Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-12-2012.pdf
PDF · 121.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Mesto Rožňava, so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 29, práv. zast. JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanému Igor Lipták - IGLI AUTO, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, IČO: 10750550, práv. zast. JUDr. Alexander Milko, advokát, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 4, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a odstránenie stavby, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.983,14 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12. 01. 2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Súd vylučuje na samostatné konanie vec o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2013 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2015 do 31.03.2016 v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia v sume 10,73 Eur za m2/rok, o odstránenie oceľového prístrešku nachádzajúceho sa na parc. KN-C č. XXX/X, k.ú. H. a rozhodnutie o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 12.01.2012 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti patriacej do vlastníctva žalobcu, parcely KN-C č. XXX/X záhrady s výmerou 641 m2, vedenej na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX, k.ú. H.. Žalovaný užíval nehnuteľnosti od roku 1999 bez právneho dôvodu, a to zastavanú časť 153 m2 a časť dvora o výmere 263 m2. Na zastavanej časti postavil žalovaný oceľový prístrešok, bez súhlasu žalobcu. O povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie už rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 2Co/241/2009-167 zo dňa 29.10.2009. V odôvodnení rozsudku konštatoval užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalovaným bez právneho titulu a rozhodoval o vydaní bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.02.2002 do 22.02.2005, pričom vychádzal z predložených Zásad pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta (ďalej len „Zásady“). V zmysle Zásad schválených Mestským zastupiteľstvom v Rožňave (ďalej len „MZ Rožňava“) uznesením č. 162/2003 zo dňa 10.07.2003, predstavovala výška nájomného za zastavanú časť pozemku (čl. 3 časť A. pozemky v bode 4 ako dočasné stavby využívané na podnikateľské účely), sadzbu vo výške 400,- Sk/m2/rok (13,28 Eur/m2/rok), ktorá bola znížená za umiestnenie nehnuteľnosti v II. zóne o 20 % a predstavovala výšku 320,- Sk/m2/rok (10,62 Eur/m2/rok). Plocha dvora bola klasifikovaná podľa čl. 3 časť A. pozemky, bod 3 písm. c.) ako manipulačné plochy prislúchajúce k dočasnej stavbe so sadzbou 100,- Sk/m2/rok (3,32 Eur/m2/rok), za umiestnenie nehnuteľnosti v II. zóne o 20 % vo výške 80,- Sk (2,66 Eur/m2/rok).
Uvedené sadzby boli prevzaté do Zásad, schválených MZ v Rožňave dňa 14.04.2005, uznesením č. 56/2005 a platili až do zmeny schválenej dňa 31.03.2011 uznesením č. 77/2011. V zmysle tejto zmeny, sa sadzba nájomného zvýšila v prípade manipulačných plôch prislúchajúcich k dočasnej stavbe na sumu 2,68 Eur/m2/rok, čo už predstavovalo sadzbu nájomného v II. zóne. V prípade dočasných stavieb využívaných na podnikateľské účely, predstavovala sadzba v II. zóne 10,73 Eur/m2/rok, v I. zóne 13,41 Eur/m2/rok. Žalobca si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.02.2005 do 21.12.2011 vo výške 15.874,79 Eur. Žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 01.06.2011 na úhradu sumy 6.848,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne za čas od 02.06.2011 do zaplatenia. Trval aj na zaplatení zvyšujúcej časti bezdôvodného obohatenia vo výške 9.026,46 Eur bez príslušenstva. Okrem vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady žalovaného oceľový prístrešok, postavený na pozemku žalobcu parc. KN - C č. XXX/ X k. ú. H..
Z pripojeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/241/2009 - 167 zo dňa 29.10.2009 vyplynulo, že pôvodný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/68/2005 - 91 zo dňa 17.05.2006 bol v časti zmenený tak, že žalovanému - Igor Lipták- IGLI AUTO, bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - Mestu Rožňava, sumu 1.997,52 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania za čas od 22.02.2005 do zaplatenia a vo zvyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo vznesenie námietky premlčania za obdobie od 22.02.2002 do 21.02.2003, nakoľko žaloba bola podaná dňa 22.02.2005. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil tým, že užíval časť pozemku patriaceho žalobcovi, bez uzavretia nájomnej zmluvy a bez vykonávania úhrad za užívanie nehnuteľností.
Žalobca listom zo dňa 05.05.2011 požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.02.2005 do 05.05.2011 v sume 6.848,33 Eur a súčasne aj o odstránenie oceľového prístrešku, ktorý bol postavený bez súhlasu vlastníka pozemku, v termíne do 31.05.2011. Z uvedeného listu vyplynulo, že žalobca sa miestnym zisťovaním dozvedel, že pozemok bol užívaný v čase písomnej výzvy spoločnosťou ROOFS FZ, s.r.o.
Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Nesúhlasil s uplatnenými nárokmi na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6.843,33 Eur vrátane úroku a na zaplatení sumy 9.026,46 Eur za čas od 23.02.2005 do 21.12.2011. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom. Navrhol žalobu zamietnuť aj v časti odstránenia oceľového prístrešku. Poukázal na to, že bol postavený na základe projektovej dokumentácie, ku ktorej vyjadril súhlas žalobca písomne dňa 30.01.1992.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie bolo už konštatované v rozhodnutiach Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/68/2005 - 91 zo dňa 17.05.2006 a Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/241/2009 - 167 zo dňa 29.10.2009, pričom sa jednalo o posúdenie nároku vo vzťahu k totožnej nehnuteľnosti a na základe rovnakých právnych skutočností, len za iné časové obdobie. Žalobca v prípade oceľového prístrešku trval na odstránení stavby z dôvodu, že stavba bola vyhotovená v rozpore s verejným záujmom. Stavbu užíva žalovaný, pričom žalobca ako vlastník pozemku nedal súhlas k jej výstavbe. O odstránenie stavby, ale aj o vyplatenie bezdôvodného obohatenia žiadal žalobca z dôvodu, že počas niekoľkoročného obdobia neplatil žalovaný za užívanie sporných plôch a nie je dôvod na tolerovanie bezplatného užívania pozemku. V prípade tejto stavby, ide o stavbu, ktorú nie je technologicky náročné odstrániť, pretože sa jedná len o kovovú konštrukciu. Pokiaľ žalovaný platil daň z nehnuteľnosti, je to v súlade s právnymi predpismi, pretože daň sa vyrubuje zo stavby, ktorá reálne existuje a v tomto prípade bol vlastníkom stavby žalovaný.
Žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom. Trval na vznesenej námietke premlčania. Poukázal na to, že od rozhodovania vo veci odvolacím súdom v roku 2005, sa zmenili užívacie pomery na danej parcele, pretože parcelu užíva iný subjekt. Táto skutočnosť vyplynula už aj z výzvy, ktorú doručoval žalobca žalovanému po vykonaní miestneho zisťovania v roku 2011. Z toho dôvodu žalovaný namietal pasívnu legitimáciu v konaní z titulu užívania pozemku, resp. bezdôvodného obohatenia, ktorého sa mal dopustiť užívaním predmetného pozemku. Navrhol žalobu zamietnuť aj v časti odstránenia stavby s poukazom
na to, že žalovanému bol udelený súhlas na výstavbu oceľového prístrešku z roku 1992. V prípade odstránenia stavby na cudzom pozemku, platí právny režim vyplývajúci z Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vzťah k pozemku a k stavbe. Zdôraznil, že v tomto prípade ide aj o odlišné plochy z hľadiska posudzovania finančnej odplaty. Časť tejto plochy je zastavanou plochou, na ktorej stojí oceľový prístrešok a ďalšiu časť tvorí manipulačný priestor, časť dvora. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ žalobca ako stavebný úrad nepovažoval súhlasné stanovisko k výstavbe za postačujúce, mal povinnosť vyzvať žalovaného na predloženie všetkých potrebných dokladov na preukázanie, že stavba je v súlade so stavebnými predpismi. Žalobca tak neurobil. Pokiaľ by tak urobil, mal predložiť listiny súvisiace so stavebným konaním pre účely konania. Žalovaný trval tiež na tom, že oceľový prístrešok neužíva, resp. mal spresniť obdobie, od kedy ho neužíval. Podľa jeho poznatkov dvor užíval Jednotný majetkový fond. Žalovaný namietol, že zo žaloby nie je zrejmé, či má znášať úhradu za celý dvor, ako je to na pripojenom snímku, tzn. aj za časť, ktorú užíva Jednotný majetkový fond, so sídlom v Bratislave. Tiež namietal, že napriek tomu, že stavba podľa názoru žalobcu nebola povolená, bola mu vyrubovaná daň z nehnuteľnosti za stavbu.
Z obsahu Zásad pre určenie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta a z unesení o schválení výšky nájmu vyplynulo, že výška nájomného pre dočasne stavby pre podnikateľské účely a manipulačné plochy k dočasnej stavbe v II. zóne (kde nehnuteľnosť patrila), bola v jednotlivých obdobiach nasledovná:
- Zásady s účinnosťou od 11.07.2003 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 162/2003 zo dňa 10. 07. 2003, určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej plochy vo výške 400,- Sk/m2/rok (10,62 Eur/m2/rok) a za manipulačné plochy 80,- Sk/m2/rok (2,66 Eur/m2/rok).
- Zásady s účinnosťou od 15. 04. 2005 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 56/2005 zo dňa 14. 04. 2005 určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej plochy vo výške 400,- Sk/m2/rok (10,62 Eur/m2/rok) a za manipulačné plochy 80,- Sk/m2/rok (2,66 Eur/ m2/rok).
- Zásady s účinnosťou od 31.03.2011 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 77/2011 zo dňa 31. 03. 2011, určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej plochy vo výške 13,41 Eur/m2/rok a za manipulačné plochy 2,68 Eur/m2/rok.
- Zásady s účinnosťou od 04. 12. 2013 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 284/2013 zo dňa 04. 12. 2013, určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej plochy vo výške 13,41 Eur/m2/rok a za manipulačné plochy 2,68 Eur/m2/rok.
- Zásady s účinnosťou od 24.04.2014 schválené uznesením MZ v Rožňave č. 69/2014 zo dňa 24.04.2014, určovali výšku nájomného za dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 zastavanej plochy vo výške 14,70 Eur/m2/rok, za dočasné stavby využívané na iné ako podnikateľské účely vo výške 4,05 Eur/m2/rok a za manipulačné plochy 4,56 Eur/m2/rok.
V priebehu konania účastníci konania požiadali súd opakovane o udelenie lehoty na možnosť mimosúdneho vyriešenia veci. Žalobca dňa 13.08.2013 v rámci mimosúdnych jednaní predložil návrh na mimosúdne vyrovnanie sporu zo dňa 28.06.2013, v zmysle ktorého na základe vzájomného rokovania zo dňa 17.05.2013 žalobca uviedol, že bude súhlasiť s navrhovanou dohodou, a to s úhradou za užívanie pozemku - zastavanej plochy o výmere 153 m2 vo vlastníctve mesta, na ktorom je postavený oceľový prístrešok za dobu spätne tri roky od podania žaloby až do času uvedeného návrhu, s tým, že po zaplatení sumy zodpovedajúcej bezdôvodnému obohateniu za dané obdobie, by zobral žalobu v celom rozsahu žalobca späť a žiadosť o odkúpenie predmetného pozemku by bola predložená MZ v Rožňave na prerokovanie. Súčasťou uvedeného návrhu na mimosúdne vysporiadanie bola aj výška bezdôvodného obohatenia za obdobie troch rokov od 12.01.2009 do 12.01.2012 v celkovej sume 4.885,90 Eur. V ďalšom období by výška bezdôvodného obohatenia až do zaplatenia predstavovala 0,90 Eur/m2/mesiac. Žalovaný k uvedenému písomnému návrhu žalobcu nezaujal žiaden postoj. Vzhľadom na daný stav žalobca akceptoval, že bezdôvodné obohatenie by bolo uplatňované len za časť pozemku, ktorá je zastavaná prístreškom, a to v rozsahu 153 m2. Z tejto rozlohy vychádzalo mesto pri vyčíslení trojročného obdobia bezdôvodného obohatenia, čo predstavovalo sumu 4.885,90 Eur.
Žalovaný potvrdil doručenie návrhu na mimosúdne vyrovnanie sporu, nesúhlasil s ním, pretože od roku 2009 v týchto priestoroch nepodnikal a z toho dôvodu podľa jeho názoru mal byť použitý iný finančný režim, ako je uplatňovaný v konaní. Bolo potrebné využiť pri uplatnení nároku za užívanie čl. 3 bod 4
- dočasné stavby využívané na iné ako podnikateľské účely. Zo Zásad vyplýva, že suma predstavuje
výšku 3,35/m2/rok a keďže sa jedná o II. zónu v zmysle Zásad mesta, znižuje sa o 20 %, čo znamená, že sadzba nájomného je 2,66 Eur/m2/rok. Súhlasil, aby sa táto výška prepočítala na plochu 153 m2. Pokiaľ by bol výpočet realizovaný do roku 2014, suma by predstavovala 1.627,- Eur, ktorú by bol ochotný zaplatiť za predpokladu, že by mu žalobca odpredal ten pozemok o danej rozlohe. Zdôraznil, že sa jedná o zastavanú plochu, ťažko využiteľnú na nejaký park a teda aj z hľadiska hospodárnosti, by bol vhodný odpredaj pozemku, zvlášť pokiaľ je tu lokalizovaných viacero stavieb v blízkosti sporného pozemku.
Na preukázanie svojho tvrdenia o nevykonávaní podnikateľských činností, predložil žalovaný rozhodnutie Obvodného úradu Rožňava, odboru živnostenského podnikania č. OŽP-Z/2009/03569-2 zo dňa 28.12.2009. Uvedeným rozhodnutím bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti žalovanému na obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014, a to na vlastnú žiadosť žalovaného.
Vzhľadom k tomu, že nedošlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, žalobca naďalej trval na zaplatení bezdôvodného obohatenia za užívanie zastavanej plochy o výmere 153 m2 za obdobie od 12.01.2010 do 31.03.2011 vo výške 10,62 Eur/m2/rok a od 01.04.2011 vo výške 10,73 Eur/m2/rok až do zaplatenia. Okrem toho žalobca žiadal za užívanie dvora v rozsahu 263 m2 zaplatenie sumy 2,65 Eur/m2/rok za obdobie od 12.01.2010 do 31.03.2011 a od 01.04.2011 sumu 2,68 Eur/m2/rok. Naďalej trval na odstránení stavby.
Dňa 07.07.2014 zobral žalobca žalobu späť v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.02.2005 do 12.01.2010, akceptujúc námietku premlčania. V súvislosti s tvrdením žalovaného vo veci povolenia, resp. dodatočného povolenia stavby uviedol, že nie stavebný úrad je povinný z vlastného podnetu riešiť dodatočné povolenie stavby, ale predovšetkým stavebník je povinný požiadať o dodatočné povolenie stavby, k čomu potrebuje nevyhnutne súhlas vlastníka pozemku, alebo uzavretú nájomnú zmluvu. Za situácie pokiaľ stavebník nemá súhlas a ani nájomnú zmluvu, rozhodne nemôže prichádzať do úvahy dodatočné povolenie stavby. Stavbu je nutné považovať za stavbu nepovolenú, pretože nebolo vydané stavebné povolenie.
Z oznámenia k podnetu vo veci stavby „oceľový prístrešok“ na parc. KN č. XXX/X k. ú. H. vyplynulo, že Okresný úrad v Rožňava, odbor životného prostredia, oznamoval Mestskému úradu Rožňava dňa 09.12.2002, že neeviduje v súvislosti s uvedenou stavbou kolaudačné rozhodnutie, vlastník stavby sa nezúčastnil šetrení, nebolo preukázané povolenie k stavbe. Z toho dôvodu stavebný úrad po preverení evidencie územných, stavebných a užívacích povolení od roku 1992 zistil, že žiadne z týchto rozhodnutí nebolo vo vzťahu k stavbe oceľového prístrešku vydané. Z toho dôvodu dospel k záveru, že ide o stavbu nepovolenú, pre ktorú vyplýva procesno-právny postup v zmysle ust. § 88a Stavebného zákona. Súčasne z obsahu uvedeného oznámenia vyplynulo, že naviac stavebný úrad nemôže ani dodatočne povoliť stavbu, bez súhlasu vlastníka pozemku.
Žalovaný požiadal Mestský úrad Rožňava o vyjadrenie k stavbe „Oceľový montovaný prístrešok“ v k. ú. H., na parc. č. XXX/X , listom zo dňa 17.12.1991.
Mestský úrad Rožňava vo veci vyjadrenia k projektovej dokumentácii „Oceľový prístrešok Rožňava“ zo dňa 30.01.1992, oznámil žalovanému, že nemá námietky k projektovej dokumentácii, pričom sa jednalo o jednopodlažný oceľový montovaný prístrešok, zriadený na vopred upravenej betónovej ploche, ktorý mal slúžiť ako skladovacia plocha pre osobné automobily, resp. ako pohotovostný sklad pre cestnú záchrannú službu. Sprievodná správa k projektovej dokumentácii z decembra 1991 bola pripojená rovnako žalobcom do konania.
Žalovaný predložil stanovisko správy Odborových služieb v Rožňave, z ktorého vyplynulo, že bol postavený montovaný prístrešok pre skladovacie priestory. Vyjadrenie uvedenej správy bolo potrebné, pretože v čase, kedy sa uchádzal žalovaný o možnosť výstavby, patrili tieto pozemky pôvodne štátu, následne sa dostali do vlastníctva obce. Správa odborových služieb oznámila dňa 16.12.1991 G. D., v tom čase nebolo označenie zhodné so žalovaným, povolenie k montáži haly, prístrešku (pre skladovacie účely).
Jednotný majetkový fond (ďalej len „JMF“), zväz odborových organizácií, so sídlom v Košiciach, na výzvu súdu oznámil dňa 21.07.2014, že JMF je vlastníkom pozemku č. XXX/X k. ú. H.. Na tomto pozemku je
postavená budova súp. č. XXXX, ktorá je prenajímaná iným subjektom, pričom v období od 01.02.2010 nebola žalovanému prenajímaná ani časť pozemku, ani časť nebytových priestorov.
Z predložených potvrdení Mesta Rožňava zo dňa 17.07.2014 vyplynulo, že žalovaný nemá voči Mestu Rožňava nedoplatky na daniach a poplatkoch, pričom bol žalovaný označený pre tieto účely ako fyzická osoba, trvale bytom - J.. I. Y. P. X. Aj z potvrdenia Mestského úradu Rožňava zo dňa 26.08.2004 vyplynulo, že žalovaný bol pre daňové účely posudzovaný ako fyzická osoba.
Žalobca na pojednávaní dňa 10.04.2015, s poukazom na pôvodné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, uviedol, že prehodnocuje uplatnený nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a požaduje náhradu škody aj s poukazom na to, že žalovaný bráni vlastníkovi v užívaní pozemku. Podľa jeho názoru sa jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a z hľadiska režimu stavby na cudzom pozemku uviedol, že je podriadený ust. § 135c Občianskeho zákonníka a teda aj v tomto prípade má právo súvisiace s neoprávneným zásahom do jeho práv ako vlastníka pozemku. Trval na náhrade škody vo výške 15.874,79 Eur za čas od 12.01.2010.
Žalovaný navrhol nepripustenie zmeny žaloby s poukazom na to, že počas celého konania sa viedlo dokazovanie na vydanie bezdôvodného obohatenia a tiež na odstránenie stavby a v štádiu krátko pred rozhodnutím má dôjsť k zmene žaloby, čo by si vyžadovalo iné zameranie dokazovania. Pokiaľ by súd vyhovel tejto zmene, došlo by k podstatnému prekvalifikovaniu nároku. Zdôraznil, že pred návrhom zmeny petitu, bolo pojednávanie odročené už len za účelom pripojenia výpočtu, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu sa žalobca domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia.
Súd požiadal žalobcu, aby predložil písomný návrh na zmenu žaloby s odôvodnením. Žalobca predložil návrh na zmenu aj s pripojením úhrad dane z nehnuteľnosti žalovaného ako fyzickej osoby za obdobie od roku 2010 do roku 2014.
Uznesením č. k. 12C/12/2012 - 152 zo dňa 15.03.2016 súd nepripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej žiadal žalobca o náhradu škody za užívanie časti pozemku parc.č. XXX/X o výmere 153 m2 zastavaná plocha pod oceľovým prístreškom od 12.01.2010 do 31.03.2011 vo výške 1.940,81 Eur a od 01. 04. 2011 do zaplatenia vo výške 10,73 Eur/m2/rok spolu s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania, za užívanie časti pozemku v k.ú. H., parc.č. XXX/X o výmere 263 m2 slúžiaceho ako dvor od 12.01.2010 do 31.03.2011 vo výške 885,10 Eur a od 01. 04. 2011 do zaplatenia vo výške 2,68 Eur/m2/rok spolu s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania. Uznesenie bolo právoplatné dňom 26.04.2016.
Z výpisu zo Živnostenského registra, Obvodný úrad Rožňava, č. 808 - 2116, na žalovaného, IČO: 10750550, bolo zistené, že uvedený podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených v dokladoch ku dňu 14.01.2015.
Po nepripustení zmeny žaloby, žalobca oznámil súdu, že trvá na zaplatení sumy 1.940,81 Eur za obdobie od 12.01.2010 do 31.03.2011 za užívanie časti pozemku parc. č. XXX/X o výmere 153 m2 a následne za obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2013 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015 v sume 3.283,38 Eur a od 01.04.2015 do 31.03.2016 v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia v sume 10,73 Eur za m2/rok.
Žalovaný v súvislosti s rozšírením žaloby, ktoré bolo realizované dňa 16. 05. 2016 uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, musí sa tak stať za určité konkrétne obdobie a nie žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia do budúcna, pretože takýto postup je neakceptovateľný. Pokiaľ žalobca trvá na uplatnení tohto nároku, žalovaný namietol premlčanie nároku za obdobie od 01.04.2011 do 16.05.2014. Čo sa týka ďalšieho obdobia od 16.05.2014, poukázal žalovaný na obdobie, kedy mal pozastavené prevádzkovanie živnosti od 01.01.2010 do 31.12.2014, pričom od 01.01.2015 žalovaný úplne ukončil podnikateľskú činnosť. Za predpokladu, že by sa malo rozhodovať o bezdôvodnom obohatení v období ukončenia podnikateľskej činnosti, žalovaný trval na tom, že nie je možné vychádzať z toho, že užíval danú nehnuteľnosť podnikateľský subjekt, ale už len fyzická osoba, čo má zásadný vplyv na vyčíslenie nároku.
Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase vzniku bezdôvodného obohatenia, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Vlastníctvo žalobcu k pozemku parc. KN-C č. XXX/X - záhrady o celkovej výmere 641 m2 je preukázané čiastočným aktuálnym výpisom z LV č. XXXX, k.ú. H.. Vlastnícky stav sa nezmenil ani v čase pred vyhlásením rozhodnutia. Žalobca ako vlastník pozemku má oprávnenie predmet vlastníctva užívať, nakladať s ním , čo je v danom prípade znemožnené, pretože predmetný pozemok, jeho zastavanú časť oceľovým prístreškom, užívať rozhodne nemôže, ani s ním nakladať, bez predchádzajúceho vysporiadania vlastníka pozemku a vlastníka stavby. Pokiaľ žalobca nemôže realizovať svoje právo vlastníka pozemku, pretože žalovaný užíval túto plochu bez súhlasu žalobcu, bez nájomnej zmluvy a bez úhrad, obohacoval sa žalovaný bezdôvodne na úkor žalobcu. Takto získané obohatenie, v tomto prípade majetkový prospech žalovaného získaný tým, že sa nevykonávali úhrady za užívanie pozemku, sa musí vydať žalobcovi, na úkor ktorého došlo k obohateniu.
Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona 369/1990 Zb., majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce a majetkové práva obce. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, majetok obce slúži na plnenie úloh obce.
Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods. 1 uvedeného zákona, zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce, b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila, c) postup prenechávania majetku do užívania, d) nakladanie s cennými papiermi, e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.
Z uvedeného vyplýva, že obec má nielen právo nakladať s majetkom obce v zmysle právnych predpisov, ale aj povinnosti vyplývajúce s riadneho hospodárenia s majetkom obce. V rámci uvedeného je obec oprávnená určiť aj zásady pre určovanie výšky obvyklého nájmu za užívanie nehnuteľnosti, s ktorými je obec oprávnená nakladať. Uvedené Zásady pre určovanie výšky nájomného za nájom a podnájom nehnuteľnosti vo vlastníctve Mesta Rožňava, súd použil analogicky na výpočet úhrady za užívanie pozemkov v katastri Rožňava, pretože svojím obsahom najviac vystihujú podmienky užívania pozemku bez nájomnej zmluvy a s tým spojeného vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal zaplatenia sumy 15.874,79 Eur, z titulu užívania pozemku žalobcu žalovaným, a to za obdobie od 23.02.2005 do 21.12.2011. Súčasťou uplatneného nároku bola nielen zastavaná plocha pod oceľovým prístreškom, ale aj časť dvora vo výmere 263 m2, ako manipulačnej plochy. V dôsledku vznesenej námietky premlčania, žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku za čas od 23.02.2005 do 12.01.2010, pričom za dané obdobie nevyčíslil sumu, ktorá zodpovedá tomuto obdobiu a žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od 12.01.2010 do 31.03.2011 vo výške 1.940,81 Eur a od obdobia 01.04.2011 zaplatenie sumy 10,73 Eur za m2/rok do budúcna, vrátane
úroku z omeškania 9,25 % ročne. I keď počas konania deklaroval žalobca, že si uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia len v rozsahu zastavanej plochy 153 m2, neurobil žiaden procesný úkon, z ktorého by vyplývalo, že berie žalobu späť v časti vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie dvora o výmere 263 m2. Z toho dôvodu súd naďalej posudzoval uplatnený nárok vrátane užívania časti dvora.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný minimálne v období, za ktoré bol uplatňovaný nárok a celkovo za obdobie do roku 1999, užíval uvedenú zastavanú plochu o výmere 153 m2 na predmetnej parcele. Na tejto parcele postavil bez stavebného povolenia oceľový prístrešok, pričom otázka odstránenia tohto prístrešku bola tiež predmetom žaloby, avšak vzhľadom na postoj účastníkov konania, prezentovaný na poslednom pojednávaní, sa tento nárok stane predmetom ďalších rokovaní medzi účastníkmi konania. Predmetom rokovaní má byť riešenie, ktoré si nebude vyžadovať odstránenie oceľového prístrešku. V tejto časti účastníci navrhli vylúčiť vec na samostatné konanie.
Podľa ust. § 58 ods. 2 písm. c.) Zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z podnetu podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti na obdobie najmenej šiestich mesiacov.
Žalovaný bol preukázateľne podnikateľom a pokiaľ požiadal o prerušenie podnikateľskej činnosti a Obvodný úrad Rožňava, odbor živnostenského podnikania, rozhodnutím č. OŽP-Z/2009/03569-2 zo dňa 28.12.2009 jeho žiadosti vyhovel, neznamená to, že status podnikateľa mu zanikol. Rozhodnutím bolo len pozastavené prevádzkovanie živnosti žalovanému na obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2014. Žalovaný neoznámil prerušenie podnikateľskej činnosti žalobcovi. Súd posudzoval osobu žalovaného pre účely výpočtu nároku na zaplatenie úhrad za užívanie zastavenej plochy ako podnikateľa. Podnikateľskú činnosť totiž ukončil až dňa 14.01.2015. Bolo potrebné použiť analogicky sadzby za nájom v zmysle Zásad pre určovanie výšky nájomného, a to čl. 3 bod 3, pretože sa jednalo o stavbu dočasného charakteru využívanú na podnikateľské účely. Stavba žalovaného sa nachádzala na zastavanej ploche, ktorá evidentne prevyšovala plochu nad 50 m2, z toho dôvodu súd pri prepočte vychádzal zo sumy 10,62 Eur, čo predstavovalo sumu nájmu v II. zóne Mesta Rožňava, do ktorej bol zaradený aj predmetný pozemok.
Až od uvedeného obdobia by bolo možné posudzovať užívanie predmetného pozemku (jeho časti) ako užívanie bez právneho dôvodu fyzickou osobou. O predmetnom období súd nerozhoduje týmto rozsudkom, nakoľko k rozšíreniu žaloby došlo až na pojednávaní dňa 16. 05. 2016, na ktorom súd odročil pojednávanie už len na vyhlásenie rozsudku. Nárok žalobcu, ktorým sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.04.2011 do 31.03.2013 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2013 do 31.03.2015 v sume 3.283,38 Eur, od 01.04.2015 do 31.03.2016 v sume 1.641,69 Eur a od 01.04.2016 do zaplatenia v sume 10,73 Eur za m2/rok, bude vylúčený na samostatné konanie podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p., pretože si vyžaduje ďalšie dokazovanie.
Námietky žalovaného, že v uplatnenom období neužíval predmetný priestor, súd považuje sa tendenčné, pretože stavba, aj keď nepovolená, bola vo vlastníctve žalovaného a žalovaný nepreukázal nijakým spôsobom počas konania, že by predmetný oceľový prístrešok bol užívaný iným subjektom. V takom prípade podľa názoru súdu je potrebné konštatovať, že oceľový prístrešok a teda zastavaná plocha o výmere 153 m2 bola užívaná žalovaným.
Výpočet za užívanie zastavanej plochy o rozmere 153 m2 z titulu bezdôvodného užívania v jednotlivých obdobia, súd vykonal v zmysle pripojených Zásad účinných za obdobie od 14.04.2005 do 31.03.2011, a bezdôvodné obohatenie predstavuje za obdobie od 12.01.2010 do 31.03.2011 spolu sumu 1.983,14 Eur. Súd vychádzal jednak z prepočtu zastavanej plochy 153 m2, ktorá bola násobená sumou 10,62 Eur, čo predstavovalo sadzbu nájomného v zmysle uvedených zásad podľa čl. 3 vzťahujúcu sa na dočasné stavby na podnikateľské účely nad 50 m2 v II. zóne. Obdobie od 12.01.2010 do 31. 03. 2011 bolo prepočítané na mesiace a dni. Pri prepočte súd vychádzal zo sumy 1.624,86 Eur (153 m2 x 10,62 Eur/m2). Prepočet výšky na jeden mesiac predstavoval sumu 135,41 Eur (1624,86 Eur : 12 mesiacov). Prepočet výšky na jeden deň predstavoval sumu 4,37 Eur/ deň (135,41 Eur : 31 dní -za január 2010). Za obdobie 14 mesiacov, od 01. februára 2010 do 31.03.2011 predstavovala výška bezdôvodného obohatenia sumu 1.895,74 Eur a za obdobie 20 dní v mesiaci január 2010 sumu 87,40 Eur (20 dní
x 4,37 Eur). Spolu suma bezdôvodného obohatenia predstavovala výšku 1.983,14 Eur za obdobie od 12.01.2010 do 31. 03. 2011.
Nárok za zaplatenie užívania časti dvora o výmere 263 m2 za uplatňované obdobie, súd zhodnotil ako nedôvodný, pretože žalobca nepreukázal, že v období od 12.01.2010 do 31.03.2011 žalovaný túto časť dvora, v tejto výmere, užíval. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ aj bol tento priestor užívaný nejakým subjektom, rozhodne to nebol žalovaný (už aj s poukazom na prerušenie podnikateľskej činnosti v tomto období), ale sa jednalo o užívanie obchodnou spoločnosťou ROOFS FZ, s.r.o., čo zistil napokon sám žalobca a čo vyplynulo z jeho výzvy žalovanému zo dňa 05. 05. 2011. Z týchto dôvodov súd považoval nárok žalobcu v časti vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie dvora o výmere 263 m2 za nedôvodný a v tejto časti aj žalobu zamietol.
Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy dňom 12. 01. 2010. V období, za ktoré súd nárok priznal, bol žalovaný posudzovaný ako podnikateľ a z toho dôvodu súd pri priznaní úroku z omeškania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
K prvému dňu omeškania sa výška úroku z omeškania riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v účinnom znení, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB predstavovala k uvedenému dňu 1 %. Po pripočítaní 8 percentuálnych bodov, súd priznal úrok z omeškania vo výške 9 %.
Rozhodnutie o náhrade trov konania, súd vylúčil na samostatné konanie, pretože celkový výsledok konania a s tým spojená náhrada trov konania bude súvisieť s rozhodnutím v samostatnom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.