Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-54-2015.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/54/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky H. P., K. H., X.. X.X.XXXX, V. L. X. K. N. Č.. XX Y. F., proti odporcovi E. P., X.. X.X.XXXX, V. L. X. K. N. Č.. XX Y. F., za účasti maloletého V. P., X.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa H. P., K. H., X.. X.X.XXXX, C. E. P., X.. X.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov E. P., X.. X.X.XXXX, C. H. P., K. H., X.. X.X.XXXX, uzavreté G. XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu F. A. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého V. P., X.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške po 80 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.2.2015 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa XX.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť maloletého V. P., X.. XX.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti, zároveň žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 100 € mesačne, styk otca s maloletým žiadala upraviť súdom neobmedzene.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolíznej opatrovníčky, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo G. XX.X.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu F. A. Y. B. X, K. XXXX, X. R. XX, J. J. Č. XX, N. S. Ú. F. A. S. J. H., S. Ú. F. H. R.ú národnosť a sú štátnymi príslušníkmi SR, ich posledné spoločné bydlisko bolo X. K. N. Č.. XX Y. F.. Z manželstva účastníkov pochádza plnoletý O. P., X.. XX.X.XXXX, a maloletý V. P., X.. XX.XX.XXXX.
Kolízny opatrovník vo svojej správe z prešetrenia pomerov v rodine maloletého zo dňa 6.11.2015 uviedol, že matka býva od júla 2015 Y. S. Č. G. XX, je zamestnaná ako asistentka X. R. Y. F. s príjmom 500 € mesačne, privyrába si upratovaním s príjmom cca 50 € mesačne, na podanom návrhu trvala v celom rozsahu, na chod domácnosti rodičom prispieva sumou 150 €, poistenie cca 40 € mesačne, ďalej uhrádza platby za potraviny, drogériu a oblečenie, otec maloletého pracuje na 1 pracovný úväzok v spoločnosti R. a je zároveň aj spoločníkom tejto spoločnosti s príjmom cca 100 € mesačne, ako výdavky uviedol inkaso vo výške 270 € mesačne, výživné vo výške 80 € mesačne, internet 18,50 € mesačne, maloletý V. je žiakom 7. ročníka ZŠ D. Y. F., vo voľnom čase navštevuje floorbal s platbou 20 €, venuje sa hre na gitare a kurzu varenia, vzhľadom na uvedené kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva účastníkov konania odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a určiť výživné primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa.
Navrhovateľka je zamestnankyňou S. R. F. A., podľa opisu jej mzdových listov je jej priemerný mesačný čistý príjem 591,17 €.
Odporca je jedným zo štyroch spoločníkov a konateľov spoločnosti R. R..K..S.., ktorá spoločnosť v roku 2014 a 2015 vykázala stratu, z tejto spoločnosti zamestnancovi na 1 úväzok je mu vyplácaná priemerná mesačná čistá mzda 120 €, sestra mu vypomáha sumou 500 € mesačne.
Navrhovateľka so synmi účastníkov býva v rodičovskom dome jej rodičov.
Manželia sú spoluvlastníkmi 3-izbového bytu, v ktorom býva odporca, v súvislosti s čím hradí mesačné úhrady 300 €. Navrhovateľka iný majetok nevlastní, odporca vlastní garáž.
Maloletý V. je žiakom 7. ročníka, v škole za obedy a desiatu mu matka hradí spolu 30 €, na dopravu mu uhrádza 26,5 € mesačne, poplatok ZRPŠ je 26 € ročne. V súvislosti s návštevou krúžku florbalu mu hradí poplatok 20 € ročne, s krúžkom spevu 5 € ročne. Maloletý je alergikom, na lieky je mu doplácaných 18 € raz za dva mesiace.
Okrem maloletého V. manželia ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.
Na pojednávaní dňa 3.6.2016 účastníci konania zhodne žiadali ich manželstvo rozviesť a pre prípad rozvodu manželstva došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, v zmysle ktorej žiadali zveriť maloletého V. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu určiť výživné na maloletého vo výške po 80 € mesačne, pričom styk maloletého s odporcom žiadali neupraviť, v prevyšujúcej časti zobrala navrhovateľka svoj návrh späť pokiaľ ide o určenie výšky výživného 100 € mesačne.
Kolízna opatrovníčka odporučila vzhľadom na uzavretú rodičovskú dohodu túto schváliť, keďže dohoda je v záujme maloletého.
Podľa ustanovenia § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ustanovenia § 20 Zákona o rodine, každý z manželov je oprávnený zastupovať druhého manžela v bežných veciach, najmä prijímať za neho bežné plnenia. Konanie jedného z manželov pri obstarávaní bežných vecí rodiny zaväzuje obidvoch manželov spoločne a nerozdielne. Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý manžel tieto účinky proti inej osobe výslovne vylúčil a ak to bolo tejto osobe známe.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ustanovenia § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ustanovenia § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ustanovenia § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ustanovenia § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ustanovenia § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ustanovenia § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ustanovenia § 79 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k záveru, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel, neplní žiadnu zo svojich funkcií, vzťahy medzi účastníkmi sú dlhodobo a trvalo rozvrátené, a nie je tu ani predpoklad obnovenia ich manželského spolužitia.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému V., súd schválil účastníkmi konania prednesenú rodičovskú dohodu, a zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, v starostlivosti zo strany ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, uvedené odporučila aj kolízna opatrovníčka, zároveň súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého sumou po 80 € mesačne, keďže mal za to, že takáto výška výživného je v súčasnosti primeraná k potrebám maloletého, ako aj pomerom oboch rodičov. V prevyšujúcej časti, t.j. určenia výživného na maloletého vo výške 100 € mesačne, súd konanie zastavil vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľkou v tejto časti v súlade s ustanovením § 96 Občianskeho súdneho poriadku.
O súdnom poplatku súd rozhodol v súlade s ustanovením 148 Občianskeho súdneho poriadku, s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 veta 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatkov oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, pretože sa účastníci konania práva podať ho účinne vzdali.