Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/114/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v trestnej veci obžalovaného Y. C. B., trestne stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 03. júna 2016 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : Y. C. B., narodený XX.XX.XXXX D. W., C. M., občan C. M., miesto trvalého pobytu B. XX, XX XXX Y., C. M.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 30.10.2010 v čase asi o 06,10 hod., po ceste číslo II/499, smerom z obce Brezová pod Bradlom do obce Košariská, v 44,55 kilometri, v rozpore s § 3 ods. 2 písm. a) a § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pod vplyvom alkoholu s jeho koncentráciou v roz-medzí od 0,64 až 0,95 miligramu na liter vydychovaného vzduchu viedol osobné motorové vozidlo značky Audi A6, s evidenčným číslom G. (C.) tak, že v ľavotočivom sme-rovom oblúku v dôsledku uvedenia vozidla do nerovnovážneho stavu (šmyku), zišiel s vozid-lom vpravo mimo cestu a prednou časťou vozidla narazil do stromu, pričom v dôsledku tejto kolízie utrpel poškodený G. I., sediaci vzadu vo vozidle, poranenia hlavy a chrb-tice, v dôsledku ktorých na mieste dopravnej nehody zomrel a poškodený C. R., sediaci na mieste spolujazdca vedľa vodiča vpravo, utrpel otras mozgu a tržné rany na hlave, ktorého si vyžiadali hospitalizáciu v nemocnici od 30.10.2010 do 05.11.2010, následné lie-čenie a práceneschopnosť v celkovom trvaní 8 dní počas ktorých bol obmedzený obvyklý spôsob života poškodeného v oblasti mobility v dôsledku bolesti v poranených častiach orga-nizmu,

t e d a

- ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť,

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 41 ods. 1 a § 149 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej J. I., T.. XX.XX.XXXX D. C., trvale bytom S.. Š.. B. Č.. XXX/XX, H.Á. C. H., škodu vo výške 1.142,57 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená J. I. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2016 za účasti obžalovaného a tlmočníka jazyka poľského a zistil nasledovné:

Obžalovaný Y. C. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 21.07.2014, doručenej súdu dňa 22.07.2014, právne kvalifikova-ného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona spáchaný v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý je mu kladený za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétnych trestných činov. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko poškodenej, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a výroku o náhrade škody.

Z vyjadrení obžalovaného na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval.

Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 149 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na dvoch alebo viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy.

Podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť.

Podľa § 158 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, keďže bolo preukázané, že obžalovaný ako vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť. Súčasne svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. V rámci dokazovania tiež nebola preukázaná existencia žiadnej z okolností, ktorá by vylučovala protiprávnosť činu. U obžalovaného išlo o konanie nedbanlivostné, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (tzv. vedomá nedbanlivosť). Objektom prejednávaných trestných činov je ľudský život, resp. zdravie a ich ochrana pred nedbanlivostným protiprávnym konaním.

Z výsluchu poškodenej J. I. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.142,57 Eur. Táto suma pozostáva z čiastky 782,48 Eur za vynaložené výdavky na pohreb, z čiastky 167,- Eur za výdavky na výzdobu hrobu a z čiastky 193,09 Eur za výdavky na posedenie po pohrebe. Uvedený nárok si uplatnila už v prípravnom konaní. V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní si uplatnila z titulu nemateriálnej ujmy nárok na náhradu škody vo výške 30.000,- Eur.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním činu riadny život.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

U obžalovaného súd identifikoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu skutku a úprimne ho oľutoval) a vzhľadom na vyhlásenie o vine vykonané na hlavnom pojednávaní aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti). Súd u obžalovaného identifikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov. U obžalovaného prevažujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 3:1. Pri rozhodovaní o konkrétnej výmere trestu preto súd v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona vychádzal z upravenej trestnej sadzby 4 roky až 8 rokov, keď zákonom stanovenú hornú hranicu 10 rokov znížil o jednu tretinu (vypočítanú z rozdielu medzi zákonom stanovenou hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby).

Pri úvahách o primeranej trestnej sankcii súd zohľadnil najmä to, že obžalovaný sa ku skutku na hlavnom pojednávaní priznal, jeho spáchanie oľutoval. Súčasne vykonal vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Tento procesný úkon súd na prospech obžalovaného zohľadnil ako významnú skutočnosť, umožňujúcu súdu skôr dospieť k rezultátu o vine a treste zredukovaním predpokladaného časovo náročného dokazovania na hlavnom pojednávaní. Možným úvahám o mimoriadnom znížení výmery ukladaného trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby bránilo aj podľa názoru súdu správanie sa obžalovaného v prípravnom konaní, ktorý neposkytol riadne a včas potrebnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní tak, aby jednotlivé vyšetrovacie úkony mohli prebiehať bez zdržania zapríčineného nedostupnosťou obvineného. Napriek tomuto nedostatku je súd toho názoru, že účel trestu tak, ako ho predvída , je možné u obžalovaného dosiahnuť trestnom uloženým na dolnej hranici trestnej sadzby. Preto súd uložil obžalovanému podľa § 41 ods. 1 a § 149 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu uloženého za úmyselný trestný čin. Keďže obžalovaný sa skutku dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, uložil mu súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 roky. Takto uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný, dôvodný a primeraný. Uložený trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ohľadne nároku poškodenej J. I. na náhradu škody bol tento nárok vo výške 1.142,57 Eur uplatnený riadne a včas, t.j. bol preukázaný jednak právny dôvod tohto nároku, ako aj listinné dôkazy, o ktoré sa opierala konkrétna výška tohto nároku. Preto súd obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenej J. I. škodu vo výške 1.142,57 Eur. Ohľadne ďalšej časti jej nároku z titulu náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že tento nebol uplatnený včas, t.j. do skončenia vyšetrovania, a preto súd poškodenú J. I.Ú. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.