Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8T/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 03.06.2016 takto

rozhodol:

Obžalovaná

L. K., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom A., t.č. bytom D. XXX, okres I., L. republika

j e v i n n á , ž e

hoci ako matka maloletého O. K., nar. XX.XX.XXXX, je povinná v zmysle § 62 a následne Zákona o rodine, ako aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 20.08.2012, právoplatného dňa 27.09.2012 a vykonateľného dňa 16.10.2012, prispievať na výživu svojho syna O. sumou 100,- € mesačne s účinnosťou od 27.09.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca O. K., nar. XX.XX.XXXX v I., bytom A. XXX, prechodne J. J., P. O. G. XXX/XX, pričom si svoju vyživovaciu povinnosť neplní od mesiaca júl 2014 až doposiaľ (vrátane mesiaca jún 2016), pričom v predmetnom období nebola evidovaná na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nebola vedená ako občan v hmotnej núdzi, čím jej na dlžnom výživnom vznikol dlh vo výške 2.400,- €, a to aj napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Galanta spisová značka zo dňa 16.05.2014, právoplatným a vykonateľným dňa 20.06.2014, odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a takýto čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená. T ý m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a v spojení s § 43 Trestného zákona ďalší trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Obžalovaná sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavila bez ospravedlnenia napriek tomu, že mala doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané, bola upovedomená o termíne hlavného pojednávania dňa 04.05.2016, t.j. bola naň riadne a včas predvolaná a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanej doručená dňa 10.03.2016, obžalovaná sa mala možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bola obžalovaná upozornená na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a tiež bola poučená v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné bez súčinnosti obžalovanej pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovanej dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanej kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedka O. K. a prečítaním listinných dôkazov.

Obžalovaná v prípravnom konaní uviedla, že jej bývalý manžel O. K., ročník XXXX, predal jej rodinný dom v A., ktorý kúpila za peniaze z predaja jej bytu po jej rodičoch. Peniaze za predaj toho domu jej nedal. Nemá žiadny príjem ani žiadny majetok, z ktorého by mohla platiť výživné na svojho syna O. K., nar. XX.XX.XXXX, keby toto mala, určite by výživné platila.

Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní popísal skutkové okolnosti zhodne ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a ďalej uviedol: „Obžalovaná doposiaľ neuhradila žiadnu čiastku na výživnom, so mnou ani so synom sa nekontaktuje, ja v podstate ani neviem, kde sa momentálne zdržiava, či má nejakú prácu. Na syna neprispieva ani žiadnym iným spôsobom, či už formou darčekov, alebo niečím iným. Syn O. momentálne navštevuje ZŠ, 9. ročník. Ja som živnostník, tohto roku mám mesačný hrubý príjem cez 1000,- Eur, v minulom roku to bolo menej asi 300,- Eur. Úrad práce som o náhradné výživné nepožiadal, aj som zvažoval vymáhať výživné od obžalovanej formou exekúcie, avšak z dôvodu, že obžalovaná žije v ČR, je menšia šanca, že by sa podarilo toto výživné vymôcť a iba by som syna viac zadĺžil z dôvodu nevyhnutných poplatkov súvisiacich s vykonávanou exekúciou. Za celé obdobie od októbra 2012 je obžalovaná dlžná na výživnom čiastku 4.300,- Eur. Bol som schopný zabezpečiť v všetky základné potreby pre nášho syna ale len za pomoci mojej priateľky a jej rodiny. Nie je pravdou, to čo uvádza obžalovaná, rodinný dom síce bol predaný za kúpnu cenu vo výške 1.500.000,- Sk, pričom vo výške 520.000,- Sk boli splatené dlhy a spolu s obžalovanou sme dostali 220.000,- Sk. V tom čase sme ešte žili spolu, tak túto čiastku sme spoločne užívali. Avšak zvyšok kúpnej ceny nám nebol doposiaľ realitnou kanceláriou vyplatený. Z dôvodu premlčania medzičasom mi obhajca poradil, že už nemá význam sa domáhať súdnou cestou zvyšku kúpnej ceny, ktorá nám nebola realitnou kanceláriou vyplatená.“

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: lustrácia Soc. poisťovne, správy ÚPSVaR, rozsudok OS Galanta, sobášny list a rodný list, potvrdenia o návšteve školy, trestný rozkaz OS Galanta, správa obce Mostová, výpisy z evidencie priestupkov a odpis z RT.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku stal, a že tohto sa dopustila v celom rozsahu obžalovaná. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom. Obžalovaná bola zo spáchania tohto skutku, usvedčovaná okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzovala však aj sama obžalovaná, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďou svedka O. K. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými

a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovanú zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná v inkriminovanom období nebola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberala sociálnu dávku, nepožiadala súd o zrušenie, prípadne zníženie svojej vyživovacej povinnosti a bola spôsobilá vykonávať prácu, pričom sa nejedná o také okolnosti, ktoré by mohli mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jej vyživovacej povinnosti, ktorá jej vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatovali aj občianskoprávne súdy. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávnych súdov o určení vyživovacej povinnosti obžalovanej voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám tohto dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovanej po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam svedka, ktorý svoju povinnosť vo väčšej miere vyvažoval, resp. aj vyvažuje poskytovaním bezprostrednej starostlivosti výchovou, ale aj výživou u maloletého dieťaťa, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že životná úroveň maloletých detí nemá byť v zásade nižšia ako životná úroveň povinnej osoby, t. j. osoby, ktorej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné, čo je v zásade s platnou úpravou Zákona o rodine, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov voči deťom. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovanej za inkriminované obdobie než tak, ako určili občianskoprávne súdy, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaná ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňovala výšku tohto dlhu.

Na základe uvedeného preto predmetný skutok po právnej stránke napĺňa v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti skutkovej podstaty trestného činu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona. Obžalovaná ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovanej, či zníženie jej príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaná sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a takýto čin spáchala hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená (Okresným súdom Galanta a to trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 16.05.2014, právoplatným dňa 20.06.2014). Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaná svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu riadne neplnila.

Obžalovaná nebola doposiaľ priestupkovo prejednávaná. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola dvakrát súdne trestaná, pričom prvé odsúdenie má zahladené a trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. zo dňa 16.05.2014, právoplatným dňa 20.06.2014 bola odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd neprihliadol k žiadnej poľahčujúcej, či priťažujúcej okolnosti. I keď obžalovaná pred spáchaním predmetného trestného činu už bola za obdobný trestný čin odsúdená (vyššie uvedené odsúdenie) súd neprihliadol k priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona z dôvodu, že táto okolnosť je zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty predmetného trestného činu.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy dospel súd k záveru, že účel trestu bude v prípade obžalovanej naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov). Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre osobu, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa, ale aj pre samotné deti, značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaná si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť dlhodobo vôbec neplnila, teda ani časť dlžného výživného obžalovaná neuhradila, i keď na to mala počas celého trestného konania dostatok času a preto dospel súd k záveru, že pre nápravu obžalovanej bude aj vzhľadom ku skutočnosti, že predmetný trestný čin spáchala v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, teda ani vyššie uvedený podmienečný trest neviedol obžalovanú k vedeniu riadneho života, nevyhnutné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin a súd zároveň nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovanej bola jej náprava lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia.

Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovanej spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a takýto čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.