Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-273-2013.pdf
PDF · 147.02 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/273/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, v právnej veci navrhovateľky J.. S. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q., Za humnami XX, zastúpená JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2 proti odporcovi J.. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. - M., R. XXX/X, t.č. bytom Q., B. nábr. 24, zast. AK JUDr. CIMRÁK, s.r.o. so sídlom Nitra, Štefánikova 7, o návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom D.: P., nar. X.X.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky J.. S. D., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a odporcu J.. Y. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Q., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. vo zväzku 49, ročník 2004, na strane 119, pod poradovým číslom 225 rozvádza.
Súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D.: P., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveruje do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaväzuje prispievať na výživu maloletej P. sumou vo výške 200,- eur mesačne a na maloletého K. sumou vo výške 200,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Súd upravuje styk otca s maloletou P. a K. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v nepárnom týždni v kalendárnom roku v čase od štvrtka od 16.00 hod., kedy si otec deti vyzdvihne v školskom zariadení (prípadne v bydlisku maloletých detí) do nasledujúceho pondelka v párnom týždni v kalendárnom roku do 8.00 hod., kedy otec maloleté deti v školskom zariadení odovzdá (prípadne do 16.00 hod., pokiaľ sa deti nezúčastnia školského vyučovania, kedy maloleté deti odovzdá v mieste ich bydliska). Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v nepárnom roku počas jarných školských prázdnin od pondelka týchto prázdnin od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku od štvrtka od 16.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 16.00 hod., počas letných školských prázdnin v roku 2016 od 4.7. od 16.00 hod. do 17.7. do 16.00 hod. a od 25.8. od 16.00 hod. do 31.8. do 16.00 hod., nasledujúce roky počas letných školských prázdnin od 1.7. od 16.00 hod. do 15.7. do 16.00 hod. a od 1.8. od 16.00 hod. do 15.8. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a v párnom roku od 31.12. od 16.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod. s tým, že si otec maloleté deti v mieste ich bydliska prevezme a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté deti odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom podaným na Okresný súd Nitra dňa 9.9.2013 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k mal. deťom P. a K.. Svoj návrh odôvodnila tým, že už v krátkom období po uzatvorení manželstva sa začali prejavovať vážnejšie problémy, ktoré boli dôsledkom odporcovho ochorenia. Z dôvodu odporcových výbuchov hnevu prežili viacero kríz, ktoré viedli až k opakovaným odchodom zo spoločnej domácnosti. Odporca neprimerane zlostne reaguje na akékoľvek banálne podnety, pričom sa správa agresívne nielen voči nej ale často prenesie svoj hnev neodôvodnene aj na deti. Keď sa nahnevá, rozbíja veci, trhá na sebe oblečenie a dokonca ju aj pred deťmi fyzicky napadol. Dopúšťa sa voči nej aj ďalších zlomyseľností, ktorých príčinu si ona nevie vysvetliť. Jednotný názor nemajú ani na spôsob výchovy detí. Odporca si síce uvedomuje neprimeranosť svojich reakcií, ale vinu za ne dáva svojej manželke. V minulosti sa snažila zabezpečiť odporcovi aj odbornú pomoc, po tom čo rok navštevovali spoločne kňaza, následne vyhľadali psychologičku, ktorá odporcovi nevyhovovala, preto začali chodiť do poradne k PhDr. X.. Po dvoch rokoch návštev ju však odporca začal bezdôvodne podozrievať z nevery so psychológom. Najhorší incident sa odohral 8.5.2013, kedy musela byť privolaná aj hliadka polície a následne privolaná RZP s tým, že manžel bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike v Nitre až do 16.5.2013. Hoci ho v nemocnici navštívila, nedokáže už s odporcom žiť. Od uvedeného incidentu bývajú oddelene, vzťahy medzi manželmi sú v súčasnosti tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Na čas po rozvode navrhuje zveriť obe maloleté deti do jej starostlivosti z dôvodov, že ako matka dokáže zabezpečiť starostlivosť o deti prirodzene lepšie. Má pochybnosti o tom, že odporca je spôsobilý riadne sa o deti postarať, styk s deťmi má umožnený bez obmedzenia. Výživné navrhuje určiť na mal. P. 300 eur a na mal. K. 250 eur mesačne.
Navrhovateľka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, nevidí už ďalšiu perspektívu trvania manželstva. Počas deviatich rokov v ňom prekonali viacero kríz. Prichádzalo k dlhodobejším odlúčeniam, ktoré nasledovali po manželových výbuchoch zlosti. Snažili sa to riešiť aj za pomoci odborníkov, učili sa spolu komunikovať, zvládať tieto udalosti. Jeho náladami trpeli aj deti, ktoré nechápali o čo ide. Počas incidentu 8.5.2013 sa naozaj obávala o svoj život, pretože mal manžel v ruke nôž, nevedel sa kontrolovať. Necíti k nemu nenávisť ale má z neho strach, neverí, že sa to nebude opakovať. Čo sa týka detí, tak zatiaľ sa dohodli na kontaktoch s otcom každý druhý víkend a v tom ďalšom týždni jeden deň aj s prespaním. Už pred uzatvorením manželstva, keďže mala manžela rada, odizolovala sa od svojich priateľov, len aby bol kľud, pretože už v tom čase bol žiarlivý. Ona nepozná jeho kamarátov, kolegov. Starostlivosť o deti zabezpečovala ona, keďže manžel pracoval najskôr v S. a potom v U.. Manžel by mal absolvovať intenzívnu psychoterapiu u MUDr. M., no bol tam iba dva krát. Neuvedomuje si tento problém a preto ho nepotrebuje riešiť. Rieši vždy iba následky.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že by boli ochotní pristúpiť na dohodu ohľadne úpravy styku tak, ako to navrhol kolízny opatrovník od piatka do pondelka a počas sviatkov, resp. pokiaľ si otec vie zabezpečiť starostlivosť o deti aj od štvrtka. Letné prázdniny navrhujú upraviť tento rok odlišne ako nasledujúce roky, keďže matka už má deťom zaplatené tábory a nahlásenú dovolenku. Čo sa týka zmeny pomerov matky, tak táto býva spolu s deťmi v nájomnom byte. Maloletá P. už navštevuje 5. ročník a maloletých K. 3. ročník ZŠ, okrem bežných výdavkov platí zvýšené náklady P. za umeleckú školu, kde sa polročne platí 83 eur, za priečnu flautu matka zaplatila 220 eur, K. navštevuje školský klub, kde sa platí 60 eur polročne. Za návštevu psychológa so synom matka platí 18 eur týždenne, tiež platí obom deťom letné tábory. Právny zástupca navrhovateľky v konečnom návrhu uviedol, že navrhuje manželstvo účastníkov konania rozviesť, maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, že otec sa bude s nimi stretávať v nepárnom týždni od štvrtka od 16.00 hod., kedy ich vyzdvihne v škole do pondelka, kedy ich do školy zanesie. Počas letných prázdnin dva týždne v júli a dva týždne v auguste s výnimkou tohto roka. Počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 25.12. do 26.12. a v párnom roku od 31.12. do 6.1. jarné prázdniny budú deti u otca v nepárnom roku od pondelka do nedele, veľkonočné sviatky v párnom roku od piatka do pondelka. Výživné navrhujú určiť po 200 eur mesačne na každé dieťa.
Odporca vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že z jeho strany by bol záujem o prípadné poradenstvo, ale na to treba dvoch a zo strany manželky záujem nie je. To čo táto uviedla na
pojednávaní bolo veľa poloprávd a klamstiev. Je pravdou, že mali problémy už aj pred manželstvom, pretože ona si napr. išla sadnúť s niekým iným na kávu, alebo pre ňu chodil nejaký chalan a s ním chodila potom do školy a jemu to vadilo. Snažil sa jej vysvetliť, že ho takéto správanie hnevá. Tiež mu vadilo, keď dostávala rôzne SMS-ky a maily, pričom sa jej rozžiarili oči. Tiež sa nevedeli dohodnúť kde budú bývať. Bývali aj oddelene ona u svojich rodičov, on u svojich a to už po narodení dcéry. Manželka ho napríklad nezavolala na svoje promócie, pretože práve v tom čase sa hnevali. Manželka zbytočne volala policajtov, pretože do nej iba trochu sotil. Keď sa hádavali, kričali po sebe vzájomne, po incidentoch začal ako prvý komunikovať vždy on, snažil sa aby sa to urovnalo. Po tom incidente v máji, keď sa vrátil z nemocnice, tak sa chcel vrátiť domov, no nechcel sa tam dobíjať násilím, tak nakoniec si našiel vlastné bývanie. Deťom uhrádzal výdavky aj on, kupoval napríklad synovi výstroj na hokej, platil stravu, školský klub, dcére angličtinu a flautu. Mal by záujem o striedavú starostlivosť, zatiaľ sa ale dohodli na rozšírenom styku aby zistili, ako to bude vyhovovať im aj deťom. Do práce chodí do U., kde má byť o 7.00 hod. a končí o 14.30 hod. Dokáže sa s deťmi učiť. Čo sa týka jeho poruchy, ktorá mu bola diagnostikovaná v 16-tich rokoch, tak s týmto problém už nemá. Táto porucha mu nebola diagnostikovaná ani počas hospitalizácii na psychiatrii. Po prepustení mu bola odporučená psychoterapia a kontroly psychiatrom. U doktora M. bol asi 4 krát a k psychiatričke MUDr. D. chodí pravidelne jeden krát mesačne. Lieky užíva pravidelne, slúžia na ovplyvnenie emócií. Otec ďalej na pojednávaní dňa 3.7.2016 uviedol, že s rozvodom nesúhlasí kvôli deťom, aby vedeli, že to manželstvo on chcel zachrániť, aby vedeli ako to naozaj je, ale nemyslí si, že by s manželkou mohli obnoviť spolužitie. Čo sa týka stretávania s deťmi, tak trvá na tom, aby každý druhý rok trávili u neho od 24.12. do 25.12. a tiež žiada styk počas veľkonočných sviatkov už od štvrtka, kedy majú deti prázdniny. Čo sa týka vyjadrenia detí, tak si myslí, že dcéra bola ovplyvnená, pretože ešte mesiac predtým chcela ísť ku nemu na týždeň, prečo by teraz nechcela zostať o deň dlhšie. Je to iba preto, že jej to matka zakazuje. Aj v prípade, ak by nebola striedavá osobná starostlivosť, vie si služby nastaviť tak, že keď bude mať deti u seba od štvrtka, aby nemal v tom čase služby. Chcel by aby deti mali striedavo preto, že s lekárskej správy je zrejmé, že sa u matky nedá vylúčiť epileptický záchvat.
Právny zástupca odporcu uviedol, že otec býva v podnájme, za ktorý platí 400 eur mesačne, cestovné do práce je tiež mesačne cca. 400 eur, tiež spláca bratovi úver za auto, ktoré využíva a to po 400 eur mesačne. Výživné preto navrhuje určiť 180 eur na mladšie dieťa a 200 eur na staršie. Právny zástupca odporcu v konečnom návrhu uviedol, že ponecháva na úvahe súdu, či je rozvrat manželstva takého rozsahu, že nie je toto manželstvo možné už zachrániť. V konaní navrhovali striedavú osobnú starostlivosť, v spise sa nachádza dostatok dôkazov k tomu, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. Obe strany by si mali vstúpiť do svedomia ohľadne vzájomného správania, chce apelovať na matku, aby nepociťovala ako svoju osobnú traumu, pokiaľ by boli deti s otcom viac ako si to ona praje. Čo sa týka úpravy styku v prípade zverenia detí do starostlivosti matky, tak v podstate sa vedia zhodnúť vo všetkom okrem Štedrého dňa, kde navrhujú jeden rok od 24.12. do 25.12. a počas veľkonočných sviatkov už od štvrtka od 16.00 hod.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že pre prípad rozvodu navrhujú zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť výživné po 200 eur na každé dieťa. Prikláňajú sa k tej rozsiahlejšej úprave styku od štvrtka do pondelka. Čo sa týka prázdnin, tak súhlasia s návrhom matky okrem toho 24.12., keďže obaja rodičia prezentovali, že sú kresťania, je to pre oboch významný sviatok a preto navrhujú aby ho tiež striedavo trávili so svojimi deťmi. V závere apeloval na rodičov, že toto konanie nie je o nich ale o ich deťoch a keď už zlyhali ako partneri, aby nezlyhali ako rodičia, táto zodpovednosť im zostáva na celý život.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, potvrdenie o poberaní PnD, potvrdenie o návšteve školy, rozhodnutie o prijatí detí do školského klubu, sobášny list, rodné listy maloletých detí, správu z pohovoru s deťmi, správu z RPPS, potvrdenie o príjme otca, správy ohľadne zdravotného stavu maloletých detí, správu o zdravotnom stave otca, ďalšie správy k zdravotnému stavu otca, potvrdenie z Trala školy, doklady ohľadne výdavkov na deti a na bývanie, zmluvu o nájme, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy, doklad o výmene bytu, potvrdenie o príjme matky, zmluvu o nájme bytu, uznesenie KS v Nitre čl. 70, znalecký posudok MUDr. X., znalecký posudok PhDr. U., potvrdenie o príjme matky, doklady k výdavkom otca, potvrdenie o príjme otca, vyjadrenie zamestnávateľa otca, potvrdenie o podaní trestného oznámenia, zápisnicu o trestnom oznámení, nájomnú zmluvu na motorové vozidlo, dodatky k nájomnej zmluve, úradné záznamy, z pripojeného spisu OS Nitra sp. zn. 26P/179/2013 najmä čl. 510 lekársku správu ohľadne zdravotného stavu matky,
doplnenie návrhu na PO, vyjadrenie ku konaniu PZ matky, aktuálne potvrdenie o návšteve školy detí, zápisnicu o pojednávaní čl. 499 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa X.X.XXXX. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: P., nar. X.X.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX. Po ročnej známosti a vzájomnej citovej náklonnosti uzatvorili manželstvo, do ktorého vstupovali obaja z lásky, hoci už od začiatku ich vzťahu sa prejavovali ťažkosti vyplývajúce z rozdielnych názorov na bežné životné situácie. Komunikáciu medzi manželmi sťažovala aj osobnosť odporcu. Medzi manželmi dochádzalo k častým výmenám názorov, hádkam a konfliktom, ktoré často končili tým, že navrhovateľka opúšťala spoločnú domácnosť aj spolu s maloletými deťmi. Spolužitie manželov bolo ukončené dňom 8.5.2013, kedy po konfliktnej situácii sa odporca začal správať neprimerane, bol mimoriadne rozrušený, nedokázal sa ukľudniť, na čo navrhovateľka privolala policajnú hliadku, zobrala z bytu dcéru a utiekla k susedom. Po vstupe policajnej hliadky do bytu bol odporca v takom stave, že ho policajti spútali a privolali rýchlu zdravotnú pomoc. Následne bol odporca hospitalizovaný na psychiatrickej klinike vo Fakultnej nemocnici v Nitre do 16.5.2013. Navrhovateľka síce manžela v nemocnici navštívila, avšak spolužitie s ním po prepustení z hospitalizácie neobnovila. Podľa vyjadrenia navrhovateľky sústavné napätie v domácnosti, hádky, konflikty a stresy nepriaznivo pôsobia na jej psychiku, s odporcom už nedokáže spoločne žiť, neprechováva voči nemu nenávisť ale už ju s ním neviaže citové puto, ktoré by malo byť medzi manželmi. Dokonca má z manžela strach. Odporca si tiež nevie predstaviť obnovenie spolužitia s navrhovateľkou, ale s rozvodom manželstva kvôli deťom nesúhlasí. Manželia žijú oddelene od 8.5.2013.Otec sa stretáva s maloletými deťmi podľa predbežného opatrenia. Navrhovateľka býva spolu s maloletými deťmi v nájomnom byte, kde platí nájomné 220 eur, elektrinu 40 eur, televíziu 40 eur a 50 eur ročne platí poplatok za ovládač k uzatvorenému objektu, v ktorom sa bytový dom nachádza. 90 eur ročne platí matka smetné. Maloletá P. navštevuje 5. ročník ZŠ, kde okrem bežných výdavkov za školské obedy cca. 20 eur matka uhrádza aj zvýšené výdavky súvisiace s návštevou súkromnej umeleckej školy, kde je polročný poplatok 83 eur. Matka maloletej zakúpila priečnu flautu za sumu 220 eur. Maloletý K. navštevuje 3. ročník ZŠ, okrem bežných výdavkov za školské obedy tiež v sume cca. 20 eur mesačne matka uhrádza poplatok za školský klub polročne 60 eur. S maloletým K. matka navštevuje psychológa, kde platí poplatok jeden krát týždenne 18 eur. Ďalšie výdavky na deti sú na školské potreby, pomôcky, školské výlety a každodenné potreby. Matka zabezpečuje deťom každoročné pobytu v letných táboroch. Priemerný čistý mesačný príjem matky je 1.607,31 eur. Odporca býva v podnájme, za ktorý mesačne platí 400 eur, za internet 20 eur, cestovné do práce je mesačne cca. 400 eur. Odporca spláca úver za auto, ktoré je ale vo vlastníctve jeho brata, odporca toto auto využíva, mesačné splátky sú 400 eur. Za telefón odporca platí mesačne cca. 30 eur. Odporca dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 2.632,48 eur.
Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 7.10.2013 vyplýva, že nie je vhodné rozdelenie detí, ktoré doteraz žili jednotne, boli spoločne vedené a vychovávané, v záujme maloletých detí je zachovanie súrodeneckého puta. V otázke zverenia zastáva úrad názor, že by mali byť obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Styk otca s deťmi doporučujú upraviť v čo najširšom rozsahu v párnom týždni od štvrtka do nedele a v nepárnom týždni na jeden deň s prespaním podľa dohody rodičov. Obom rodičom doporučujú možnosť využitia referátu -poradensko- psychologických služieb k vedeniu a uvedomeniu si dôležitosti komunikácie, akceptovania pravidiel a hraníc a schopnosti dohodnúť sa na výchovných princípoch. Zo správy MUDr. H. D. zo dňa 4.10.2013 vyplýva, že otec je v jej psychiatrickej starostlivosti od 31.5.2013, na kontroly chodí pravidelne, v liečbe spolupracuje. Jedná sa u neho o osobnosť akcentovaných emočne nestabilných rysov. Zo správy zo dňa 20.12.2013 vyplýva, že otec užíva doporučené lieky, vzhľadom na to, že je liečený pre adaptačnú poruchu, ktorá má prechodný charakter, na kontrole v decembri boli pacientovi lieky vysadené. Otec pokračuje v psychoterapii u klinického psychológa podľa jeho doporučenia.
V konaní sp.zn. 26P/179/2013 bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. R. X., psychiatra vyplýva, že otec netrpí z psychiatrického hľadiska duševnou chorobou, či poruchou, nie je preto dôvod, aby nebol schopný a spôsobilý riadne vychovávať a postarať sa o maloleté deti. Po psychickej stránke je spôsobilý ich vychovávať. Vzhľadom na emočne instabilné rysy osobnosti s afinitou k impulzívnemu konaniu v emočne vypätých situáciách, sa znalec domnieva, že pre rozhodnutie vo veci samej by bolo vhodné zrealizovať u otca znalecké psychologické vyšetrenie so zameraním sa na jeho osobnosť.
V znaleckom posudku PhDr. G. U., znalca z odboru psychológie, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých znalec uvádza, že v štruktúre osobnosti matky maloletých detí nebola zistená žiadna závažnejšia psychopatológia v zmysle duševných porúch a chorôb. Matka je v dispenzári klinického psychológa kvôli pocitom úzkosti, neistoty, smútku a strachu, otvorená komunikovať s otcom detí kvôli jeho rezonancii. V terapeutických sedeniach pokračuje, stav nie je dostatočne stabilizovaný. U otca maloletých detí v štruktúre jeho osobnosti nebola zistená žiadna závažnejšia psychopatológia v zmysle duševných porúch a chorôb. Osobnosť otca je akcentovaná (jedna z povahových vlastností je nadmerne rozvinutá), emočne nestabilné - impulzívne črty osobnosti. V detstve sa liečil na obsedantno- kompulzívnu poruchu, v roku 2013 bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike s diagnózou adaptačná porucha, v dispenzári psychiatrickej ambulancie s diagnózou osobnosť akcentovaných rysov, úzkostná porucha. Kontrolné vyšetrenia absolvoval naposledy 26.2.2014. Ďalej znalec uviedol, že obaja rodičia sú spôsobilí zabezpečovať maloletým deťom prostredie vhodné pre ich bezpečný a zdravý osobnostný vývoj, prebiehajúci konflikt medzi rodičmi a boj o deti je pre samotné deti stresujúci. Príčinou tohto stavu nie sú rodičia sami o sebe, ale ich vzájomná konfliktogénnosť v rámci riešenia predmetnej veci. Otec aj v dôsledku svojej impulzivity rieši situáciu styku s deťmi nátlakovo. Je síce pravdou, že aj matka maloletých detí mu nie jeden krát dala k tomu zámienku, ale v konečnom dôsledku sú obeťou najmä ich maloleté deti, ktoré majú rady obidvoch rodičov a v dôsledku ich vzájomného boja o ne sa cítia v tejto patoplastickej rodinnej situácii nepríjemne a negatívne, psychické následky sa u nich rozvíjajú vo väčšej miere než by sa očakávalo. Maloletá P. pociťuje, že jej názor sa nerešpektuje, je vystavovaná nátlaku, prežíva opakované bolestné spory. Maloletá má vytvorenú citovú vzťahovú väzbu k obidvom rodičom, ale táto vzťahová väzbe utrpela rozpadom rodiny a to aj preto, že maloletá sa stala zajatcom v požiadavkách, ktoré si nárokujú jej rodičia voči jej osobe. Situácia je pre maloletú v tom psychicky náročná, že vyhovenie jednému rodičovi, je zároveň nevyhovením druhému rodičovi. Je poľutovania hodné, že rodičia doteraz nerozpoznali, ako svojim správaním maloletej škodia. Toho času maloletá pociťuje väčší psychický tlak zo strany otca, ktorého požiadavky na jej osobu pociťuje ako naliehavejšie. Vo vzťahu k matke je možné pozorovať ochranárske správanie sa, uvedené vzniklo v dôsledku toho, že maloletá vnímala matku ako slabšieho jedinca v porovnaní s otcom, respektíve správanie otca voči matke pociťovala ako inadekvátne. Otca vníma ako prísnejšieho vo výchove, zo strany obidvoch rodičov nepociťuje dostatok autonómie v jej rozhodovaní, čo znamená, že zo strany obidvoch rodičov pociťuje nátlak. Jedná sa však o stupeň autonómie, ktorý je potrebný pre optimálny osobnostný vývin. Pokiaľ rodičia budú cez deti filtrovať svoje majetnícke potreby vo vzťahu k deťom, je riziko, že vývin maloletej bude hraničný, respektíve emocionálne nestabilný. Maloletý K. má nedostatočnú sebareguláciu správania sa, respektíve nedostatočnú moduláciu afektu, preto jeho správanie môže byť častejšie menej prispôsobivé. Situácia v rodine prehĺbila jeho emocionálnu instabilitu. V primárnych vzťahových väzbách s rodičmi nepociťuje nedostatočné a neobmedzené prijatie zo strany rodičov, nie je výnimkou, že zo strany rodičov sa stretáva s odmietnutím, ktorého základ tvorí emocionálny rozmer, pričom toto odmietnutie prichádza ako následok na jeho správanie sa voči jednému, či druhému rodičovi. Sám maloletý sa zmieňuje, že aj keď urobí tak, či onak, tak vždy to jednému z rodičov nevyhovuje. Maloletý vo vzťahu k obidvom rodičom rezignoval, je celkovo menej emočne angažovaný v integrovaní s rodičmi, skôr sa začína zameriavať na prospešný, či zištný rozmer, ktorý môže dosiahnuť zo vzťahu s rodičmi. Maloletý má vytvorenú vzťahovú, citovú väzbu k obidvom rodičom. V aktuálnom období je viac emocionálne fixovaný na matku ako na otca, čo by pri striedavej starostlivosti pociťoval ako strádanie matky, z negatívnym dopadom na jeho prežívanie, či na jeho psychickú kondíciu. Maloletý vníma, že rodičia spolu nedokážu konštruktívne komunikovať, pociťuje v komunikácii a vo vzťahu rodičov napätie, čo maloletému spôsobuje zvýšenú úzkostlivosť v takýchto situáciách. Pri konflikte rodičov sa maloletý neprikláňa ani na jednu stranu, čo je aj vzhľadom fyzického veku maloletého náročné zvládať, jedná sa o intrapsychický konflikt. Matka sa maloletému K. venuje vo väčšej miere preto, lebo máva agresívne výbuchy a tým pádom nemá dostatok času na hlbší rozhovor s maloletou P.. Správanie maloletého voči matke je často krát nepriliehavo impulzívne, podľa vyjadrenia matky máva nočné desy, v noci sa zobudí a potom nevie sám zaspať. Cez počítač hráva bojové hry, ku ktorým u matky prístup nemá, u otca áno. Otec maloletých detí sa podľa svojho vyjadrenia snaží inak pristupovať k K. ako k P., podľa neho ho obe deti majú rady, možno to nedávajú najavo, možno aj preto, že je taký impulzívny, boja sa mu niekedy niečo povedať, majú pred ním rešpekt, nemyslí si, že by sa ho báli. Podľa neho K. lieky nepotrebuje, síce je ochotný akceptovať stanovisko psychiatrov, ale sám je toho názoru, že maloletý je úplne normálny chlapec.
Osobnosť maloletej P. sa aktuálne vyvíja v smere extroverzii, aktuálne je emocionálne labilná, náladovo labilná. Prežíva intrapsychický konflikt, ktorý prevyšuje jej kapacity na zvládanie z hľadiska je aktuálneho vývinového obdobia. Osobnosť maloletého K. sa vyvíja v smere intoverzie, aktuálne emocionálne impulzívny. U maloletého možno z nozologického hľadiska hovoriť o Zmiešanej poruche správania a emočných poruchách. Túto skupinu porúch charakterizuje kombinácia pretrvávajúceho agresívneho, asociálneho alebo vzodorovitého správania so zjavnými a výraznými príznakmi depresie, úzkosti alebo iných emočných porúch. Rodičia maloletých detí spolu nekomunikujú, čo sťažuje nevyhnutnú kooperáciu pri striedavej starostlivosti, rodičia nielenže nekomunikujú, ale robia si aj naprieky. Za týchto podmienok je realizácia striedavej osobnej starostlivosti problematická. Maloletá P. sa vyjadrila, že by súhlasila so striedavou osobnou starostlivosti a to s týždennou frekvenciou, uviedla, že tak dlho ešte bez matky nebola, ale verí, že to zvládne. Maloletý K. by súhlasil so zachovaním doteraz určeného styku s otcom, nič by na tom nemenil, neskôr uviedol, že by chcel byť s otcom 5 dní, keby to malo byť naopak, že by bol u matky tak, ako je teraz u otca, tak by mu matka chýbala, strádal by ju. Maloleté deti v značnej miere kompenzujú svojim rozhodnutím aktuálnu situáciu medzi rodičmi, ako by sa svojim rozhodnutím snažili dosiahnuť upokojenie situácie medzi rodičmi. Maloletý K. nie je toho času psychicky spôsobilý k striedavej starostlivosti a najmä si to ani neželá. Znalec nie je zástancom toho, aby sa deti rozdeľovali, keďže maloletá P. vyjadrila názor, že by bolo za striedavú starostlivosť. Znalec považuje za ideálne upraviť styk otca s deťmi na každý nepárny víkend od piatka do pondelka a taktiež počas školských prázdnin a sviatkov. To, že by boli maloleté deti negatívne ovplyvňované voči druhému rodičovi sa nepodarilo potvrdiť ani vyvrátiť. Ako odporúčanie pre rodičov znalec uvádza, že by rodičia mali začať konať v prospech ich detí a nie vo vlastný prospech, v zmysle nenaplnených rodičovských potrieb. Pre maloleté deti tohto času nie je ani tak podstatné koľko dní či času budú s tým, ktorým rodičom. Rodičia by mali robiť všetko preto, aby maloleté deti boli oslobodené od ich konfliktov, maloleté deti by mali mať pocit, že rodičovi neprekáža, keď sú s druhým rodičom, nemali by pociťovať otvorenú, ale ani častejšie skrytú nespokojnosť s tým, keď trávia čas s druhým rodičom. Ak obidvaja rodičia majú záujem pracovať na tejto veci v prospech maloletých detí, tak je možné uvažovať aj o tom, aby sa dobrovoľne podrobili psychologickej intervencii.
Z úradného záznamu spísaného na ÚPSVaR Nitra dňa 16.5.2016 vyplýva, že sa na ich oddelenie dostavila matka spolu s maloletou P., maloletá v rámci pohovoru uviedla, že počas víkendu boli spoločne s bratom u otca. Od piatka do nedele boli u babičky na J., víkend prebehol v pohode, cítila sa celkom dobre. V nedeľu cestou naspäť sa jej ocino spýtal, či nezostane u neho do pondelka. Najskôr mykala plecami, ocino jej povedal, že ho nemá rada, že ho celý čas klamala, tak teraz zostane s ním. Tiež jej povedal, že je ako matka špina a keď si matka bude vodiť iných chlapov, tak potom im bude hovoriť tatino a tiež povedal, že matka stále spáva s inými chlapmi. Tiež otec povedal, že ho má ako špinavého psa iba na peniaze a na veci tak, ako matka. Maloletá uviedla, že sa to stalo už aj pred dvomi týždňami, vtedy to ale matke nepovedala, iba si v duchu poplakala. Keď otcovi vtedy povedala, že chce ísť k mamine, povedal jej, že ju pustí, ak nabudúce zostane u neho. Ona mu to sľúbila preto, že chcela ísť veľmi za maminou. Ona povedala otcovi, že sa musí ešte pripraviť do školy, zbaliť si učebnice na pondelok a tiež že je asi dôležité čo povedal súd, že majú ísť k mamine v nedeľu. K. jej na to povedal, že súd je úplne nepodstatný, podstatné je to, čo chce ona. Maloletý K. sa do rozhovoru nezapájal, zakryl sa bundou a hral hru na telefóne. Ocino sa spýtal K., ty zostaneš so mnou do pondelka že? A on povedal, že áno. Tiež mu povedal, že mu napíše do školy ospravedlnenku, pretože K. nemal potrebné učebnice na pondelňajšie vyučovanie.
Z úradného záznamu spísaného na ÚPSVaR Nitra dňa 27.5.2016vyplýva, že sa na oddelenie dostavila maloletá P. spolu so svojou starou matkou, keďže matka nemohla vymeškať z práce. Stretnutie iniciovala matka maloletej, nakoľko jej maloletá uviedla, že nechce ísť počas víkendu od 27.5. do 29.5.2016 k otcovi, nakoľko sa obáva, že tento bude na ňu robiť nátlak, aby zostala do pondelka a zopakuje sa tak nepríjemná situácia z predchádzajúceho víkendu. Počas pohovoru maloletá P. zopakovala svoje obavy, kedy počas posledného styku pri odchode v nedeľu v aute na ňu otec naliehal, aby zostala do pondelka. Nebol schopný prijať jej odmietnutie a v hneve ju napadol urážlivými nadávkami. Podobnú situáciu popísala maloletá aj pri vyjadrení svojej túžby, ak chce od otca niečo získať, kúpiť nejakú drobnosť, čo tento podmieňuje zotrvaním maloletej v jeho starostlivosti. Ďalej sa maloletá vyjadrila, že otec pred nimi otvorene hovorí, že nebude dodržiavať nariadenia súdu, ale to čo chcú deti. Na druhej strane keď jeho nátlak maloletá odmietne je voči nej verbálne agresívny a na je prosby reaguje ironickým opakovaním jej vyjadrenia. Maloletá ťažko zvláda tieto situácie, neustále sa zaoberá obavami, ako to bude nabudúce, čo si otec vymyslí, ako sa bude správať a je úzkostná z jeho nespokojnosti, že vždy bude žiadať viac a
viac styku dní s ním. Maloletá z týchto dôvodov má obavu z nastávajúcich kontaktov a preto ich úplne odmieta. Maloletá ďalej uviedla, že počas celého víkendu býva s otcom dobre, pokazí sa to, keď sa začne v nedeľu vypytovať, či zostane do pondelka. Pokiaľ by otec dodržiaval to, ako to dal súd a nenútil ju zotrvať dlhšie, tak by s ním aj bola, no neverí, že sa otec zmení a vždy si niečo nájde. Maloletá P. uviedla, že v poslednom období prestáva mať radosť z vecí a činností, ktoré robievala rada a s radosťou. Matka maloletej v následnom telefonickom rozhovore uviedla, že v poslednom období si všimla, že P. si obhrýza nechty, začala všetko počítať na párne čísla, pravdepodobne bude musieť navštevovať psychologičku.
Z vyjadrenia zamestnávateľa otca zo dňa 25.5.2016 vyplýva, že pracovná doba otca počas bežného neslužobného dňa je od 7,00 do 15,30 hod. a pracovná doba počas 24 hodinovej služby je od 7,00 do 7,00 hodiny následného dňa. Je možné, že v prípade striedavej starostlivosti, na požiadanie nebude mať v priebehu tohto týždňa 24 hodinové služby.
Na tunajšom súde prebieha aj konanie o úpravu, práv a povinností k maloletým deťom D. na čas do rozvodu manželstva pod sp.zn. 26P/179/2013. V tomto konaní boli nariaďované aj predbežné opatrenia. Obaja rodičia maloletých detí podávali opakovane návrhy na ich nariadenie. Uznesením č.k. 26P/179/2013 - 27 zo dňa 10.6.2013 bol zaviazaný otec maloletých detí prispievať na ich výživu sumou vo výške 60,- eur na maloletú P. a 50,- eur na maloletého K.. Návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti bol zamietnutý. Odvolací súd predmetné uznesenie dňa 29.7.2013 potvrdil. Uznesením č.k. 26P/179/2013 - 85 zo dňa 18.10.2013 súd predbežným opatrením zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a zároveň uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého K. do jej starostlivosti. Uznesením č.k. 26P/179/2013 - 159 zo dňa 27.1.2014 bol upravený styk otca s maloletými deťmi a to tak, že otec je oprávnený sa stretávať s deťmi v nepárnom týždni od piatka od 16,00 hodiny do nedele do 17,00 hodiny. Odvolací súd predmetné rozhodnutie dňa 30.4.2014 potvrdil. Uznesením č.k. 26P/179/2013 - 217 zo dňa 18.11.2014 bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov formou predbežného opatrenia. Odvolací súd dňa 29.1.2015 toto rozhodnutie potvrdil. Uznesením č.k. 26P/179/2013 - 316 zo dňa 4.5.2015 súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd uvedené rozhodnutie dňa 24.6.2016 potvrdil. Uznesením č.k. 26P/179/2013
- 334 zo dňa 5.6.2015 súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa matka domáhala zákazu styku otca s deťmi respektíve jeho zúženia. Uznesením č.k. 26P/179/2013 - 511 zo dňa 17.6.2016 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým otec žiadal zveriť obe maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti z dôvodov zhoršenia zdravia matky maloletých detí. Súd tento návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko otec maloletých detí sa voči nemu odvolal.
Z lekárskej správy od MUDr. G. A. - neurológa zo dňa 12.5.2016 vyplýva, že matka absolvovala MRI mozgu bez prítomnosti ložiskových zmien v mozgovom oranchýme, bez prítomnosti mesiálnej terpolálnej sklerózy. U matky sa podobný stav nezopakoval, cíti sa dobre, dodržuje poučenia, pokračujú režimové opatrenia - zákaz vedenia motorového vozidla 6 mesiacov, zákaz nočnej práce - 6 mesiacov, abstinencia, spánkový režim. Diagnóza je stav po krátkodobej poruche vedomie a kŕčoch po susp. solitárnom epileptickom záchvate, v.s. provokovanom. V odporúčaní lekárka uvádza, že podľa literatúry každý človek môže počas života prekonať jeden kŕčový stav, najmä pri provokácii vyčerpaním, spánkovou depriváciou, opakovaniu tohto stavu sa zamedzí spánkovou hygienou a životosprávou, t.j. režimovými opatreniami a liečba aniepileptikami preto nie je potrebná, preto sa nejedná o epilepsiu ako ochorenie.
Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Manželia od mája 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevychovávajú svoje maloleté deti, ani sa intímne nestýkajú. Vzájomná komunikácia medzi manželmi je narušená. Z výpovedí manželov je zrejmé, že k narušeniu vzťahov medzi manželmi došlo z dôvodu rozdielnych povahových vlastností oboch manželov. Manželia mali rozdielne názory na riešenie bežných situácií a neskôr aj na podstatné veci týkajúce sa rodiny, čo sa prejavilo aj v rozdielnych prístupoch pri výchove svojich maloletých detí. Kooperácia medzi manželmi
ako partnermi, aj ako rodičmi bola sťažená aj osobnostnými vlastnosťami odporcu. Plynutím času sa komunikácia medzi manželmi vyhrocovala, dochádzalo k hádkam, konfliktným situáciám, ktorých svedkami boli aj ich maloleté deti. Po nutnej hospitalizácii odporcu na psychiatrickom oddelení už prestala navrhovateľka spolužitie s odporcom psychicky zvládať a rozhodla sa pre jeho ukončenie.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak, ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona o rodine a vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že niet predpokladu reparácie takto narušených vzťahov do budúcnosti. Aj keď v zmysle intencií Zákona o rodine úlohou spoločnosti je manželský zväzok všestranne chrániť a napomáhať jeho dobru, nikoho nie je zároveň možné v tomto zväzku nútiť zotrvať. Súd nezistil perspektívu obnovenia citových väzieb, preto nezistil ani perspektívu obnovenia manželského spolužitia. Keďže manželstvo si nemôže v ďalšom plniť svoj účel a vytvárať tak harmonické a trvalé životné spoločenstvo zabezpečujúce riadnu výchovu maloletých detí, nie je riadne fungujúce, manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, spoločne nehospodária, súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady a preto návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd súčasne upravil aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P. a K. na čas po rozvode manželstva. Obe maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloleté deti potrebujú v súčasnej dobe jedno stabilné výchovné prostredie a to vzhľadom na ich nerovnomerný emocionálny vývoj, keď tak, ako vyplýva aj zo znaleckého posudku, sú obe deti zaťažené súčasnou situáciou spojenou s rozpadom rodiny a vzájomným konfliktom medzi rodičmi. V starostlivosti matky súd vzhliadol lepšie predpoklady pre ďalší zdravý duševný aj telesný vývoj oboch maloletých detí, nakoľko zo spisu je zrejmé, že otec nerešpektuje rozhodnutie súdu a na jeho nerešpektovanie dokonca nabáda aj svoje maloleté deti. Taktiež pristupuje svojvoľne a benevolentne k príprave detí na školské vyučovanie (u maloletého K.). Maloletým deťom na jednej strane tvrdí, že ich názor treba rešpektovať, že ho môžu slobodne prejaviť, pričom sa ale snaží na druhej strane na svoje deti pôsobiť tak, aby tieto preberali názor, ktorý mu vyhovuje. Konanie otca vyvíja na deti neprimeraný tlak, tento tlak na lojalitu dieťaťa zo strany rodiča v období puberty a predpuberty výrazne prekračuje zvládacie mechanizmy dieťaťa a preto si deti musia vyberať obetovanie vzťahu jedného rodiča v prospech spokojnosti druhého rodiča. Túto skutočnosť je možné vidieť z okolností, kedy sa maloleté deti opakovane počas konania prikláňali buď na stranu jedného alebo druhého rodiča. Je samozrejmé, že na názor detí je potrebné prihliadať, avšak nie v situáciách, kedy sú stanovené určité pravidlá (napríklad štátom), ktoré je potrebné dodržiavať (rozhodnutie súdu, povinná školská dochádzka, príprava na vyučovanie). V takýchto prípadoch by mohlo byť bezvýhradné rešpektovanie názoru detí aj v ich neprospech. Prístup otca v týchto prípadoch je nesprávny a nedáva záruky riadnej výchovy svojich maloletých detí. Matka maloletých detí by si mala tiež uvedomiť, že riešením problémov vznikajúcich medzi ňou a otcom nie je zákaz styku otca s maloletými deťmi, prípadne jeho neprimerané obmedzenie, ale vysvetľovanie a rozhovory s maloletými deťmi, ktoré maloletým pomôžu lepšie a správne spracovávať prežité udalosti. Takýmto konaním matka preukáže svoju rodičovskú kompetenciu a zvládanie výchovy maloletých detí. Podľa názoru súdu hodnotenie rodičov navzájom vážne narúša osobnú a rodinnú identitu detí, zneisťuje ich, blokuje ich vlastné prežívanie, ich detskú spontaneitu a destabilizuje ich psychiku. Lepšie podmienky na vlastnú realizáciu majú deti podľa vykonaného dokazovania v súčasnej dobe v starostlivosti svojej matky. V tomto prostredí sú už čiastočne zastabilizované a toto výchovné prostredie je momentálne pre maloleté deti vyhovujúcejšie ako výchovné prostredie u otca. Maloleté deti sú vo vývine, preto potrebujú jedno stabilné prostredie, pevný režim, približne rovnaké pravidlá, ktoré nie je možné pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti zabezpečiť. V prípade striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov pri zachovaní ich súčasných vzťahov, by otec detí pôsobil na osobnosti detí a na ich výchovu negatívne, vnášal by do výchovy detí nestabilitu, maril by správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytváral tak tlak na psychiku detí, podporil v deťoch nesprávne návyky. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky, čo nie sú rodičia maloletých detí P. a K. v súčasnej dobe schopní kultivovane zvládnuť. Deti majú síce právo na oboch rodičov, ale v prvom rade majú právo na harmonickú, nekonfliktnú výchovu a starostlivosť tak, aby neboli stresované, traumatizované a vychovávané duálne, rozporne s negatívnym ovplyvňovaním voči druhému rodičovi. V danom prípade rodičia nie sú schopní zabezpečiť takúto starostlivosť o maloleté deti v rámci striedavej starostlivosti, pretože sú neschopní kooperovať v prospech svojich maloletých detí, nemajú ani snahu odosobniť sa od vzájomnej nevraživosti, zdržať sa konfliktných verbálnych prejavov, vzájomného osočovania. Z uvedených dôvodov súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.
Otca maloletých detí súd zaviazal výživným a to vo výške po 200 eur mesačne na každé dieťa. Takto určené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Súdom stanovené výživné môže otec uhrádzať bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň. Suma určená súdom spolu s výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, je primeraná zabezpečovaniu základných životných potrieb maloletých, ako aj ostatných životných potrieb, ktoré zachovajú približne rovnakú životnú úroveň detí a ich rodičov. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi prihliadol súd na skutočnosť, že styk otca s maloletým dieťaťom je jedným z mála prostriedkov, ktorým sa má otec možnosť podieľať na výchove svojho maloletého dieťaťa, na rozvoji jeho osobnosti a slúži k upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Súd preto upravil styk otca s maloletými deťmi a to v takom rozsahu, aby aspoň takýmto spôsobom bolo zabezpečované a rešpektované právo detí na výchovu a starostlivosti aj zo strany druhého rodiča. Ohľadne rozsahu styku sa rodičia na pojednávaní dohodli, pričom sporné zostali iba dni počas vianočných sviatkov a veľkonočných sviatkov. Súd upravil v tomto prípade styk otca s maloletými deťmi aj počas vianočných sviatkov tak, aby mali deti možnosť striedavo tráviť s každým svojim rodičom aj tieto sviatočné dni rovnocenne. Takouto úpravou bude dosiahnuté zrovnoprávnenie výchovného pôsobenia oboch rodičov na svoje maloleté deti a bude zachovaný a rozvíjaný láskyplný a produktívny vzťah detí k obom svojim rodičom. Súd tiež nevidel dôvod, prečo by počas veľkonočných sviatkov nemohli tráviť maloleté deti každý druhý rok u otca čas už od štvrtka, kedy deti každoročne mávajú školské prázdniny.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa prvej vety § 144 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.