.12.2000 stanovené na sumu 250,-Sk/m2 a to po dobu 34 mesiacov ako kompenzáciu za vykonanie úprav v priestore. Nájomné bolo upravené 1.10.2003 na sumu 1.000,-Sk/m2. Navrhovateľ nesúhlasil s odpustením nezaplateného nájomného, pretože v určení jeho výšky boli kompenzované úpravy priestorov a odporkyňa prevzala priestor v stave, ktorý poznala. Úpravy priestoru boli vykonané odporkyňou pre potreby výkonu jej podnikateľskej činnosti a nie pre potreby navrhovateľa. Odporkyňa odmontovala z priestoru kotol, preto tento nie je vykurovaný. Listom zo dňa 4.9.2003 bola nájomcom daná výpoveď z nájmu z dôvodu neplatenia nájomného a služieb a tým spojených. Odporkyňa nepožiadala v tomto prípade o kompenzáciu žiadnych nákladov naopak listom zo dňa 23.9.2003 požiadala o zrušenie výpovede, pričom uhradila dlžnú čiastku v plnom rozsahu.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2014 navrhovateľ opätovne poukázal na to, že odporkyňu v liste zo dňa 9.2.2011 informoval, že úpravy, ktoré vykonala v priestore, nemá ako zohľadniť, pretože dáva súhlas na prevedenie takýchto prác len v prípade, že si ich nájomník vykoná na vlastné náklady. V tejto súvislosti poukázal na žiadosť o odpojenie vykurovacieho systému zo dňa 6.10.2004, kde sama odporkyňa uviedla, že náklady na odpojenie a vybudovanie vlastného kúrenia budú hradené z jej finančných prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa vopred súhlasila s rekonštrukciou priestoru na jej vlastné náklady. Odporkyňa mala po dobu 34 mesiacov znížené nájomné ako kompenzáciu za vykonanie úprav v priestore. Namietal tiež, že odporkyňa údajne realizovanú rekonštrukciu nebytového priestoru nijako nešpecifikovala a ani nepreukázala. Ďalej konštatoval, že v zmysle záznamu o poškodení zo dňa 25.4.2012 v nebytovom priestore po odchode odporkyne bolo evidované poškodenie a z toho vyplývajúce znehodnotenie nebytového priestoru. Nakoľko priestor bol na žiadosť odporkyne odpojený od centrálneho kúrenia a odporkyňa si inštalovala vlastný kotol, ktorý po vyprataní priestoru demontovala, po vypustení systému vykurovania prišlo k popraskaniu radiátorov a poškodeniu nebytového priestoru. Navrhovateľ opätovne zdôraznil, že odporkyňa mala aj v minulosti problém s platením nájomného, čo osvedčuje aj výpoveď z nájmu zo dňa 24.8.2004. Nakoľko navrhovateľ zaevidoval za rok 2010 preplatok na zálohových platbách vo výške 22,22,-Eur a za rok 2011 vo výške 41,55,-Eur., zobral návrh na začatie konania v časti späť a žiadal o zaplatenie sumy 3.549,93 Eur s príslušenstvom.

Súd uznesením č.k. -71 zo dňa 27.5.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 63,77 Eur zastavil v zmysle ustanovení § 96 ods. 1,2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 8.12.2015 poukázal na dohodu medzi účastníkmi konania o zvýšení ceny nájmu z roku 2003, ktorá bola uzavretá prostredníctvom Dodatku č. 1 čl. V, kedy sa nájom zvýšil zo sumy 250,-Sk/m2/rok na sumu 1.000,-Sk/m2/rok. Práve znížené nájomné po dobu 34 mesiacov predstavovalo kompenzáciu za vykonanie úprav v priestore. Okrem toho so stavom predmetu nájmu bola odporkyňa oboznámená, rovnako ako aj s podmienkami a so spôsobom užívania predmetu nájmu, pričom svoju vôľu prejavila podpisom nájomnej zmluvy. Navrhovateľ v rámci písomného podania zo dňa 7.3.2016 špecifikoval výšku žalovanej sumy. Na základe zmluvy o nájme zo dňa 1.12.2000 v znení jej Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 predstavovalo nájomné za užívanie priestorov o výmere 289,53 m2 sumu vo výške 1.000,-Sk/m2/rok a o výmere 31,7 m2 sumu vo výške 700,-sk/ m2/rok. Podľa predpisov mesačnej zálohovej úhrady za užívanie priestoru náklady za vodné, stočné a za zrážkovú vodu predstavujú sumu 15,27 Eur/mesiac za rok 2009; sumu 41,-Eur/mesiac za rok 2010 a sumu 41,34 Eur za rok 2011. Nájomné spolu s energiami za obdobie 11/2009-1/2010 činilo sumu 877,55 Eur a za obdobie 2/2010-2/2011 sumu 903,62 Eur. V rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 6.4.2016 ďalej uviedol, že zo strany navrhovateľa nebol odporkyni udelený súhlas na vykonávanie opráv a rovnako sa navrhovateľ odporkyni nikdy nezaviazal na náhradu vzniknutých nákladov ako takých.

Súd v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne a jej právnej zástupkyne. Súd konštatuje, že predvolania na jednotlivé nariadené pojednávania doručoval tak odporkyni ako aj jej právnej zástupkyni riadne a včas, obe sa však na pojednávania bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavovali.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou o nájme nebytových priestorov č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2000 a jej dodatkom č. 1 zo dňa 23.10.2003, sumárnou analýzou platieb za obdobie od 7/2009-2/2011 a za obdobie 1/2009-5/2012, výpočtovým listom č. X platného od 1.2.2001, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie priestoru platného od 1.10.2003, prílohou k vyúčtovaniu za rok 2003, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie priestoru platného od 1.6.2005, zmenou výmery nebytového priestoru z dňa 3.5.2005, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie nebytového priestoru platného od 1.2.2010výzvou na zaplatenie zo dňa 14.12.2010, listom- odovzdanie priestoru zo dňa 21.2.2011 a 23.2.2011, výpoveďou z nájmu zo dňa 4.9.2003, 24.8.2004, 9.2.2011 a zo dňa 9.11.2011, listom- ukončenie nájmu zo dňa 25.1.2011, príjmovými pokladničnými blokmi, žiadosťou o odpojenie vykurovacieho systému zo dňa 6.10.2004, záznamom po poškodení zo dňa 25.4.2012, záznamom z obhliadky zo dňa 15.3.2012, protokolom o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo dňa 28.2.2011, listom -ukončenie nájmu zo dňa 25.1.2011, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru a obdobie roku 2003, 2004, 2010 a roku 2011, a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd má za preukázané, že dňa 1.12.2000 došlo medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomcom k uzavretiu nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX ( ďalej len " nájomná zmluva"), ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov, na K. B.. XX C. D., vo výmere 289,53 m2. V zmysle čl. III bod 1 zmluvy sa prenajímateľ zaviazal odovzdať predmet nájmu nájomcovi do užívania v užívaniaschopnom stave v deň podpisu zmluvy. V zmysle čl. IV bod 7 a 8 zmluvy nájomca sa zaviazal vykonávať na predmete nájmu drobné opravy, pričom bolo uvedené, že nájomca nemá voči prenajímateľovi nárok na náhradu takto vynaložených nákladov. Nájomca sa tiež zaviazal oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ; prenajímateľ sa zaväzuje bez zbytočného odkladu vykonať nahlásené opravy. V prípade, ak tieto opravy napriek oznámeniu nájomcu prenajímateľ nevykoná, je oprávnený vykonať ich nájomca; nájomca má nárok na náhradu nákladov vynaložených pri týchto opravách. Článok v upravoval výšku a spôsob úhrady nájomného nasledovne. Nájomné za užívanie predmetu nájmu je zmluvnými stranami dojednané na plochu 289,53 m2- 250,-Sk/m2/rok, ročne 72.383,-Sk. Nájomca sa zároveň zaviazal platiť dojednané nájomné mesačne vždy najneskôr do 5.dňa mesiaca bezhotovostným spôsobom . V nájomnom nebola zahrnutá úhrada za dodávku tepla a studenej vody ( ďalej len "služby"), ktorú sa nájomca zaviazal uhrádzať odo dňa podpisu zmluvy. Nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi primerané preddavky na úhradu služieb a to mesačne vopred, v zmysle dohody s prenajímateľom, ktorú je povinný nájomca uzatvoriť najneskôr v lehote 1 mesiaca od podpisu tejto zmluvy. Skutočné náklady na služby za príslušný kalendárny rok spracuje prenajímateľ najneskôr do 31.mája nasledujúceho roka. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Navrhovateľ do spisu založil dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 23.10.2003 z ktorého je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli na zvýšení nájmu z 250,-Sk/m2/rok na sumu 1.000,-Sk/m2/rok a to s účinnosťou od 1.10.2003, čo znamenalo, že za plochu 289,53 m2 činil ročný nájom 289.530,-Sk , t.j. 24.128,-Sk /mesačne. Z listu zo dňa 3.5.2005 ( zmena výmer nebytového priestoru) súd zistil, že na základe dohody o zmene veľkosti spoluvlastníckych podielov došlo k úprave výmery predmetného nebytového priestoru z pôvodnej výmery 289,53 m2 na 321,23 m2. V zmysle predpisu mesačnej zálohovej úhrady platného od 1.6.2005 tvorila mesačná zálohová úhrada celkom sumu 26.437,-Sk ( 877,55 Eur). Táto suma v sebe zahŕňala nielen nájomné vo výške 25.977,-Sk ale aj platby sa služby vo výške 460,-Sk ( vodné, stočné, zrážková voda). V zmysle predpisu mesačnej zálohovej úhrady platného od 1.2.2010 činila mesačný zálohová úhrada celkom sumu 903,28 Eur. Táto suma rovnako zahŕňala nájomné vo výške 862,28 Eur ako aj platby za služby vo výške 41,-Eur ( vodné, stočné, zrážková voda).

Z obsahu súmarnej analýzy platieb za obdobie od 1/2009 do 5/2012 súd zistil, že odporkyňa bola povinná uhrádzať navrhovateľovi do 1/2010 na nájomnom a platbách sumu 877,55 Eur a od 2/2010 sumu 903,28 Eur. K mesiacu 2/2011 činil jej dlh sumu 3.613,80 Eur. V zmysle predložených ročných vyúčtovaní za roky 2010 a 2011 činil preplatok odporkyne sumy 22,22,-Eur, a 41,65 Eur.

Z predložených listinných dôkazov ( viacerých výpovedí z nájmu nebytového priestoru zo strany odporcu zo dňa 4.9.2003, 24.8.2004 ) je zrejmé, že na strane navrhovateľa došlo k viacerým výpovediam nájmu z dôvodu neplatenia nájomného a služieb spojených s nájmom odporkyňou. Napriek tomu, došlo následne medzi účastníkmi konania k usporiadaniu vzťahov a k zániku nájomného vzťahu nedošlo.

Odporkyňa v liste zo dňa 25.1.2011 uviedla, že si je vedomá neuhradenia platieb, nakoľko je v platobnej neschopnosti. Je nútená pristúpiť k ukončeniu nájmu o čo navrhovateľa žiadala. Zároveň ho požiadala o dohodu o zohľadnení prác, ktoré v nebytovom priestore vykonala ( samostatné kúrenie/ kotol, vykurovacie telesá), zásobník vody, oprava strechy, výmena okien, dverí a celkovej rekonštrukcii nebytového priestoru. Listom zo dňa 9.2.2011 došlo k výpovedi nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľa, pričom tento oznámil odporkyni, že súhlasí s ukončením nájomnej zmluvy dohodou ku dňu 28.2.2011 a úpravy vykonané v priestore nemôže zohľadniť, pretože dáva súhlas na prevedenie takýchto prác len v prípade, že si ich nájomník vykoná na vlastné náklady. Odporkyňa v liste zo dňa 21.2.2011 oznámila navrhovateľovi, že priestor odovzdá dňa 28.2.2011. Oznámila, že nakoľko nie je zo strany prenajímateľa ochota pristúpiť ku kompenzácii ňou vynaložených nákladov na riadne užívanie a zveľadenie priestoru, na ktoré má v súlade s čl. IV bod 8 nárok, priestor odovzdá v zmysle čl. IV bod 5 zmluvy. Uviedla, že priestor prevzala v dezolátnom stave. Kompenzácia čiastky ňou vynaloženej na riadne užívanie priestoru je vo forme dlžného nájomného nereálna. V liste navrhovateľa zo dňa 23.2.2011 sa tento vyjadril, že pri uzatváraní zmluvy o nájme bolo vzaté na vedomie, že v priestore je potrebné vykonať opravy a na základe toho bola od 1.12.2000 stanovená výška nájmu na 250,-Sk/m2/rok. Táto suma bola až do doby 1.10.2003, kedy bola zmenená na výšku 1.000,-Sk/m2/rok, čo je cena obvyklá pre nebytové priestory. Rozdiel medzi týmito dvomi cenami za obdobie 34 mesiacov je 20.423,-Eur. Zároveň je v tomto liste konštatované, že neevidoval žiadne nahlásenie potrebných opráv, ktoré by mal vykonať ako prenajímateľ na úpravy prevedené odporkyňou, mimo odpojenia kúrenia, a ani žiadosť o kompenzáciu takýchto opráv. Dňa 28.2.2011 došlo k odovzdaniu a prevzatiu nebytového priestoru ( čo osvedčuje protokol o jeho odovzdaní zo dňa 28.2.2011). Z obsahu protokolu vyplýva, že v čase odovzdania bol demontovaný kotol. Zo záznamu z obhliadky nebytového priestoru zo dňa 15.3.2012 vyplýva, že radiátory popraskali. Popraskanie radiátorov z dôvodu silných mrazov a preto, že bol demontovaný kotol a priestor nemohol byť temperovaný konštatuje aj záznam o poškodení zo dňa 25.4.2012.

Odporkyňa súdu predložila dva nečitateľné príjmové pokladničné doklady, z ktorých obsahu súd nemohol s určitosťou vyvodiť žiadne skutkové závery ( č.l. 41). Zároveň bolo preukázané, že odporkyňa dňa 6.10.2004 podala navrhovateľovi žiadosť o odpojenie vykurovacieho systému v nebytových priestorov. Z obsahu tejto žiadosti je zrejmé, že ju odporkyňa odôvodnila pretrvávajúcimi haváriami na vykurovacom systéme. Uviedla, že náklady spojené s odpojením a vybudovaním vlastného kúrenia budú hradené z jej finančných prostriedkov.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinného v čase uzavretia nájomnej zmluvy dňa 1.12.2000 ( ďalej len " citovaný zákon"), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému ( ďalej len " nájomca") zmluvou o nájme ( ďalej len " zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Podľa § 5 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona prenajímateľ je povinný, ak nie je dohodnuté inak, odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa § 7 citovaného zákona ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob užívania.

Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 668 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.

Podľa § 669 Občianskeho zákonníka ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení novely č. 281/2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 97 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Podľa § 98 Občianskeho súdneho poriadku vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je osvedčený a dôvodný. Preto vyhovel návrhu v celom rozsahu. Naopak nárok uplatnený odporkyňou vzájomným návrhom súd zamietol, nakoľko sa odporkyni nepodarilo osvedčiť jeho danosť.

Čo sa týka návrhu navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, súd v prvom rade konštatuje, že navrhovateľovi sa v konaní podarilo preukázať nielen existenciu právneho titulu plnenia ale aj osvedčiť jeho výšku. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom nebytových priestorov. Na základe tejto zmluvy, ktorá založila medzi zmluvnými stranami záväzkovoprávny vzťah, plynuli obom stranám tak práva ako aj povinnosti. Je nesporné, že navrhovateľ si svoju povinnosti odovzdať odporkyni do užívania nebytový priestor splnil. Odporkyňa tento užívala a to viac ako 10 rokov. Hoci je nesporne povinnosťou prenajímateľa odovzdať nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom na dohovorené užívanie a odporkyňa v konaní naznačila, že v tomto prípade predmet nájmu nezodpovedal tejto požiadavke ( nakoľko bol v čase odovzdania v dezolátnom stave ), túto tvrdenú skutočnosť súdu nepreukázala. Súd preto vychádzal z toho, že predmet nájmu bol odovzdaný do užívania riadne a to v stave, ktorý bol známy obom zmluvným stranám a preto na strane odporkyne vznikla povinnosť platiť nájomné a úhrady za služby v rozsahu, ako bolo medzi účastníkmi konania dojednané ( v zmluve a jej jednotlivých dodatkoch).

Navrhovateľ v konaní preukázal ( sumárne analýzy platieb, dodatky k nájomnej zmluve, predpisy mesačných zálohových platieb), že odporkyňa za obdobie 11/2009 až 2/2001 si svoju povinnosť platiť nájomné ako aj úhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti neplnila. Navrhovateľovi sa rovnako podarilo osvedčiť dôvodnosť výšky uplatňovaných platieb, kedy k zmene výšky nájomného a platieb došlo z pôvodných 877,55 Eur mesačne na sumu 903,28 Eur od 2/2010. Súhrn týchto mesačných neuhradených platieb činil sumu 3.613,80 Eur, z ktorej následne navrhovateľ odpočítal sumy 22,22 Eur a 41,55 Eur ako preplatky na zálohových platbách. Nakoľko si teda odporkyňa neplnila svoju povinnosť uhrádzať nájomné a platby spojené s užívaním nebytového priestoru ( čo napokon sama priznala aj v liste zo dňa 25.1.2011), súd považoval nárok navrhovateľa uplatnený si v tomto konaní za dôvodný a zodpovedajúci nielen charakteru záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ale aj obsahu zmluvných dojednaní.

Zo žalovanej istiny 3.549,93 Eur súd priznal aj úroky z omeškania a to vo výške uplatnenej v návrhu na začatie konania. Výška uplatnených úrokov 9 % ročne zodpovedá výške zákonného úroku z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. Rovnako navrhovateľ správne označil aj jednotlivé dni, kedy sa odporkyňa s jednotlivými platbami dostala do omeškania. V tomto prípade aj podľa názoru súdu je nutné vychádzať z obsahu zmluvných dojednaní, kedy v nájomnej zmluve sa odporkyňa zaviazala platiť nájomné mesačne vždy najneskôr do 5.dňa mesiaca. Nakoľko si svoju povinnosť nesplnila, pri jednotlivých platbách dňom nasledujúcim sa dostala do omeškania.

Súd bol povinný sa zaoberať aj obsahom vzájomného návrhu a skúmať v kontexte vykonaného dokazovania jeho dôvodnosť. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v civilnom sporovom konaní nesie účastník konania zodpovednosť nielen za unesenie bremena tvrdenia ale najmä za unesenie dôkazného bremena. V prípade, že súdu neuvedie rozhodujúce skutočnosti, osvedčujúce jeho uplatnený nárok a najmä ak súdu nepredloží resp. neoznačí žiadne dôkazy, ktoré by vo svojom obsahu korešpondovali s jeho tvrdeniami, nemôže byť v konaní úspešný. Samotná odporkyňa, s výnimkou dvoch písomných podaní, zostala v konaní nečinná, súdnych pojednávaní sa nezúčastňovala a listinné dôkazy, ktoré súdu predložila ani len nenaznačovali pravdivosť jej tvrdení. Odporkyňa uviedla, že prevzala nebytový priestor v dezolátnom stave a musela tento prerábať, resp. do neho investovať svoje prostriedky. Toto sa jej v konaní preukázať nepodarilo, nakoľko nepredložila jediný listinný dôkaz, z ktorého by súd mohol vydedukovať tento záver. Dva nečitateľné pokladničné bloky, z ktorých súd nemohol zistiť ani len ich základné náležitosti, nepredstavujú dôkaz osvedčujúci investície do nehnuteľnosti. Okrem toho je dôvodné sa domnievať, že odporkyňa si predmet nájmu pred uzavretím nájomnej zmluvy prezrela a oboznámila sa s jeho stavom. Súd v tejto otázke musí prisvedčiť argumentácii navrhovateľa, ktorý uvádzal, že práve nie úplne ideálny stav nehnuteľnosti bol dôvodom zníženia nájomného na prvých 34 mesiacov. Toto jeho tvrdenie odporkyňa nijako nedementovala a hlavne z uzavretého dodatku k zmluve je zrejmé, že následne skutočne došlo k podstatnému navýšeniu nájomného, čo logicky zapadá do argumentačných tvrdení navrhovateľa. Dôvodnosť akejkoľvek kompenzácie preto v konaní nebola osvedčená.

Nakoľko odporkyňa v konaní nepreukázala, že by do nehnuteľnosti čokoľvek investovala, nepredložila žiadne listinné dôkazy osvedčujúce realizáciu úprav, opráv alebo akýchkoľvek zásahov do nehnuteľnosti, vyhýbala sa účasti na súdnych pojednávaniach, čím znemožnila súdu ju vypočuť, resp. zistiť dôležité okolnosti ohľadne realizovaných investícií, súd nevykonal ňou navrhnuté dôkazy. Výsluch navrhnutého svedka ( brat navrhovateľky) totiž prichádza do úvahy až potom, ako sám účastník súdu poskytne skutkový rámec, v rámci ktorého je možné sa pohybovať a to tým, že mu uvedie primeraný a zrozumiteľný opis skutkových okolností, z ktorých vyvodzuje svoj uplatnený nárok. Nakoľko odporkyňa súdu neumožnila, a to v rámci svojho výsluchu, špecifikáciu a bližšie vymedzenie ňou tvrdených skutočností ( a tým vzbudila minimálne pochybnosti o ich pravdivosti) , súd nemohol bez ďalšieho pristúpiť k výsluchu svedka. Dokazovanie a jeho vykonávanie sa totiž musí tiež vykonávať v určitej logickej koncepcii a následnosti, čo by v tomto prípade bolo porušené. Z rovnakých dôvodov súd nevykonal ani znalecké dokazovanie. Odporkyňa totiž súdu nepredložila jediný relevantný listinný dôkaz, osvedčujúci investovanie jej prostriedkov do nehnuteľnosti. Preto znalecké dokazovanie by nemohlo byť ani náležite vykonané, nakoľko obsahom spisu neboli podklady, z ktorých by mohol znalec vychádzať. Záverom možno ustáliť, že odporkyňa nepreukázala vynaloženie nákladov na opravu alebo úpravu nehnuteľnosti, ich rozsah a dôvodnosť, preto súd jej vzájomnému návrhu vyhovieť nemohol.

Odporkyňa v konaní tvrdila, že na vykonanie opráv na nehnuteľnosti jej dal súhlas navrhovateľ ( čo tento v konaní poprel). Rovnako toto jej tvrdenie zostalo nepreukázané. Súd konštatuje, že z predložených listinných dôkazov tento záver vôbec nevyplýva, odporkyňa sa o realizácii údajných opráv zmieňuje až v liste zo dňa 25.1.2011. Okrem toho odporkyňa nepreukázala ani to, že by navrhovateľovi oznámila potrebu opráv na nehnuteľnosti, hoci jej táto povinnosť vyplývala z čl. IV bod 8 nájomnej zmluvy. Opätovne možno len konštatovať neunesenie dôkazného bremena a preto nutnosť rozhodnúť v časti o vzájomnom návrhu v neprospech odporkyne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 a § 146 ods. 2 O.s.p.. Hoci navrhovateľ v časti o zaplatenie 63,77 Eur s príslušenstvom zobral svoj návrh na začatie konania späť a v tejto časti procesne zavinil zastavenie konania ( a ako taký je v tejto časti neúspešným účastníkom), jedná sa o neúspech len v pomerne nepatrnej časti a súd konštatuje, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Rovnako bol navrhovateľ úspešný aj v konaní o vzájomnom návrhu odporkyne, keďže tento súd v celom rozsahu zamietol. Súd priznal navrhovateľovi náhradu iných trov konania vo výške 216,50,-Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Súd taktiež priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 1.219,27 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za 8 úkonov právnej služby ( príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 11.3.2011, podanie návrhu na začatie konania dňa 28.3.2011, písomné podanie na súd zo dňa 21.10.2014, písomné podanie na súd zo dňa 8.12.2015, písomné podanie na súd zo dňa 7.3.2016, účasť na pojednávaniach v dňoch 9.11.2015, 6.4.2016 a 6.6.2016). Za účasť na pojednávaniach v dňoch 6.4.2016 súd priznal odmenu len vo výške ?, nakoľko konanie bolo odročené bez prejednania veci, t.j. vo výške 32,78 Eur v zmysle § 13 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len " vyhláška"). Za ostatné úkony právnej služby súd priznal odmenu v plnej výške podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, t.j.131,13 Eur. Súd taktiež priznal za každý úkon právnej služby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu výdavkov ( a to 2x 7,41 Eur, 1x 8,04 Eur, 2x 8,39 Eur a 3 x 8,58 Eur). Nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom DPH súd v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky, zvýšil odmenu a náhrady o daň z pridanej hodnoty ( 20 % zo sumy 1.016,07 Eur). Trovy právneho zastúpenia preto tvoria sumu 1.219,28 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.