Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-306-2015.pdf
PDF · 179.26 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/306/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobkyne: L.. E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, G. F., zastúpenej: JUDr. Gabriel Bleho, advokát, so sídlom Ladislava Dérera 2, Bratislava proti žalovaným: 1. Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, 2. Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Nám. sv. Egídia 93, Poprad, o určenie neplatnosti zmlúv a o vydanie bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamieta.
Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu výške 1 641,88 € a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250,- €, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému v 1. rade zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2014, v spojení s jej doplnením a čiastočným späťvzatím, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti zmlúv a vydania bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia ako aj náhrady trov konania. V žalobe žalobkyňa uviedla, že podpísala so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., poverenou spoločnosťou VÚB, a.s., nasledujúce zmluvy:
- Žiadosť/Zmluvu o aktivácií pôžičkovej karty QUATRO č. XXXXXXXX, ktorá bola vydaná v spolupráci so Slovenskými Kreditnými Kartami, a.s., na úver vo výške 27 000,- Sk (896,24 €) s mesačnou splátkou vo výške 900,- Sk (29,87 €), s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu B;
- Žiadosť/Zmluvu o aktivácií pôžičkovej karty QUATRO č. XXXXXXXXXX, ktorá bola vydaná v spolupráci so Slovenskými Kreditnými Kartami, a.s., na úver vo výške 30 000,- Sk (995,82 €) s mesačnou splátkou vo výške 1000,- Sk (33,19 €), s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu B.
Žalobkyňa svoj dlh v oboch prípadoch splatila. Podľa zmluvy č. XXXXXXXX jej bolo poskytnutých 896,24 € a ona uhradila 1951,33 €; teda viac ako dvojnásobok - preplatila vyše 100 % a podľa zmluvy č. XXXXXXXXX jej bolo poskytnutých 995,82 € a uhradených bolo 4 516,76 €, čo je viac ako
štvornásobok - preplatila vyše 450 %, v tomto prípade žalovaný v 1. rade navyše navýšil úverový rámec na 1 500,- € a to napriek tomu, že o tom žalobkyňa nevedela a o žiadne ďalšie finančné prostriedky nemala záujem.
Žalobkyňa má za to, že dlh vyplývajúci z oboch úverov voči žalovanému v 1. rade je splnený a zmluvný vzťah zanikol. Avšak žalovaný v 2. rade si začal od žalobkyne vymáhať dlh, tak z jednej ako aj z druhej zmluvy, dokonca vymáhaním bola poverená spoločnosť Intrum Justitia, ktorá sa žalobkyni snažila v oboch prípadoch vnútiť Dohodu o uznaní záväzku a jeho splatení (nováciu), na čo ale žalobkyňa z opatrnosti nepristúpila. Ako vyplýva z písomnej korešpondencie, ku dňu 28.02.2014 si žalovaný v 2. rade nárokuje voči žalobkyni zo zmluvy č. XXXXXXXX sumu vo výške 1 159,98 € a zo zmluvy č. XXXXXXXX sumu vo výške 1 893,43 €.
Žalobkyňa sa snažila riešiť danú situáciu so žalovanými (listami, telefonátmi) ako aj so spoločnosťou Intrum Justitia, keďže svoje dlhy už splatila a dokonca preplatila, bezvýsledne.
Žalobkyňa bola a stále je zúfalá, zažila veľký stres spojený s praktikami „vymáhačskej“ spoločnosti, ako aj s praktikami žalovaného v 2. rade (zasielanie výziev, upomienok na zaplatenie neustále narastajúcich pohľadávok, ktoré sú navyše neoprávnené a neopodstatnené). Žalobkyňa je stále vedená ako neplatič, a to napriek tomu, že pri úvere č. XXXXXXXX ku dňu 19.02.2014 spolu uhradila 1 951,33 €, avšak si žalovaný v 2. rade od nej vymáha ešte ďalších 1 159,98 € a pri úvere č. XXXXXXXXXX spolu ku dňu 19.02.2014 uhradila 4 516,76 € a žalovaný v 2. rade si od nej vymáha ďalších 1 893,43 €, čo je pre žalobkyňu nepochopiteľné a nie je to v súlade s dobrými mravmi a hraničí to s úžernými praktikami.
Okrem fyzických útrap žalobkyňa zažíva aj psychické utrpenie. Keďže si žalobkyňa nevedela s touto situáciou poradiť sama, obrátila sa so žiadosťou o pomoc na viaceré subjekty. Napísala aj Ministerstvu spravodlivosti SR - Komisii na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá ju okrem iných poskytnutých informácií odporučila na Centrum právnej pomoci a na advokátov, ktorí sa zaoberajú právnou pomocou spotrebiteľom. Takto sa dostala k možnosti brániť svoje spotrebiteľské práva na súde. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaní voči nej použili početné neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup v rozpore s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa) a v rozpore s odbornou starostlivosťou (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). K takémuto záveru dospela na základe záveru Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorý je prístupný na web stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Z týchto dôvodov sa domáha ochrany pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.
Žalobkyňa má za to, že pri takomto veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nemôže obstáť ani jedna zmluva o úvere ako celok. Všetky podmienky možno v zmluvách a úverových zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy považovať za neprimerané a nekalé. Z týchto dôvodov je potrebná aplikácia ust. § 41 OZ v jeho euro konformnom výklade s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v súlade s cieľom a zmyslom čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, ktoré vyjadrujú enormný záujem EÚ na ochrane práv a záujmov Európskych spotrebiteľov.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa v značnej miere preplatila oba svoje dlhy, žiada zároveň aj o vyplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného v 1. rade. Výšku bezdôvodného obohatenia odvodzuje od výšky sumy, v akej boli poskytnuté úvery a od sumy, ktorú skutočne uhradila. Ide teda o rozdiel medzi sumou 5 713,09 € (uhradená celková suma zo strany žalobkyne v oboch úveroch) a medzi sumou 1 892,06 € (výška poskytnutého úveru v oboch úveroch), čo predstavuje sumu 3 821,03 €.
Vzhľadom na útrapy, ktoré žalobkyňa prežíva v súvislosti s vymáhaním dlhu, ktorého si nie je vedomá, žiada okrem iného aj o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia odvodzuje od ujmy, ktorú utrpela a táto suma podľa nej korešponduje s intenzitou porušenia spotrebiteľského práva, najmä pokiaľ ide o neprimerané stresové situácie spôsobené konaním žalovaných. Prípadná požiadavka súdu, aby žalobkyňa presne vysvetlila ako k
navrhovanej sume dospela, by bola neadekvátna a odporovala by aj judikatúre NS SR (rozhodnutie NS SR č. k.: 6 Obo 302/2006).
Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.02.2015 žalobkyňa doplnila a rozšírila žalobu a žiadala, aby súd určil neplatnosť aj ďalšej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, a to Zmluvy číslo XXXXXXXX o aktivácií karty T-Mobile zo dňa 29.11.2005 a zároveň rozšírila žalobu v časti, v ktorej sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, a to na sumu 8 413,96 €.
V podaní žalobkyňa uviedla, že podpísala so spoločnosťou VÚB, a.s. zastúpenej spol. Consumer Finance Holding, a.s., okrem úverových zmlúv už obsiahnutých v žalobe zo dňa 19.11.2014, aj zmluvu č. XXXXXXXX o aktiváciu Karty T-Mobile dňa 28.11.2005, ktorej predmetom malo byť poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 21 000,- Sk (697,07 €) a úverové poistenie typu A.
Žiadosť/Zmluva o aktivácií karty T-Mobile č. XXXXXXXX bola podpísaná na úver vo výške 21 000,- Sk (967,07 €) s mesačnou splátkou vo výške 700,- Sk (23,24 €), s ktorou zároveň podpísala aj úverové poistenie typu A, pričom o tomto pri podpise zmluvy nebola informovaná, čo vyplýva aj z priloženej zmluvy, ktorá je absolútne nezrozumiteľná a jednotlivé podmienky sú v nej nečitateľné.
Žalobkyňa svoj dlh aj v tomto prípade splnila. Na základe zmluvy č. XXXXXXXX jej bolo poskytnutých 697,07 € a on už uhradila 5 290,- €, teda viac ako 7,5 násobok - preplatila vyše 650 %. Žalovaný v 1. rade okrem toho aj navýšil úverový rámec na 1 991,64 € a to napriek tomu, že o tom žalobkyňa nevedela, pri podpise zmluvy o tom nebola informovaná a o žiadne ďalšie finančné prostriedky nemala záujem. Je preto presvedčená, že dlh voči žalovanému v 1. rade je splnený a zmluvný vzťah aj v tomto prípade zanikol. Avšak žalovaný v 2. rade začal od nej vymáhať dlh, taktiež prostredníctvom spoločnosti Intrum Justitia. Z písomnej korešpondencie vyplýva, že ku dňu 18.11.2014 si žalovaný v 1. rade prostredníctvom spoločnosti Intrum Justitia nárokuje voči žalobkyni z tejto zmluvy č. XXXXXXXX ešte sumu výške 3 105,36 €.
Vzhľadom na to, že žalobkyňa aj pri tejto zmluve v značnej miere preplatila svoj dlh, žiada aj v tomto prípade o vyplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného v 1. rade. Výšku bezdôvodného obohatenia odvodzuje od výšky sumy v akej bol poskytnutý úver a od sumy, ktorú skutočne uhradila. Ide teda o rozdiel medzi sumou 5 290,- € (uhradená suma) a medzi sumou 697,07 € (výška poskytnutého úveru na základe zmluvy č. XXXXXXXX), čo predstavuje sumu 4 592,93 €.
Súd požadovanú zmenu petitu pripustil na pojednávaní uznesením dňa 14.12.2015.
Písomným podaním zo dňa 14.04.2016 žalobkyňa špecifikovala jednotlivé sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré žiada od žalovaného vydať, rozpísané k jednotlivým úverovým zmluvám spolu so sumou, ktorú pri jednotlivých zmluvách čerpala a ktorú uhradila, bez úrokov a bez poplatkov, vypočítané z predložených výpisov k jednotlivým úverom: 1. Pri úverovej zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 28.11.2005 navrhovateľka čerpala sumu 10 582,71 €, uhradila sumu 12 001,28 €; teda suma bezdôvodného obohatenia je 1 418,57 €. 2. Pri úverovej zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 20.5.2008 navrhovateľka čerpala sumu 4 398,57 €, uhradila sumu 5 649,20 €; teda suma bezdôvodného obohatenia je 1 250,63 €. 3. Pri úverovej zmluve č. XXXXXXXX zo dňa 02.01.2009 navrhovateľka čerpala sumu 1143,22 €, uhradila sumu 1 951,33 €; teda suma bezdôvodného obohatenia je 808,11 €.
Zároveň, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobkyňa požiadala o zmenu žalobného petitu, tak že žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.477,31 € a obom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 € s tým, že úhradou záväzku jedným zo žalovaných zaniká v tomto rozsahu záväzok druhého žalovaného a žiadala aj nahradiť žalobkyni trovy konania.
Súd uvedené podanie posúdil vzhľadom na jeho obsah ako späťvzatie, a po súhlase žalovaných konanie súd uznesením zo dňa 17.06.2016, č.k.: 51C/305/2015 -290 v časti o určenie neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 29.11.2005, zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 02.01.2009 a zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2008 a ako aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4 936,64 € a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- €, zastavil.
Žalobkyňa v konaní pred súdom ďalej uviedla, že zmluvy väčšinou uzatvorila prostredníctvom telefonického kontaktu, kde jej zo strany žalovaného v 1. rade bola takáto možnosť ponúknutá, následne jej boli zaslané návrhy zmlúv, tieto zmluvy však boli pre ňu neprehľadné. Uzatvárala ich s úmyslom, že úver splatí, avšak postupne sa to začalo nabaľovať. Akonáhle sa dostala len jeden deň do omeškania, začali jej tam nabiehať rôzne poplatky a pokuty. Pokiaľ ide o tvrdenie, že jej žalovaní so zmluvami poslali všeobecné podmienky a cenník, tak niektoré jej poslali až teraz, pričom tvrdili, že podmienky sú súčasťou zmluvy. Napr. ku karte T-Mobile nemá doteraz k dispozícii ani len zmluvu. Keď sa omeškala s nejakou splátkou, snažila sa to doplatiť, avšak platba išla vždy na uhradenie poplatkov a úrokov, ktoré boli vyššie ako samotná splátka. Vznikali jej s tým veľké problémy, neustále ju kontaktovali, vyhrážali sa jej exekúciou, pričom napriek tomu, že sa snažila splácať a splácala aj vyššie sumy ako boli dohodnuté splátky, tak väčšina tejto splátky išla na poplatky a úroky, na istinu išlo veľmi málo. Toto všetko jej spôsobilo zdravotné a psychické problémy, začala mať vysoký tlak, pričom na toto sa v rodine nikto predtým neliečil. Pripisuje to všetko stresu, okrem toho sa jej rozpadla rodina, musela odísť pracovať do zahraničia, aby si zabezpečila prostriedky na splácanie úverov, pričom doma nechala 11-ročného syna, ktorý musel ostať u známych, toto sa stalo v roku 2009. Podľa jej názoru, tieto karty sú nesplatiteľné. Okrem kariet, ktoré sú uvedené v žalobe, má od žalovaného v 1. rade ešte jednu kartu s úverovým rámcom 900,- €, túto spláca 4 roky, pričom platí mesačne splátky 50,- až 60,- €, 4 roky je karta zablokovaná, teda z nej nič nečerpala a napriek tomu, že 4 roky spláca, na poslednom výpise z apríla 2015 je uvedená suma nesplatenej istiny 989,31 € a suma 487,61 € ako poplatky. Teda napriek tomu, že spláca 4 roky, nie je splatené ani len príslušenstvo. Okrem toho mala za to, že uzatvára typovo iné zmluvy, nie revolvingové, nerozumie tomu, čo je to revolving, vie však, že istinu a úroky musí vrátiť, ale malo by to byť primerané. Preto to riešila tak, že odišla do zahraničia, aby si zabezpečila finančné prostriedky na splácanie, ale nikam to nevedie. O zvýšení úverového rámca bola informovaná len v prípade karty T-Mobile, kde jej bolo oznámené, že zo 700,- € sa zvyšuje úverový rámec na 1 990,- €. Myslí si, že to bolo navýšené 2-krát. Okrem tohto však nebola informovaná, že by sa pri iných úveroch zvyšoval úverový rámec alebo sa menili zmluvy. Od žalovaného v 1. rade nič neobdržala. Pokiaľ ide o čítanie uvedených zmlúv, keby boli zmluvy napísané jasne a zrozumiteľne a veľkým písmom, tak by to bolo iné, ale tieto zmluvy sa nedajú čítať ani pomocou lupy. Ona mala za to, že podpisuje klasické úverové zmluvy, nikde nie je uvedené, že ide o revolving. Preto má za to, že istina, ktorú čerpala sa rovná výške úverového rámca a v prípade, ak malo dôjsť navýšeniu, bola banka povinná ju o tom informovať, čo sa však nestalo.
Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.06.2015 uviedol, že žiada, aby súd žalobu, keďže nie je opodstatnená a účelná, v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania, nakoľko má za preukázané, že si žalobkyňa nesplnila základnú procesnú povinnosť spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej, čo má za následok objektívnu neurčitosť a neopodstatnenosť žaloby. Ďalej má za to, že tvrdenie žalobkyne o tom, že nebola informovaná o pristúpení k poisteniu schopnosti splácať úver je nepravdivé, nakoľko žalobkyňa si v úverových zmluvách jednoznačne sama „zaškrtnutím“ príslušného políčka na zmluve zvolila možnosť komplexného súboru poistenia, keď vlastnoručne označila príslušné políčko krížikom.
Žalobkyňa navyše napáda neprijateľné zmluvné podmienky len paušálnym konštatovaním, t.j. bez bližšej špecifikácie, čím znemožňuje žalovanému v 1. rade využiť primeranú procesnú obranu k obsahu svojej zmluvnej dokumentácie a okrem toho žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala vznik a opodstatnenosť jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a ani nepreukázala dôvody pre priznanie žiadaného primeraného finančného zadosťučinenia.
V konaní pred súdom žalovaný v 1. rade opakovane žiadal žalobu, v znení ako bola pripustená zmena na pojednávaní dňa 14.12.2015, zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že nevidí žiaden dôvod, čo i len uvažovať o neplatnosti niektorej zo zmlúv. V zmysle platného civilného kódexu je povinnosťou žalobkyne uniesť nielen bremeno dôkazov, ale ešte predtým bremeno vlastných tvrdení, pričom z doterajších podaní žalobkyne žalovaný v 1. rade nedokáže ustáliť, čo presne malo byť tou právnou skutočnosťou spôsobujúcou údajnú absolútnu neplatnosť každej zo zmlúv.
V podaní žalobkyne z februára 2016 sa príkladom uvádza sedem údajných neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný v 1. rade však nevie, ktoré z tých zmluvných dojednaní má žalobkyňa na mysli. Tieto údajné dojednania, tak ako boli štylizované vo vyjadrení, určite za neprijateľné považovať
nemožno. Žalovaný v 1. rade považuje za „notorietu“, že v zmysle všetkých legislatívnych počinov vydaných orgánmi EÚ a Spoločenstva, ako aj všeobecne záväzných právnych predpisov NR SR, sa akcentujú dve požiadavky, ktoré súdy v spotrebiteľských sporoch skúmajú a vyhodnocujú. Je to požiadavka transparentnosti zmluvných dojednaní a požiadavka primeranosti. Je všeobecne známe, a medzi účastníkmi nesporné, že pokiaľ ide o hlavný predmet plnenia a cenu, konajúce súdy tak v zmysle smerníc EÚ ako aj Občianskeho zákonníka vyhodnocujú len otázku transparentnosti - teda, či zmluvné dojednania boli dostatočne jasné a zrozumiteľné. Požiadavka primeranosti pri týchto zmluvných dojednaniach nie je vyhodnocovaná a práve z tohto dôvodu minimálne prvé štyri zo siedmich namietaných neprijateľných podmienok uvádzaných vo vyjadrení z februára 2016, súd ako neprimerané konštatovať nemôže. Dojednaná výška úrokov a poplatkov by nemala byť v tomto konaní vôbec vyhodnocovaná. Pokiaľ sa jedná o ďalšiu z namietaných podmienok - tzv. „jednostranné“ zmeny obchodných podmienok, ani táto sama o sebe neprijateľnou byť nemôže. Tak zákon o bankách ako aj zákon o platobnom styku a rovnako aj známa judikatúra Súdneho dvora EU, jednoznačne takéto jednostranné zmeny pripúšťa, ak sú splnené podmienky v týchto predpisoch a rozhodnutiach definované. Zo žaloby a ani z neskorších písomných podaní zo strany žalobkyne žalovaný v 1. rade nevie, čo konkrétne sa týmto zatiaľ presne nešpecifikovaným zmluvným dojednaniam má vytýkať. Už len z tohto dôvodu považuje za nemožné, čo i len uvažovať o neplatnosti úverových zmlúv, nakoľko tieto určite neobsahujú žalobkyňou tvrdené údajné veľké množstvo neprijateľných podmienok. Žalovaný v 1. rade súhlasí s tvrdením, že je úlohou a povinnosťou súdu neprijateľnosť zmluvných podmienok skúmať ex offo. Zatiaľ však nevie, čo presne sa jednotlivým zmluvným podmienkam vytýka.
Pokiaľ sa jedná o bezdôvodné obohatenie, žalovaný v 1. rade nerozumie tomu, čo presne by dané tri sumy vyjadrené v eurách mali znamenať. Doterajšiu žalobnú argumentáciu považuje žalovaný v 1. rade za nejasnú a nezrozumiteľnú a to aj v ďalšej časti. Nevie, či žalobkyňa namieta tú skutočnosť, že niektoré informácie o výške úrokov a poplatkov v zmluvnej dokumentácii sú neprimerane vysoké, a teda možno v rozpore s dobrými mravmi alebo zásadami poctivého obchodného styku, alebo či namieta tú skutočnosť, že nejaké zmluvné dojednania v obsahu zmlúv chýbajú. Z doterajších procesných podaní je možné vyvodiť obidva možné závery a kým strana žalobkyne túto otázku nezodpovie, nevie žalovaný v 1. rade akým spôsobom má uskutočňovať svoju procesnú obranu. Pokiaľ ide o žalobkyňou opakovane zdôrazňovaný argument, že nejakým presne neurčeným zmluvným dojednaniam nerozumela, vraj jej neboli vysvetlené a neboli prípadne pre ňu čitateľné, tento argument znie pomerne nevierohodne už len z toho dôvodu, že počas viac ako 10 rokov trvajúcej „spolupráce“ na žiadnu z týchto skutočností nepoukázala. Žalovaný v 1. rade poukazuje aj na to, že žalobkyňa nebola schopná vytknúť aspoň jednu právne relevantnú výčitku vo vzťahu k napádaným zmluvám, a je teda viac ako dôvodné sa domnievať, že žaloba nie je opodstatnená a skutkovo a právne dôvodná. Nesúhlasí zo záverom, že prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok (pričom mu nie je zrejmé, aké zmluvné podmienky v jednotlivých zmluvách a z akých dôvodov majú byť neprijateľné), by mala spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Uvedené považuje za právne nepodložené, nakoľko to zo žiadnej právnej normy nevyplýva. Žalobkyňa uzatvorila celkovo tri úverové zmluvy, a tak ani v čase ich uzatvárania, ako ani v čase nasledujúcom, žiadne výčitky vo vzťahu k ich zrozumiteľnosti, či obsahu žalovanému v 1. rade nesmerovala. O týchto sa dozvedel žalovaný v 1. rade až doručením žalobného návrhu. Zároveň žalovaný v 1. rade v záverečnej reči, v prípade, ak by súd považoval žalobu za dôvodnú a mienil tejto vyhovieť, „in eventum“ vznáša námietku premlčania vo vzťahu k všetkým plneniam, ktoré boli realizované žalobkyňou v premlčacej lehote, pred podaním jednotlivých žalobných návrhov. Vo vzťahu k otázke primaného finančného zadosťučinenia má žalovaný v 1. rade za to, že toto nie je dôvodné a doposiaľ nebola jeho opodstatnenosť zo strany žalobkyne preukázaná. Tak zo žaloby, ani žiadnych iných podaní, prednesov či iných listinných dôkazov nevyplynuli akékoľvek dôvody pre konštatovanie záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný v 1. rade aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený a nedôvodný.
Žalovaný v 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 28.05.2015 uviedol, že uvedené zmluvy uzatvorila žalobkyňa so žalovaným v 1. rade, v uvedených zmluvných vzťahoch založených predmetnými zmluvami vystupoval žalovaný v 2. rade výhradne ako sprostredkovateľ a správca poskytnutých úverov s tým, že tieto boli poskytnuté v mene a na účet žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nebol osobou, ktorá by poskytovala žalobkyni finančné prostriedky a ani od žalobkyne neprijímal absolútne žiadne finančné plnenia.
Z uvedených dôvodov žalovaný v 2. rade zastáva názor, že voči nemu je žaloba nedôvodná. V konaní opakovane vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko žalovaný v 2. rade nie je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti a nie je zmluvnou stranou predmetných zmlúv.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov predložených účastníkmi: výpis z obchodného registra žalovaného v 1. a 2. rade, Zmluva o úvere zo dňa 02.01.2009 v spojení s Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako „VOP“), upomienky a výpisy k úverovému účtu ku karte č. XXXX, Zmluva o úvere zo dňa 20.05.2008 v spojení s VOP, upomienky a výpisy k úverovému účtu ku karte č. XXXX, úradný záznam z prerokovania Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Úverová zmluva T-Mobile v spojení s výzvou a VOP, výpis z úverového účtu, Obchodné podmienky, výzvy na zaplatenie úverov, výpis z úverového účtu k pôžičkovej karte Quatro č. karty XXXX o schválenie žiadosti o vydanie karty T-Mobile a karty Quatro z 20.05.2008 a 20.01.2009 a formulár o zmluvných podmienkach, písomná korešpondencia medzi účastníkmi.
Na základe takto vykonaného dokazovanie súd zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalovaný v 1. rade je právnická osoba, ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov.
Žalovaný v 2. rade je právnická osoba, ktorá má v predmete činnosti okrem iného aj sprostredkovateľskú činnosť v rozsahu voľnej živnosti, faktoring a forfaiting, vydávanie a správa nebankových kariet, sprostredkovanie poskytovania úverov a správu platobných kariet.
Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným v 1. rade nasledujúce zmluvy:
- dňa 02.01.2009 (podpísanú žalovaným v 1. rade dňa 15.01.2009) Zmluvu o aktivácií pôžičkovej karty QUATRO č. XXXXXXXX, ktorej predmetom bol úver vo výške 896,24 €, s mesačnou splátkou vo výške 29,87 €, s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu „B“. Listom zo dňa 20.01.2009 žalovaný v 2. rade schválil žalobkyni žiadosť o Splátkovú kartu Quatro s úverovým rámcom 896,24 €, splátkou 29,87 €, aktuálnou mesačnou úrokovou sadzbou 1,60 %, aktuálnou ročnou úrokovou sadzbou 19,20 % a úverovým poistením typu „B“. Dňa 29.08.2012 zaslal žalovaný v 2. rade žalobkyni upomienku - výzvu k úhrade II. Dňa 29.01.2014 spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zaslala žalobkyni výzvu na úhradu dlhu a návrh Dohody o uznaní záväzku a splatení záväzku.
Podľa výpisov k úverovému účtu vedenému k pôžičkovej karte QUATRO č. XXXX žalobkyňa čerpala spolu sumu 1 184,45 € a uhradila celkovo 1 951,33 €.
- dňa 20.05.2008 (podpísanú žalovaným v 1. rade dňa 22.05.2008) Zmluvu o aktivácií pôžičkovej karty QUATRO č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 € s mesačnou splátkou vo výške 33,19 €, s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu „B“. Listom zo dňa 23.05.2008 žalovaný v 2. rade schválil žalobkyni žiadosť o Pôžičkovú kartu Quatro s úverovým rámcom 995,82 €, splátkou 33,19 €, aktuálnou mesačnou úrokovou sadzbou 1,90 % a úverovým poistením typu „B“. Dňa 29.08.2012 zaslal žalovaný v 2. rade žalobkyni upomienku - výzvu k úhrade II spolu s dohodou o uznaní dlhu a jeho splácaní. Dňa 29.01.2014 spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zaslala žalobkyni výzvu na úhradu dlhu a návrh Dohody o uznaní záväzku a splatení záväzku.
Podľa výpisov k úverovému účtu vedenému k pôžičkovej karte QUATRO č. XXXX žalobkyňa čerpala spolu sumu 4 398,57 € a uhradila celkovo 4 894,20 €.
- dňa 28.11.2005 (podpísanú žalovaným v 1. rade dňa 29.11.2005) Zmluvu o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXX zo dňa 28.11.2005, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov/úveru vo výške 697,07 €, s mesačnou splátkou vo výške 23,24 €, s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu „A“. Listom zo dňa 30.11.2005 žalovaný v 1. rade schválil žalobkyni žiadosť o aktiváciu Karty T-Mobile s úverovým rámcom 697,07 €, splátkou 23,24 €, aktuálnou mesačnou úrokovou sadzbou 1,50 % a úverovým poistením typu „A“.
Dňa 30.01.2013 zaslal žalovaný v 2. rade žalobkyni list - vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku. Dňa 29.01.2014 spol. Intrum Justitia Slovakia s.r.o. zaslala žalobkyni výzvu na úhradu dlhu a návrh Dohody o uznaní záväzku a splatení záväzku.
Podľa výpisov k úverovému účtu vedenému ku karte T-Mobile žalobkyňa čerpala spolu sumu 10 661,78 € a uhradila celkovo 12 026,66 €.
Žalovaný v 2. rade listom zo dňa 17.12.2012 odpovedal žalobkyni na list zo dňa 10.12.2010, v ktorým žalobkyňa u žalovaného reklamovala výšku dlžnej sumy a jednotlivých splátok, pričom jej reklamáciu žalovaný v 2. rade neakceptoval.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. l), m), t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré l) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, m) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a), g), h) a i) zákona č. 258/2001 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 30.06.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20020401.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d), e), g), h), i), j), k), m) n), o), p) a q) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.07.2008 (aj do 30.06.2009) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080402.html>, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080402.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20080402.html> a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20080402.html>, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase do 31.07.2008 (aj do 30.06.2009) pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610.html>. Podľa § 4 ods. 1 písm. d), g) a h) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ alebo finančný agent je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo požiadavkami spotrebiteľa informácie o d) dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a o ročnej percentuálnej miere nákladov znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; pri poskytovaní týchto informácií je veriteľ povinný zohľadniť 1. návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré veriteľovi oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru, 2. či zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje rozličné spôsoby čerpania spotrebiteľského úveru s rôznymi poplatkami alebo úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a veriteľ používa predpoklad uvedený v prílohe č. 2 časti II písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; v takom prípade musí veriteľ uviesť, že iné mechanizmy čerpania spotrebiteľského úveru môžu viesť k vyššej ročnej percentuálnej miere nákladov, h) výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť spotrebiteľovi informácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) až d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, g) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, l) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, q) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; okrem týchto informácií je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť informácie o a) výške, počte a termínoch splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, b) práve na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a informácie o práve veriteľa na náhradu nákladov spojených so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti a spôsobe určenia ich výšky a
c) podmienkach a postupe ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom a) úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, r) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom jednotlivých zmlúv a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jednotlivých zmlúv, súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd mal za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade boli uzatvorené nasledujúce zmluvy:
- Zmluva o aktivácií pôžičkovej karty QUATRO č. XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 896,24 €, s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 29,87 €, s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu B;
- Zmluva o aktivácií pôžičkovej karty QUATRO č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 995,82 €, s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 33,19 €, s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu B a
- Zmluva o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXX zo dňa 28.11.2005, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 697,07 €, s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 23,24 €, s ktorou zároveň žalobkyňa podpísala aj úverové poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a straty zamestnania typu A.
Z obsahu všetkých uvedených zmlúv vyplýva, že pri ich uzatváraní zmluvy konal žalovaný v 1. rade (prostredníctvom žalovaného v 2. rade) v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa uzavrela tieto zmluvy ako fyzická osoba - občan pre svoje súkromné účely, teda nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa obsahu zmlúv a pripojených zmluvných dojednaní je jednoznačné, že ide o tzv. „typové zmluvy“ vyhotovené pre širšie neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy, a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv, s prihliadnutím na postavenie účastníkov zmlúv, dospel k záveru, že právne vzťahy založené všetkými troma zmluvami je nutné považovať za vzťahy spotrebiteľské. Z uvedeného dôvodu je potom, bez ohľadu na tvrdenia žalobkyne, súd ex offo povinný skúmať, či uvedené zmluvy, ktoré účastníci uzavreli, sú v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä so zákonom o spotrebiteľských úveroch a či obsahujú všetky náležitosti v právnych predpisov platných v rozhodnom období (najmä zákon č. 258/2001 Z.z. a zákon č. 129/2010 Z.z.).
Po preskúmaní obsahu predmetných zmlúv dospel súd k záveru, že ani jedna z troch posudzovaných zmlúv neobsahuje údaje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko vo všetkých preskúmavaných zmluvách absentuje počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a predovšetkým absentuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov ( ďalej len RPMN) .
Predmetné zmluvy obsahujú len údaj o výške splátky a o výške úverových rámcov a následne v doklade, ktorým žalovaný v 1. rade (prostredníctvom žalovaného v 2. rade) oznamuje žalobkyni schválenie úverového rámca je uvedená len mesačná, resp. ročná úroková sadzba. RPMN nie je ani v jednom prípade uvedená v zmluve/žiadosti, ani v doklade o schválení a nie je ani súčasťou formuláru o zmluvných podmienkach, v ktorých je uvedené (až za podpismi zmluvných strán) ako tzv. ďalšia užívateľská informácia len tzv. „indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov“.
Súd má za to, že vo všetkých troch preskúmavaných zmluvách sú údaje o výške splátok, počte splátok a splatnosti splátok ako aj údaje o spôsobe čerpania a obnovovania úverového rámca a type poskytnutého úveru pre žalobkyňu ako spotrebiteľku nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko v zmluvách nie je presne uvedené aká je výška splátky istiny, úroku, poplatkov, o aký typ úveru ide a najmä absentuje akýkoľvek údaj o výške RPMN. Význam týchto údajov, ktoré by sa mali nachádzať v takýchto zmluvách spočíva v tom, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný v akých termínoch (kedy), v akej výške, pri akých celkových nákladoch a ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky vyplývajúce zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je veriteľom určená na základe vstupných údajov, ktorými sú dátum poskytnutia pôžičky, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška, počet splátok. Je potom úlohou veriteľa, aby uvedené vstupné údaje premietol do konkrétneho časového údaja v úverovej zmluve tak, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť. Rovnako je nutné v zmluve uvádzať RPMN, ktorá predstavuje celkové náklady spojené s úverom alebo pôžičkou. Do tohto výpočtu sa totiž zahŕňajú nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené úverom alebo pôžičkou. Túto základnú informáciu musí banka resp. splátková spoločnosť poskytnúť spotrebiteľovi už pri ponuke úveru alebo pôžičky. V prípade, že RPMN nie je uvedená v zmluve, považuje sa úver za bezúročný a klient neplatí ani poplatky spojené s takýmto úverom.
Záverom súd dodáva, že aj keď by súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy, že revolvingový úver má určité špecifické vlastnosti, na ktoré treba prihliadať, súd má za to, že v predložených zmluvách absentuje aspoň základný vstupný údaj, prípadne rozpätie RPMN, ktoré by žalobkyni ako spotrebiteľovi umožnilo základnú orientáciu pri rozhodovaní o cene úveru a jeho prípadnom čerpaní. Zo všetkých predložených zmlúv žalobkyni ako spotrebiteľovi nemôže byť zrejmé, že ide o tzv. „revolvingový“ úver, tento údaj je uvedený len na rube formulára o zmluvných podmienkach v časti I. „Vymedzenie pojmov“, kde je uvedená definícia pojmu revolvingový úver, avšak z obsahu žiadostí o aktiváciu ani z oznamov o schválení žiadosti nevyplýva, že by žalovaný v 1. rade poskytoval žalobkyni práve revolvingový úver. Súd má za to, že uvedenie údaja o poskytovanom type úveru, tiež môže, práve vzhľadom na špecifiká revolvingového úveru, podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie spotrebiteľa o tom, či uzavrie s veriteľom úverovú zmluvu práve na tento typ úverového produktu.
K uvedenému súd dodáva, že ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. (ako aj § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) stanovuje pod písm. a) až písm. s) obligatórne (podstatné) náležitosti, ktoré každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí, aby zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo možné priznať účinky perfektného právneho úkonu.
Odsek 3 cit. paragrafu stanovuje určité výnimky, kedy aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná (písm. a) a písm. b)), pričom zároveň stanovuje sankciu pre veriteľa vo forme bezúročnosti úveru a jeho bezpoplatkovosti v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Takouto výnimkou však nie je nedodržanie konečnej splatnosti úveru (písm. g/), ročná úroková sadzba (písm. h), počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. i), ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absenciu týchto vymenovaných podstatných náležitostí v posudzovaných zmluvách v danom prípade súd považoval za rozhodujúcu skutočnosť pre právny záver o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
Na základe vyššie uvedených údajov súd dospel k záveru, že všetky poskytnuté úvery, na základe zmlúv uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, v zmysle ustanovení tak zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase poskytnutia úverov (ako aj v zmysle neskôr platného zákona č. 129/2010 Z.z.), je nutné považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Z tohto dôvodu súd potom dospel k záveru, že sumy, ktoré uhradila žalobkyňa nad rámec peňažných prostriedkov poskytnutých ako úver žalobkyni žalovaným v 1. rade, predstavujú bezdôvodné obohatenie žalovaného v 1. rade v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je tento žalobkyni povinný vydať (§ 458 Občianskeho zákonníka).
Z návrhu a predložených listinných dôkazov - výpisov k jednotlivým úverovým účtom - vyplýva, že žalovaný v 1. rade sa na úkor žalobkyne obohatil spolu o sumu 2 749,39 €, ktorú sumu súd určil nasledovne:
- podľa výpisov k úverovému účtu vedenému k pôžičkovej karte QUATRO č. XXXX (Zmluva o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č. XXXXXXXX z 02.01.2009) žalobkyňa čerpala spolu sumu 1 184,45 € a uhradila celkovo 1 951,33 €; teda bezdôvodné obohatenie žalovaného v 1. rade predstavuje sumu 766,88 €;
- podľa výpisov k úverovému účtu vedenému k pôžičkovej karte QUATRO č. XXXX (Zmluva o aktivácii pôžičkovej karty Quatro č.XXXXXXXXXX z 20.05.2008) žalobkyňa čerpala spolu sumu 4 278,57 € a uhradila celkovo 4 894,20 €; teda bezdôvodné obohatenie žalovaného v 1. rade predstavuje sumu 615,63 €
- podľa výpisov k úverovému účtu vedenému ku karte T-Mobile (Zmluva o aktiváciu Karty T-Mobile č. XXXXXXXX zo dňa 28.11.2005) žalobkyňa čerpala spolu sumu 10 661,78 € a uhradila celkovo 12 026,66 €; teda bezdôvodné obohatenie žalovaného v 1. rade predstavuje sumu 1 364,88 €.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania, súd sa musel vysporiadať s otázkou premlčania uplatneného nároku žalobkyne.
Súd, po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným v 1. rade je dôvodná.
Občiansky zákonník vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 107 ods. 1 rozlišuje medzi subjektívnou premlčacou dobou, ktorá je dvojročná a objektívnou premlčacou dobou, ktorá je trojročná. Pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva, pričom táto vedomosť oprávneného musí byť skutočná a nie predpokladaná. Ide o subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva (rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 33Odo 83/2004).Za začiatok plynutia tejto doby teda treba považovať okamih, kedy žalobkyňa na základe upomienok zaslaných žalovaným v 1. rade v roku 2012 musela vedieť, že došlo k neprimeranému navýšeniu dlžnej sumy zo strany žalobcu, keď dňa 10.12.2012 sama zaslala žalovanému v 2. rade list, v ktorom reklamovala výšku dlžnej sumy a jednotlivých splátok, na základe čoho jej žalovaný v 2. rade zaslal dňa 17.12.2012 list - Odpoveď na žiadosť reklamáciu splátok.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa si svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila na súde až dňa 01.12.2014, pričom najneskôr dňa 10.12.2012 došlo v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka k uplynutiu 2-ročnej premlčacej doby pri práve na plnenie zo Zmluvy č. XXXXXXXX z 02.01.2009 a najneskôr dňa 10.12.2012 aj k uplynutiu 2-ročnej premlčacej doby pri práve na plnenie zo zmluvy č. XXXXXXXXXX je jednoznačné a nesporné, že žalobkyňa si vo vzťahu k plneniam zaplateným žalovanému v 1. rade, v časti splátok uhradených pred uvedeným dátumom, svoje práva uplatnila až po uplynutí premlčacej doby.
Rovnako vo vzťahu k plneniam zo Zmluvy č. XXXXXXXX (T-Mobile) si žalobkyňa uplatnila svoje právo na súde až dňa 25.03.2015, pričom dňa 25.03.2013 uplynula dvojročná premlčacia doby v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že žalobkyňa so vo vzťahu k plneniam v časti splátok uhradených pred dátumom 25.03.2013 uplatnila svoje práva po uplynutí premlčacej doby.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania má potom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 1 641,88 €, ktorú sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie zo zmluvy č. XXXXXXXX z 02.01.2009 vo výške nepremlčanej časti 766,88 €, zo zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 515,- €, zo zmluvy č. XXXXXXXX vo výške jeho nepremlčanej časti 360,- €.
Možno teda zhrnúť, vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery, v nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním a s poukazom na to, že žalovaný v 1. rade v konaní vzniesol námietku premlčania časti uplatnenej sumy, že súd priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 1 641,88 € a vo zvyšnej (premlčanej) časti žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1. rade zamietol.
Zároveň súd priznal žalobkyni aj právo na primerané finančné zadosťučinenie v sume 250,- €. Uvedenú sumu súd považuje za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného v 1. rade do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Tým, že žalovaný v 1. rade si vo vzťahu k žalobkyni neustále uplatňoval ďalšie splátky, úroky a poplatky a ich vymáhaním poveril viaceré subjekty (najprv žalovaného v 2. rade, ktorý vykonával pre žalovaného v 1. rade správu úveru a následne ešte aj spoločnosť Intrum Justitia s.r.o), vyvolal u žalobkyne stresové situácie a psychické vypätie, v dôsledku ktorého pretrvával u nej stav neistoty a obavy. Tieto okolnosti súd vzal do úvahy aj pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia. V prevyšujúcej časti súd nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie voči žalovanému v 1. rade zamietol.
Súd sa vo vzťahu k žalovanému v 2. rade zaoberal otázkou skúmanie jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní.
Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade má súd za jednoznačné preukázané, že tento v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko žalovaný v 2. rade vystupuje ako sprostredkovateľ, resp. správca úveru a tento úver spravuje pre žalovaného v 1. rade. Z bodu 3 Všeobecných ustanovení Obchodných podmienok vyplýva, že sprostredkovateľ (žalovaný v 2. rade) je oprávnený vykonať všetky úkony voči klientom v mene banky (žalovaného v 1. rade), na ktoré je banka oprávnená alebo povinná v zmysle obchodných podmienok. Konanie žalovaného v 2. rade, ktorý konal len v mene a na účet žalovaného v 1. rade v súlade s obchodnými podmienkami, je konaním banky teda žalovaného v 1. rade. Z uvedeného dôvodu, keďže nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v 2. rade v tomto konaní, súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O. s. p.).
Poučenie:
podľa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v znení platnom a účinnom do 30.06.2016:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. platného a) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).
podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v znení platnom a účinnom od 01.07.2016:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).