Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-290-2015.pdf
PDF · 186.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/290/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, reg. č.: 57 279 667, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: I. O., J.. XX.XX.XXXX, G. J.. N.. P. X, XXX XX I., Š. Q. N., o zaplatenie 2.469,65 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 478,86 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 40,91 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 478,86 eur od 30.05.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh vo zvyšnej časti zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení Hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. platných od 01.11.2009 - kreditná karta Tesco, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 04.01.2010 v znení: „Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- eur v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, SMS správ a internetu.“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.
Určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v ustanovení Hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. platných od 01.11.2009 - kreditná karta Tesco, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 ako spoločnosťou a odporcom ako klientom dňa 04.01.2010 v znení: „V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšie ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z dlžnej čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto ÚP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute.“, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 29.05.2015 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 15.06.2015 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 2.469,65
eur spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 211,- eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.469,65 eur od 30.05.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 148,- eur titulom náhrady súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 263,14 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia. 2. Navrhovateľ návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej len „HCS“) ako veriteľ uzavrel s odporcom ako dlžníkom dňa 04.01.2010 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ"), ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou ÚZ sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Odporca zároveň obdržal ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj Príručku pre držiteľa (ďalej len „Príručka“), ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov (ďalej len „Sadzobník“). Odporca podpisom ÚZ a ÚZP potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník. ÚZ nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 2.300,- eur zo strany HCS odporcovi prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý odporca čerpal prostredníctvom kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ, konkrétne Hlava 3. Odporca sa zaviazal riadne a včas splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane, pričom prvú splátku bol odporca povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Odporca sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku (v jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny) a poplatky za poskytované služby podľa Sadzobníka. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) priamo v ÚZ, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa aj menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 29.04.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Tento postup navrhovateľ považoval za súladný aj s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si návrhom uplatňuje úroky z omeškania, ktoré si uplatňuje v sadzbe vo výške 8,25 % ročne, ktorá bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 17.05.2014 (15. deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 211,- eur z čiastky 2.469,65 eur od 17.05.2014 do 29.05.2015, t. j. do dňa vyhotovenia návrhu na začatie konania. Napokon navrhovateľ uviedol, ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, že eviduje voči odporcovi celkovo dlh vo výške 2.469,65 eur pozostávajúci: zo sumy 2.143,15 eur - istina, zo sumy 76,52 eur - úrok, zo sumy 11,41 eur - poplatok za výpis z účtu, zo sumy 43,67 eur - zmluvná pokuta a zo sumy 194,90 eur - úrok za hotovostné transakcie. 3. Odporca sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk dňa 07.08.2015, v súdom určenej lehote (resp. do rozhodnutia súdu vo veci) písomne nevyjadril. 4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 03.06.2016, a to podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa. Od predvolania VÚO navrhovateľa súd upustil podľa ust. § 49 ods. 1 O.s.p., pričom právny zástupca navrhovateľa mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené so zachovaním lehoty podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. na prípravu pojednávania. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil podaním zo dňa 01.06.2016 svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľa na pojednávaní a súhlasil s tým, aby pojednávanie prebehlo aj v ich neprítomnosti a prípadne bolo aj v ich neprítomnosti rozhodnuté. Súčasne uviedol, že v tomto štádiu konania nemá k dispozícii žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy okrem tých, ktoré už uviedol v návrhu na začatie konania. Odporca, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p., svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie. 5. Súd na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
6. Dňa 15.05.2010 uzavrela HCS ako veriteľ a odporca ako klient zjavne na predtlači HCS úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“; dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 21 spisu), ktorou sa zaviazala HCS poskytnúť odporcovi bezúčelový revolvingový úver vo výške kreditného limitu (úverového rámca) 2.300,- eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 26,28 %, 11,88 % s poznámkou „*“ (táto poznámka bola následne objasnená na samotnom konci zmluvy textom s veľmi malou výškou, a to „v závislosti na výške čerpanej čiastky viď Sadzobník“), priemernej hodnote úrokovej miery pre kreditné karty 19,33 %. Odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil, že bol oboznámený s Úverovými podmienkami HCS, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť ÚZ a súčasne prevzal ako neoddeliteľné časti ÚZ Sadzobník poplatkov a odmien a Pravidlá programu odmien pre kreditnú kartu Tesco a prejavil súhlas byť nimi viazaný. 7. Podľa ust. Hlavy 1 § 2 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. platných od 01.11.2009 - Kreditná karta Tesco (ďalej len „ÚZP“, dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 22 spisu) uzatvorením ÚZ sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a odmien (ďalej iba „Sadzobník“). 8. Podľa ust. Hlavy 2 § 2 ÚZP ÚZ sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. 9. Podľa ust. Hlavy 2 § 3 ÚZP po uzatvorení ÚZ zriadi spoločnosť (navrhovateľ) klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého úveru do výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. Klient je povinný hradiť po uvedenú dobu všetky poplatky a odmeny s úverovým účtom súvisiace. Úverovým rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Celková výška poskytnutého úverového rámca je uvedená v ÚZ alebo stanovená za podmienok uvedených v ÚZP hlava 3, § 7 či 8. 10. Podľa ust. Hlavy 3 § 1 ÚZP RÚ umožňuje klientovi čerpať po odsúhlasení zo strany spoločnosti peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty (ďalej iba „KK“). KK má funkciu identifikačnú a platobnú. 11. Podľa ust. Hlavy 5 § 1 ÚZP je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, kde termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ. Prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny, poplatky a zmluvné sankcie (ďalej iba „splátka“). Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. 12. Podľa ust. Hlavy 5 § 2 ÚZP výška pravidelnej mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky (t. j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu účtovného obdobia. Za účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky RÚ je rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom je táto splátka RÚ splatná. Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky. V prípade, že takto vypočítaná výška splátky RÚ by bola nižšia ako 12,- eur (tzv. splátkové minimum), platí že splátka RÚ je vo výške splátkového minima. Ak klient plní svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne, minimálna splátka sa rovná výške pravidelnej mesačnej splátky. 13. Podľa ust. Hlavy 5 § 9 ÚZP celkový počet splátok, ktorými bude poskytnutý RÚ splatený, sa rovná počtu mesiacov nutných pre splatenie čerpaného RÚ spolu s poplatkami a úrokmi a je závislý na celkovej výške dlžnej čiastky a na výške jednotlivých splátok, ktoré sú ovplyvniteľné klientom. V prípade, že spoločnosť poskytne klientovi úver v celkovej výške 20.000,- eur / 663,88 Sk, a to v 1. deň v mesiaci 15.000,- eur/497,91 Sk bezhotovostným čerpaním a 20. deň v mesiaci 165,97 eur/5.000,- Sk výberom z bankomatu v SR, bude tento pri pravidelných mesačných splátkach splatený celkom v 99. splátkach, RPMN bude 34,16 % a celkové náklady spotrebiteľa budú 856,44 eur/25.801,- Sk. Uvedené hodnoty platia v prípade, keď k čerpaniu dôjde v mesiaci, ktorý má 31 dní, klient nie je poistený, spláca pravidelnými mesačnými splátkami a nedôjde k úhrade žiadnej mimoriadnej mesačnej splátky, úroková sadzba je 2,19 % mesačne, poplatok za vedenie účtu zahrnutý do RPMN 1,63 eur / 49,- Sk (prvý rok zdarma), poplatok za výber z bankomatu v SR 3,- eurá / 90,38 Sk, pravidelná mesačná splátka 4 % z nesplatenej dlžnej čiastky (min. 12,- eur / 361,51 Sk). 14. Podľa ust. Hlavy 7 § 2 písm. a) ÚZP je klient povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
15. Podľa ust. Hlavy 7 § 4 veta druhá ÚZP predčasná splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá vplyv na trvanie ÚZ, ÚZ naďalej trvá, a to až do okamihu jej zániku spôsobom stanoveným v ÚZ, v ÚZP alebo v právnych predpisoch. 16. Podľa ust. Hlavy 7 § 5 ÚZP v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b) a c) § 2 tejto hlavy, ak jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti cely poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. 17. Podľa ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP v prípade omeškania úhrady splátky úveru alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7, § 5 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- eurá v prípade prvej upomienky a 12,- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu. 18. Súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.), že HCS má zapísaný v obchodnom registri medzi iným aj predmet činnosti: poskytovanie úverov a pôžičiek a spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. 19. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.04.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 31 spisu) vyzývala HCS odporcu v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX k splateniu celého úveru, čerpaného na základe tejto zmluvy, t. j. na zaplatenie sumy 2.482,05 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy. Súd nemal závažné a dôvodné pochybnosti o tom, že táto výzva bola odporcovi doručená v lehote do 16.05.2014 (15 dní od odoslania výzvy), keďže navrhovateľ preukázal podanie výzvy u poštového doručovateľa na prepravu (viď hromadný poštový podací hárok, dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 32 spisu) a odporca skutkové tvrdenia navrhovateľa o jeho omeškaní odo dňa 17.05.2014 nenamietal. 20. Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 33 spisu) odporca v období od 06.02.2010 (prvé čerpanie v sume 53,35 eur) do 26.06.2013 (posledné čerpanie v sume 50,- eur) čerpal úver celkovo do sumy 4.138,21 eur. Odporcovi bolo predpísaných do zosplatnenia (dňa 29.04.2014) na úhradu 64 splátok splatných od 21.02.2010 (splatnosť prvej splátky označenej ako mimoriadna splátka) do 20.04.2014 (splatnosť poslednej splátky označenej ako 64. splátka). Odporca vykonal v období od 21.02.2010 (1. úhrada) do 03.10.2013 (posledná úhrada) úhrady v celkovej výške 3.659,35 eur. Súčasne boli v listine vyčíslené: dlh na istine vo výške 2.143,15 eur (predpis 4.138,21 eur - úhrady započítané na istinu 1.995,06 eur), dlh na úroku za hotovostné transakcie vo výške 194,90 eur (predpis 637,55 eur - úhrady započítané na úrok za hotovostné transakcie 442,65 eur), dlh na úroku vo výške 76,52 eur (predpis 996,19 eur - úhrady započítané na úrok 919,67 eur), dlh na poplatku za zaslanie upomienky vo výške 0,- eur (predpis 48,- eur
- úhrady započítané na poplatky za zaslanie upomienky 48,- eur), dlh na poplatku za výber z bankomatu vo výške 0,- eur (predpis 156,- eur - úhrady započítané na poplatok za výber z bankomatu 156,- eur), dlh na poplatku za výpis z účtu 11,41 eur (predpis 63,57 eur - úhrady započítané na poplatok za výpis z účtu 52,16 eur), dlh na opravných úrokoch - grace period vo výške 0,- eur (predpis 23,63 eur - úhrady započítané na opravný úrok 23,63 eur), dlh na zmluvnej pokute vo výške 43,67 eur (predpis 65,85 eur
- úhrady započítané na zmluvnú pokutu 22,18 eur) a dlh na kapitalizovaných úrokoch z omeškania vo výške 211,- eur (183,11 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.143,15 eur /istina/ od 17.05.2014 do 29.05.2015 /378 dní/ + 16,65 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 194,90 eur /úrok za hotovostné transakcie/ od 17.05.2014 do 29.05.2015 + 6,54 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 76,52 eur /úrok/ od 17.05.2014 do 29.05.2015 + 0,97 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,41 eur /poplatok za výpis z účtu/ od 17.05.2014 do 29.05.2015 + 3,73 eur ako úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 43,67 eur /zmluvná pokuta/ od 17.05.2014 do 29.05.2015), t. j. spolu dlh vo výške 2.680,65 eur. 21. Keďže nevyšlo v konaní najavo, že by odporca uhradil HCS, resp. navrhovateľovi vyššiu sumu, ako vyplýva táto z výpisu čerpania, splátok a úhrad, t. j. sumu 3.659,35 eur, súd vychádzal z toho, že odporca doposiaľ na predmetný úverový prípad vykonal úhrady v celkovej výške 3.659,35 eur. 22. Právny zástupca navrhovateľa (aj ako splnomocnený zástupca HCS, podľa predloženej plnej moci zo dňa 31.05.2014 na č. l. 15 spisu) listom zo dňa 29.09.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 17 spisu) oznamoval odporcovi, že pohľadávky HCS vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2010 boli postúpené na navrhovateľa.
23. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 11.06.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. 24. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 25. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. 26. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 27. Podľa ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov. 28. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; [3) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka] v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. [4) § 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z. z.] 29. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v pôvodnom znení účinnom do 10.06.2010, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 30. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 31. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 270/2008 Z. z. účinnom od 01.08.2008 do 10.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí [6) § 43 Občianskeho zákonníka] musí obsahovať: a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 32. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 10.06.2010, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 33. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 34. Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. ObZ v znení účinnom do 31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716). 35. Podľa ust. § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 36. Podľa ust. § 340 ods. 1 ObZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. 37. Podľa ust. § 340 ods. 2 ObZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. 38. Podľa ust. § 365 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 39. Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 40. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 41. Podľa ust. § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013. 42. Podľa ust. § 768k ods. 3 ObZ, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. 43. Podľa ust. § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 44. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 45. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 46. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 47. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 48. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 49. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 50. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 51. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, 52. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 53. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 54. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 55. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 56. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 57. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 58. Podľa ust. § 526 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 59. Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. 60. Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 61. Podľa ust. § 565 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 62. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
63. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 64. Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. 65. Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a OZ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. 66. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 67. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. 68. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. 69. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá. 70. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 71. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. 72. Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ bola v zmysle cit. ust. § 261 ods. 3 písm. d) ObZ (účinného v čase uzavretia zmluvy medzi HCS a odporcom) absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi spravovala ObZ bez ohľadu na to, kto bol subjektom tohto právneho vzťahu (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. 73. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi HCS a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 04.01.2010. Aj s poukazom na to, že zo strany HCS išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 ObZ a odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver bezúčelovo, t. j. na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany HCS odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi HCS a odporcom vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (viď. ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia a právny výklad, mal súd za to, že v danom prípade HCS s odporcom uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ, ktorou sa zaviazala HCS odporcovi poskytnúť opakovane úver do výšky 2.300,- eur (tzv. revolvingový úver) a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva o úvere bola v čase uzavretia ÚZ absolútnym obchodom,
pokiaľ sa týka možnej aplikovateľnosti OZ na zmluvný vzťah založený predmetnou ÚZ na túto možno priamo aplikovať, len ako špeciálnu, právnu úpravu obsiahnutú v prvej časti piatej hlavy OZ (ust. § 53 a nasl.) upravujúcu spotrebiteľské zmluvy. Iné ustanovenia OZ v danom prípade možno aplikovať len za podmienok vymedzených v cit. ust. § 1 ods. 2 ObZ. K uvedenej problematike zaujal nepriamo právne stanovisko aj NS SR v rozsudku spis. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení medzi iným uviedol, že: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“. 74. Súd tak vychádzal z toho, že HCS svoju povinnosť podľa ust. § 497 ObZ splnila opakovaným poskytnutím peňažnej sumy, a to v celkovej výške 4.138,21 eur odporcovi prostredníctvom platieb odporcu HCS vydanou kartou, resp. výberom peňažných prostriedkov prostredníctvom bankomatov v dňoch 06.02.2010 až 26.06.2013 s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť HCS túto sumu zvýšenú o úrok vo výške 26,28 % ročne (pri vyčerpaní čiastky nižšej ako 1.000,- eur), resp. 11,88 % ročne (pri vyčerpaní čiastky vyššej ako 1.000,- eur) a poplatky podľa Sadzobníka poplatkov ako neoddeliteľnej súčasti ÚZ, a to pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 4 % (minimálne však 12,- eur, resp. vo výške celkovo nesplatenej čiastky) z dlžnej čiastky k poslednému dňu účtovného obdobia (kalendárny mesiac). 75. Súd však poukazuje na to, že dotknutá ÚZ uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala riadne uvedenie náležitosti podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve (a ani v jej neoddeliteľných súčastiach - ÚZP, Sadzobník poplatkov a Pravidlách odmien pre kreditnú kartu Tesco) sa totiž nenachádza údaj o splatnosti jednotlivých splátok, ktoré mali byť vo výške 4 % z dlžnej čiastky [údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.]. Ak sa v navrhovateľom predloženom listinnom dôkaze „Príručka držiteľa karty“ (na č. l. 14 spisu) udáva, že splátku je nutné zaplatiť tak, aby bola najneskôr do 20. dňa nasledujúceho mesiaca od čerpania pripísaná na účet HCS, súd poukazuje na to, že „Príručka držiteľa karty“ nebola súčasťou zmluvy a tak takéto dojednanie, pokiaľ by aj medzi účastníkmi bolo, nenapĺňalo podmienku písomnej formy, ako bola táto požadovaná pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. Rovnako je možné konštatovať, že v zmluve sa nenachádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere [údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z.]. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na začatie konania namietal, že tento údaj nie je možné určiť, súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil, čo potvrdzuje aj znenie ust. Hlavy 5 § 9 ÚZP, kde sa takýto informatívny údaj nachádza, avšak nie pre výšku úverového rámca, ktorý bol poskytnutý odporcovi, ale pre úverový rámec vo výške 663,88 eur (v ÚZP je nesprávne uvedené 20.000,- eur / 663,88 Sk, zjavne malo byť 663,88 eur / 20.000,- Sk) - RPMN 34,16 % a celkové náklady spotrebiteľa v sume 856,44 eur. 76. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 4.138,21 eur, je však ÚZ v zmysle cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia ÚZ aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle tohto cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 77. Súd tak z tohto dôvodu neexistencie právneho základu už bez ďalšieho zamietol návrh v časti o zaplatenie úroku v celkovej výške 271,42 eur (ako ho navrhovateľ žaloval pod špecifikáciou: úrok vo výške 76,52 eur + úrok za hotovostné transakcie vo výške 194,90 eur) spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a to s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 23,19 eur (6,54 eur + 16,65 eur) a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 271,42 eur od 30.05.2015 do zaplatenia, a to vzhľadom k tomu, že postúpením pohľadávky podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ nemohla byť na navrhovateľa byť zo strany HCS postúpená neexistentná pohľadávka aj spolu s jej príslušenstvom. Keďže poplatok za výber z bankomatu je podľa názoru súdu potrebné považovať za poplatok podľa cit. ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., t. j. za platbu spojenú s poskytovaním úveru na základe predmetnej ÚZ hotovostným spôsobom, súd dospel k záveru, že aj na tento poplatok dopadá vyššie uvedená sankcia bezpoplatkovosti úveru podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedená sankcia rovnako dopadá aj na poplatok za výpis z účtu, ktorý je taktiež nevyhnutné považovať za poplatok podľa cit. ust. § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z., keďže aj tento poplatok je nevyhnutne spojený s poskytovaním úveru a jeho účtovaním. Navyše je možné konštatovať, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by bola medzi účastníkmi konania dojednaná takáto povinnosť odporcu, teda, že odporca prevzal na seba peňažný záväzok zaplatiť navrhovateľovi poplatok za výpis z účtu. V kontexte tohto je treba poukázať na Sadzobník poplatkov a odmien predložený samotným navrhovateľom, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou predmetnej ÚZ, pričom v tomto Sadzobníku sa nenachádza poplatok za výpis z účtu. Napokon navrhovateľ ani len nepreukázal, že by nejaký výpis z účtu odporcovi vôbec poskytol (resp. to ani netvrdil v návrhu na začatie konania). Preto súd rovnako už bez ďalšieho zamietol návrh v časti o zaplatenie
poplatku za výpis z účtu vo výške 11,41 eur spolu s príslušenstvom tejto pohľadávky, a to s vyčíslenými úrokmi z omeškania v sume 0,97 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,41 eur od 30.05.2015 do zaplatenia, a to vzhľadom k tomu, že postúpením pohľadávky podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ nemohla byť na navrhovateľa byť zo strany HCS postúpená neexistentná pohľadávka aj spolu s jej príslušenstvom. Súd napokon považuje v tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku za potrebné ešte dodať, že pokiaľ HCS, resp. navrhovateľ vykonal zápočet akejkoľvek úhrady odporcu na uvedené nároky, teda na nároky na zaplatenie úroku (v celkovej sume 1.385,95 eur = úroky 919,67 eur + úroky za hotovostné transakcie 442,65 eur + opravné úroky - grace period 23,63 eur), na zaplatenie poplatku za výber z bankomatu (v celkovej sume 156,- eur) a na zaplatenie poplatku za výpis z účtu (v celkovej sume 52,16 eur), t. j. započítal úhrady odporcu v súhrnnej výške 1.594,11 eur, urobil tak neoprávnene a súd tieto úhrady odporcu započítal na úhradu nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov, či už hotovostne, alebo bezhotovostne), ako je to nižšie uvedené. 78. Na tomto mieste v súvislosti s celkovým právnym posúdením veci, súd opätovne poukazuje na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi HCS (resp. po postúpení pohľadávky navrhovateľom) a odporcom založený predmetnou ÚZ sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje tiež právna úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. OZ. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do OZ (ust. § 52 a nasl.) inkorporovaná novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora zo dňa 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. 79. Súd tak vedomý si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti zmluvnej podmienky, a to podľa vyššie uvedeného ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, na základe ktorého navrhovateľ požadoval od odporcu zaplatenie poplatkov za zaslanie upomienky v súhrnnej výške 12,- eur a na tento svoj nárok započítal plnenie odporcu vo výške 12,- eur. 80. V nastolenej problematike sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania dotknutej zmluvnej podmienky. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej podmienky nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak). 81. (Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba v ďalšom hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z tohto výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Už v čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti,
ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti (možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Ak teda súd hodnotí prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné správanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností a jeho rozsah) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012) 82. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku podľa cit. ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, t. j. o zmluvnú podmienku kreujúcu vznik práva HCS na poplatok za prvú upomienku vo výške 4,- eurá, resp. za druhú a ďalšiu upomienku vo výške 12,- eur, nemožno podľa názoru súdu bez najmenších pochybností chápať nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku za upomienku z hľadiska jeho ekonomickej kauzy za nárok na poplatok za službu poskytnutú HCS spotrebiteľovi (odporcovi), t. j. ako cenu určitého spotrebiteľom (odporcom) vymieneného plnenia. Je zrejmé, že odporca nežiadal HCS o zaslanie upomienky a rovnako je možné vyvodiť nepochybný záver, že upomienka neslúžila ani záujmom odporcu. Zo samotného znenia dotknutého ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP explicitne nevyplýva ekonomická kauzalita tohto nároku HCS. Možno len predpokladať, resp. na prvý pohľad sa javí, že tento poplatok by mal asi pokrývať bližšie neurčité náklady HCS spojené s týmto samotným úkonom - spísaním a odoslaním upomienky (ako napr. poštovné). V takomto prípade by išlo o akúsi paušalizáciu takýchto nákladov. Súd však má za to, a to aj s prihliadnutím na skutkové okolnosti prejednávanej veci, že HCS ako dodávateľ sa uvedenou formou snaží dosahovať len ďalší zisk bez poskytnutia jednak spotrebiteľom požadovaného (spotrebiteľ logicky nepožaduje, aby ho dodávateľ opakovane upomínal za cenu 4,- eur, resp. 12,- eur, keďže si musí byť sám vedomý svojej zmluvnej povinnosti uhrádzať splátky úveru riadne a včas, ktorá povinnosť mu vyplýva bez akýchkoľvek rozumných pochybností priamo z ÚZ - výška splátky, splatnosť splátky, spôsob úhrady) a jednak adekvátneho plnenia, čo bezpochybne možno považovať za neprijateľné - spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Keďže v danom prípade súd vychádzal z právnej domnienky, že predmetná zmluvná podmienka podľa cit. Hlavy 14 § 3 ÚZP nebola individuálne dojednaná, dospel k záveru o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 1 OZ a z toho vyplývajúcej neplatnosti tejto zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy, keďže túto časť je možné oddeliť od jej ostatného obsahu. 83. Z uvedených dôvodov potom považoval súd zmluvný základ pre vznik HCS, resp. navrhovateľom odporcovi účtovaného nároku na zaplatenie sumy 48,- eur, na ktorý HCS, resp. navrhovateľ započítal peňažné plnenie odporcu v rovnakej sume, za neplatný. Pokiaľ tak ide o HCS, resp. navrhovateľom vykonaný zápočet úhrady odporcu v rozsahu sumy 48,- eur na nárok na zaplatenie poplatku za zaslanie upomienky, súd považoval tento za neoprávnený a úhradu odporcu v rozsahu tejto sumy 48,- eur opätovne započítal, ako je nižšie uvedené na úhradu nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov, či už hotovostne, alebo bezhotovostne). Súd súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.). 84. Pokiaľ ide o ďalšiu časť návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 43,67 eur ako zmluvnej pokuty (§ 544 OZ), súd aj túto zmluvnú podmienku, na základe ktorej malo vzniknúť HCS, resp. po postúpení pohľadávky navrhovateľovi, právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanú v ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o individuálnosť tohto zmluvného dojednania, súd v plnom rozsahu odkazuje na vyššie uvedené úvahy a právne posúdenie pri posudzovaní zmluvnej podmienky kreujúcej vznik práva HCS na zaplatenie poplatku za upomienku (obe tieto zmluvné podmienky boli v jednom ustanovení ÚZP). Pokiaľ ide o kritérium, či túto zmluvnú podmienku je možné považovať za spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ) súd poukazuje na znenie cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje zmluvné ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V danom prípade zmluvná pokuta postihovala odporcu za porušenie peňažného záväzku zaplatiť splátku úveru trvajúce dlhšie ako 7 dní. Neprimeranosť zmluvnej pokuty súd videl v tom, že omeškanie spotrebiteľa - dlžníka zo zmluvy o úvere - s plnením peňažného záväzku je už
samotným zákonom (cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ) sankcionované v podobe práva veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom limitovanej výške, a to predpismi občianskeho práva (§ 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.) Aj keď rozhodovacia činnosť súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spi. zn. 26 Cdo 1467/2007 zo dňa 13.03.2008) pripúšťa dojednanie zmluvnej pokuty pre omeškanie s plnením peňažného záväzku popri zákonnom nároku veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania, nemožno v danom prípade nereflektovať na povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd toto dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré nemalo individuálny charakter, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stanovenie výšky zmluvnej pokuty ako pevnej percentuálnej sumy z rozsahu omeškaného peňažného záväzku spotrebiteľa bez ohľadu na dobu omeškania spotrebiteľa s úhradou jeho peňažného záväzku, t. j. na intenzitu porušenia jeho zmluvného záväzku, tak nemožno považovať za primerané. Súd vychádzal pri tomto závere z prípadu, kedy by spotrebiteľ pri omeškaní sa s plnením jeho peňažného záväzku práve 8 dní (keďže HCS mohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade omeškania odporcu trvajúceho dlhšie ako 7 dní), t. j. na 8-my deň by svoj peňažný záväzok splnil, bol nútený zaplatiť HCS zmluvnú pokutu vo výške 1 % z dlžnej sumy za jeden deň omeškania. S ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu nie je podstatné to, že výška zmluvnej pokuty bola ohraničená 8-mymi percentami z dlžnej sumy a viac sa už nenavyšovala. V danom prípade však suma zmluvnej pokuty vo výške 8 % z dlžnej sumy zodpovedala sume úrokov z omeškania v zákonnom stanovenej výške (ku dňu uzavretia ÚZ) z dlžnej sumy za obdobie 324 dní (úroky z omeškania boli podľa cit. ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v čase uzavretia ÚZ medzi účastníkmi dňa 04.01.2010 vo výške 9 % ročne; súd má zo svojej činnosti, § 121 O.s.p., vedomosť, že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 04.01.2010 vo výške 1 %; potom 9 % ročne / 365 dní = 0,02466 % denne; 8 % ročne / 0,02466 % denne = 324 dní) , t. j. takmer 11 mesiacov. Ako už bolo vyššie uvedené zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná bez ohľadu na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré môžu nastať v rámci doby trvania zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, resp. sa javí prijateľná, ak sa zoberú do úvahy všetky možné skutkové okolnosti (možnosti), na základe ktorých nastania následne dôjde k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Preto súd s ohľadom na rozobratý konkrétny prípad, ktorý mohol nastať v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi, považoval dotknuté zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku a súčasne za absolútne neplatnú podľa cit. ust. § 53 ods. 5 OZ. Konštatovaná neplatnosť tohto dojednania však opätovne v zmysle ust. § 41 OZ nespôsobuje neplatnosť zvyšnej časti dotknutej úverovej zmluvy, keďže túto časť je možné oddeliť od jej ostatného obsahu. S poukazom na neplatnosť právneho základu, na základe ktorého si navrhovateľ uplatňoval v konaní návrhom právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 43,67 eur, súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie tejto sumy spolu s úrokmi z omeškania v kapitalizovanej sume 3,73 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 43,67 eur od 30.05.2015 do zaplatenia zamietol, pričom súčasne uviedol túto podmienku vo výroku tohto rozsudku (§ 153 ods. 4 O.s.p.). Na navrhovateľa totiž postúpením pohľadávky podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 OZ nemohla z HCS prejsť neexistentná pohľadávka spolu s jej príslušenstvom. Ak potom HCS, resp. navrhovateľ na úhradu tejto zmluvnej pokuty započítal peňažné plnenie odporcu v rozsahu sumy 22,18 eur, súd považoval tento zápočet za neoprávnený a úhradu odporcu v rozsahu tejto sumy 22,18 eur opätovne započítal, ako je nižšie uvedené na úhradu nároku navrhovateľa na zaplatenie istiny úveru (t. j. poskytnutých peňažných prostriedkov, či už hotovostne, alebo bezhotovostne). 85. Súd len na margo uvedených záverov o neprijateľnosti dojednania účastníkov o zmluvnej pokute poukazuje na to, že zmluvná pokuta medzi účastníkmi nebola dojednaná priamo v samotnej ÚZ (teda v jej prílohách, t. j. v ÚZP). Ak by aj bolo možné považovať dojednanie zmluvnej pokuty v ÚZP v cit. ust. Hlavy 14 § 3 za platné, bolo by potom potrebné považovať uplatnenie takéhoto nároku zo strany navrhovateľa za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 ObZ), a to vzhľadom k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo obsiahnuté v samotnej ÚZ uzavretej medzi jej účastníkmi, ale v ÚZP. Súd v tomto smere (obdobne ako Ústavný súd ČR v náleze spis. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktoré rozhodnutie je z hľadiska eurokomformného výkladu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa použiteľné) zdôrazňuje, že obchodné podmienky (v danom prípade ÚZP) v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme (tomu bola tak aj v danom prípade, napr. veľkosť písma ÚZP je cca 1,5 mm) skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ
tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. 86. Ak si teda navrhovateľ v konaní napokon uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 2.143,15 eur ako nárok na vrátenie doposiaľ nesplatenej peňažnej sumy poskytnutého úveru, súd s ohľadom na plnenie HCS zo zmluvy v celkovej výške 4.138,21 eur, ďalej na vyslovenú bezpoplatkovosť a bezúročnosť predmetného spotrebiteľského úveru, ako aj na vyššie konštatované závery o neplatnosti zmluvných dojednaní o poplatku za upomienky a zmluvnej pokute a neoprávnenosti konania HCS, resp. navrhovateľa spočívajúceho v zápočte peňažného plnenia odporcu na neoprávnené nároky HCS, resp. navrhovateľa na zaplatenie úrokov, poplatkov za výber z bankomatu, za výpis z účtu, za zaslanie upomienky a zmluvnej pokuty a napokon na skutočnosť, že do rozhodnutia súdu vo veci odporca preukázateľne uhradil HCS, resp. navrhovateľovi len sumu 3.659,35 eur, dospel k záveru, že navrhovateľ z dôvodu postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom - HCS podľa ust. § 524 ods. 1 OZ mal ku dňu rozhodnutia oprávnenú pohľadávku na zaplatenie sumy 478,86 eur ako doposiaľ nesplatenej peňažnej sumy poskytnutého úveru (suma poskytnutého úveru 4.138,21 eur - 3.659,35 eur plnenie odporcu = dlh odporcu 478,86 eur). 87. Vzhľadom k tomu, že v uzavretej ÚZ nebola medzi HCS a odporcom platne dojednaná splatnosť jednotlivých splátok plnenia peňažného záväzku odporcu, teda tak platne nebol dojednaný čas plnenia peňažného záväzku odporcu, súd vychádzal z ust. § 340 ods. 2 ObZ, teda že HCS ako veriteľ bol oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy, resp. poskytnutí úveru a odporca ako dlžník bol povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. HCS preukázateľne odporcu požiadala o plnenie sumy 478,86 eur až výzvou zo dňa 29.04.2014, v ktorej požadovala HCS od odporcu zaplatiť dlžnú sumu do 15 dní. Súd vychádzal z toho, že táto lehota uplynula najneskôr dňa 16.05.2014 (z dôvodu nespornosti skutkových tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na začatie konania o omeškaní odporcu počnúc dňom 17.05.2014) a odporca sa tak dostal do omeškania so zaplatením sumy 478,86 eur dňa 17.05.2014 a v tomto omeškaní sa nachádzal aj ku dňu vyhlásenia rozsudku. 88. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 2.143,15 eur (ako úverovej istiny) ako dôvodnému vyhovel v rozsahu zaplatenia sumy 478,86 eur, pričom zaviazal odporcu na zaplatenie tejto sumy a v ostatnom rozsahu sumy 1.664,29 eur návrh v tejto časti zamietol. (2.143,15 eur - 478,86 eur = 1.664,29 eur) 89. Čo sa týka návrhu vo zvyšnej časti, a to o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 183,11 eur ako úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.143,15 eur (uplatnená istina) za obdobie od 17.05.2014 do 29.05.2015 a úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.143,15 eur od 30.05.2015 do zaplatenia, súd návrh v tejto časti posúdil nasledovne. Ako už bolo vyššie uvedené odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 478,86 eur dňom 17.05.2014 a z tohto dôvodu tak HCS, resp. po postúpení pohľadávky (podľa cit. ust. § 524 ods. 2 OZ) navrhovateľovi vzniklo podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania v dojednanej výške, ktorá zodpovedala zákonnej výške (ust. Hlavy 14 § 3 ÚZP), t. j. vo výške podľa cit. ust. § 369 ods. 1 ObZ, teda podľa predpisov občianskeho práva. Občianske právo upravovalo výšku úrokov z omeškania pre daný záväzkový vzťah v ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 121 O.s.p.), že základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 17.05.2014 vo výške 0,25 % ročne. HCS, resp. po postúpení pohľadávky (podľa cit. ust. § 524 ods. 2 OZ) navrhovateľovi tak v zmysle vyššie uvedeného vzniklo právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 478,86 eur od 17.05.2014 do zaplatenia, pričom za obdobie od 17.05.2014 do 29.05.2015 v kapitalizovanej sume 40,91 eur (8,25 % ročne x 378 dní obdobia od 17.05.2014 do 29.05.2015 / 365 dní kalendárneho roka x 478,86 eur). Súd tak návrhu v uvedenej časti vyhovel v rozsahu o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 40,91 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 478,86 eur od 30.05.2015 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania v sume 142,20 eur (suma uplatnených vyčíslených úrokov z omeškania 183,11 eur - suma súdom priznaných vyčíslených úrokov z omeškania 40,91) a úrokov z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.664,29 eur od 30.05.2015 do zaplatenia návrh v tejto časti zamietol. 90. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 91. Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
92. Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň z toho, že odporca bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti vo veci. Z tohto dôvodu mu vzniklo proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).