Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-598-2024.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Subarea
42Ek/598/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX E., zast. zákonným zástupcom F. D. B., nar: XX.XX.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX E. proti povinnému F. G. C., nar: XX.XX.XXXX, G. B. H. XXXX/X, XXX XX G., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 200 Eur a bežného výživného, vykonávanej u súdneho exekútora: JUDr. Marianna Vargová, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791, pod spisovou značkou 190EX 228/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.03.2024 domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 200 Eur a bežného výživného na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice-okolie, sp. zn. 9P/110/2021 zo dňa 28.06.2022 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 15CoP/17/2023-437 zo dňa 26.10.2023. Poverením zo dňa 09.04.2024 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Mariannu Vargovú, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 190EX 228/24.
2. Dňa 15.04.2024 bol súdnej exekútorke poverenej vykonaním tejto exekúcie doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý súdna exekútorka následne predložila oprávnenej na vyjadrenie. Oprávnená sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadrila dňa 22.04.2024. Následne dňa 24.04.2024 súdna exekútorka predložila súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením zákonného zástupcu ( matky ) oprávnenej.
3. Dňa 15.04.2024 doručil povinný súdnemu exekútorovi svoje podanie označené ako „VEC: Vyjadrenie a námietka k upovedomeniu o začatí exekúcie“ v ktorom uviedol, že dňa 17.01.2024 podal na Mestskom súde Košice návrh na zníženie výživného pre maloleté dieťa a matka maloletej podala dňa 20.09.2023 návrh na zvýšenie výživného z 500 Eur na 950 Eur. Uznesením zo dňa 05.02.2024, sp.zn. 84P/7/2024 súd spojil na spoločné konanie obe veci, ktoré sa budú ďalej viesť ako konanie o úpravu vyživovacej povinnosti pod sp.zn. 84P/7/2024. Povinný ďalej uviedol, že návrh na zníženie výživného dňa 17.01.2024 podal z dôvodu, že koncom novembra 2023 dostal výpoveď z pracovného pomeru vo Švajčiarsku a na základe zhoršenia sa jeho zdravotného stavu sa rozhodol vrátiť na Slovensko. Podľa tvrdení povinného dňa 12.04.2024 požiadal Sociálnu poisťovňu na Slovensku o dávku v nezamestnanosti a už za mesiac apríl nemal žiadne príjmy. Sumu vo výške 300 Eur, ktorú za mesiac apríl uhradil si požičal od rodičov. Povinný má za to, že matka maloletej podala návrh na vykonanie exekúcie nezákonne a bezdôvodne s tým, že mala vedomosť o tom, že povinný dňa 17.01.2024 podal návrh na zníženie výživného, ako mala vedomosť aj o tom, že oba ich návrhy boli spojené do jedného spoločného konania. Povinný na záver dodal, že je presvedčený, že matka maloletej túto informáciu zamlčala, na informatívne stretnutie,
ktoré sa malo konať dňa 09.04.2024 sa zámerne nedostavila a povinný nemôže zaplatiť výživné súdom stanovenej výške.
4. Súdny exekútor spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu aj vyjadrenie zákonného zástupcu ( matky ) oprávnenej, ktorá uviedla, že v septembri 2023 podala návrh na zvýšenie výživného z dôvodu jej výpovede zo strany zamestnávateľa, ukončenia poberania rodičovského príspevku do 6 roku pre dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a výdavkov na starostlivosť. Oprávnená ďalej uviedla, že zmena pomerov ako aj úprava vyživovacej povinnosti otca budú predmetom konania vedeného pod sp.zn. 84P/12/2023 a povinný mal počas posledných štyroch rokov mesačný príjem vo výške 5000 Eur, má teda aj finančné úspory. Oprávnená ďalej pokračovala tým, že povinný je od decembra 2023 poberateľom dávky zo Švajčiarska vo výške 3068 Eur mesačne, ktorá mu bola priznaná do novembra 2025 a povinný si neplní to čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnená na záver uviedla, že keďže si otec maloletej neplní svoju vyživovaciu povinnosť požiadala UPSVAR o náhradné výživné a bolo podané aj trestné oznámenie za zanedbanie vyživovacej povinnosti. Oprávnená navrhuje návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. “
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. S poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“
13. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“
14. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 ZoR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
15. S poukazom na ust. § 62 ods. 2,3 ZoR: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“
16. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“
17. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 ZoR: „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“
18. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZoR: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.“
19. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
21. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok
22. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávnenej súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.04.2024. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 15.04.2024 v zákonom stanovenej lehote.
23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou
rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba deklaruje.
24. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach. Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. To však neznamená, že výnimočne vznikajúce potreby nemožno považovať za súčasť výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu.
25. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne povinný.
26. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je zameškané výživné vo výške 200 Eur a bežné výživné vo výške 500 Eur.
27. Súd po preskúmaní písomných podaní oprávnenej a povinného konštatuje, že v danom konaní mal súd za preukázané, že podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný exekučný titul- Rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, sp. zn. 9P/110/2021 zo dňa 28.06.2022 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 15CoP/17/2023-437 zo dňa 26.10.2023, a preto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie mali byť namietané na príslušnom súde pred tým, ako bol návrh na vykonanie exekúcie podaný, keďže ide o skutočnosti, ktorých skúmanie patrí do kompetencie orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučné konanie nie je konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Pokiaľ sa okolnosti zmenili, povinný mal možnosť podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušnom súde. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd týmto konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, kde bola povinnému uložená povinnosť platiť na výživu oprávnenej sumu vo výške 500 Eur mesačne. Na základe tejto skutočnosti oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhala vymoženia zvyšnej časti zameškaného výživného na tvorbe úspor vo výške 200 Eur. Pre exekučné konanie vedené Exekučným súdom bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo o vykonateľné rozhodnutie. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ostali nezmenené. 28. Dôvod zastavenia exekúcie uvedený povinným v návrhu na zastavenie exekúcie spočíva v nemajetnosti povinného. Exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že nemajetnosť povinného nie je dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Právna úprava zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý je fyzickou osobou sa nachádza v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré obsahuje pomerne komplexnú a exaktnú úpravu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou osobou. Podľa tohto
ustanovenia exekúciu môže zastaviť súdny exekútor a to vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie a to len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že nie sú splnené podmienky na postup súdneho exekútora podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto nie možné exekúciu zastaviť ani podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
29. Exekučný súd ďalej považuje za vhodné uviesť aj to, že exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Nemajetnosť povinného ako aj nepriaznivá sociálna situácia povinného nie sú skutočnosti pôsobiace trvale. Zároveň možno v budúcnosti odôvodnene predpokladať, že nemajetnosť povinného a nepriaznivá sociálna situácia povinného pominú a následne bude možné úspešne pokračovať v už prebiehajúcej exekúcii. Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; inými slovami podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1963/2004 zo dňa 22. septembra 2005). Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul.
30. K tvrdeniam povinného, že podal na Mestskom súde Košice návrh na zníženie výživného pre maloleté dieťa a matka maloletej podala dňa 20.09.2023 návrh na zvýšenie výživného z 500 Eur na 950 Eur a taktiež, že Uznesením zo dňa 05.02.2024, sp.zn. 84P/7/2024 súd spojil na spoločné konanie obe veci, ktoré sa budú ďalej viesť ako konanie o úpravu vyživovacej povinnosti pod sp.zn. 84P/7/2024 súd uvádza, že toto nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko návrh na zvýšenie alebo zníženie výživného nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Exekučný titul, ktorým je v tomto konaní Rozsudok Okresného súdu Košice-okolie, sp. zn. 9P/110/2021 zo dňa 28.06.2022 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp.zn. 15CoP/17/2023-437 zo dňa 26.10.2023 zrušený nebol. 31. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por., v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 32. Nakoľko povinný neuhradil zameškané výživné v rozsahu uvedenom v poverení na vykonanie exekúcie a v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že exekúcia proti povinnému v prospech oprávnenej pokračuje.
33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
34. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
35. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
36. Oprávnená ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.