Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-339-2015.pdf
PDF · 103.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/339/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: S. G., O.. T., L.. XX.X.XXXX, J. J. XXX, zastúpená: JUDr. Peter Rak, advokát, so sídlom Prešov, Masarykova 13, p r o t i žalovaným: 1. MIRAD, s.r.o., so sídlom Bardejovská 23, Ľubotice, IČO: 36653993, zastúpený: JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka so sídlom Prešov, Grešova 7 a 2. G. G., L.. X.X.XXXX, J. J. XXX, o neplatnosť právneho úkonu a prísl. takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o pristúpení k záväzku, uznanie záväzku a dohoda o úhrade záväzku zo dňa 21.8.2012 uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2.rade j e n e p l a t n á.
Žalovaný v 1.rade je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 422,50 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ostatní účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou zo dňa 14.8.2015 sa domáhala s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to dohody o pristúpení k záväzku, uznania záväzku a dohody o úhrade záväzku uzatvorenej 21.8.2012 medzi žalovanými. Žalobu odôvodnila tým, že ako manželka žalovaného v 2.rade nedala súhlas k uzavretiu týchto právnych úkonov, ktoré nemožno považovať za bežnú vec. Dohodu považovala aj za absolútne neplatnú, v rozpore s dobrými mravmi a obchádzajúcu zákon. Vyslovila tiež pochybnosť o tom, či bola uzavretá slobodne a vážne. Rozpor s dobrými mravmi vysvetlila tým, že žalovaný v 1.rade ako veriteľ, ktorý má pohľadávku voči obchodnej spoločnosti PROFPLYN s.r.o. nechal podpísať napadnutú dohodu žalovanému v 2.rade ako fyzickej osobe, ktorá nemá žiadny majetok vo svojom výlučnom vlastníctve, len majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavujúci dom s pozemkami, v ktorom žalobkyňa žije s manželom a ich deťmi, takže hrozí, že by prišli o svoje obydlie. Vyslovila názor, že dohoda neguje zmysel obmedzeného ručenia s.r.o., ktorou je pôvodný dlžník v dohode. Spoločníci ručia za záväzky svojej spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu. V danom prípade je táto zásada obídená, teda fyzická osoba - žalovaný v 2.rade má plniť v celom rozsahu dlh za pôvodného dlžníka.
Žalovaný v 1.rade so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa má aplikovať len na právny úkon, ktorým manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným manželom (R 61/73) alebo zmluva o výpožičke (R 71/94). Rovnaký záver je potrebné prijať aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným manželom. Na podporu tejto argumentácie poukázal aj na rozsudok NS SR 4 Cdo 123/2008. Dal do pozornosti aj ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že v tých prípadoch,
v ktorých nejde o spoločný dlh manželov a na ktoré sa preto nevzťahuje § 145 Občianskeho zákonníka je povinný druhý manžel, ktorý nie je dlžníkom, strpieť, aby veriteľova pohľadávka bola uspokojená z majetku v BSM. Potvrdil, že svoju pohľadávku uplatňuje voči žalovanému v 2.rade, keďže pôvodný dlžník PROFPLYN s.r.o. už neexistuje a zlúčil sa so spoločnosťou FUSTA s.r.o., kde je jediným spoločníkom a konateľom T. T. z Maďarska, ktorý je tzv. „bielym koňom“. Mal za to, že práve žalovaný v 2.rade ako jediný konateľ a spoločník pôvodného dlžníka PROFPLYN s.r.o. vedome vykonáva úkony smerujúce k nemožnosti vymoženia pohľadávky od spoločnosti PROFPLYN s.r.o. už spomínaným zlúčením s inou spoločnosťou.
Žalovaný v 2.rade so žalobou v celom rozsahu súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich písomnými vyjadreniami, výpismi z obchodného registra, dohodou o pristúpení k záväzku, uznaním záväzku a dohodou o úhrade záväzku zo dňa 21.8.2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 21.8.2012 bola uzavretá písomná zmluva označená ako „Dohoda o pristúpení záväzku“, uznanie záväzku a dohoda o úhrade záväzku medzi veriteľom - žalovaným v 1.rade, pôvodným dlžníkom - PROFPLYN s.r.o. a novým dlžníkom - žalovaným v 2.rade.
V čl. I. dohody sa konštatuje, že veriteľ má voči pôvodnému dlžníkovi PROFPLYN s.r.o. pohľadávku v celkovej výške 36.202,84 Eur titulom kúpnej ceny za rôzny tovar na základe konkrétnych faktúr, ktoré boli v dohode rozpísané. Išlo o faktúry splatné od 28.4.2009 do 14.12.2011, celkovo ich bolo 22. Bod 2. Dohody obsahuje samotné pristúpenie nového dlžníka - žalovaného v 2.rade k záväzku pôvodného dlžníka špecifikovanému vyššie a to s poukazom na § 533 Občianskeho zákonníka, takže stal sa povinným popri pôvodnom dlžníkovi zaplatiť uvedený záväzok veriteľovi.
Čl. II. je uznaním vyššie uvedeného záväzku zo strany pôvodného a nového dlžníka čo do dôvodu (zaplatiť cenu za dodanie tovaru) aj čo do výšky 36.202,84 Eur s príslušenstvom. V bode 2 si následne účastníci dohodli splátkový kalendár a to 11 mesačných splátok po 250 Eur a poslednú 12. splátku vo výške 33.452,84 Eur v termíne do 31.1.2013.
Čl. III. dohody obsahuje prehlásenie jej účastníkov, že dohoda bola uzatvorená slobodne a vážne, jej obsah je určitý a zrozumiteľný a nebola uzavretá v tiesni ani za inak nápadne nevýhodných podmienok. Dohodu podpísal žalovaný v 2.rade ako nový dlžník aj ako konateľ za pôvodného dlžníka a podpísal ju aj konateľ veriteľa.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že o manželovom podnikaní nemala informácie, vedela len, že sa dostal do finančných problémov kvôli nevyplatenej zákazke. O tom, že podpísal napadnutú dohodu sa dozvedela až po jej podpísaní, nikdy by k nej nedala súhlas, ak by mali prísť o dom, ktorý predstavuje obydlie pre jej rodinu - manžela a ich 4 deti. Kvôli finančným problémom bola nútená odísť za prácou do Rakúska ešte v roku 2009, kde pracuje aj v súčasnosti ako opatrovateľka s priemerným čistým mesačným príjmom 600 Eur.
Žalovaný v 2.rade poukázal na to, že pôvodne podnikal ako živnostník, neskôr mal toto oprávnenie pozastavené od 15.6.2012 do 15.6.2015. Bol tiež spoločníkom v obchodnej spoločnosti PROFPLYN s.r.o., predmetom jeho podnikania (aj živnosti) boli vodárenské, kúrenárske a plynárenské práce. Do problémov sa dostal po vykonaní prác súvisiacich so stavbou kotolne na biomasu pre obec Nová Kelča. Materiál na toto dielo kupoval postupne od žalovaného v 1.rade a keďže objednávateľ diela mu neplatil, ani on faktúry predávajúcemu neuhradil. Uznal pritom, že išlo o faktúry, na základe ktorých bola uzavretá napadnutá dohoda o pristúpení k záväzku. Uviedol, že obec Nová Kelča mu dlhuje sumu 82.000 Eur, žalobu voči nej nepodával a vec je v šetrení orgánmi činnými v trestnom konaní. Stal sa insolventným, ešte aj povinné odvody za neho uhrádzala manželka. Preto sa rozhodol tento stav riešiť zlúčením s inou spoločnosťou a on sa vrátil k podnikaniu na základe živnostenského oprávnenia. Minulého roku nemal ešte žiadny príjem, tento rok vykonáva práce pre jednu obchodnú spoločnosť a má príjem okolo 500 Eur netto mesačne. K uzavretiu predmetnej dohody uviedol, že si ho zavolal konateľ žalovaného v 1.rade, ktorý mal už túto dohodu spracovanú. Potvrdil, že dohodu si prečítal, všetkému rozumel a keďže mal záujem dlh žalovanému v 1.rade vyrovnať, dohodu aj podpísal. Predpokladal totiž, že mu bude vyrovnaná jeho pohľadávka, ktorú mal voči obci Nová Kelča. Asi rok po podpísaní dohody aj poukazoval
žalovanému v 1.rade splátky v nej dohodnuté, potom však nastali už spomínané finančné problémy a keďže nemal z čoho tento záväzok splácať, prestal ho uhrádzať. Prehlásil, že v čase podpísania dohody vlastnil spolu s manželkou len majetok patriaci do ich BSM - rodinný dom a navyše na neho ako živnostníka bolo vedené aj osobné motorové vozidlo Volkswagen passat, Opel Astra, dodávka a pracovné náradie v hodnote asi 800 Eur.
Obchodná spoločnosť PROFPLYN s.r.o. bola zapísaná v obchodnom registri v oddiely Sro pod vložkou č. 16407/P. Spoločnosť bola zapísaná 5.12.2007 a k jej dobrovoľnému výmazu došlo dňa 17.1.2015 v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť FUSTA s.r.o. Za celý čas existencie spoločnosti PROFPLYN s.r.o. jediným spoločníkom a konateľom bol žalovaný v 2.rade.
Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti spornej dohody z viacerých dôvodov - pre obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ), relatívnu neplatnosť podľa § 40a v náväznosti na § 145 ods. 1 OZ a absolútnu neplatnosť pre nedostatok slobody vôle (§ 37 ods. 1 OZ).
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, 140 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, § 145 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160101>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, § 701 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101> a § 741b ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160101>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Obchádzanie zákona žalobkyňa videla v tom, že bola porušená zásada vzťahu medzi podnikateľmi, v zmysle ktorej iba ten zodpovedá za svoje záväzky, ktoré mu vznikli, pričom pri s.r.o. spoločníci ručia len do výšky svojho nesplateného vkladu a v tomto prípade sa dosiahlo to, že žalovaný v 2.rade ako fyzická osoba má plniť dlh v celom rozsahu za pôvodného dlžníka - s.r.o.
Takáto argumentácia je podľa súdu absolútne nesprávna. Obchádzanie zákona znamená, že dohoda neodporuje výslovnému zákazu zákona, avšak svojimi dôsledkami smeruje k výsledku, ktorý odporuje zákonu. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok, ktorý je právnou normou nežiaduci (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 1772/04 zo dňa 16.11.2004). Dohoda o pristúpení k záväzku je relevantný právny inštitút upravený v § 533 Občianskeho zákonníka, ktorý sa bežne využíva aj v obchodnej praxi a preto akékoľvek úvahy o obchádzaní zákona pri jeho použití sú neopodstatnené.
Ďalšie tvrdenie žalobkyne o absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu pre nedostatok vážnosti a slobody vôle sa ukázalo ako neopodstatnené, keďže toto tvrdenie poprel samotný žalovaný v 2.rade.
Ďalším dôvodom žaloby bola relatívna neplatnosť napadnutého právneho úkonu s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podstatou tohto posúdenia je výklad pojmu „vybavovanie veci týkajúcich sa spoločných vecí“. Je pravdou, že doterajšia súdna prax favorizovala priamy, bezprostredný vzťah
príslušného právneho úkonu k spoločným veciam bez posúdenia dopadu daného právneho úkonu na sféru spoločných vecí. Preto boli v konkrétnych rozhodnutiach prijaté závery o tom, že sa nevyžaduje súhlas druhého manžela k zmluve o pôžičke (R 61/73), k zmluve o výpožičke (R 71/94). Početná je aj česká judikatúra, ktorá dospela k tomu istému záveru pri podpisovaní zmenky, uznaní záväzku pri pôžičke, uzavretí úverovej zmluvy.
Je však potrebné zdôrazniť, že aj súdna judikatúra sa neustále vyvíja. V hierarchii súdov zastáva najvyššiu pozíciu Ústavný súd SR. Pokiaľ Ústavný súd vysloví konkrétny právny názor na určitý právny problém, mali by všeobecné súdy z neho vychádzať. Vyplýva to totiž z princípu právnej istoty, ktorý je základnou hodnotou právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Súčasťou tohto princípu je, aby obdobné situácie boli posudzované rovnakým spôsobom. Aj keď žalovaný v 1.rade polemizuje so správnosťou konkrétneho nálezu Ústavného súdu SR v obdobnej veci, ale s iným právnym záverom ako ho prezentuje žalovaný v 1.rade, ktorý poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov a jedno rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, nič to nemení na fakte, že prioritou je právne posúdenie Ústavným súdom SR. Ten vo svojom náleze I. ÚS 26/2010 z 8.12.2010 sa zaoberal totožným právnym problémom výkladu § 145 ods. 1 OZ, keď manžel sťažovateľky pristúpil k záväzku spoločnosti, ktorej bol spoločníkom. Ústavný súd uviedol, že všeobecné súdy nemôžu vychádzať len z priameho vzťahu k spoločným veciam pri výklade normatívneho textu (vybavovanie vecí týkajúcich sa spoločných vecí), ale musia zohľadniť aj možné právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. V prípade, že manžel sťažovateľky nevlastnil mimo BSM majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekučného uspokojenia jeho veriteľa, účinky dohody o jeho pristúpení k záväzku sa v prípade jej exekučného vymáhania prejavia aj vo sfére spoločných vecí, a to vo sfére majetku patriaceho do BSM a za týchto okolností sa daný právny úkon týka vybavovania spoločných vecí. Iný výklad je extrémne nespravodlivý voči sťažovateľke, ktorá môže byť v rámci exekúcie pozbavená spoluvlastníctva svojho majetku.
Ústavný súd ďalej uviedol, že dohodu o pristúpení k záväzku je potrebné posúdiť aj cez prizmu dobrých mravov, keďže sa javí jej rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti zdôraznil, že manžel sťažovateľky podnikal v rámci s.r.o. ako jej spoločník s obmedzeným ručením za záväzky spoločnosti podľa § 106 Obchodného zákonníka do výšky svojho nesplateného vkladu. Keď spoločník bez súhlasu manželky dohodou s veriteľom pristúpi k záväzku spoločnosti a stane sa tým solidárnym dlžníkom popri spoločnosti, pričom predpokladaným cieľom tohto konania je vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia predmetnej pohľadávky z vecí patriacich do BSM, keďže ani spoločnosť a ani pristupujúci dlžník nie sú reálne schopní záväzok splniť, javí sa, že dohoda o pristúpení k záväzku je v rozpore s dobrými mravmi. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôraznil princíp spravodlivosti (čl. 6 ods. 1 Dohovoru), v zmysle ktorého všeobecný súd má ústavnú povinnosť hľadať také riešenie právnej veci, ktoré nebude extrémne nesúladné s princípom spravodlivosti.
Súd aj pri prejednávaní tohto sporu si osvojil názor, že pri výklade § 145 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať nielen z priameho vzťahu napadnutého právneho úkonu k spoločným veciam, ale musia sa zohľadniť aj jeho možné právne účinky vo sfére spoločných vecí patriacich do BSM. Tento záver napokon prijal aj iný senát Ústavného súdu vo svojom uznesení IV. ÚS 509/2011 zo dňa 13.12.2011.
Súd mal za preukázané, že žalovaný v 2.rade v čase podpísania napadnutej dohody (a ani v súčasnosti) nevlastnil žiadny relevantný majetok, ktorý by mohol byť speňažený za účelom úhrady pohľadávky žalovaného v 1.rade, preto sporný právny úkon sekundárne zasahuje do spoločných vecí tvoriacich BSM žalobkyne a žalovaného v 2.rade, keďže hrozí jeho exekúcia. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že žalovaný v 1.rade podal návrh na vydanie platobného rozkazu nie voči právnemu nástupcovi spoločnosti PROFPLYN s.r.o., ale len voči žalovanému v 2.rade. Za týchto okolností bol k platnosti dohody o pristúpení k záväzku a uznaniu dlhu potrebný súhlas žalobkyne podľa § 145 ods. 1 OZ, jeho nedostatok spôsobil preto relatívnu neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka, ktorú žalobkyňa uplatnila voči obom účastníkom tohto správneho úkonu. Takýto výklad súd považuje za súladný s princípom spravodlivosti ako základnej hodnoty právneho štátu. Preto považoval za dôvodné žalobe vyhovieť.
Pokiaľ žalovaný v 1.rade poukázal na to, že aj po „kontroverznom a ojedinelom“ náleze Ústavného súdu SR ten istý senát Najvyššieho súdu SR rozhodol vo veci 4Cdo 234/2010 tak, že obdobnú dohodu o pristúpení k záväzku považoval za platnú napriek tomu, že mu musel byť známy nález Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010, ktorým bol zrušený jeho rozsudok 4Cdo 123/2008, súd uvádza, že došlo k zmene
zloženia senátov. Vo veci 4Cdo 123/2008, ktorého argumentáciu použil žalovaný v 1.rade aj v tomto konaní rozhodoval Dr. Čirč ako predseda senátu, ktorý neskôr bol pridelený do senátu 6Cdo, preto aj po zrušení rozsudku 4Cdo 123/08 už uvedeným nálezom Ústavného súdu SR vydal nové rozhodnutie 6Cdo 88/11 dňa 10.8.2011 a to v intenciách spomínaného nálezu a zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave 5Co 420/06 a ten dňa 15.3.2012 zmenil rozsudok prvého stupňa tak, že určil neplatnosť dohody o pristúpení k záväzku a to rozsudkom 3Co 245/09. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo 234/10 zo dňa 29.6.2011 je zrejmé, že senát nemal informáciu o zrušení rozsudku 4Cdo 123/2008, z ktorého záverov vychádzal vo svojom rozhodnutí, inak by nepochybne neodkazoval na jeho závery, ak by si bol vedomý toho, že tento rozsudok je zrušený.
Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že prijatý právny záver sa môže javiť žalovanému v 1.rade ako nespravodlivý voči nemu, ale je potrebné si uvedomiť aj širšie súvislosti a porovnať pozíciu žalovaného v 1.rade s pozíciou žalobkyne. Žalovaný v 1.rade je podnikateľským subjektom, pričom s podnikaním je stále spojené aj určité riziko, s ktorým každý podnikateľ musí počítať. Navyše povinný subjekt zo záväzkového vzťahu so žalovaným v 1.rade nezanikol, pretože dlžník má svojho právneho nástupcu. Žalovaný v 1.rade dobrovoľne odpredával spoločnosti PROFPLYN s.r.o. veci vo vyššej hodnote v priebehu 3 rokov / od roku 2009 do roku 2011), aj keď ten kúpne ceny neuhrádzal, takže to, že jeho pohľadávka je v súčasnosti neúmerne vysoká si určitou ľahkovážnosťou zavinil do určitej miery aj žalovaný v 1.rade. Pre súd je nepochopiteľné, ak naďalej obchodoval s tak nedôveryhodným partnerom, ktorý mu nezaplatil 22 faktúr. Na druhej strane pri porovnaní pozície žalobkyne súd upozorňuje, že jej hrozí, že príde o svoje obydlie a o majetok, ktorého je spoluvlastníčkou, hoci žiadnym spôsobom sa na danom právnom stave nepodieľala. Preto sa súd stotožňuje s výkladom Ústavného súdu SR, keďže výklad prezentovaný žalovaným v 1.rade k posúdeniu § 145 ods. 1 OZ je pre žalobkyňu extrémne nespravodlivý.
Úspešnej žalobkyni bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania voči žalovanému v 1.rade, ktorý so žalobou nesúhlasil. Priznaná náhrada trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 387,50 Eur- žalobkyňa síce uplatnila trovy právneho zastúpenia až vo výške 2.066,95 Eur, keďže zastáva názor, že ide o oceniteľný predmet sporu, pretože je potrebné posúdiť následky napadnutého právneho úkonu, ktorým bolo vymáhanie pohľadávky vo výške 32.952,84 Eur, z ktorej si advokát vyčíslil odmenu. Poukázal pritom na viaceré nálezy Ústavného súdu SR, ktoré sa však týkajú sporov o určenie vlastníckeho práva. Súd nezdieľa tento názor žalobkyne, jednoznačne predmetom sporu bola neplatnosť právneho úkonu a preto pri výške odmeny je potrebné aplikovať § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Za 1 úkon právnej služby tak odmena činí 66 Eur. Vykonané boli tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 31.3.2016, písomné vyjadrenia vo veci samej 4.4.2016 a 30.5.2016, účasť na pojednávaní 3.6.2016 a za účasť na pojednávaní 6.4.2016, ktoré bolo nemeritórne patrí odmena vo výške 1 podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhlášky, čo je 16,50 Eur. Tarifná odmena predstavuje 280,50 Eur (66 x 4 + 16,50). Pripočítaný bol aj režijný paušál 5 x 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a napokon 20% DPH zo sumy 323 Eur, čo je 64,6 Eur. Úhrnne trovy právneho zastúpenia boli priznané vo výške 387,60 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.