Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_14C-294-2015.pdf
PDF · 79.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/294/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného: spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10 proti odporcovi: S. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. N., C. XXX/X o zaplatenie sumy 268,18 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 74,18 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 74,18 Eur od 24.01.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a.
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 19.03.2015 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 268,18 Eur z toho dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby spolu vo výške 74,18 Eur a súčasne nenahradil škodu vo výške 194,- Eur. Poukázal pritom na uzavretú Zmluvu č. Z., na základe ktorej poskytoval odporcovi telekomunikačné služby. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z celej uplatnenej sumy od 24.01.2014 do zaplatenia, a tiež náhradu trov konania.
Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.10.2015, ktorý bol následne zrušený uznesením súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2016 z dôvodu nemožnosti doručiť odporcovi platobný rozkaz do vlastných rúk. Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, ustanovil súd odporcovi opatrovníčku. Opatrovníčka sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. Z. F.o dňa 05.08.2013, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. Z. zo dňa 05.08.2013, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb navrhovateľa a faktúrami.
Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Z. F.o dňa 05.08.2013 (ďalej iba "Zmluva") a z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A7117053 zo dňa 05.08.2013 (ďalej iba "Dodatok") súd zistil, že odporca obdržal od navrhovateľa mobilný telefón značky Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo8.0 3G za kúpnu cenu 1,- Eur a SIM kartu s prideleným telefónnym číslom: 0918 342 677, pričom sa stal užívateľom programu "Mobilný Internet Premium" s dobou viazanosti 24 mesiacov.
V súvislosti s uplatneným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 74,18 Eur súd uvádza nasledovné:
Za služby poskytnuté odporcovi na základe Zmluvy a Dodatku vystavil navrhovateľ odporcovi nasledovné faktúry:
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 30.08.2013 za poskytnuté služby vo výške 46,20 Eur,
- faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú 30.09.2013 za poskytnuté služby vo výške 27,98 Eur.
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca všetky uvedené fakturované sumy, spolu vo výške 74,18 Eur, navrhovateľovi nezaplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľovi žalovaný nárok v časti týkajúcej sa sumy 74,18 Eur ako dôvodný priznal.
Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 5,25 % ročne z jednotlivých žalovaných čiastkových nárokov v súčte predstavujúcich sumu 74,18 Eur od 24.01.2014 až do zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zistil, že ku uvedenému dňu bola účinná úroková sadzba vo výške 0,25 %, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,25 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od uvedeného dňa, nakoľko nasleduje po dňoch splatnosti jednotlivých žalovaných faktúr.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, má podnik právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súvislosti s uplatneným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 194,- Eur súd uvádza nasledovné: Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odôvodnil v návrhu tým, že táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu predaného odporcovi (ďalej len "koncové zariadenie"). Škoda vznikla navrhovateľovi tak, že odporca porušil svoju povinnosť zotrvať po celú dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a bez prerušenia využívať jeho služby. Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že rozdiel medzi akciovou cenou mobilného telefónu značky Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo8.0 3G a jeho predajnou cenou v čase predaja odporcovi bol vo výške 194,- Eur.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností; ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Uplatnený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba "OZ"), podľa ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, súd má za to, že tento predpoklad nie je splnený, ako to tvrdí navrhovateľ, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca nezotrval v zmluvnom vzťahu vyplývajúcom zo Zmluvy a Dodatku po celú dobu viazanosti v rozsahu 24 mesiacov.
Pokiaľ ide o vznik škody, súd poukazuje na to, že podľa § 442 ods.1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Súd konštatuje, že škodovou udalosťou nie je, ak dodávateľ elektronickej komunikačnej služby a koncového zariadenia predá kupujúcemu toto zariadenie za nižšiu ako predajnú cenu a kupujúci v priebehu zmluvného vzťahu poruší povinnosť dodržať dobu viazanosti, nakoľko dodávateľ predáva koncové zariadenia záujemcom za pevne dohodnutú kúpnu cenu na základe ním stanovenej marketingovej stratégie s cieľom prilákať čo najviac záujemcov o jeho služby v rámci konkurenčného prostredia na danom trhu poskytovateľov elektronických komunikačných služieb. Pri uzatváraní obdobných zmlúv sa ponúka dostatočný právny priestor dojednať s kupujúcim kúpnu cenu vo výške predajnej ceny s rozdelenou splatnosťou s tým, že kupujúcemu sa odpustí splátka (splátky) kúpnej ceny podľa naplnenej doby viazanosti, v dôsledku čoho kupujúci pri splnení tejto podmienky nakoniec uhradí len splátku vo výške akciovej ceny. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ, ako vyhotoviteľ Zmluvy a Dodatku, je zodpovedný za to, že v Dodatku určil kúpnu cenu za dodané koncové zariadenie v nižšej sume než je jeho predajná cena, a to bez vplyvu prípadného nedodržania doby viazanosti zo strany odporcu. Vzájomná dohoda na kúpnej cene, hoci aj akciovej, nemôže byť neskôr jednostranne reparovaná v dôsledku nesplnených očakávaní dodávateľa týkajúcich sa predpokladaného zisku z predmetného zmluvného vzťahu.
Pri svojom rozhodovaní súd prihliadal aj na existenciu určitej miery podnikateľského rizika na strane navrhovateľa ako dodávateľa služieb a predajcu koncového zariadenia, na to, že časť ceny odpredaného koncového zariadenia je už kalkulovaná v rámci dohodnutého mesačného paušálu, ako aj na skutočnosť, že z tvrdení a dôkazov navrhovateľa nevyplýva, že došlo ku akémukoľvek overovaniu bonity odporcu zo strany navrhovateľa pred uzavretím Zmluvy a Dodatku, pričom pravdepodobnejšou sa javí jeho snaha o maximalizáciu počtu uzavretých zmlúv, a to za každú cenu. Súd má za to, že v prejednávanej veci nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, pretože odporca si splnil povinnosť zaplatiť za dodané koncové zariadenie dojednanú akciovú kúpnu cenu vo výške 1,- Eur (opak navrhovateľ netvrdil), zatiaľ čo povinnosť zaplatiť za uvedené zariadenie rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenou vo výške 194,- Eur odporcovi nevznikla.
Pokiaľ ide o zavinenie a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, súd má za to, že pri nepreukázaní prvého a druhého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, nie je možné považovať za splnený ani tretí a štvrtý predpoklad.
Z uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu za škodu voči navrhovateľovi v súvislosti s neuhradením predajnej ceny za dodané koncové zariadenie nevznikla.
Súd preto nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 194,- Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva, ako nedôvodný, zamietol.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., tak že odporcovi, ktorá mal v konaní prevažný úspech (jeho úspech predstavuje 72 %, čomu zodpovedá miera úspechu v rozsahu 44 %), náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu zo spisu žiadne trovy nevyplývali.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, v dvoch exemplároch. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde. V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov voči odporcovi prostredníctvom exekúcie.